Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-194-2020.pdf
PDF · 136.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6Csp/194/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu X.) O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - orlická XXXX/XX, H., X.) R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - orlická XXXX/ XX, H., zast. E.. Q. H., advokát, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanej: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom Krasovského 15, Bratislava, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA Pojišťovna , a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 53 812 948, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava o zaplatenie 1 227,22 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 1 227,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 227,22 Eur od 25.07.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.09.2020 žalobcovia žiadali aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného UNIQA poisťovňa, a.s., O.: XX XXX XXX povinnosťou zaplatiť žalobcom istinu 1 227,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 227,22 Eur od 25.07.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Dňa 31.08.2021 došlo k zlúčeniu UNIQA pojišťovna, a.s., Praha, IČO: 49240480, AXA životní pojišťovna a.s., Praha, IČO: 61859524, AXA pojišťovna a.s., Praha, IČO: 28195604 a UNIQA poisťovňa, a.s., Bratislava IČO: 00653501, v čoho dôsledku zanikli AXA životní pojišťovna a.s., AXA pojišťovna a.s. a UNIQA poisťovňa, a.s. a UNIQA pojišťovna, a.s. sa stala ich nástupnickou spoločnosťou. Cezhraničné zlúčenie nástupníckej a zanikajúcich spoločností nadobudla právne účinky dňom 31.08.2021. Pôvodne žalovaná UNIQA poisťovňa, a.s. zanikla a od 01.09.2021 v Slovenskej republike pôsobí UNIQA pojišťovna, a.s. Praha prostredníctvom organizačnej zložky, pobočky poisťovne z iného členského štátu. Súd Uznesením zo dňa 25.10.2021 č.k. 50Csp/147/2020-103 rozhodol v zmysle § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti.
3. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnili tým, že dňa 25. 4. 2018 bola medzi žalobcom ako objednávateľom a cestovnou kanceláriou ALBANIA TRAVEL, s.r.o., IČO: 47 552 271, so sídlom Alžbetina 402/33, 058 01 Poprad ako obstarávateľom uzatvorená Zmluva o obstaraní zájazdu č. DRG6/2018, ktorou sa Cestovná kancelária zaviazala pre žalobcu obstarať zájazd v termíne 31. 7. až 7. 8. 2018 do krajiny Albánsko, vrátane leteckej prepravy za cenu vo výške 1. 378,- EUR. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 25. 4. 2018 z bankového účtu žalobcu poukázaná zálohová platba vo
výške 500,- EUR, a následne dňa 18. 6. 2018 došlo k doplateniu zvyšnej sumy zájazdu, a to platbou vo výške 878,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že Cestovná kancelária dňa 24. 7. 2018 vyhlásila insolventnosť, čím došlo k ukončeniu jej činnosti, žalobca nevycestoval, na základe čoho žalobca dňa 25. 7. 2018 pristúpil k oznámeniu škodovej udalosti v zmysle pokynov žalovanej uverejnených na jej webovej stránke prostredníctvom na to predpísaného formulára. Oznámením o registrácii škodovej udalosti č. 2708001418 zo dňa 1. 10. 2018 žalovaná žalobcovi oznámila, že vyššie uvedené oznámenie o škodovej udalosti prijala, že vo veci je vykonávané šetrenie a vyriešení vzniknutej udalosti ho bude informovať. Nakoľko žalobca ku dňu 27. 12. 2018 zo strany žalovanej neobdržal žiadne oznámenie o výsledku vyšetrenia škodovej udalosti, expedoval žalovanej sťažnosť, a následne od nej obdržal Oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 1. 2. 2019, ktorým mu žalovaná oznámila, že žalobca obdrží poistné plnenie v pomernej časti, a to vo výške 150,78 EUR pre dve osoby, t. j. 75,39 EUR na jednu osobu. Vo vyššie uvedenom Oznámení uvádza žalovaná poistnú zmluvu č. 81000062368, pričom na internetovej stránke žalovanej v rámci „Poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie - Poistené cestovné kancelárie - Júl 2018 (aktualizované k 24. 7. 2018)“, je pod por. č. 3, ALBANIA TRAVEL, s.r.o. uvedená poistná zmluva č. 8100054564, a teda rovnaké číslo poistnej zmluvy ako bolo žalobcovi oznámené Cestovnou kanceláriou, a ktoré je uvedené na Certifikáte žalovanej vydanom Cestovnej kancelárii (ďalej len „Certifikát“), a ktorý bol Cestovnou kanceláriou odovzdaný žalobcovi pri objednaní zájazdu. Súčasne podotýkame, že uvedené číslo poistnej zmluvy v predmetnom oznámení nie je v uvedenom zozname priradené ani žiadnej inej cestovnej kancelárii, ktoré majú so žalovanou poisťovňou uzatvorenú zmluvu pre prípad úpadku. Rovnako žalovaná uvádza, že uvedená poistná zmluva č. 8100062368 bola dojednaná v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre prípad úpadku cestovnej kancelárie - 2016. Vo vyššie uvedenom Certifikáte v súvislosti so správnym číslom poistnej zmluvy sú však uvedené Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie 2017 (ďalej len „VPP“). Súčasne žalovaná uvádza, že pri poskytovaní škodovej udalosti postupovala v zmysle VPP čl. 7 Rozsah poistného plnenia, ods. 6 „Ak súčet nárokov všetkých poistených, ktorí poistiteľovi oznámili škodovú udalosť najneskôr do 6 mesiacov od vzniku škodovej udalosti, prevýši poistnú sumu, poistné plnenia poistiteľa sa každému z nich zníži v pomere dojednanej poistnej sumy k súčtom ich uplatnených nárokov na poistné plnenie. V prípade, že tieto nároky poistnú sumu neprevýšia, poskytne poistiteľ poistné plnenie aj tým poisteným, ktorí písomne oznámili škodovú udalosť až po uplynutí stanovenej 6 mesačnej lehoty, maximálne však do výšky zostatku poistnej sumy.“ Nakoľko žalobca s oznámeným výsledkom šetrenia škodovej udalosti nesúhlasil, dňa 4. 3. 2019 žalovanej expedoval Sťažnosť voči ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, v ktorej žalovanú upozornil na nesprávne číslo poistnej zmluvy, ako aj na medializované informácie ohľadom prevozu dovolenkárov a uhradenia tohto prevozu v celom rozsahu žalovanou, a súčasne žalovanú vyzval na doplatenie plnej žalobcom zaplatenej sumy za zájazd. Na predmetnú sťažnosť žalovaná reagovala odpoveďou zo dňa 22. 3. 2019, v ktorej uviedla, že k zmene č. poistnej zmluvy došlo z dôvodu technického spracovania, že zmluvné dojednania zostali nezmenené, a súčasne že ona ako poisťovateľ prioritne riešila prevoz dovolenkárov zo zahraničia na Slovensko, k ostatným žalobcom vytýkaným skutočnostiam sa opomenula vyjadriť. Na základe uvedeného je zreteľné, že žalovaná pri posudzovaní škodovej udalosti žalobcu postupovala nesprávne, nakoľko vychádzala z nesprávnej poistnej zmluvy, ako aj z nesprávnych VPP, čím došlo k porušeniu práv žalobcu. Žalovanou uvedené vyššie cit. ustanovenie VPP čl. 7 ods. 6, ktoré uvádza ako právny základ krátenia poistného plnenia, je v hrubom rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, v ktorej pozícii je žalobca v rámci zmluvného vzťahu, čo potvrdzuje nález Ústavného súdu Českej republiky - ÚS 3092/16 zo dňa 18. 7. 2016, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „při posuzování nároku spotřebitele ze zvláštní právní úpravy pojištění záruk pro případ úpadku cestovní kanceláře nelze použít omezení pojistného plnění vyplývajícího ať již z § 28 odst. 1 a 3 zákona č. 37/2004 Sb., o pojistné smlouvě, či pojistných podmínek pojišťovny, neboť soukromoprávní ujednání dvou podnikatelských subjektů nemůže vést k vyloučení nebo omezení zákonných nároků spotřebitele, který navíc na toto soukromoprávní ujednání nemá jakýkoliv vliv. Ústavní soud uzavřel, že ujednání pojišťovny s cestovní kanceláří, které omezuje práva spotřebitele zaručená právem Evropské unie a následně také ustanoveními § 6 až 8 zákona č. 159/1999 Sb., je tak ve vztahu ke spotřebiteli neúčinné, respektive jej - jako subjekt stojící mimo jimi uzavřenou smlouvu - nezavazuje, takže nemůže být promítnuto do jeho právní pozice; neposkytnutí plné náhrady by proto odporovalo závazkům České republiky plynoucích z jejího členství v Evropské unii (čl. 1 odst. 2, čl. 10a odst. 1 Ústavy České republiky).“ Zdôrazňujeme, že vyššie uvedený nález síce vychádza z právnej úpravy Českej republiky, avšak táto je rovnaká ako právna úprava obsiahnutá v zákone č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom do dňa 31. 12. 2018 (ďalej len „Zákon o zájazdoch“). Žalobca poukázal, že Ústavný súd Českej republiky vo vyššie
cit. náleze vychádzal z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“), na ktorú v tomto náleze odkazuje, a to konkrétne na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C140-97 zo dňa 15. 6. 1999, v ktorom SDEÚ konštatoval, že z preambuly, a ani z článku 7 Smernice Rady (90/314/EEC) zo dňa 13. 6. 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (ďalej len „Smernica“), ktorá bola ako právny akt Európskej únie prebraná Zákonom o zájazdoch, nevyplývajú dôvody, na základe ktorých by mohla byť obmedzená záruka upravená v tomto ustanovení, ďalej tiež SDEÚ dodal, že vnútroštátna právna úprava správne stanovuje povinnosti podľa čl. 7 len vtedy, pokiaľ, ak je akákoľvek, poskytuje spotrebiteľom účinnú záruku na vrátenie vložených prostriedkov a na spiatočnú dopravu v prípade úpadku organizátora zájazdu. V anglickom znení predmetného rozsudku v bode 68 odôvodnenia je navyše zdôraznené slovné spojenie všetkých zaplatených prostriedkov. Ďalej bolo SDEÚ v rozsudku sp. zn.: C-134-11 zo dňa 16. 2. 2012 konštatované, že cieľom, ktorý má táto Smernica sledovať je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Žalobca zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa predstavuje jeden zo základných princípov Európskej únie, na ktorom je fungovanie Európskej únie založené, a teda Slovenská republika ako členský štát, resp. jej orgány sú povinné sa týmito princípmi riadiť. Vyššie uvedené rozhodnutia boli SDEÚ zopakované v rozsudku sp. zn.: C-430/13 zo dňa 16. 1. 2014, v ktorom bola riešená rovnaká situáciu, a to, že klientom bolo vrátené len 22 % zaplatených záloh alebo cien. V tomto rozsudku sa SDEÚ vrátil k vyššie uvedenému výkladu článku 7 s doplnením, že: „vnútroštátna právna úprava správne stanovuje povinnosti podľa čl. 7 len vtedy, pokiaľ bez ohľadu na svoje podrobné podmienky vedie k tomu, že spotrebiteľovi v prípade platobnej neschopnosti organizátora cesty skutočne zaručuje vrátenie všetkých zaplatených prostriedkov a jeho návrat.“
4. Žalobca skutkové tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi, predovšetkým: Zmluvou o obstaraní zájazdu; prehľadom úhrad - 2x pokladničný blok; oznámenie o škodovej udalosti, oznámenie o výške poistného, poistenie zájazdu pre prípad úpadcu CK, VPP, certifikát, 2x sťažnosť žalobcu, predžalobná upomienka, oznámenie o priebehu šetrenia škodovej udalosti,.
5. Voči platobnému rozkazu spis. zn. 1Up 1690/2020 zo dňa 10.09.2020 vydanému upomínacím súdom Banská Bystrica žalovaný podal odpor, s odôvodnením, že listom zo dňa 01.02.2019 „Oznámenie o výške poistného plnenia" žalovaná oznámila žalobcovi, že predmetný zájazd bol poistený pre prípad úpadku poistnou zmluvou č. 8100062368, ktorá bola dojednaná v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie - 2016 ~ ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. V uvedenom liste bolo ďalej oznámené žalobcovi, že podľa ustanovenia čl. 7, ods. 6 VPP, upravujúcom rozsah poistného plnenia, platí že: „Ak súčet nárokov všetkých poistených, ktorí poistiteľ ,ovi oznámili škodovú udalosť najneskôr do 6 mesiacov od vzniku škodovej udalosti, prevýši i poistnú sumu, poistné plnenie poistiteľa sa každému z nich zníži v pomere dojednanej poistnej sumy k súčtom ich uplatnených nárokov na poistné plnenie." Vzhľadom na skutočnosť, že súčet nárokov poistených prevyšuje poistnú sumu dojednanú poistnou zmluvou č. 8100062368, žalovaná žalobcovi v liste oznámila, že výška poistného plnenia v pomernej časti/ pre dve osoby je 150,78 EUR. Žalovaný uzatvoril s CK ALBANIA TRAVEL Poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie na základe návrhu Poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX. Pri nahrávaní tohto návrhu poistnej zmluvy do interného informačného systému bolo nutné prideliť zmluve nové číslo a táto zmluva bola u žalovaného interne zaregistrovaná pod číslom poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. To pod akým číslom žalovaný eviduje predmetnú zmluvu nemohlo žiadnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcu. Žalobca ani neuvádza akým spôsobom mali byt' jeho práva porušené. V zmysle priloženého návrhu poistnej zmluvy (z ktorého sa po prijatí žalovaným stala poistná zmluva) sa k tejto zmluve vzťahujú všeobecné poistné podmienky pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie - 2016. Žalovaný pre úplnosť dodáva, že všeobecné poistné podmienky pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie - 2017 nikdy ani nevydal a išlo o chybu v písaní pri vydaní predmetného Certifikátu. Žalovaný navrhol, aby súd odpor zrušil a žalobu zamietol.
6. Replikou sa žalobca vyjadril, po pokračovaní v konaní, že tvrdenia žalovaného o rôznych číslach tej istej zmluvy sú absurdné a zavádzajúce. Je nemožné, aby žalovaný tej istej poistnej zmluve priradzoval rôzne čísla podľa svojej potreby. Z tvrdení žalovaného má žalobca dôvodné podozrenie, že existujú viaceré poistné zmluvy s rôznym obsahom, pričom tieto žalovaný využíva v závislosti od okolností prípadov vo svoj prospech. Rovnako je nezmyselné tvrdenie žalovaného o chybe v písaní pri zadaní čísla Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie v písomnom vyhotovení Certifikátu. Žalovaný nikdy žalobcovi nepreukázal, že súčet nárokov všetkých poistených, ktorí žalovanému ako poistiteľovi oznámili škodovú udalosť najneskôr do 6 mesiacov od
vzniku škodovej udalosti, prevýšilo poistnú sumu, čo teda v zmysle vyššie uvedeného ust. viedlo k zníženiu poistného plnenia poskytovaného žalovaným ako poistiteľom. Jedná sa len o opakované vyjadrenie žalovaného bez akéhokoľvek dôkazu. Takáto úprava VPP je v hrubom rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, čo potvrdzuje nález Ústavného súdu Českej republiky - sp. zn. IV. ÚS 3092/16 zo dňa 18. 7. 2017. Na základe vyššie uvedeného vyššie popísaným konaním žalovaného pri posudzovaní a vyhodnotení poistnej udalosti boli porušené práva Žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobcovi ako spotrebiteľovi bolo poskytnuté plnenie podľa poistnej zmluvy, na tvorbu obsahu ktorej sa Žalobca nijako nepodieľal. Žalovaný opakovane tvrdí, že boli splnené všetky podmienky pre krátenie poistného plnenia, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, namiesto toho zahlcuje súd absurdnými tvrdeniami o chybách v písaní dokumentov, či potrebe zmeny čísla poistnej zmluvy.
7. Na žiadosť žalobcov Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 28.12.2020 vec na prejednanie tunajšiemu súdu.
8. Žalovaný duplikou uviedol, že číslo poistnej zmluvy žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať práva žalobcu. Ide výsostne o technické záležitosti, ktoré nemajú žiadny vplyv na práva žalobcov týkajúcich sa poistnej zmluvy a poistnej udalosti. Vo veci stanovenia výšky výpočtu pomerného poistného plnenia žalovaný tvrdí, že žalobcovi oznámil dojednanú poistnú sumu v predmetnej poistnej zmluve vo výške 32.425 €. Súčet všetkých uznaných nárokov nahlásených poistiteľovi do uplynutia 6 mesačnej lehoty, z ktorého bol počítaný percentuálny nárok pre výpočet pomerného poistného plnenia predstavuje čiastku 111.267,22 €. List s výpočtom žalovaný zasielal všetkým poisteným, ktorý žiadali o vysvetlenie výpočtu poistného plnenia. Žalovaný uhradil v súvislosti s poistnou udalosťou náklady prevyšujúce poistnú sumu vo výške 54.132,64 € aj napriek tomu, že poistná suma v poistnej zmluve predmetnej cestovnej kancelária bola len 32.425 €. Žalovaný má za to, že vzhľadom k tomu, že uhradil 54.132,64 € ako poistné plnenie (titulom zabezpečenia dopravy a nevyhnutného ubytovania do doby odchodu) žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na poistné plnenie. Od poistnej sumy 32 425 Eur žalovaný odpočítal dopravu autobusom (15 000 eur), ubytovanie klientov (2 730 Eur), asistenčné služby (2 520 Eur). K Nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. ÚS 3092/16 zo dňa 18.07.2017 žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutie nemá žiadnu záväznosť v rámci Slovenského právneho poriadku a nemožno ho aplikovať na tento prípad, vzhľadom na rozdielnosť právnej úpravy v Českej republike. Žalovaný má za to, že poistné plnenie bolo žalovaným určené a vyplatené správne, dokonca nad rámec zákonných a zmluvných povinností. Bol určený koeficient vo výške 0,1094212653106638 a v zmysle koeficientu aj poskytnuté plnenie 10,94212653106638% z 1378 = 75,39125179904736 na osobu.
9. Vo vyjadrení k duplike žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie ohľadom správneho výpočtu a vyplatenia pomernej časti poistného plnenia v rozsahu počtu osôb, ktoré svoj nárok nahlásili do uplynutia 6 mesačnej lehoty. Je len tvrdením Žalovaného, že iné osoby, t. j. iní účastníci zájazdu nahlásili nárok v celkovej výške 111.267,22 EUR. Uvedené tvrdenie žalovaný nepodložil žiadnymi dôkazmi. K nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 3092/16 zo dňa 18. 7. 2016 uviedol nasledovné: Žalobca 2 uzatvoril zmluvu o obstaraní zájazdu s CK Albania v pozícii spotrebiteľa. Žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy pre prípad úpadku cestovnej kancelárie, ktorá bola uzatvorená medzi CK Albania a Žalovaným. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená medzi dvoma subjektami súkromného práva, a teda nemôže mať vplyv na práva a nároky osoby stojacej mimo túto zmluvu. Vyššie uvedený nález síce vychádza z právnej úpravy Českej republiky, avšak táto je rovnaká ako právna úprava obsiahnutá v zákone č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom do dňa 31. 12. 2018. Ústavný súd Českej republiky vo vyššie cit. náleze vychádzal z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú v tomto náleze odkazuje, a to konkrétne na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C140-97 zo dňa 15. 6. 1999, v ktorom SDEÚ konštatoval, že z preambuly, a ani z článku 7 Smernice Rady (90/314/EEC) zo dňa 13. 6. 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ktorá bola ako právny akt Európskej únie prebraná Zákonom o zájazdoch, nevyplývajú dôvody, na základe ktorých by mohla byť obmedzená záruka upravená v tomto ustanovení, ďalej tiež SDEÚ dodal, že vnútroštátna právna úprava správne stanovuje povinnosti podľa čl. 7 len vtedy, pokiaľ, ak je akákoľvek, poskytuje spotrebiteľom účinnú záruku na vrátenie vložených prostriedkov a na spiatočnú dopravu v prípade úpadku organizátora zájazdu. V anglickom znení predmetného rozsudku v bode 68 odôvodnenia je navyše zdôraznené slovné spojenie všetkých zaplatených prostriedkov. Ďalej bolo SDEÚ v rozsudku sp. zn.: C-134-11 zo dňa 16. 2. 2012 konštatované, že cieľom, ktorý má táto
Smernica sledovať je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Navyše zdôrazňujeme, že ochrana spotrebiteľa predstavuje jeden zo základných princípov Európskej únie, na ktorom je fungovanie Európskej únie založené, a teda Slovenská republika ako členský štát, resp. jej orgány sú povinné sa týmito princípmi riadiť. Vyššie uvedené rozhodnutia boli SDEÚ zopakované v rozsudku sp. zn.: C-430/13 zo dňa 16. 1. 2014, v ktorom bola riešená rovnaká situáciu, a to, že klientom bolo vrátené len 22 % zaplatených záloh alebo cien. V tomto rozsudku sa SDEÚ vrátil k vyššie uvedenému výkladu článku 7 s doplnením, že: „vnútroštátna právna úprava správne stanovuje povinnosti podľa čl. 7 len vtedy, pokiaľ bez ohľadu na svoje podrobné podmienky vedie k tomu, že spotrebiteľovi v prípade platobnej neschopnosti organizátora cesty skutočne zaručuje vrátenie všetkých zaplatených prostriedkov a jeho návrat.“ Slovenská republika ako členský štát Európskej únie je povinná rešpektovať výklad právnych aktov Európskej únie európskymi orgánmi. Vzhľadom na skutočnosť, že dojednanie medzi Žalovaným a CK Albania obmedzuje práva spotrebiteľa, ktoré sú zaručené právom Európskej únie, je nevyhnutné rovnako postupovať aj v konaní pred Slovenským súdom, nakoľko opačný postup by preto odporoval záväzkom Slovenskej republiky plynúcich z jej členstva v Európskej únii, tak ako stanovil Ústavný súd Českej republiky. Právo Európskej únie je záväzné rovnako.
10. Žalovaný založil do spisu listiny: Poistnú zmluvu zaregistrovanú pod č. 8100054564; Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie - 2016; Faktúru Ministerstva vnútra SR za leteckú dopravu č. 260030268; Faktúru za ubytovanie poistených, Faktúru za asistenčné služby poskytnuté v súvislosti s úpadkom CK ALBANIA TRAVEL.
11. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie vypočutím zástupcov sporových strán a listinnými dôkazmi založenými stranami do spisu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec a ustálil tento skutkový a právny stav veci.
12. Z listinných dôkazov je preukázané, že žalobca / ako objednávateľ uzavrel dňa 25.04.2018 zmluvu o obstaraní zájazdu podľa § 741a a nasledujúce Občianskeho zákonníka s cestovnou kanceláriou ALBANIA TRAVEL, s.r.o., IČO: 47 552 271, so sídlom Alžbetina 402/33, 058 01 Poprad. Predmetom zmluvy bol letecký zájazd/Poprad, v termíne 31.07.2018 až 7.08.2018 do Albánska, s ubytovaním FAFA GRAND BLUE, all inclusive, s dohodnutou cenou zájazdu pre 2 osoby vo výške 1 378 Eur, ktorá bola uhradená v deň 25.04.2018 v sume 500 Eur a dňa 18.06.2018 v sume 878 Eur. Cestovná kancelária mala so žalovaným uzavretú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie na dobu určitú od 17.02.2018 do 16.02.2019 č. 8100054564, ktorá zaväzovala žalovaného poskytnúť objednávateľovi v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie poistné plnenie v prípade neposkytnutia objednaného a zaplateného zájazdu poistné plnenie vo výške ceny neposkytnutého zájazdu, ktorú objednávateľ zaplatil. Zájazd sa neuskutočnil a žalobcovi nebol vrátený preddavok, resp. cena zájazdu z dôvodu, že cestovná kancelária ALBANIA TRAVEL, s.r.o. ako obchodná spoločnosť sa dostala do úpadku. Žalobca v stanovenej lehote dňa 25.07.2018 na tlačive žalovaného „Oznámenie škodovej udalosti Úpadok cestovnej kancelárie“ oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti. Listom zo dňa 01.02.2019 žalovaný oznámil žalobcom výšku poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že súčet nárokov poistených prevyšuje poistnú sumu dojednanú poistnou zmluvou, poskytla poisťovňa poistné plnenie v pomernej časti nároku k dojednanej poistnej sume, t.j. každý poistený mal obdržať poistné plnenie v pomernej časti. Z výšky uplatneného nároku žalobcom (uhradenej sume zájazdu) 1 378 Eur, znamenalo pomerné poistné plnenie pre 2 osoby 150 Eur, ktorá suma bola žalobcom uhradená poukázaním v oznámení na uvedený účet. Listom z 27.12.2018 a 04.03.2019 požadoval žalobca zvyšok poistného plnenia, na ktoré im ako spotrebiteľom vznikol nárok. K doplateniu uplatneného nároku na poistné plnenie zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca uplatnil nárok žalobou vo výške 1 227,22 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa uplatnenia nároku Oznámením o škodovej udalosti. Žalovaný preukazoval listinnými dôkazmi, že v súvislosti s poistnou udalosťou uhradil náklady prevyšujúce poistnú sumu vo výške 54.132,64 Eur ako poistné plnenie titulom zabezpečenia dopravy a nevyhnutného ubytovania do doby odchodu klientom cestovnej kancelárie.
13. V konaní bola sporná otázka výšky uplatneného nároku vzhľadom na dojedanú poistnú sumu podľa poistnej zmluvy č. 8100054564, uzavretej medzi cestovnou kanceláriou a žalovaným vo výške 32.425 Eur, ako aj námietka žalovaného k právnemu posúdeniu predmetu sporu podľa Nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. ÚS 3092/16 zo dňa 18.07.2017 a záväznosti v rámci Slovenského právneho poriadku, vzhľadom na rozdielnosť právnej úpravy v Českej republike.
14. Ustanovenia § 9 až § 11 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinnom do 31.12.2018, je i v slovenských podmienkach eurokonformné, teda v súlade so smernicou Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, vykladať v tom zmysle, že objednávateľ zájazdu má na základe povinného poistenia zájazdu v prípade poistnej udalosti právo na plnú náhradu nevráteného preddavku alebo ceny zájazdu, ktorý zaplatil. Poistiteľ a poistník (cestovná kancelária) nemôžu svojou súkromnoprávnou dispozíciou, obmedziť zákonné práva objednávateľa zájazdu. Poistnú zmluvu súd skúma v zásade len v tom rozsahu, či bola platne uzavretá medzi poistiteľom a poistením, a teda či je žalovaná poisťovňa v konaní pasívne vecne legitimovaná. Akékoľvek ďalšie zmluvné ustanovenia, vrátane ustanovení všeobecných obchodných podmienok a prípadných iných častí zmluvnej dokumentácie sú záväzné len inter partes, teda medzi poistiteľom a poistníkom, ktorí zmluvu dojednali, nemôžu nijako zhoršiť právne postavenie žalobcu, ktoré je kogentne determinované zákonom č. 281/2001 Z.z. Limitácia výšky poistného plnenia ustanoveniami poistnej zmluvy je v tomto prípade irelevantná. Žalobca má titulom poistného plnenia právo na úhradu zaplatenej ceny zájazdu 680 € v plnej výške, bez ohľadu na poistnú sumu a súhrnnú výšku u žalovaného uplatnených nárokov na poistné plnenie. Na vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné pozerať ako na vzťah spotrebiteľský. V zmysle § 9 zákona č. 281/2001 Z.z. cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu, na ktorého základe vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch ďalej týmto ustanovením konkretizovaných. Poistným rizikom v poistnej zmluve uzavretej medzi žalovaným a poistníkom sú prípady uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z., v súdenej veci nastala poistná udalosť vychádzajúca z poistného rizika podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2001 Z.z., teda cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku nevrátila objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd neuskutočnil. Je nepochybné, že poistná zmluva bola uzavretá medzi žalovaným ako poistiteľom a cestovnou kanceláriou ako poistníkom, avšak nemožno opomenúť, že i keď ide o poistenie založené zmluvou, jej uzavretie predpokladá (a ukladá) zákon, ktorý tiež stanovuje, kto je subjektom majúcim právo na poistné plnenie - je ním objednávateľ zájazdu. Zo zákona tiež vyplýva, že poistený je v tomto prípade majetok objednávateľa zájazdu, nie majetok cestovnej kancelárie. Tento záver potvrdzuje i ustanovenie § 11 ods. 5 zákona č. 281/2001 Z.z., podľa ktorého nároky objednávateľa, ktoré mu vznikli k cestovnej kancelárii v dôsledku nesplnenia zmluvy o zájazde v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1, prechádzajú na poistiteľa, a to až do výšky poistného plnenia, ktoré poistiteľ poskytol objednávateľovi. Takáto konštrukcia je typická pre poistenie majetku, kedy na poistiteľa prechádzajú nároky poisteného voči subjektu, ktorý spôsobil poistnú udalosť, ktorým je v tomto prípade cestovná kancelária (poistník). Ak by išlo o poistenie cestovnej kancelárie, nemohol by sa poistiteľ po tom, čo poskytol poistné plnenie, domáhať regresu voči cestovnej kancelárií.
15. Objednávateľa zájazdu je v prípade zmluvy o poistení zájazdu potrebné považovať za poisteného, teda osobu, v prospech ktorej je poistenie uzavreté v súlade s § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takáto osoba je od prejavenia súhlasu s poistnou zmluvou (ktorý môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti podľa § 794 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nepochybne v záväzkovoprávnom vzťahu s poistiteľom. Uvedené platí napriek tomu, že v prípade tohto druhu poistenia ide o prísne zákonne regulovaný inštitút a zaväzkovoprávny vzťah tu v zásade iba určuje konkrétnu zaviazanú poisťovňu, samotný obsah záväzku (vzájomné práva a povinnosti) sú určené zákonom, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že poistený nemá žiadnu možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy. Vzhľadom na postavenie poistiteľa, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie poisťovacích služieb, ide nepochybne o dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka; v prípade poisteného, ktorý pri prejavení súhlasu s poistnou zmluvou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ide jednoznačne o spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Prihliadajúc na uvedené hmotnoprávne postavenie strán sporu je predmetný spor jednoznačne spotrebiteľský v súlade s § 290 Civilného sporového poriadku. Je nepochybné, že hlavný zmluvný vzťah medzi žalobcom a cestovnou kanceláriu je vzťahom spotrebiteľ a dodávateľ. Keďže v rámci tohto hlavného zmluvného vzťahu existuje povinne zmluvný aj vedľajší zmluvný, poistný vzťah, uzatvorený medzi cestovnou kanceláriou a žalovaným, ktorého povinný vznik zákon určuje najmä kvôli ochrane spotrebiteľa a objednávateľa zájazdu ako slabšej strany a na ktorého má najväčší dopad. Preto tie časti poistnej zmluvy a poistných dojednaní z poistenia cestovnej kancelárie proti úpadku, ktoré majú priamy dopad na objednávateľa zájazdu ako spotrebiteľa, treba posudzovať v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa a ide teda o vzťah spotrebiteľský. V prípade, ak sa zájazd neuskutoční a cestovná kancelária nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu z dôvodu jej úpadku, táto skutočnosť predstavuje poistnú udalosť v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2001 Z.z., na základe ktorej vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie od poistiteľa, s ktorým má cestovná kancelária uzavretú zmluvu o poistení zájazdu. V konaní nebolo sporné to, že sa zájazd neuskutočnil, ani že cestovná kancelária nevrátila objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu.
16. Podľa § 741a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) - Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.
17. Podľa § 52 OZ - (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 794 OZ - (1) Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby. (2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z.z. - o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov - Cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu, na ktorého základe vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku a. neposkytne objednávateľovi dopravu z miesta pobytu v zahraničí do miesta plánovaného skončenia zájazdu alebo do Slovenskej republiky, ak je táto doprava súčasťou zájazdu, b. nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd neuskutočnil, c. nevráti objednávateľovi rozdiel medzi zaplatenou cenou zájazdu a cenou čiastočne poskytnutého zájazdu v prípade, ak zájazd bol poskytnutý sčasti.
20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 281/2001 Z.z. - Na poistenie zájazdu sa vzťahujú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. - Cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu podľa § 9 na dostatočnú poistnú sumu vo výške minimálne 25 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov. Ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie na poistnú sumu vo výške minimálne 25 % týchto tržieb v predchádzajúcom roku.
22. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 281/2001 Z.z. - Cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením poistenia zájazdu a kedykoľvek počas trvania poistenia zájazdu umožniť poistiteľovi na jeho žiadosť prístup ku všetkým dokladom, ktoré súvisia s poistením zájazdu, a podať k nim vysvetlenie.
23. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 281/2001 Z.z. - Nároky objednávateľa, ktoré mu vznikli k cestovnej kancelárii v dôsledku nesplnenia zmluvy o zájazde v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1, prechádzajú na poistiteľa, a to až do výšky poistného plnenia, ktoré poistiteľ poskytol objednávateľovi.
24. Ústavný súd Českej republiky nie je síce najvyššou súdnou autoritou v zmysle článku 2 ods. 2 CSP, napriek tomu môže i judikatúra zahraničných súdov, najmä vo veciach, ktoré neboli prejednávané súdmi v SR alebo sa typovo vyskytujú v slovenských podmienkach len sporadicky, slúžiť ako významný zdroj inšpirácie pre slovenskú súdnu prax. Právne závery súdov štátov EÚ a osobitne súdov Českej republiky majú o to väčší význam z dôvodu, že právne poriadky členských štátov EÚ sa neustále približujú
(aproximujú) a v prípade Českej republiky ide navyše o krajinu, s do veľkej miery rovnakým alebo aspoň veľmi podobným právnym vývojom ako v Slovenskej republike.
25. Otázka limitácie nárokov objednávateľov zájazdu na poistné plnenie z poistenia zájazdu výškou zmluvnej poistnej sumy bola opakovane predmetom riešenia súdmi v Českej republike, pričom v tejto veci rozhodoval napokon Ústavný súd ČR. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tak slovenský zákon č. 281/2001 Z.z. a zákona č. 170/2018 Z.z., ktorý ho zrušil a nahradil od 01.01.2019, ako i v Českej republike platný zákon č. 159/1999 Sb., z ktorého vychádzali pri rozhodovaní súdy Českej republiky, mali v relevantných ustanoveniach obdobné znenie.
26. Ústavný súd ČR v náleze sp.zn. III. ÚS 1996/13 zo dňa 16. júla 2015, IV. ÚS 2370/15 zo dňa 14.06.2016, IV. ÚS 3092/16 z 18.07.2017 konštatoval, že ochrana spotrebiteľa predstavuje jeden z princípov, na ktorých je založené fungovanie Európskej únie a ktorými sa musí Česká republika ako jej členský štát, resp. jej orgány pri svojej činnosti riadiť. Musí ich rešpektovať pri začleňovaní obsahu únijného práva do vnútroštátneho právneho poriadku, alebo naopak sa v dôsledku členstva v Európskej únii určitej úpravy zdržať (tzv. pozitívna a negatívna implementácia), ako to pre ňu vyplýva z čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a najmä z čl. 291 ods. 1 v spojení s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ústavný súd zdôraznil, že z tohto záväzku vyplýva pre súdnu moc povinnosť interpretovať a aplikovať vnútroštátne právo eurokonformným spôsobom, t.j. pri viacerých výkladových variantoch je nutné zvoliť ten, ktorý bude v súlade s právom Európskej únie, v danom prípade najmä v súlade s pravidlami stanovenými v smernici Rady zo dňa 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (90/314/EHS). To znamená, že pri posudzovaní nároku spotrebiteľa zo zvláštnej právnej úpravy poistenia záruk pre prípad úpadku cestovnej kancelárie nie je možné použiť obmedzenie poistného plnenia vyplývajúce či už z § 28 ods. 1 a 3 zákona č. 37/2004 Sb., o pojistné smlouvě, či poistných podmienok poisťovne, lebo súkromnoprávne dojednanie dvoch podnikateľských subjektov nemôže viesť k vylúčeniu alebo obmedzeniu zákonných nárokov spotrebiteľa, ktorý navyše na toto súkromnoprávne dojednanie nemá akýkoľvek vplyv. Dojednanie poisťovne s cestovnou kanceláriou, ktoré obmedzuje práva spotrebiteľa zaručené právom Európskej únie a následne tiež ustanoveniami § 6 až 8 zákona č. 159/1999 Sb., je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi neúčinné, respektíve ho - ako subjekt stojaci mimo nimi uzavretú zmluvu - nezaväzuje, takže nemôže byť premietnuté do jeho právnej pozície; neposkytnutie plnej náhrady (the refund of all money paid over, die Erstattung aller vom Verbraucher gezahlten Beträge) by preto odporovalo záväzkom Českej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii (čl. 1 ods. 2, čl. 10a ods. 1 Ústavy Českej republiky).
27. V Českej republike následne došlo k novelizácii zákona č. 159/1999 Sb., ktorou bolo jednoznačne a výslovne zákonodarcom vyjadrené, že objednávateľ zájazdu ma na základe poistenia zájazdu právo na uspokojenie svojich nárokov v plnej výške. V náleze sp. zn. IV. ÚS 2370/15 zo dňa 14. júna 2016 rovnako Ústavný súd ČR vyslovil, že v tomto zmysle bolo potrebné vykladať zákon č. 159/1999 Sb. aj pred danou novelizáciou. K vyššie uvedeným právnym záverom sa opätovne Ústavný súd ČR prihlásil v náleze sp. zn. IV. ÚS 3092/16 zo dňa 18. júla 2017 a možno ich považovať za ustálené. 28. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázali vznik škodovej udalosti v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie. Žalobcovi ako objednávateľovi zájazdu, v zmysle zákonných ustanovení (§ 9 zákona č. 281/2001 Z.z.) vzniklo právo na poistné plnenie z dôvodu, že dôsledkom úpadku cestovnej kancelárie, cestovná kancelária nevrátila žalobcami zaplatenú cenu zájazdu, ktorý sa neuskutočnil. Práve z dôvodu ochrany objednávateľa zájazdu je poistenie cestovnej kancelárie pre prípad jej úpadku povinné a poistná zmluva uzavretá medzi obstarávateľom zájazdu (cestovnou kanceláriou) a poistiteľom (žalovaným) zaručuje objednávateľovi zájazdu (žalobcovi) poistné plnenie v prípade, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku okrem iného nevráti cenu zájazdu ak sa zájazd neuskutoční. Objednávatelia zájazdu, ktorí boli poškodení práve v dôsledku neuskutočnenia sa už zaplateného zájazdu, majú právo na uspokojenie svojho nároku priamo proti poisťovateľovi (žalovanému). Obmedzenie poistného plnenia vyplývajúce z dojednania žalovaného (poistiteľa) a cestovnej kancelárie ohľadne obmedzenia poistného plnenia, teda práva žalobcu, ako spotrebiteľa, je vo vzťahu k žalobcom neúčinné a žalobcov nezaväzuje. Nie je možné, aby žalobcovi, ktorý nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a dojednané podmienky, nebol vyplatený nárok v plnej výške. Súd preto žalobe ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovel.
29. Spolu s istinou podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného, ktorý sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, určeného v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne odo dňa oznámenia škodovej udalosti žalovanému do zaplatenia.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania a právneho zastúpenia súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)