Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-106-2015.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/106/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12, IČO: 31 819 702, proti žalovanému U. W., S. W. O., O. XX, v konaní o zaplatenie 682,50 € s príslušenstvom a zmluvnými pokutami takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 492,50 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania zo sumy 492,50 € od 16. 3. 2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 14 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a vo výške 45,38 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12, IČO: 31 819 702, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 2. 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 682,50 €, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 682,50 € od 16. 3. 2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty spolu vo výške 66 € (mesačná zmluvná pokuta vo výške 16,50 € x 4 mesiace omeškania od marca 2014 do júna 2014), a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 4. 9. 2013 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520132046 na sumu 500 € za odplatu vo výške 190 €. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 690 € uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 € a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalovaný si však svoje povinnosti neplnil a ku dňu podania návrhu uhradil z poskytnutého úveru iba sumu vo výške 7,50 €.
Žalovanému bola žaloba aj spolu s uznesením zo dňa 10. 3. 2015 doručené dňa 21. 3. 2015, avšak k žalobe sa nevyjadril.
Podľa ust. § 115a O. s. p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
Nakoľko ide o drobný spor, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 4. 9. 2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX s názvom O., na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 500 € za odplatu vo výške 190 €, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 € a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 10. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalovaný sa zaviazal okrem požičanej istiny vo výške 500 € uhradiť žalobcovi aj odplatu vo výške 190 €. RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov bola dojednaná vo výške 46,06 %. Doporučený termín úhrady splátok bol dohodnutý do 20. dňa v mesiaci. Z návrhu žalobcu bolo zistené, že žalovaný ku dňu podania návrhu uhradil z poskytnutého úveru iba sumu vo výške 7,50 €.
Zmluva bola žalovaným podpísaná aj na druhej strane zmluvy, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa bodu 1 bola uvedená RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov vo výške 67,70 %.
Žalobca poslal žalovanému predžalobnú upomienku s výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 2. 1. 2014, ktorou ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 409,50 €, a to najneskôr do 5 dní od obdŕžania tejto výzvy. V prípade, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, uplatní si žalobca svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky a uplatní si voči žalovanému všetky zmluvne dojednané sankcie. Táto predžalobná upomienka bola žalovanému doručovaná dňa 7. 1. 2014, čo vyplýva z podacieho hárku, ktorý predložil žalobca.
Z oznámenia zo zosplatnení záväzku zo dňa 26. 3. 2014 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 4. 9. 2013, bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 15. 3. 2014 zosplatnený z dôvodu omeškania žalovaného s jeho splácaním. Týmto sa stáva splatný celý dlh, t. j. istina vrátane úroku a zmluvnej odmeny spolu vo výške 682,50 €, so zmluvnou pokutou vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania, t. j. celkom 16,50 € a náhradou účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho konania alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z úveru, najmenej však 67 €, t. j. 100 €. Celkom dlžná čiastka žalovaného činí ku dňu 26. 3. 2014 - 790 €.
Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2 písm. f), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z, , § 52 a nasl. OZ v znení účinnom od 1. 3. 2012, § 544 ods. 1, 2 OZ.
V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť žalobcu mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom od 1. 3. 2012, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2011 je aj údaj o f) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný. Predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 4. 9. 2013, a z ktorej vyvodzuje svoj nárok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí mať písomnú formu, ktorej absenciu sankcionuje zákon jej neplatnosťou. Z formy a obsahu zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Okrem iného zákonodarca v citovaných zákonných ustanoveniach ustanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať i výšku, počet a termíny splátok istiny a iných poplatkov. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to potom, že údaj o výške úrokov a poplatkoch musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený, a nie ako sa mylne domnieva žalobca, že postačuje pre splnenie tejto požiadavky, pokiaľ je z iných údajov v zmluve uvedených je tento možné vyvodiť alebo vypočítať. V zmluve nie je uvedená výška úrokov, text rieši iba prvé tri splátky a potom ďalších 10, avšak vôbec neobsahuje žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za konečnú splatnosť úveru, preto v danom prípade poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež z výšky jednotlivých splátok nie je možné zistiť, koľko z týchto splátok tvorí istina, koľko je úrok, resp. ďalšie poplatky. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 500 € a doposiaľ uhradil z poskytnutého úveru len sumu vo výške 7,50 €, v dôsledku čoho mu zostal dlh na istine vo výške 492,50 €, ktorý súd žalobcovi priznal spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej
istiny, a to od 16. 3. 2014 až do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu týkajúci sa ďalších nárokov ako neopodstatnený zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodol o trovách konania, a to tak, že priznal žalobcovi pomernú časť z uplatnených trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, a to vo výške 31,60 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 748,50 € - 682,50 € + zmluvná pokuta 66 €, žalobca bol úspešný v rozsahu 65,80 % - 492,50 €, žalovaný bol úspešný v rozsahu 34,20 % - 256 €, teda úspech žalobcu tvorí rozdiel medzi 65,80 % a 34,20 %, t. j. 31,60 %). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 143,62 € v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby, a to 51,45 € + DPH za prevzatie a prípravu zastúpenia a za vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu + 2-krát režijný paušál 8,39 €, t. j. celkovo v sume 143,62 €. Z toho 31,60 % činí 45,38 €, ktorú sumu za trovy právneho zastúpenia súd žalobcovi priznal. Za zaplatený súdny poplatok, ktorý žalobca uhradil vo výške 44,50 €, súd zaviazal žalovaného nahradiť mu sumu 14 €, čo činí 31,60 %. Žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 45,38 € za trovy právneho zastúpenia a 14 € za zaplatený súdny poplatok, a to na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku o zaplatení istiny s príslušenstvom odvolanie nie je prípustné s výnimkou odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O. s. p.).
Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O. s. p.).