Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/39/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcov: 1) Z. S., nar. XX. 9. XXXX, bytom E. XX, XXXX M., G., 2) S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X., kpt. Z. XXX, P. republika, 3) M. O., nar. 3. 6. XXXX, bytom E. P.-Q. XXX, XXXX A., G., 4) L. S., nar. XX. 9. XXXX, bytom Y., H. XXX, P. republika, 5) G. S., nar. XX. 6. XXXX, bytom Y., L. XXX, P. republika, 6) G. K., nar. 8. 7. XXXX, bytom E. XX, XXXX M., G., zastúpených JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanej: N. P., J., zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 17, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom Jozefovi Miklušovi, zomr. 28. 5. 2004, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28. novembra 2013 č. k. -291

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Predmetom konania je návrh žalobcov na určenie, že do dedičstva po nebohom Z. S., zomrelom dňa XX. 5. XXXX, naposledy bytom H., G. XX, patria nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie P., zapísané v N. katastra H. ako byt č. X na 1. poschodí bytového domu, súp. č. XXX, G. XX v H. pod G v celosti, podiel XXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, G. č. 22 a podiel XXX/XXXXX na pozemkoch parcela č. XXXX - zastavaná plocha s výmerou XXX m2.

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

Predchádzajúcim rozsudkom súd žalobu zamietol, avšak uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2011 č.k. -147 bol rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výrokoch o trovách konania zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V predchádzajúcom konaní si účastníci, a ani súd prvého stupňa, neujasnili, čo je predmetom konania, nakoľko celá argumentácia účastníkov i súdu sa týkala iba platnosti, či neplatnosti jednej kúpnej zmluvy uzavretej právnym predchodcom žalobcov. Predmetom konania je nárok o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom otcovi žalobcov a od vyjasnenia si základu nároku je potrebné odvíjať celé dokazovanie, jeho vyhodnotenie a právne zdôvodnenie. Ak má byť žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva úspešná, žalobcovia musia preukázať, že spornú vec ich právny predchodca získal do vlastníctva a toto vlastníctvo neprešlo na nikoho iného do dňa jeho smrti. Uvedenú otázku je súd povinný riešiť ako otázku predbežnú.

Po doplnenom dokazovaní súd zistil, že dňa 11. 6. 2003 bola medzi Z. S. a G. pQ. H., ako prenajímateľom, uzatvorená zmluva o nájme bytu NZ XXX/XXXX. Dňa 12. 8. 2003 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcim S. H. a kupujúcim Z. S.. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 23. 9. 2003 Z. S. ako predávajúci previedol na F. Y., ako kupujúceho, byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. B. Buzulucká XX v celosti, podiel XXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového a podiel XXX/XXXXX na pozemkoch, parcela č. XXXX - zastavané plochy s výmerou XXX m2, vedené na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie P., zapísané v N. katastra H. (čl. I, písm. a), b), c) zmluvy). Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 540.000,- Sk, ktorú mal kupujúci zaplatiť pri podpise zmluvy (čl. II bod 2).

V správe zo dňa 10. 12. 2003 pracovník kancelárie prezidenta SR v Košiciach uviedol, že na kanceláriu prezidenta SR, Regionálne pracovisko Košice, sa obrátil Z. S. so žiadosťou o pomoc, pretože stal obeťou podvodu. Zo strany pána Y. mu nebola vyplatená kúpna cena za vyššie uvedený predaný byt, navyše bol na neho vykonávaný nátlak, aby sa vysťahoval z bytu na E. XX, ktorý mu bol sprostredkovaný v rámci dohody o predaji bytu. S pánom S. je ťažká komunikácia, je psychiatricky liečený a vyjadruje sa s ťažkosťami, preto ho sprevádzala jeho dcéra pani S. E..

Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Košice, sp. zn. ČVS: OUJP-1320/20-K2-2003, súd zistil, že uznesením z 21. januára 2004 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa , lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že dňa 23. 9. 2003 v Košiciach na V. X na Notárskom úrade JUDr. Z. K. podpísal Z. S. ako predávajúci s F. Y. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX, G. XX, v ktorej dohodnutá kúpna cena bytu predstavuje sumu 540.000,- Sk, ktorú sa kupujúci F. Y. zaviazal zaplatiť pri podpise zmluvy, čo neurobil, kúpnu cenu neuhradil, čím poškodenému Z. S. spôsobil celkovú škodu 540.000,- Sk. Z. S. bol dňa 27. 1. 2003 vypočutý pred vyšetrovateľom ako svedok a vo svojej výpovedi uviedol, že na G. XX v H. nebýva, nakoľko sa stal obeťou podvodu a prišiel o byt. Uviedol, že sa rozhodol byt predať, lebo nemal na platenie nájomného a chcel kúpiť menší 1-izbový byt. Na ďalší deň ho čakala neznáma pani, ktorá ho navádzala, aby išiel k notárovi na overenie podpisov. Napokon ho presvedčila, keďže sa lieči na psychiatrickej ambulancii a možno to tak využila a odišli na notársky úrad na Kováčskej ulici v H. na overenie podpisov, kde mu boli predložené na podpis papiere a zároveň sa podpísal i do knihy na overenie podpisov. K. Y. za účasti iných ľudí urobil na neho podvod, zneužil jeho chorobu, vedel, že sa lieči na psychiatrii a tak mu podstrčil na podpis také papiere, ktoré oprávňujú ľudí okolo Y., aby bol byt predaný. Uznesením zo dňa 30. 6. 2005 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie pre trestný čin podvodu, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Okresná prokuratúra Košice II dňa 12. 8. 2005 uznesením podľa zamietla sťažnosť poškodenej G. S..

Dňa 30. 9. 2003 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim F. Y. a S.. Y. P. ako kupujúcim podľa a nasl. . MVDr. Y. P. dňa 16. 4. 2004 v trestnom konaní vypovedal, že o predmetnom byte v Košiciach na G. XX sa informoval v realitnej kancelárii O. V. s.r.o. H., T. 1. L. vo výpovedi uviedla, že predmetný byt kúpil jej manžel, ktorý bol vlastníkom a ona bola spoludlžníkom pri pôžičke. Kúpna cena bola vyplatená na trikrát vo výške 340.000,- Sk, 100.000,- Sk a 100.000,- Sk. Byt bol kupovaný v dobrej viere, že je všetko v poriadku. Stavebná sporiteľňa, ktorá poskytla pôžičku, kontrolovala aj platnosť kúpnej zmluvy. Splátky spolu s manželom riadne splácali a v súčasnosti po smrti manžela ich spláca žalovaná.

Súd vykonal dokazovanie nielen výsluchom účastníkov, ale aj svedkov S. E., G. N., F. Y., S.. I. H., I. I., Ota Boďu, ďalej znaleckým dokazovaním, pričom zo záverov znaleckého posudku K.. Z. H. č. X/XXXX zo dňa 29. 1. 2010 vyplynulo, že u Z. S. pri hospitalizáciách a ambulantnom vyšetrení sa zhodne udávajú dve diagnózy: ľahká forma mentálnej retardácie, simplexná osobnosť a organická depresívna porucha na báze ischemickej choroby srdca a spornej luetickej nákazy. Z. S. trpel na nervovo - psychickú poruchu, ktorá mala určitý vplyv na jeho správanie a rozhodovanie. Napriek zistenej poruche, najmä zníženiu kognitívnych funkcií, mohol rozpoznať vážnosť takého úkonu, ako je kúpna zmluva a hoci mierne zmeny a poruchy nemožno vylúčiť, neboli takého charakteru, aby nebol schopný chápať zmysel právneho úkonu a bol plne spôsobilý tento právny úkon vykonať. Z. S. bral lieky, ktoré sú popísané v zdravotníckej dokumentácii, naposledy to boli lieky proti depresii, ale tieto lieky nemohli zhoršiť jeho zdravotný stav a nemali ani závažnejší podiel na jeho spôsobilosť k právnym

úkonom. Z psychologického nálezu PhDr. I. H. (20. 3. 1984) bolo zistené, že v dôsledku toho, že menovaný je „analfabet“, nepreviedla vyšetrenie intelektu pomocou testov, ani projekčné vyšetrenie a uzatvorila, že u menovaného ide o „simplexnú osobnosť“ s únikovými tendenciami v správaní. V zdravotníckej dokumentácii sa konštatuje, že má ukončenú základnú školu, vie čítať a písať, hoci nie dostatočne, má aj problémy s pamäťou, počas vyšetrenia ale neboli zistené psychotické prejavy, nemal ani halucinácie ani bludy. Žiadna z diagnóz, ktoré nebohý Z. S. mal, neodôvodňovala nespôsobilosť na právne úkony. Vážnejšie zdravotné problémy začal mať po roku 2003, keď sa rozhodol byt predať. Zomrel na cievnu chorobu - aterosklerózu. Ani v jednom zo záznamov v zdravotníckej dokumentácii sa nenachádzajú údaje o tom, aby trpel na psychotické poruchy, halucinácie, bludy, resp. maniodepresívne poruchy, ani iné závažnejšie poruchy. Udalosti nastali až po podpísaní kúpnej zmluvy, kedy navštívil kanceláriu prezidenta republiky a dramatický spôsob prejavovania nastal, keď navštívil psychiatra. Psychosomatickými poruchami však netrpel. Trpel ľahkou formou retardácie, ktorá nepôsobila do tej miery, aby ovplyvnila platnosť takého právneho úkonu, akým je kúpna zmluva. Z. S. nebol analfabet, vedel čítať aj písať, vedel sa aj podpísať, mal ukončených 5 tried základnej školy.

Po takto vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. s tým, že žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem na žalobe potrebou určenia nehnuteľnosti do dedičstva po nebohom Z. S., ktoré je nevyhnutné pre jej prejednanie v dedičskom konaní a žalobcovia budú vyznačení ako vlastníci predmetných nehnuteľností namiesto žalovaného. Žalobcovia v žalobe žiadali určiť, že do dedičstva po nebohom Z. S. patria predmetné nehnuteľnosti, ale zároveň uvádzajú, že sú ochotní vrátiť kúpnu cenu oproti vráteniu nehnuteľnosti, teda žalobcovia nevedeli, či ich právny predchodca kúpnu cenu prevzal alebo neprevzal. V návrhu na začatie konania (č.l. 3) žalobcovia tvrdili, že kúpna zmluva zo dňa 23. 9. 2003 je podľa absolútne neplatný právny úkon, pretože ho urobila osoba v duševnej poruche a išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť na právny úkon. Výsluchom súdneho znalca Prof. H., ošetrujúcej lekárky nebohého MUDr. I. H., bolo preukázané, že žiadna z diagnóz, ktorými trpel nebohý Z. S., nebola taká, aby odôvodňovala nespôsobilosť nebohého Z. S. na právne úkony. Žalobcovia v podaní zo dňa 10. 5. 2010 (dva roky po podaní žaloby) rozšírili dôvody, pre ktoré by kúpna zmluva mala byť absolútne neplatná podľa .

Kúpna cena bola Z. S. vyplatená čiastočne vo výške okolo 20.000,- Sk, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu poškodeného - neb. Z. S. zo dňa 27. 1. 2003. Nemá to však vplyv na prechod vlastníckeho práva na kupujúceho F. Y.. Súd neuveril výpovedi svedkov Y., G., že kúpnu cenu za byt prevzal Z. S. v dohodnutej výške 540.000,- Sk. Napriek uvedenému dospel súd k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprešlo na nikoho iného do dňa smrti Z. S.. Uvedenú otázku (či vlastníctvo neprešlo na nikoho iného ku dňu smrti) súd riešil ako otázku predbežnú. Svedkyňa I. vo výpovedi uviedla, že ľudia, ktorí kúpne zmluvy uzatvárali, netrpeli žiadnou duševnou poruchou ani chorobou a nebohý Z. S. mal záujem byt predať, chcel ísť bývať s priateľkou mimo H.. Svedkyňa nebohému Z. S. zanechala aj svoju vizitku, kde bolo uvedené, že je zamestnankyňou realitnej kancelárie. Svedok Q. G. potvrdil, že ak by bol predávajúcim niekto, kto má zdravotné problémy, kúpu a predaj takéhoto bytu by nerealizoval. Najmä znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že Z. S. vedel čítať a písať, vedel sa aj podpísať, pričom netrpel takou psychickou poruchou, ktorá by mu bránila chápať dosah jeho konania. Jozef S. riadne uzavrel dňa 12. 8. 2003 zmluvu o prevode vlastníctva bytu s Mestom Košice, na základe ktorej sa stal vlastníkom bytu a ani vtedy nebol analfabet (kúpnu zmluvu uzavrel 23. 9. 2003). Námietky žalobcov, že poručiteľ nevedel čítať a písať, bol duševne chorý, sú neopodstatnené. Všetci svedkovia vypočutí v konaní na návrh žalobcov - F. Y., Oto G., I. I., tvrdili, že neb. Z. S. nemal zdravotné ťažkosti. Tieto skutočnosti si pamätali aj vzhľadom na dlhší odstup času (kúpna zmluva sa uzatvárala v roku 2003). Skutočnosť, že Q. G. pred vyšetrovateľom uviedol, že realitná kancelária kúpila od Z. S. byt a vyplatila mu 540.000,- Sk, ale realitná kancelária nikdy nebola vlastníkom bytu, vlastníkom bytu sa stal F. Y., ktorý sa dohodol s Z. S. na kúpnej cene 540.000,- Sk, kúpnu zmluvu podpísali u notára JUDr. K., nemá vplyv na prechod vlastníckeho práva na F. Y.. Ani skutočnosť, že Z. S. niekoľkokrát podpísal kúpnu zmluvu, niekoľkokrát prevzal kúpnu cenu, nie je dôkazom, že Z. S. nevedel čítať a písať a bol duševne chorý. Žalobcovia síce so znaleckým posudkom Prof. H. vypracovaným v tomto súdnom konaní nesúhlasili tvrdiac, že duševná porucha má širší význam a zahrňuje i chorobné duševné stavy, napríklad slabomyseľnosť. Súdny znalec sa však jednoznačne vyjadril, že nebohý Z. S. vedel čítať a písať, vedel, čo podpisuje (nebol analfabet). Kúpnu cenu si riadne prepočítal. Kontrolné znalecké dokazovanie žalobcovia nenavrhovali. Účastníci konania mali možnosť podať návrhy podľa Žalobcovia alebo ich právny predchodca mali možnosť domáhať sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu podľa v zákonnej lehote, čo neurobili. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Rozsudok napadli v stanovenej lehote žalobcovia, a to čo do výroku o zamietnutí žaloby, pričom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považujú odvolatelia za nesprávny z dôvodov podľa názoru, že napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia, ako súčasti základného práva na právnu ochranu podľa ods. l .

Odvolatelia poukázali na to, že v konaní sa dovolávali absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.9.2003 podľa , podľa ktorej poručiteľ Jozef S. previedol na kupujúceho F. Y. byt v H. na ul. G. XX, pričom vychádzali z toho, že od roku XXXX Z. S. trpel duševnou chorobou. V odvolaní poukázali na výsledky vykonaného dokazovania. Napriek záverom súdneho znalca tvrdia, že kúpnu zmluvu z 23.9.2003 s kupujúcim F. Y. urobil poručiteľ Z. S. v čase, keď trpel duševnou poruchou. Súdny znalec za duševnú poruchu považoval len takú poruchu, ktorá má psychotické javy, ale to už hovoríme o duševnej chorobe, ktorá je jednou z duševných porúch. Duševná porucha má širší význam a zahrňuje i chorobné duševné stavy napr. slabomyseľnosť, ktorá sa u poručiteľa prejavovala, v psychiatrických správach je konštatovaná mentálna subnorma, čo je taktiež chorobný duševný stav. Znalecký posudok Prof. Jozef H. má závažné chyby a nemôže byť dôkazom, ktorý prispeje k objasneniu skutkového stavu veci. Znalec si podľa názoru žalobcov v posudku odporuje vo viacerých otázkach (napríklad pokiaľ ide o poruchy kognitívnych funkcií, luetickú poruchu, poruchy pamäti). Duševná porucha je širšieho významu a zahrňuje nielen duševné choroby, ale aj chorobné duševné stavy, krátkodobé duševné poruchy, medzi ktoré patria i poruchy pamäti, myslenia. Odvolatelia uvádzajú, že nenavrhli kontrolné znalecké dokazovanie, pretože nemajú finančné prostriedky na zloženie zálohy. To nezbavuje súd povinnosti, vykonať aj dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhujú. Záver súdu o tom, že poručiteľ netrpel psychosomatickými poruchami, a teda netrpel duševnou poruchou, je nesprávny.

Žalobcovia sa dovolávali absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.9.2003 aj v zmysle , pretože ich otec Jozef S. nevedel písať ani čítať. Naučil sa podpisovať a predložené dokumenty podpisoval. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii súdny znalec prof. MUDr. Z. H. vyplýva, že psychologickým vyšetrením PhDr. V. Kupcovou bolo zistené, že poručiteľ Z. S. bol analfabet, t.j. nevedel čítať a písať. Z toho dôvodu majú odvolatelia zato, že kúpna zmluva ako písomný právny úkon osoby, ktorá nemôže čítať a písať, musí byť spísaná vo forme notárskej zápisnice, a to i pri spísaní dohody o plnomocenstve na urobenie právneho úkonu ako je kúpna zmluva. Nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.

Záver súdu, že znaleckým posudkom bolo preukázané, že poručiteľ Z. S. vedel čítať a písať, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, súdny znalec prof. MUDr. Z. H. vychádzal len všeobecne z toho, že sa vedel podpísať, to ale neznamená, že poručiteľ vedel čítať a písať. Poukazujú na to, že poručiteľ aj sám uvádzal, že nedostatočne vedel čítať a písať. Súd uveril výpovediam svedkov I. I., Q. G.'a, F. Y., ohľadom zdravia poručiteľa a jeho spôsobilosti čítať, aj keď vzhľadom na podstatné rozpory v ich výpovediach, tak v trestnom konaní, ako aj v tomto konaní, sú tieto výpovede nevierohodné a zavádzajúce.

Poukázali na okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy medzi Z. S. a F. Y., ktoré boli zistené v trestnom konaní i v tomto konaní, z ktorých podľa názoru odvolateľov vyplýva zneužitie toho, že Z. S. nevedel čítať a písať a bol duševne chorý. Aj v odvolaní tvrdia, že ich otec, aj keď možno pozrel doklady čo podpisoval, s obsahom nebol oboznámený, pretože nevedel čítať. Stále však opakoval, že bol obeťou podvodu, že prišiel o byt, pretože za ním bola nejaká mladá žena a žiadala ho niečo podpísať, čo ja urobil. Túto svedkyňu uvádzal Z. S. v H. prezidenta Slovenskej republiky (I. I.), že pôsobila ako sprostredkovateľka. Sú toho názoru, že otec sa domnieval, že podpisuje kúpnu zmluvu a že byt predáva, pretože podpisoval asi aj finančný doklad o prevzatí sumy 540.000,-Sk, ako to ďalej vyplynulo z výpovede svedka Q. G.. Žalobcovia v odvolaní poukazujú na to, že k zmluve nie je pripojená plná moc, aj keď podľa udania svedka Q. G., on disponoval plnou mocou k predajú bytu na G. XX od Z. S. a tento byt ako realitka predával F. Y.. Podľa názoru žalobcov, ak by realitka (O. V. s.r.o.) kúpnu cenu za byt ich otcovi vyplatila, musela by byť vedená na liste vlastníctva. Odporuje to však skutočnému stavu veci, pretože realitka

nikdy nebola vedená na liste vlastníctva ako vlastník, preto nie je pravda, že kúpnu cenu vyplatila poručiteľovi.

Žalobcovia sa dovolávali absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.9.2003 aj pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa . Žalobou v konaní vedenom pod sp.zn.13C/145/2007 sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva proti MVDr. Y. P., avšak konanie bolo zastavené, pretože zomrel. Na protiprávne konanie ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi poručiteľom a F. Y. dňa 23.9.2003 upozorňoval poručiteľ v trestnom konaní, ktoré uvádzame vyššie. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodňujú tým, že ich právne postavenie za situácie, kedy nie sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti, je neisté, a to práve s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, ktorý slúži na preukázanie vlastníckeho práva.

K odvolaniu žalobcov podala písomné vyjadrenie žalovaná, v ktorom zdôrazňuje, že právna zástupkyňa žalobcov v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré už neboli predmetom šetrenia na prvostupňovo i odvolacom súde - jedná sa o tvrdenia, týkajúce sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Prvostupňový súd túto argumentáciu žalobcov ohľadne absolútnej neplatnosti neakceptoval. Žalobcovia nevedeli hodnoverne preukázať, že ich právny predchodca mal duševnú poruchu, pre ktorú by bol urobený právny úkon absolútne neplatný - túto skutočnosť vyvrátil súdny znalec v znaleckom posudku. Taktiež prvostupňový súd skúmal, či právny predchodca žalobcov bol analfabet. Ani táto skutočnosť nebola potvrdená dôkazmi zo strany žalobcov. Žalobcovia v celom konaní nepreukázali, že ich právny predchodca bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti ku dňu svojej smrti. Prvostupňový súd správne konštatoval, že žalobcovia sa mohli domáhať cestou súdu relatívnej neplatnosti právneho úkonu

- neplatnosti uzavretých kúpnopredajných zmlúv, čo však neučinili, iba podali určovaciu žalobu. Žalovaná je preto toho názoru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, účelovo naťahujú súdne konanie zdôrazňovaním tých istých skutočnosti, ktoré už boli predmetom na súdnych pojednávaniach ako i v rozhodnutiach. Ak právny zástupca žalobcov v podanom odvolaní na 6 stranách odôvodňuje absolútnu neplatnosť právnych úkonov právneho predchodcu žalobcov, žalovaná poukazuje na písomné podanie z 12.8.2013, kde poukázala na nedôveryhodnosť žalobcov a ich tvrdení s cieľom získať neoprávnene sumu vyplatenú za predmetnú nehnuteľnosť. Navrhujeme preto rozsudok potvrdiť a rozhodnúť o trovách tohto odvolacieho konania, ktoré si žalovaná uplatňuje v sume 345,01 Eur (trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 336,97 Eur a paušálny poplatok 8,04 Eur).

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ al napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 21. októbra 2015 o 9,15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach ( v spojení s ).

Odvolací dôvod podľa spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením - 135 , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Pokiaľ ide o odvolanie vo veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že uvedený rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa Dôvody napadnutého rozsudku sú veľmi podrobné, presvedčivé, zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací súd s týmito v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolacie argumenty žalobcov, ani skutočnosti uvedené v odvolaní, neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa v žiadnom prípade nestotožňuje s argumentáciou odvolateľov, ktorí uvádzajú, že súd nezbavuje povinnosti vykonať aj dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhujú, ako to bolo v ich prípade, keď nenavrhli kontrolné znalecké dokazovanie, pretože nemajú finančné prostriedky na zloženie zálohy.

Podľa ust. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v . Predovšetkým treba uviesť, že splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná apelácia). Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ale nie za každých okolností, ako mylne argumentujú žalobcovia v odvolaní. Uvedený postup prichádza do úvahy napríklad v situácii, ak by zákonný sudca dospel k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili taký skutkový základ súdneho rozhodnutia, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového stavu, o ktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin. Sudca by bol aj v takom prípade postavený pred riešenie stretu medzi princípom neúplnej apelácie, ktorý je základom riadneho opravného procesu v občianskom sporovom konaní, a princípom predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý považujeme za komponent princípov právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty ( ).

Zo spisového materiálu je zrejmé, že na pojednávaní konanom 20. júna 2013 bolo účastníkom konania dané poučenie podľa , po ktorom právna zástupkyňa žalobcov do zápisnice uviedla, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú. Žalobcovia teda neuviedli, že chcú navrhnúť kontrolné znalecké dokazovanie, ale nemajú finančné prostriedky na zloženie zálohy. Toto tvrdenie však nie je logické v situácii, ak na strane žalobcov vystupuje šesť účastníkov v zrelom produktívnom veku, ktorí ani nežiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto tento odvolací dôvod nemôže obstáť.

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na to, že navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1), pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také

rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva, v danom prípade na žalobcovi. Je potrebné zdôrazniť, že iné než navrhnuté dôkazy súd vykonáva iba výnimočne.

Aj pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie, je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a zákonné. So všetkými argumentmi žalobcov v odvolaní sa už v celom rozsahu vyporiadal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku (tak v otázke, či nebohý otec žalobcov vedel čítať a písať, ako aj rozporných svedeckých výpovedí). Pokiaľ žalobcovia v odvolaní obšírne opísali výsledky vykonaného dokazovania v trestnom i civilnom konaní, z ktorých vyplýva, že tvrdenia niektorých svedkov si v jednotlivých konaniach odporujú, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, že neúplné vyplatenie kúpnej ceny Z. S. nemá vplyv na prechod vlastníckeho práva na kupujúceho F. Y.. N. prvého stupňa, takisto ako žalobcovia, neuveril výpovedi svedkov Y. a G., že kúpnu cenu za byt prevzal Z. S. v dohodnutej výške 540.000,- Sk. Napriek uvedenému dospel súd k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprešlo na nikoho iného do dňa smrti Z. S.. Správne súd prvého stupňa v závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobcovia alebo ich právny predchodca mali možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa v zákonnej lehote, čo neurobili. Preto postupoval správne, ak súd žalobu zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výroku o veci samej potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ), ktorý si rozhodnutie o trovách vymienil na samostatné rozhodnutie po rozhodnutí vo veci samej podľa

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.