Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-409-2012.pdf
PDF · 142.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/409/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. D., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Z. práce, sociálnych vecí a rodiny J., E. X/a, J., dieťa rodičov, matky: T. B., trvale bytom J., J. XX, zastúpená I.. C. T., advokátkou so sídlom v J., AK, J. X a otca: C. D., trvale bytom C. B. XXX, v súčasnosti bytom J., P. 1, zastúpený I.. E. Y., advokátkou so sídlom v C., AK, K. hrdinov XXXX/X, na návrh matky o úpravu styku, takto
rozhodol:
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou T. D., nar. X.X.XXXX, v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od XX.XX hodiny do XX.XX hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni od soboty X.XX hodiny do nedele XX.XX hodiny a v každom kalendárnom roku od XX.XX. X.XX hodiny do XX.XX. XX.XX hodiny, od E. piatku X.XX hodiny do soboty XX.XX hodiny a od X.X. X.XX hodiny nepretržite do XX.X. XX.XX hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá.
C. je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Rodičia sú povinní zaplatiť náklady znaleckého dokazovania, každý v sume 122,04 € na účet Okresného súdu Bratislava V do tridsať dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, tunajší súd vylúčil z návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku časť týkajúcu sa úpravy styku otca s maloletou T. D., nar. X.X.XXXX, na samostatné konanie. C. v písomnom návrhu požadovala styk upraviť každú párnu sobotu od XX.XX hod. do XX.XX hod. v mieste jej bydliska s tým, že počas veľkonočných a vianočných sviatkov sa bude styk realizovať podľa dohody rodičov.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka vypovedala, že styk otca s maloletou sa realizuje dvakrát týždenne v utorok a vo štvrtok v poobedňajších hodinách podľa toho, ako sa maloletá zobudí, vždy po dobu cca troch hodín, kedy je s ňou otec sám. D., aby sa styk realizoval tak, ako uviedla, pričom otec môže byť s dcérou v sobotu doobeda alebo v nedeľu poobede.
Na pojednávaní dňa X.X.XXXX matka vypovedala, že styk otca s maloletou sa realizuje podľa predbežného opatrenia, v utorok a vo štvrtok dieťa s tým problém nemá, ale v sobotu a v nedeľu sa od otca vracia unavené, plačlivé a neustále si vyžaduje jej prítomnosť a uistenie, že matka neodíde, v noci sa zobudí a silno plače XX minút a ona ho nevie upokojiť
Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX matka poukázala na to, že otec pri preberaní dieťaťa má agresívne správanie, používa hrubé vulgarizmy, fyzicky ju zastrašuje. C. sa od otca vracia nepokojná, je agresívna, používa vulgarizmy, naučila sa vystrkovať prostredník. C. jej hovorí také veci, ako napr. aby zomrela, začne si trhať copíky alebo búchať ručičku o stenu a volá na ňu, aby sa na to pozrela, deje sa to po príchode od otca. M. maloletú destabilizuje.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka poukázala na to, že aj znalec si všimol, že pri náznakoch nesúhlasu otec reaguje impulzívne a agresívne a ona sa takéhoto správania otca bojí. P. otec v prítomnosti maloletej jazdí rýchlo autom, pričom maloletá je bez pásu. L. súhlasiť s prespávaním maloletej u otca, nepozná ani jeho bývanie a žiadala, aby sa najskôr vyskúšal režim počas víkendu bez prespania, aby sa preukázalo, či je maloletá spôsobilá u otca prespávať. M. v poobedňajších hodinách trávi s maloletou čas v detskom kútiku, alebo maloletú zoberie na ihrisko, kde sa ona hrá a on sedí v spoločnosti iných mužov. Má tiež informácie o tom, že otec je vídavaný pod vplyvom alkoholu, a že vyvoláva bitky. G. pol roka chodí otec zafačovaný, dobitý, dokonca nevedel ani vystúpiť z auta a dcéru pripútať, asi ide o následok bitiek. Z otca cíti alkohol, tiež z auta, ktorým chodí. M. pri sebe nosí veľký nôž, pri preberaní dcéry sa správa agresívne. D. sa, že po návrate od otca mala maloletá poškriabanú nožičku a na jej otázku a otázku starej matky im otec začal nadávať, že čo ju ľutujú, nech si zvyká. D. sa realizuje podľa predbežného opatrenia, ale pravidelne dvakrát v mesiaci sa stáva, že otec s maloletou mešká hodinu až hodinu a pol, preto išla aj na políciu. T. dcéra nechce ísť na styk s otcom a ona povie, nech mu to dcéra povie sama, maloletá to otcovi povedať nechce a nechce ani, aby mu to povedala matka samotná. C. sa vyslovene otca bojí. C. je v predškolskej triede materskej školy, pribudli jej tanečná, plávanie a angličtina, poobede je vyčerpaná, chce oddychovať, otec to nerešpektuje, nezaujíma ho to. D. matka navrhla upraviť v párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu vždy od XX.XX hod. do XX.XX hod., teda bez prenocovania a v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od XX.XX hod. do XX.XX hod.
M. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX požadoval styk upraviť každý utorok a štvrtok vždy od XX.XX hod. do XX.XX hod., každý párny alebo nepárny víkend od piatka do nedele XX.XX hod., dva týždne v júli a dva v auguste, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od X. štvrtka XX.XX hod. do E. pondelka XX.XX hod. a každý rok dňa XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX otec potvrdil, že styk sa uskutočňuje podľa predbežného opatrenia, maloletá sa k nemu teší, u nich dobre papá, je v pohode, zaspáva o XX.XX hod. a spí približne tri hodiny, v kľude sa zobudí, nemá žiaden problém.
Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX otec navrhol svoj styk s maloletou upraviť v párnom kalendárnom týždni od piatku XX.XX hod. do nedele XX.XX hod., v nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od XX.XX hod. do XX.XX hod., počas E. noci v párnom kalendárnom roku od E. piatku XX.XX hod. do E. pondelka XX.XX hod., v každom párnom kalendárnom roku od XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX. do XX.XX hod. a v nepárnom kalendárnom roku od XX.XX. od XX.XX hod. do X.X. do XX.XX hod., v každom roku od X.X. od XX.XX hod. do X.X. do XX.XX hod. a od XX.X. od XX.XX hod. do XX.X. do XX.XX hod. a od XX.X. od XX.XX hod. do XX.X. do XX.XX hod.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX otec uviedol, že do J. sa presťahoval kvôli dcére, pretože chodiť zo X. na dve hodiny na styk mu robilo problém. S dcérou meškal iba dvakrát po XX minút, lebo raz ju zobral na chatu J., kde bol detský program a matka mu dieťa na túto akciu nechcela dať a druhý raz mal jeho otec narodeniny, zavolal preto matke, či môžu zostať dlhšie, čo ona odmietla, počas jazdy v aute na diaľnici mu volali policajti, že nevrátil matke dieťa, keď im to vysvetlil, pochopili to. G., že by za maloletou chodil smradľavý od alkoholu a podnapitý. K. sa na neho zakaždým teší, keby ju matka nedržala, rozbehla by sa za ním. P. poprel, že by bol agresívny, keď príde po maloletú hneď ju naloží do auta, aby nestrácal ani minútu, lebo s ňou môže byť len málo. M. má pri sebe nôž, lebo s dcérou chodievajú do lesa a ona niekedy chce odrezať nejakú palicu a pod., je to štandardný zatvárací nožík. G. aj na to, že maloletá bola s matkou a jej priateľom tento rok už na troch dovolenkách a on s ňou na dovolenke nebol ešte nikdy. Že má pri vystupovaní z auta problémy je dôsledkom jeho zdravotného stavu, čaká na operáciu menisku.
T. opatrovník skonštatoval, že na základe vykonaných šetrení je preukázané, že otec má pre realizovanie styku s maloletou vytvorené dobré podmienky. D. odporučil upraviť každý druhý týždeň od soboty X.XX hod. do nedele do XX.XX hod., každý týždeň v stredu od XX.XX hod. do XX.XX hod. a v čase E. noci a E. po dva dni, styk počas prázdnin, resp. dovolenky zatiaľ upraviť neodporučil.
E. dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletej nikdy neboli manželmi, partnerský vzťah ukončili v auguste XXXX a spolužitie v jednej domácnosti v októbri XXXX.
C. je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. K svojim osobným pomerom vypovedala, že od septembra XXXX po ukončení rodičovskej dovolenky pracuje ako P. brutto zárobkom niečo cez XXX,- € mesačne. S maloletou žije v domácnosti svojich rodičov. Je spoluvlastníčkou rodinného domu v C. B. spoločne s otcom maloletej.
Otec je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. Ako sám uviedol, je dobrovoľne nezamestnaný, zarába si ako obkladač, z čoho má príjem cca XXX,-€ mesačne, odvody do fondov neplatí. V J. býva v jednej prenajatej izbe X-izbového bytu, v ďalších bývajú pre neho cudzí ľudia - nájomcovia, veterinárka z J. J. a mladý chlapec skladník. M. je spoluvlastníkom rodinného domu v C. B. spoločne s matkou maloletej.
C. T. mala v júni t.r. päť rokov, navštevuje predškolský ročník materskej školy. A. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, v spojení s uznesením T. súdu v J. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXCoP X/XXXX, bolo v konaní nariadené predbežné opatrenie o úprave styku otca s maloletou každý utorok a štvrtok vždy od XX.XX hod. do XX.XX hod., každú párnu sobotu v mesiaci od XX.XX hod. do XX.XX hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci od XX.XX hod. do XX.XX hod.
O. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, tunajší súd schválil dohodu rodičov o zverení maloletej T. D., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, o jej zastupovaní a spravovaní majetku obidvoma rodičmi a o vyživovacej povinnosti otca v sume XXX,-€ mesačne.
Z. práce, sociálnych vecí a rodiny C. vykonal dňa XX.X.XXXX šetrenie u otca na adrese N., X. XXX a zistil, že otec žije spoločne so svojimi rodičmi v jednopodlažnom X-izbovom rodinnom dome s veľkou záhradou. M. tu má k dispozícii samostatnú izbu zariadenú manželskou posteľou, skriňou, detskou postieľkou, s detským kútikom na hranie. W. je priestranná, udržiavaná v poriadku a čistote. X. izby plne vyhovuje potrebám maloletého dieťaťa.
T. opatrovník vykonal dňa XX.X.XXXX šetrenie v domácnosti matky na adrese J., J. XX, podľa ktorého matka s maloletou býva v X-izbovom byte vo vlastníctve starých rodičov B.. V domácnosti bývajú rodičia matky a matka s dcérou. J. je štandardne zariadený, hygiena je na požadovanej úrovni. I. z izieb užíva matka s maloletou, izba je zariadená primerane veku dieťaťa, maloletá má v nej priestor na spanie aj na hranie.
Z. práce, sociálnych vecí a rodiny J., O. poradensko - psychologických služieb, doručil súdu dňa XX.XX.XXXX správu o spolupráci s rodičmi maloletej z obsahu ktorej vyplynulo, že počas konzultácií sa snažili nájsť spoločné riešenia, ktoré by viedli k zlepšeniu ich rodičovskej komunikácie. O. majú rozdielne predstavy a názory na svoju vzájomnú rodičovskú komunikáciu. G. konzultácií sa nepodarilo nájsť spoločné riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre obe strany. Za týchto okolností nemajú možnosť poradensko-psychologickými prostriedkami intervenovať k zlepšeniu ich rodičovskej komunikácie.
Z. práce, sociálnych vecí a rodiny C. vykonal dňa XX.X.XXXX opakované šetrenie u otca na adrese N., X. XXX a v správe zo šetrenia súdu oznámil, že otec sa na uvedenej adrese často nezdržiava, len keď má v starostlivosti maloletú T., inak prechodne býva v J.. W. o starší, čiastočne zrekonštruovaný rodinný dom, v ktorom žijú starí rodičia maloletej. M. maloletej obýva v dome jednu izbu, ktorá je kompletne a veľmi pekne zariadená novým nábytkom. W. je prispôsobená potrebám maloletej T., ktorá tu má veľa hračiek.
K. X.X.XXXX bolo vykonané Z. práce, sociálnych vecí a rodiny J. šetrenie v domácnosti otca maloletej na adrese P. X v J.. W. o X-izbový byt, kde má otec maloletej prenajatú jednu izbu, v izbe sa nachádza manželská posteľ, posteľ pre maloletú, šatník, komoda, obývacia stena, dve stoličky, malý detský stolík, veľa hračiek, na balkóne bol aj detský bicyklík. T., kúpeľňu a WC užívajú aj ďalší nájomníci bytu. J. je udržiavaný v čistote a poriadku. C. tu má vytvorené vhodné podmienky pre pobyt aj pre trávenie voľného času. A. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním
znaleckého posudku poverená súdna znalkyňa G.. D. I.. Z dôvodu, že menovaná súdna znalkyňa bola ku dňu XX.X.XXXX vyčiarknutá zo zoznamu súdnych znalcov, uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/ XXX/XXXX, bol vypracovaním znaleckého posudku poverený súdny znalec G.. W. M..
D. znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol:
K osobe matke maloletého dieťaťa - pri spracovávaní podnetov z vonkajšieho okolia má konvenčný prístup, zameriava sa hlavne na to, čo je jasné a zrejmé. Na pôsobiace podnety reaguje úsporne s menším vnútorným zaangažovaním. T. reakcií je celkovo dobrá, schopnosť správneho vnímania reality je zachovaná. C. je zvýšene produktívne, prevažne konkrétne, menej pružné, prevládajú v ňom obvyklé obsahy. L. sú známky, ktoré by poukazovali na poruchy myslenia, schopnosť správneho interpretovania vnímanej reality je zachovaná. C. je menej pružné a v situáciách, kedy sa cíti zvýšene neistá, sa môžu sporadicky objavovať tendencie k menej zrelým formám myslenia, ktoré sú výrazom vnútorných rozpakov. R. je vo vonkajších prejavoch úspornejšia, menej výrazná. R. situáciám sa síce nevyhýba, ale jej reakcie v nich sú menej spontánne, snaží sa viac emócie kontrolovať rozumom, alebo sa emočným prejavom vyhýba úplne, čo niekedy nahrádza zvýšenou vonkajšou aktivitou. D. spontánnejšieho prejavovania emočných popudov je celkovo nižšia. I. vnútorný potenciál na zvládanie životných situácií je menší jednak preto, že má menej osobnostných zdrojov, jednak preto, že osobnostné mechanizmy sú menej zrelé. V mnohých situáciách sa rozhoduje ťažšie, nevie, či má dať „prednosť rozumu alebo citu“, čo vedie k tomu, že racionálne rozhodovanie býva menej dôsledné a emočné reakcie menej modulované. V dôsledku toho môže byť jej správanie menej konzistentné, a preto pre okolie aj menej predvídateľné. H. identifikuje svoje skutočné vnútorné potreby, preto aj ťažšie nachádza spôsoby na ich uspokojenie. P. vedie k pocitom zvýšenej neistoty, ktorá sa prejavuje aj v sociálnych kontaktoch. Tu má na jednej strane záujem o vzťahy, celkovo je naladená voči ľuďom skôr pozitívne, na druhej strane v dôsledku vnútornej neistoty niekedy vníma ľudí menej reálne, t.j. skôr na základe svojich predstáv a menej podľa ich reálnych reakcií. Má zvýšenú potrebu závislosti, ale na druhej strane je pri nadväzovaní bližších vzťahov obozretnejšia, stráži si svoj osobný priestor, „vnútorne“ do interakcií s okolím vstupuje menej. H. sa adaptuje na správanie, ktoré vníma ako direktívne, či sebapresadzujúce. A. skutočnosti poukazujú na obtiaže s adaptáciou v niektorých sociálnych situáciách, kde jej správanie môže pôsobiť menej zrelo a pre okolie menej čitateľne. To súvisí aj so vzťahom k sebe, kde je tiež menej istá, má skôr sklon k negatívnemu sebaobrazu, ktorý je viac založený na jej predstavách, pričom má zrejme obtiaže „vypýtať si“ pozitívnu reakciu zo strany okolia. Je menej schopná introspekcie, resp. reálnejšieho náhľadu na svoje správanie. A. charakteristiky sú relatívne stálymi osobnostnými rysmi.
K osobe otca maloletého dieťaťa - pri spracovávaní podnetov z vonkajšieho okolia je jeho prístup na jednej strane skôr konvenčný, no vynakladá pri tom väčšie úsilie, snaží sa vnímať podnety jednak komplexnejšie, jednak si vo zvýšenej miere všíma aj vzťahy medzi jednotlivými časťami podnetu, na pôsobiace podnety reaguje intenzívnejšie, s väčším vnútorným zaangažovaním. Q. kvalita reakcií je dobrá, schopnosť správneho vnímania reality je zachovaná. C. je menej produktívne, skôr zovšeobecňujúce, pritom prevládajú obvyklé obsahy. L. sú známky, ktoré by poukazovali na poruchy myslenia, schopnosť správneho interpretovania vnímanej reality je zachovaná, v emočne náročnejších situáciách sa sporadicky vyskytuje tendencia k menej zrelým formám myslenia, ktoré poukazujú na menej obvyklé, ale nie narušené interpretovanie reality. R. je nezrelá, slabšie diferencovaná, skôr egocentricky orientovaná, a tým pádom aj slabšie prispôsobivá. R. náročnejších situáciám sa skôr vyhýba, emočných reakcií má celkovo menej, ale ak sa vyskytujú, ide väčšinou o labilnejšie, racionálne menej kontrolované emočné reakcie, ktoré navonok môžu pôsobiť impulzívne, nakoľko sú ich brzdiace mechanizmy slabšie. V nových a menej známych situáciách má zvýšený sklon k pocitom vzdoru. I. vnútorný psychický potenciál na zvládanie životných situácií je slabší v dôsledku zvýšenej rigidity a menšej prispôsobivosti. E. menej pozornosti afektívnej stránke svojho života, menej rozlišuje svoje emócie, preto aj ťažšie rieši emočne výraznejšie situácie. M. toho je jeho rozhodovanie v životných situáciách častejšie ovplyvňované intenzitou jeho potrieb, ktoré sa snaží uspokojiť, aby sa vyhol nepríjemným pocitom napätia či úzkosti, ktoré toleruje ťažšie. V dôsledku toho môže konanie pôsobiť ako menej účinné, resp. voči okoliu ako menej tolerantné. V sociálnom kontakte má na jednej strane záujem o medziľudské vzťahy, na druhej strane ale má tendenciu vnímať ľudí viac v zmysle svojich očakávaní a predstáv a menej podľa ich reálnych reakcií, v rámci čoho má vo vzťahoch aj zvýšené očakávania, že okolie bude ústretové k jeho prianiam a predstavám. V nadväzovaní bližších vzťahov je obozretnejší, dbá viac na osobný priestor, do interakcií s okolím vstupuje ťažšie. D. to s jeho sebaobrazom a sebahodnotením, kde je vnútorne skôr neistý, má sklon k pochybnostiam o sebe, ktoré sa dosť týkajú
jeho mužskej role. Má oslabený pocit vnútorného bezpečia a istoty. G. reakcie okolia voči nemu, ktoré nevníma ako ústretové a podporné, v ňom vyvolávajú negatívne reakcie, zneisťujú a zraňujú ho. V dôsledku toho môže mať tendenciu „brániť sa“ tomu, resp. to kompenzovať tým, že sa snaží presadiť, a to aj s menším ohľadom na potreby, či prejavy iných, takže jeho reakcie môžu na okolie pôsobiť agresívne. Je však menej schopný kritickejšieho náhľadu na svoje správanie, má sklon problémy „externalizovať“, t.j. pripisovať ich správaniu či reakciám iných voči sebe. A. charakteristiky sú osobnostnými, t.j. relatívne stálymi rysmi.
M. maloletej T. - jej prístup k svetu je detský, zameriava sa hlavne na to, čo je jasné a zrejmé. V komplexnejších situáciách je ešte menej schopná presnejšie diferencovať jednotlivé časti, v jednoduchších situáciách dokáže vnímať podnety dosť presne. O. sú zhruba primerané veku. C. je detské, povrchnejšie. O. vníma a interpretuje dobre. R. je detská, v emočne náročnejších situáciách sa orientuje ťažšie, ak sú však podnety jasné a jednoznačné, dokáže na ne reagovať dobre. G. svoj vlastný svet (zvieratá, rozprávkové postavy), kde sa cíti byť istá, „svetu dospelých“ ešte nerozumie. L. sa reakcie, ktoré by poukazovali na zvýraznené úzkostné tendencie, napätie a pod. Q. je charakter reakcií „primeraný veku“, bez zjavných „patologických“ reakcií.
Na otázky súdu súdny znalec odpovedal:
X) aká je súčasná kvalita vzájomných vzťahov medzi maloletou a jej otcom: X. sa domnieva, že vzájomný vzťah medzi maloletou a otcom je dobrý. C. sa zrejme cíti v jeho spoločnosti dobre, otec jej ponúka asi „viac zábavy“ ako matka, jeho aktivity vníma ako zaujímavé. M. vyjadroval tiež k maloletej veľmi dobrý vzťah, jeho prejavy sú prirodzene limitované jeho osobnostnými charakteristikami.
X) aká je aktuálna úroveň vzťahov medzi rodičmi maloletej, a či sú schopní vzájomnej komunikácie ohľadne pomerov a potrieb maloletej: S. je vzájomný vzťah rodičov zlý, dokonca miestami až nepriateľský, čo priznávajú obaja, aj keď každý z nich „vidí vinu“ za toto na strane rodiča druhého. C. vníma otca dieťaťa ako sebeckého, impulzívneho a agresívneho, otec je zas na matku „trvalo nahnevaný“, lebo pociťoval a pociťuje z jej strany nedostatok úcty voči svojej osobe, na čo je zvýšene citlivý.
X) je maloletá ovplyvňovaná niektorým rodičom vo vzťahu k druhému rodičovi a ak áno, či účelovo a s akým dopadom na jej vzťah k tomuto rodičovi: C. má dobrý vzťah k obom rodičom, pritom ale vníma, že ich vzájomný vzťah dobrý nie je. S. jeden z rodičov zjavne nie je aktuálne schopný hovoriť o druhom rodičovi pozitívne (a možno ani neutrálne), takže každý z nich týmto spôsobom môže maloletú ovplyvňovať vo vzťahu k rodičovi druhému. X. nedokáže presnejšie odhadnúť, v akej miere bola maloletá aj svedkom priamych „nepriateľských“ reakcií voči sebe navzájom, no aj toto (najmä ak sa vyskytovali častejšie), môže maloletú ovplyvňovať. C. tohto vplyvu je väčšia na strane matky, nakoľko je dcéra častejšie v jej prítomnosti ako s otcom. Na druhej strane však aktuálne pôsobí maloletá tak, že sa tento vplyv na nej vo výraznejšej miere nepodpísal, t.j. neobjavili sa u nej závažnejšie psychopatologické známky.
X) bola v osobnostnej výbave otca zistená agresivita, príp. iné negatíva, ktoré by počas realizácie styku maloletú nejakým spôsobom ohrozovali, pokiaľ áno, v akom smere: U otca dieťaťa je v popredí „narcistická“ problematika, pričom možno hovoriť o povahových rysoch. I. sebavedomie, resp. sebahodnotenie je veľmi krehké, „neisté“, a preto aj ľahko zraniteľné takými reakciami okolia na svoju osobu, ktoré vníma ako „nedostatočne oceňujúce“. Ak takéto reakcie vníma, má sklon na to reagovať impulzívne, resp. agresívne, aby sa presadil, t.j. zvýšil, či posilnil svoju sebahodnotu. (D. reagovania ešte môže byť „podporený“ aj užitím alkoholu, či inej látky, ktorá oslabuje vedomú kontrolu správania). V tomto zmysle má teda otec dieťaťa na jednej strane zvýšenú tendenciu k agresivite. Na druhej strane ide ale o agresívnejšie reakcie, ktorých primárnym cieľom je „ochrániť seba“ a nie „poškodiť iných“ (aj keď to navonok môže niekedy tak vyzerať). M. dieťaťa nie je zvýšene agresívny v tom zmysle, že by bol „zlomyseľný“, t.j. mal uspokojenie v tom, keď môže ubližovať iným. Je preto vysoko nepravdepodobné, že by sa takéto tendencie prejavovali aj vo vzťahu k maloletej, pretože zo strany dieťaťa nevníma také ohrozenie svojho „ja“, ako tomu môže byť zo strany dospelých. G. sa znalec domnieva, že tieto jeho tendencie nie sú pre maloletú nijakým spôsobom ohrozujúce. (Aj keď znalec
otcovi dieťaťa „zazlieva“, že sa - pravdepodobne - nie vždy dokázal adekvátne kontrolovať v reakciách voči matke v prítomnosti maloletej).
X) či doterajšia realizácia styku otca s maloletou nejakým spôsobom negatívne ovplyvnili osobnostný vývoj maloletej, resp. jej správanie voči okoliu: X. nezistil známky, ktoré viedli ku kladnej odpovedi na túto otázku.
X) či neštandardné správanie maloletej popisované matkou na pojednávaní (trhanie si copíkov, búchanie rukou do steny a pod.) je vyvolané jej pobytom u otca, resp. inými podnetmi: X. sa domnieva, že tieto prejavy maloletej vysoko pravdepodobne súviseli s vnútorným napätím a boli výrazom hnevu maloletej. K tomu prispeli zrejme obaja jej rodičia, nakoľko vzťah maloletej k obom rodičom je dobrý a ich vzájomný vzťah výrazne konfliktný. To vyvoláva u dieťaťa vlastne rozpor medzi tým, čo cíti (má rado oboch rodičov), a tým, čo „vidí“ (vzájomné nepriateľstvo rodičov), ktorý sa potom môže prezentovať uvedeným spôsobom.
X) v akom rozsahu a v akej frekvencii je namieste upraviť styk otca s maloletou: znalec navrhuje, aby sa mohla maloletá s otcom stretávať každý druhý „plný“ víkend, t.j. od piatka do nedele, resp. až do pondelka rána (podľa okolností). K tomuto by však mohlo prísť „postupne“. M. toho by sa otec mohol stretávať s maloletou každý druhý týždeň jeden, resp. dva dni popoludní ako doteraz. Na to, aby boli tieto stretnutia pre maloletú prospešné, je potrebné, aby k tomu prispeli aj rodičia, preto znalec považuje za nevyhnutné, aby absolvovali spoločné stretnutia u psychológa a každému z nich by odporúčal aj individuálnu terapiu.
G. § X5 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku vzájomnú dohodu rodičov, ktorou si môžu styk toho rodiča, ktorý s maloletým dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti, regulovať podľa aktuálnej situácie a podľa záujmov a potrieb dieťaťa, ako aj ich samotných. Mimosúdna dohoda má preto prioritu pred direktívnym rozhodnutím súdu o tom, v akom rozsahu sa zo styku oprávnený rodič môže s dieťaťom stretávať. Pokiaľ sa však rodičia takto nedokážu dohodnúť, styk upraví súd na základe pomerov zistených v konaní a stavu, ktorý jestvuje v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že mimosúdnu dohodu rodičov nie je možné očakávať pre ich zjavne nesúrodé predstavy o styku otca s maloletým dieťaťom a pre ich obojstranne nepriateľské nastavenie, o ktorom referoval aj súdny znalec. Je preto v záujme maloletého dieťaťa, aby bol jeho styk s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, upravený rozhodnutím súdu.
Vo všeobecnosti každá súdna úprava styku musí vychádzať z pomerov preukázaných jednak na strane maloletého dieťaťa - fyzický vek, zdravotný stav, denný režim, školské povinnosti, úroveň vzťahu k rodičovi na styk oprávnenému a pod., ako aj z podmienok na strane rodiča - pracovná doba, rodinné a bytové pomery, zdravotný stav, ďalšie maloleté deti, vzdialenosť bydliska od bydliska dieťaťa a v neposlednom rade aj z jeho schopnosti poskytnúť dieťaťu veku primeranú opateru po dobu určenú na styk a vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom jeho nárokom a potrebám. Je len samozrejmé, že toto prostredie musí dieťaťu poskytovať patričný komfort a bezpečie po každej stránke.
Pre každé maloleté dieťa sú obaja rodičia nezastupiteľnými a rovnako dôležitými výchovnými činiteľmi s rovnocennými výchovnými kompetenciami bez ohľadu na to, či ho vychovávajú v rámci jestvujúceho partnerského vzťahu.
Absenciou spoločného bydliska rodičov, a teda aj spoločného výchovného prostredia, nie je daný nárok výhradného dominantného postavenia v živote maloletého dieťaťa toho rodiča, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. Pokiaľ by rodič, ktorý s dieťaťom spoločne nebýva, nemohol na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na realizáciu styku, nemohli by sa medzi ním a dieťaťom budovať a rozvíjať citové väzby, súdržnosť a pocit spolupatričnosti.
Miera účasti na výchovnom pôsobení rodiča na maloleté dieťa, a tým aj na formovaní jeho osobnosti, závisí od frekvencie a doby trvania ich stretnutí, ktoré priamo súvisia na strane rodiča zo subjektívneho hľadiska s jeho záujmom o styk s dieťaťom a objektívne od jeho možností s dieťaťom sa stretávať v súlade s plnením pracovných povinností (dĺžka pracovnej doby, smennosť, práca počas víkendov a sviatkov, pracovné cesty), a tiež od vzdialenosti jeho bydliska od miesta bydliska dieťaťa.
V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Maloleté dieťa má právo budovať a rozvíjať si vzťah nielen s tým rodičom, v ktorého výchovnom prostredí sa nachádza, ale tiež aj s druhým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu v rámci realizácie styku.
Právo na styk nie je teda len právom rodiča, ale tiež právom maloletého dieťaťa. Ani jeden z nich nemôže byť bezdôvodne o toto právo ukracovaný druhým rodičom, a to ani za situácie, kedy medzi rodičmi pretrvávajú vzťahové problémy, ktoré viedli k ukončeniu ich partnerstva.
Matka v priebehu celého konania upriamovala pozornosť na agresivitu otca, na jeho agresívne správanie, ktoré netlmil ani v prítomnosti ich dcéry. V súvislosti s tým poukazovala aj na obsah znaleckého posudku v časti pojednávajúcej o osobe otca. Ohľadne maloletej dokonca uviedla, že otca sa vyslovene bojí, a že pre ňu (matku) je najpodstatnejšie to, že sa dcéra bojí otca.
Súdny znalec v rámci osobnostnej charakteristiky otca uviedol, že pre oslabený pocit vnútorného bezpečia a istoty reakcie okolia voči nemu, ktoré nevníma ako ústretové a podporné, v ňom vyvolávajú negatívne reakcie, zneisťujú a zraňujú ho, v dôsledku čoho môže mať tendenciu „brániť sa“ tomu, resp. to kompenzovať tým, že sa snaží presadiť, a to aj s menším ohľadom na potreby, či prejavy iných, takže jeho reakcie môžu na okolie pôsobiť agresívne. K maloletej otec vyjadruje pozitívne pocity, v kontakte s ňou pôsobil prirodzene, starostlivo. Maloletá má podľa zistení súdneho znalca k otcovi pozitívny vzťah, má ho rada, cíti sa s ním dobre. V rámci psychologického vyšetrenia sa u otca nezistili také charakteristiky, ktoré by mohli byť z hľadiska kontaktu s maloletou škodlivé, otec má problém vo vzťahu s matkou maloletej a nie s maloletou. Keď súdny znalec konštatuje, že každý z rodičov je v zásade schopný mať vo svojej starostlivosti dieťa, pričom každý z nich má prirodzene v rámci svojich osobnostných rysov aj isté slabiny, ktoré ale nie sú v takom rozsahu, aby mohli byť pre výchovu dieťaťa kontraproduktívne, má tým samozrejme na zreteli aj samotného otca maloletej. Maloletá sa v rozhovore so súdnym znalcom vyjadrovala pozitívne o matke aj o otcovi a aj keď povedala o otcovi niečo negatívne - že je zlý, sotil mamu na zem... nebolo na nej badať žiadne zjavné známky napätia či strachu. To, že maloletá hovorila o otcovi aj negatívne, je podľa všetkého výsledok pôsobenia matky, keď pred súdnym znalcom maloletá povedala - maminka rozpráva, že tata je zlý a hovorí škaredé slová.
Z pozorovania maloletej v kontakte a pri spoločnej činnosti s otcom vyplynulo, že celková interakcia a atmosféra pri stretnutí otca s maloletou u súdneho znalca bola bez problémov, po skončení stretnutia sa maloletá lúčila s otcom priateľsky. M. N. (bydlisko otca u rodičov) uviedla, že je tam dobre, hrajú sa tam, skladajú si, kreslia, tatino je na ňu dobrý. G. maloletej pred súdnym znalcom v ničom nenaznačili, že by prostredie, do ktorého ju otec v priebehu styku vodí, bolo pre ňu nejakým spôsobom nevhodné, či dokonca ohrozujúce.
X. dokazovanie vyvrátilo tvrdenia matky o tom, že maloletá sa otca bojí, keď súdny znalec túto skutočnosť pri vyšetrovaní dieťaťa a ani pri jeho interakcii s otcom nezistil. Na otázku, či bola v osobnostnej výbave otca zistená agresivita, príp. iné negatíva, ktoré by počas realizácie styku maloletú nejakým spôsobom ohrozovali a v akom smere, súdny znalec odpovedal, že otcove sebavedomie, resp. sebahodnotenie je veľmi krehké, „neisté“, a preto aj ľahko zraniteľné takými reakciami okolia na svoju osobu, ktoré vníma ako „nedostatočne oceňujúce“, ak takéto reakcie vníma, má sklon na to reagovať impulzívne, resp. agresívne, aby sa presadil, t.j. zvýšil, či posilnil svoju sebahodnotu a v tomto zmysle má teda na jednej strane zvýšenú tendenciu k agresivite. Na druhej strane ide ale o agresívnejšie reakcie, ktorým primárnym cieľom je ochrániť seba a nie poškodiť iných, nie je teda zvýšene agresívny v tom zmysle, že by mal uspokojenie v tom, keď môže ubližovať iným a je vysoko nepravdepodobné, že by sa takéto tendencie prejavovali aj vo vzťahu k maloletej, pretože zo strany dieťaťa nevníma také ohrozenie svojho „ja“, ako tomu môže byť zo strany dospelých, preto tieto jeho tendencie nie sú pre maloletú nijakým spôsobom ohrozujúce.
D. znalec nezistil žiadne známky toho, že by doterajšia realizácia styku negatívne ovplyvnila osobnostný vývoj maloletej a podľa neho by sa styk mohol realizovať aj v širšom rozsahu, než doteraz.
M. argumenty matky v neprospech styku otca s maloletou, a to že má informácie o tom, že otec býva videný pod vplyvom alkoholu, že vyvoláva bitky, že posledný polrok chodí zafačovaný a nevedel ani vystúpiť z auta, čo je asi následok bitiek, nosí pri sebe dosť veľký nôž, zostali len v rovine jej ničím nepodložených tvrdení. M. objasnil, že čaká na operáciu menisku, má teda zdravotné problémy a v súvislosti s nimi aj problémy pri vystupovaní z auta, priznal, že občas máva pri sebe štandardný zatvárací nožík, lebo keď cez víkend chodí s maloletou do lesa, maloletá chce občas odrezať nejakú palicu.
Na otázku súdu, či sa maloletá po príchode od otca na niečo sťažuje, matka reagovala len tým, že ona jej dá na stretnutie s otcom v poobedňajších hodinách pitie a jedenie a toto maloletá prinesie naspäť a na neskôr rovnako položenú otázku uviedla, že dcéra sa v N. hrá na dvore s deťmi z príbuzenstva otca, a že jej párkrát povedala, že bola s otcom v dedinskej krčme, a keď sa jej spýtala, čo pil otec, odpovedala, že kofolu a ďalej nevie. X. konkrétne ponosy dieťaťa na správanie sa otca voči nemu, resp. na prostredie, v ktorom s otcom strávilo čas, matka neudala. To, že maloletá prináša naspäť jedlo a pitie, ktoré jej matka na styk dá, bolo vlastne len sťažnosťou matky samotnej. M. k tomu povedal, že on maloletej jedlo a pitie kúpi, alebo sa idú spoločne niekde najesť, prípadne, že jedia u jeho príbuzných. K uvedenému je potrebné poznamenať, že negatívom by bolo, pokiaľ by otec dieťaťu nezabezpečil, resp. nepodal počas ich stretnutia stravu a pitie. I. previnením však nie je to, keď mu nedá matkou pripravené občerstvenie pre dieťa a toto mu zabezpečí on sám, resp. prostredníctvom svojich príbuzných, práve naopak tým otec preukazuje, že potreby dieťaťa dokáže zabezpečiť samostatne. C. nereferovala, že by maloletá prišla od otca hladná, smädná, príp. s nejakými inými zjavnými nedostatkami svedčiacimi o nedostatočnej opatere otca v priebehu styku. K zanedbávaniu starostlivosti o maloletú otcom nemôže dochádzať ani tým, keď sa dieťa hrá na dvore rodinného domu s ostatnými deťmi z jeho príbuzenstva, čo môže byť práve pre dieťa zážitkom, spestrením voľného času a zároveň prostriedkom pre budovanie vzťahov zo širším príbuzenstvom, na čo má jednoznačne nárok. G. posúdenie vhodnosti prostredia pre päťročné dieťa, čo sa týka jeho pobytu v dedinskej krčme, by bolo potrebné poznať tamojšie prostredie, či ide napr. o objekt silno zafajčený, hygienicky nevhodný, príp. navštevovaný sociálne neprispôsobivými občanmi, avšak v zásade pod týmto označením môže fungovať štandardné pohostinské zariadenie, ktoré je hlavne v prípade menších obcí, jediným miestom rýchleho občerstvenia a nemusí byť hneď spájané len s predajom alkoholu.
M. sám poukázal na to, že dcéra má už päť rokov a vie mu o všetkom dopodrobna porozprávať. G. si je vedomý tejto schopnosti dieťaťa, nemal by ho ani vystaviť prostrediu a situáciám, ktoré by mohli byť následne prostredníctvom referencií podaných maloletou matke, použité v jeho neprospech. A. sa týka pochybností o dostatočnej bezpečnosti dieťaťa počas jazdy autom, kedy nemalo byť pripútané bezpečnostným pásom dokonca za rýchlej jazdy. G. dieťa síce nemôže posúdiť rýchlosť jazdy, dokáže si však zapamätať, či bolo v aute pripútané alebo nie. M. musí za každých okolností dodržiavať všetky pravidlá cestnej premávky ako vodič a zároveň ako rodič musí dbať aj na to, aby svoje dieťa nevystavil riziku nejakého ohrozenia. W. by sám mohol spôsobiť situáciu straty dôvery v jeho schopnosti zodpovedne sa o dieťa postarať a v matke vyvolať dôvodné obavy o bezpečnosť maloletej.
G. sa aj stalo, že po návrate od otca mala maloletá poškriabanú nôžku, tak niečo obdobné sa dieťaťu v jej veku môže stať hocikedy aj za prítomnosti toho najzodpovednejšieho dozoru.
G. tvrdení matky o ponechávaní maloletej otcom bez jeho prítomnosti v detskom kútiku nákupného centra nebola nijakým spôsobom preukázaná. M. nepoprel, že dieťa do detského kútika brával, ale len do doby, kým si nezabezpečil v J. vlastné bývanie. C. ďalej tvrdila, že ráno cíti z otca a z jeho auta pri preberaní dieťaťa alkohol. Na otázku, či otec pri tom javí známky opitosti, odpovedala negatívne. Na ďalšiu otázku, či otec javil známky požitia alkoholu aj pri vrátení dieťaťa, matka odpovedala najskôr, že „ťažko povedať“, následne že „až tak nie“ a dodala, že „viac menej“, nie je to vidieť, vidno to na jeho agresívnom správaní. P. vyjadrenia matky sú nepresvedčivé a javia sa ako účelové.
M. zdôvodnil zaobstaranie si podnájmu v J. tým, aby v prípade úpravy styku až do pondelka rána, mohol dcéru odviesť do materskej školy. P. chodiť zo X. do J. na dve hodiny určené na styk bolo pre neho problém. S. vyplynulo zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom, maloletá tu má vytvorené vhodné
podmienky pre pobyt aj pre trávenie voľného času. G. by záujem otca o stretávanie sa s maloletou nebol úprimný, nevytvoril by si takéto podmienky pre maloletú spojené s pravidelnými platbami.
C. uviedla, že v súčasnosti má priateľa, ktorý má s maloletou veľmi dobrý vzťah, maloletá dokonca nechce ísť na styk s otcom preto, lebo chce byť s nimi, teda s ňou a jej priateľom, u ktorého občas obe aj prespávajú. G. naladenie terajšieho priateľa matky k jej maloletému dieťaťu je nesporne priaznivým signálom pre úspešné fungovanie ich partnerského vzťahu. L. je však zo strany matky šťastným počinom vo vzťahu k otcovi maloletej navonok prezentovať údajnú vôľu dieťaťa uprednostňovať pobyt s ňou a jej priateľom pred stretnutím sa s otcom, čo môže na neho pôsobiť iritabilne a ich už i tak napäté vzťahy ešte viac vyhrocovať. C. si musí uvedomiť, že aj keď ona už nie je partnerkou otca, rodičovský vzťah medzi maloletou a jej otcom zostáva zachovaný a musí byť pestovaný prostredníctvom ich pravidelných stretnutí, ktoré nemôžu ustupovať pred spoločnosťou matky jej a priateľa.
K otázke atypického správania sa maloletej v čase príchodov od otca - trhanie si copíkov, búchanie rukou do steny, súdny znalec uviedol, že tieto prejavy maloletej vysoko pravdepodobne súviseli s vnútorným napätím a boli výrazom hnevu maloletej, k čomu prispeli zrejme obaja rodičia, nakoľko vzťah maloletej k obom rodičom je dobrý a ich vzájomný vzťah výrazne konfliktný. To vyvoláva u dieťaťa rozpor medzi tým, čo cíti (má rado oboch rodičov), a tým, čo „vidí“ (vzájomné nepriateľstvo rodičov), ktorý sa potom môže prezentovať uvedeným spôsobom. Z toho jasne vyplýva, že vzájomné animózne nastavenie rodičov, a predovšetkým jeho prejavy pred maloletou, prispievajú ku psychickej nepohode ich spoločného dieťaťa a môžu mať negatívny dopad na jeho ďalší psychický a fyzický vývoj, čoho signálom je práve už prejavená autoagresia.
G. podľa zistení súdneho znalca vzájomný vzťah rodičov nie je dobrý a ani jeden z nich nie je aktuálne schopný hovoriť o druhom rodičovi pozitívne, dokonca možno ani neutrálne, mali by sa obidvaja rodičia nielen zdržať pred maloletou akýchkoľvek komentárov o tom druhom a správať sa pred ňou tak, aby prestali prejavovať svoje vzájomné nepriateľské nastavenie, ale mali by si zároveň aj osvojiť odporúčanie súdneho znalca absolvovať psychologickú terapiu.
D. nepovažoval za dôvodnú požiadavku matky vyskúšať najskôr styk v každom párnom týždni v sobotu aj v nedeľu vždy od XX.XX do XX.XX hodiny. D. otca s maloletou sa v súčasnosti realizuje podľa predbežného opatrenia (každý utorok a štvrtok vždy od XX.XX hod. do XX.XX hod., každú párnu sobotu v mesiaci od XX.XX hod. do XX.XX hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci od XX.XX hod. do XX.XX hod.), ktoré bolo nariadené ešte v novembri XXXX, odkedy uplynula dostatočne dlhá doba na to, aby bolo dieťa na dlhší styk s otcom už riadne pripravené. L., maloletá je staršia o tri roky, je fyzicky a najmä psychicky vyspelejšia, samostatnejšia a starostlivosť o ňu nie je preto až tak náročná, ako v dobe určenia predbežnej úpravy styku.
Za v súčasnosti najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom súd považoval styk v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od XX.XX hodiny do XX.XX hodiny, teda tak, ako bol určený doteraz a v každom párnom kalendárnom týždni od soboty X.XX hodiny do nedele XX.XX hodiny, aby obaja rodičia mohli s dcérou tráviť ucelené víkendy. Je tiež v záujme maloletej, aby si s otcom zažila aj sviatočné dni, a to prostredníctvom dvoch dní v zmysle odporúčania kolízneho opatrovníka, v čase E. na druhý sviatok vianočný a po ňom nasledujúci deň a vo veľkonočnom období na E. piatok a v nasledujúcu sobotu, teda v každom kalendárnom roku od XX.XX. X.XX hodiny do XX.XX. XX.XX hodiny a od E. piatku X.XX hodiny do soboty XX.XX hodiny. P., ako môže matka tráviť s maloletou dovolenku, takéto právo by malo prináležať aj otcovi aspoň jedenkrát v letnom období v rozsahu desiatich dní, preto bolo rozhodnuté aj úprave styku od X.X. X.XX hodiny nepretržite do XX.X. XX.XX hodiny
V konaní neboli zistené žiadne prekážky pre to, aby maloletá nemohla u otca aj prenocovať, či už v mieste jeho dočasného bydliska v J., alebo u jeho rodičov v N.. V obidvoch domácnostiach bolo vykonané šetrenie prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý skonštatoval vhodnosť prostredia z hľadiska záujmov maloletej. C. je vo veku, kedy jej naviazanosť na matku už nemôže byť až tak silná, aby nedokázala bez nej prenocovať - naviac v prítomnosti vlastného otca. C. nevyprodukovala v konaní žiadne konkrétne dôkazy ku svojim tvrdeniam o nevhodnosti takejto úpravy styku, vždy išlo len o jej ničím nepodložené domnienky, napr. že by si otec mohol vtedy vypiť. Čo sa týka úpravy styku v letnom období, tak tento by sa mal po prvýkrát uskutočniť, keď maloletá dovŕši vek šesť rokov a na desaťdňové
odlúčenie od matky musí byť preto už spôsobilá (napr. aj deti v materských školách bežne absolvujú tzv. škôlku v prírode len za prítomnosti pedagógov). E. úprava styku nie je nemenná, vychádza zo súčasných pomerov maloletej a jej rodičov v konaní preukázaných a v budúcnosti ju bude možné zmeniť s ohľadom na aktuálne potreby dieťaťa vyplývajúce z jeho veku, ako aj na podmienky na strane oprávneného rodiča, resp. celkové pomery tak u maloletej, ako aj jej rodičov.
M. si na styk dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá. G. matky bude maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť, teda vybaviť ju primeraným oblečením a aktuálne nevyhnutnými potrebami (napr. lieky). P. je potrebné zo strany matky dieťa primeraným spôsobom pozitívne motivovať v záujme dobrovoľného podriadenia sa určenému styku.
D. určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. L. požiadavkou je dodržiavanie počiatku a ukončenia styku otcom v zmysle súdneho rozhodnutia v záujme zamedzenia vzniku konfliktných situácií medzi rodičmi. P. je potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. dovolenkový pobyt v dobe určenej na styk.
Je len samozrejmé, že matka si s maloletou nemôže naplánovať dovolenku v tom čase, ktorý má určený na styk otec v prázdninovom, veľkonočnom a vianočnom období. G. § X48 ods. 1 veta prvá O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platil.
P. znaleckého dokazovania vyúčtované súdnym znalcom činia celkovo XXX,XX € za vypracovaný znalecký posudok.
G. na vypracovanie znaleckého posudku bol uhradený obidvomi rodičmi, každým v sume XXX,-€ (matka dňa X.X.XXXX, otec dňa XX.X.XXXX).
D. znalcovi bola vyplatená odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume XXX,-€ z rodičmi zaplatených preddavkov a vo zvyšku zo štátnych finančných prostriedkov (XXX,XX €).
X. dokazovanie bolo v konaní nariadené v záujme maloletého dieťaťa, a teda aj v záujme obidvoch rodičov, preto sú obidvaja rodičia povinní podieľať sa rovnakou mierou na nákladoch s tým spojených.
O. sú povinní zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, každý v sume XXX,XX € na účet M. súdu J. V do tridsať dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ X60 ods. 1 O.s.p.).
Na strane ani jedného z rodičov nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov s ohľadom na ich preukázané a už oboznámené príjmové a majetkové pomery. M. je podľa vlastného udania dobrovoľne nezamestnaný, pracuje ako obkladač, odvody do fondov si neplatí a jeho mesačný príjem je cca XXX,-€. C. pracuje v riadnom pracovnom pomere S.O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konanie vo veciach starostlivosti o maloletých môže súd začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia (styk).