Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov 1.) D.. P. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX/XX, E. P., a 2.) D.. X. F., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Q. XXX, E. P., obaja zastúpení JUDr. Janou Fenclovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 3, Liptovský Mikuláš proti žalovanému P. B., neznámemu vlastníkovi, zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO : 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného k pozemku registra „C“ parc. č. 972/1, trvalý trávny porast, o výmere 2.101 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. P., obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš, a toto podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že tento pozemok prikazuje do nového podielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade v podiele 8/15 a žalobcu v podiele 7/15, pričom žalobcovi v 1. rade ukladá povinnosť zaplatiť žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku peňažnú náhradu vo výške 2.116,40 eur a žalobcovi v 2. rade ukladá povinnosť zaplatiť žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku peňažnú náhradu vo výške 1.851,86 eur.

II. Žiadna strana sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 1. 8. 2022, doručenou na tunajší súd 1. 8. 2022 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného k pozemku registra „C“ parc. č. 972/21, trvalý trávny porast, o výmere 2101 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. E. P., obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš a vyporiadal ho tak, že tento pozemok súd prikáže do nového podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. rade a 2. rade s tým, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1. rade v novom podielovom spoluvlastníctve bude 17/32 a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 2. rade 15/32, za súčasného uloženia povinnosti žalobcovi v 1. rade zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu vo výške 1.985 eur a žalobcovi v 2. rade peňažnú náhradu vo výške 1.985 eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania žalobcovia navrhli rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Tento žalobný návrh žalobcovia odôvodnili tým, že spoločný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade, ktorému na ňom patria spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 7/16, 1/32 a 1/32 (v úhrne 1/2), žalobcu v 2. rade, ktorému patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/16 a žalovaného so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 2/32. Žalobcovia ako väčšinový vlastníci nehnuteľností majú záujem nadobudnúť vlastnícky podiel žalovaného na uvedenej nehnuteľnosti za peňažnú náhradu, čím by sa umožnilo riadne užívanie a hospodárenie s pozemkom, čo za súčasnej situácie nie je možné, nakoľko žalovaný je nezisteným vlastníkom. Žalobcovia navrhli peňažnú náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške vychádzajúcej z výšky

všeobecnej hodnoty 1 m2 pozemku 30,22 eur a na spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 2/32 by tak pripadla suma peňažnej náhrady vo výške 3.970 eur. Navrhovaná výška náhrady za bola žalobcami určená na základe znaleckého posudku č. 74/2022 zo 6. 6. 2022, vypracovaného znalcom D.. P. X., s miestom výkonu činnosti Jilemnického 736/20, Liptovský Mikuláš. Žalovaný je nezistený vlastník a vo vzťahu k nemu vykonáva správu Slovenský pozemkový fond. Nakoľko sa žalovaného nepodarilo identifikovať, nemali žalobcovia možnosť vyporiadať svoje spolupodielové spoluvlastníctvo dohodou, a preto sa obrátili s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (reálne rozdelenie veci podľa spoluvlastníckych podielov), tak s ohľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného, teda na výmeru pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel považovali žalobcovia takéto reálne rozdelenie za neúčelné a nežiadúce, nakoľko v prípade reálneho rozdelenia by vznikla parcela o výmere 131,31 m2, ktorá by pripadala na spoluvlastnícky podiel žalovaného, a ktorá by nenašla žiadne reálne využitie. Žalobcovia navrhli vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci do ich nového podielového spoluvlastníctva s tým, že prejavili záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 2/32 do svojho nového podielového spoluvlastníctva vlastníctva tak, že žalobca v 1. rade nadobudne podiel o veľkosti 1/32 a žalobca v 2. rade podiel o veľkosti 1/32. Žalobcovia účelnejšie využijú spoločný pozemok ako žalovaný, pretože majú ho záujem reálne užívať a poukázali tiež na to, že sú vlastníkmi susednej parcely registra „C“ parc. č. 972/22, čím by tak došlo k hospodárskemu sceleniu týchto pozemkov.

2. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadril.

3. Pojednávania 20. 10. 2022 sa zúčastnila len zástupkyňa žalobcov, pričom predvolaný zástupca žalovaného sa nedostavil a svoju neúčasť nijako neospravedlnil.

4. Na pojednávaní 20. 10. 2022 žalobcovia v 1. a 2. rade zopakovali svoje vyjadrenie zo žaloby a doplnili, že v rámci nového podielového spoluvlastníctva sa nechcú na pozemku podieľať v pomere danom pomerom výšky ich spoluvlastníckych podielov v aktuálnom podielovom spoluvlastníctve, ale že trvajú na spôsobe vyporiadania uvedenom v žalobe, kedy polovica zo spoluvlastníckeho podielu odstupujúceho žalovaného (1/32) prípadne žalobcovi v 1. rade a druhá polovica (1/32) pripadne žalobcovi v 2. rade. Súd môže vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj týmto spôsobom vychádzajúc a rešpektujúc takúto dohodu žalobcov.

5. Súd dospel k zisteniu relevantného skutkového stavu bez vykonania dokazovania (zásada hospodárnosti konania podľa ) na základe nespornosti relevantných skutkových tvrdení žalobcov (pre ich nepopretie žalovaným podľa )

6. Súd mal takto za nesporné skutkové tvrdenia žalobcov, že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Strany sporu majú v podielovom spoluvlastníctve pozemok registra „C“ parc. č. 972/21, trvalý trávny porast, o výmere 2101 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. E. P., obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš, pričom žalobcovi v 1. rade patria spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 7/16, 1/32 a 1/32 (v úhrne 1/2), žalobcovi v 2. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/16 a žalovanému spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/32. Žalobcovia v 1. a 2. rade chcú pozemok v budúcnosti obhospodarovať a vytvoriť tak súvislý obhospodarovaný celok so susediacim pozemkom registra „C“ parc. č. 972/22, ktorý je v ich vlastníctve. Žalovaný (na rozdiel od žalobcov v 1. a 2. rade) neprejavil vôľu nadobudnúť vec do svojho vlastníctva. Všeobecná hodnota 1 m2 tohto pozemku predstavuje 30,22 eur.

7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenie.

8. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykonaná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

10. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu ako spoluvlastníkmi nedošlo k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (nezáleží na tom z akých dôvodov) boli tak žalobcovia v 1. a 2. rade (v súlade s ) oprávnení na podanie žaloby (návrhu) na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva na súd. Súd je síce v rámci tohto typu konania (o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu) viazaný návrhom (žalobou), avšak nie aj čo spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to dokonca ani v prípade, ak by išlo o zhodný návrh všetkých strán sporu (takýto zhodný návrh všetkých strán sporu by mal relevanciu len v rámci formy súdneho zmieru.) Súd musí rešpektovať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplývajúce z . Súd pritom dospel k právnemu záveru, že reálna deľba pozemku medzi spoluvlastníkov na reálne časti zodpovedajúce veľkosti ich spoluvlastníckych podielov ( ) nie je dobre možná, nakoľko žiadna zo strán neuviedla také skutkové tvrdenia, ktoré by takúto možnosť reálnej deľby pozemku odôvodňovali a ani nijako nepreukázali možnosť takejto reálnej deľby (žiadna zo strán sporu nenavrhla vykonať ako dôkaz geometrický plán, ktorý by preukazoval možnosť takejto reálnej deľby, pričom súd v zmysle v civilnom procese zásadne nevykonáva dokazovanie ex offo a nemohol tak ani ex offo obstarať takýto geometrický plán.) Preto súd následne podľa pristúpil k zvažovaniu v poradí druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázanie veci za náhradu.) Vzhľadom na to, že výlučne žalobcovia v 1. a 2. rade súhlasili s prikázaním tohto spoločného pozemku do ich nového podielového spoluvlastníctva, čím tak bola naplnená nevyhnutná podmienka vôle pre takéto prikázanie (za súčasného neprejavenia vôle žalovaného, aby mu bol pozemok prikázaný do jeho vlastníctva), a že žalobcovia mali spolu výrazne väčšinový spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku a svedčilo im tiež aj kritérium účelnejšieho využitia tohto pozemku, pretože ho chceli v budúcnosti obhospodarovať, a tiež preto, že s týmto pozemkom hraničí iný ich pozemok registra „C“ parc. č. 972/22, čím by došlo k hospodárskemu sceleniu týchto pozemkov, súd dospel k záveru o potrebe prikázania tohto pozemku do nového podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, a to so spoluvlastníckymi podielmi žalobcu v 1. rade vo výške 8/15 (8/16 : 15/16) a žalobcu v 2. rade vo výške 7/15 (7/16 : 15/16) , teda v pomere, ktorý bol určený na základe vzájomného pomeru výšky ich dovtedajších spoluvlastníckych podielov v aktuálnom spoluvlastníctve so žalovaným. Súd v tejto súvislosti znovu poukazuje na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konanie, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadanie vzťahu medzi účastníkmi konania, a súd nie je viazaný návrhom strán sporu na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to ani zhodným návrhom všetkých strán sporu, a ani preto nemohol rešpektovať dohodu niektorých z nich (žalobcu v 1. a 2. rade) o tom ako si chcú medzi sebou vysporiadať spoluvlastnícky podiel odstupujúceho spoluvlastníka (žalovaného.) Ak by aj žalovaný výslovne súhlasil s takýmto spôsobom vyporiadania (k čomu nedošlo), tak ani potom by takáto zhoda nebola pre súd pri autoritatívnom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu podľa záväzná. Jedinú relevanciu by mohla mať takáto zhoda (všetkých strán sporu) v rámci súdneho zmieru, avšak takýto súdny zmier ako hmotnoprávna dohoda predložená súdu na schválenie nebola, a preto súd podľa rozsudkom určil podiel žalobcov v 1. a 2. rade v rámci nového podielového spoluvlastníctva na základe vzájomného pomeru veľkosti ich spoluvlastníckych podielov v pôvodnom podielovom spoluvlastníctve. Uvedený pomer (8/15 ku 7/15) bol následne rozhodujúci aj pre určenie pomeru v akom sa žalobcovia v 1. a 2. rade mali podieľať na peňažnej náhrade pre odstupujúceho žalovaného, pričom výška peňažnej náhrady pre žalovaného (ako celku) vychádzala z výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaného (vo výške 1/16), výmery tohto pozemku (2.101 m2) a z všeobecnej hodnoty 1 m2 tohto pozemku (30,22 eur.)

11. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, tak vzhľadom na to, že žalobcovia, ktorí boli prevažne úspešní, keďže spôsob vyporiadania uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku bol takmer identický so žalobcami navrhnutým spôsobom vyporiadania v žalobnom petite si neuplatnili nárok na náhradu trov konania, nakoľko výslovne žiadali, aby súd rozhodol takým spôsobom, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, a keďže súčasne aj žalovanému objektívne nevznikli žiadne trovy konania (pre pasivitu jeho zástupcu), súd podľa rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.