Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_8C-149-2012.pdf
PDF · 72.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/149/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .
Odporkyni sa voči navrhovateľovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že odporkyňa je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota a ďalej rozsudkom zaviazal odporkyňu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v Rimavskej Sobote nerozhodol v 15- dňovej zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, k rozhodnutiu došlo po uplynutí tejto lehoty a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Tým mu mala vzniknúť jednak majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľa na základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa a k vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného, k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, kde vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu navrhovateľ nemohol včas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Tento zásah do zákonných nárokov navrhovateľa vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a taktiež vyvolal stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov navrhovateľa. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu 8C/149/2012 tun.súdu, návrhom, uznesením KS B.Bystrica XXNcC/XXX/XXXX , dokladmi o doručení rozhodnutí KS účastníkom konania, pripojeným spisom XEr/XXXX/XXXX tun.súdu, najmä žiadosťou o udelenie poverenia zo dňa 10.12.2010, návrhom na vykonanie exekúcie, poverením zo dňa 21.12.2010, uznesením OS o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie zo dňa 16.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2013, a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ si uplatňuje od odporkyne náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní, kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti, a pretože okresný súd v zákonnej lehote 15 dní nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu vznikla navrhovateľovi škoda a zároveň si uplatnil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu podania návrhu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ si uplatnil u odporkyne nárok na náhradu škody a nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. O tejto žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je nesporné, že lehota 6-ich mesiacov od jej podania už uplynula a preto sa navrhovateľ domáha uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu. Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa na základe nesprávneho úradného postupu súdu. V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom XEr/XXXX/XXXX oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 28. 09. 2010 a súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 10. 12. 2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti G. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd rozhodol dňa 21. 12. 2010 tak, že poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Poverenie bolo vydané v zákonom stanovenej lehote, aj napriek tomu , že exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a
to nesprávny úradný postup okresného súdu, a preto v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním otázky, či na strane navrhovateľa týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Odporkyňa si v prípade úspechu neuplatnila právo na náhradu trov konania, trovy nevyčíslila do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, žeby jej nejaké trovy vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.