Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-132-2013.pdf
PDF · 91.91 KB
No categories available
13P/132/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. a otec - Y. zastúpený advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2012.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 21.10.2015 vo výške XXX,-€ je otec p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám matky maloletej.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu X.XXX,-€.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 266/2008-105 zo dňa 15.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2010 v časti o výživnom, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 284/2009-120 zo dňa 9.2.2010 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú M..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20CoP 55/2014-249 zo dňa 18.11.2014 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 132/2013-233 zo dňa 24.3.2014 a vec vrátil na ďalšie konanie. Označeným rozsudkom č.k. 13P 132/2013-233 prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne počnú dňom 1.9.2012, zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 24.3.2014 vo výške XXX,-€ súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po XX,- € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Zároveň súd otcovi do zročného výživného započítal sumu X.XXX,- € a vo zvyšku návrh matky zamietol. Označeným rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 266/2008-105 zo dňa 15.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2010 v časti o výživnom, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 284/2009-120 zo dňa 9.2.2010 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú M.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave vo svojom
uznesení konštatuje, že prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.9.2012 vychádzajúc z návrhu matky, ktorá žiadala priznať výživné spätne pred dňom podania návrhu, t.j. pred dňom 23.4.2013, v dôsledku čoho bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré bola povinná matka špecifikovať, nakoľko výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa možno výživné priznať za obdobie pred podaním návrhu. Pokiaľ súd prvého stupňa dôvody hodné osobitného zreteľa neskúmal a výživné na maloletú zvýšil od 1.9.2012, kedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, postup súdu prvého stupňa nebol správy a bol v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Krajský súd v Bratislave zároveň poukázal na to, že výdavky na maloletú, ktoré preukazoval otec za roky 2011, 2012 a 2013 a ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako irelevantné, závery prvostupňového súdu v tomto smere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a z hľadiska významu dôkazov potrebných pre rozhodnutie sa mal prvostupňový súd nimi zaoberať. Súd sa tiež nevysporiadal s tvrdením otca maloletej, ktorý poukazoval na svoje zdravotné ťažkosti a plánovanú operáciu chrbtice, s ktorou mala byť spojená jeho hospitalizácia a dlhodobá práceneschopnosť. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave nesprávne postupoval prvostupňový súd aj v časti určenia zročného výživného (nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu). Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvého stupňa aj ustanovenie § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. o možnosti vykonať peňažné plnenie aj v splátkach a nedostatočnosť odôvodnenia v tomto smere. Úlohou súdu prvého stupňa bolo dostatočne zistiť skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, dostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia, skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného od 1.9.2012 a vyčíslenie zročného výživného a podmienky jeho splatnosti.
Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, doplnením dokladov o aktuálnych výdavkoch maloletej, doplnením príjmov rodičov a doterajších príspevkov otca na výživu maloletej, oboznámil sa s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Výživné na maloletú M. bolo určené v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 266/2008-105 zo dňa 15.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2010 v časti o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 284/2009-120 zo dňa 9.2.2010, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné zo strany otca na maloletú vo výške XX,-€ mesačne od 15.6.2009. V čase tohto rozhodnutia maloletá M. navštevovala materskú školu a matka pracovala brigádnicky s tým, že v roku 2008 zarobila XXX,XX € priemerne mesačne netto a v mesiaci január 2009 dosiahla príjem XXX,XX. €. Zároveň poberala výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX € mesačne. Otec maloletej bol riadne zamestnaný, v roku 2008 mal príjem XX.XXX,-Sk priemerne mesačne netto (XXX,XX €) a v roku 2009 v mesiacoch január a február mal príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.
Naposledy súd o výživnom pre maloletú M. rozhodoval v rámci konania o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a o návrhu matky na zvýšenie výživného a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 113/2010-227 zo dňa 9.3.2011 tak, že návrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol ako nedôvodný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 123/2011-250 zo dňa 23.8.2011.
Matka doplnila svoje predošlé výpovede a uviedla, že od apríla 2014 otec platil na výživu maloletej po XX,-€ mesačne a následne ona navštívila exekútora, s pomocou ktorého sa jej podarilo od otca vymôcť dlžné výživné podľa prvostupňového rozsudku zo dňa 24.3.2014, ktoré bolo už vykonateľné, a to rozdiel medzi určeným a skutočne plateným výživným po nadobudnutí vykonateľnosti. Na jej účet teda v júli 2014 prišla suma X.XXX,-€. Následne od augusta 2014 začal otec na výživu maloletej prispievať XXX,- € mesačne a touto sumou prispieval až do januára 2015, kedy prišlo uznesenie o zrušení pôvodného rozsudku a teda od februára 2015 otec opäť platí výživné vo výške XX,-€ mesačne. Okrem tejto sumy iným spôsobom otec neprispieva vôbec, neprispieva ani na krúžky, ktoré maloletá navštevuje a dokonca v lete 2015 odmietol s maloletou na tieto krúžky chodiť. Od mája 2015 dcéra chodí na kajaky, za čo sa platí XX,-€ mesačne a XX,-€ je ročný poplatok. V rámci tejto športovej aktivity mávajú tri krát ročne sústredenie, pričom jedno stojí asi XXX,-€ a v lete chodievajú aj na preteky s tým, že náklady na jednotlivé preteky sú XX,- až XX,-€. Ďalej vo výpovedi uviedla, že dcéra už dlhšie chodí na angličtinu,
za čo sa platí XXX,-€ na celý rok plus učebnica XX,-€ s tým, že matka sa dohodla, že to bude platiť v splátkach, keďže celú sumu na začiatku roka nie je schopná zaplatiť. K výpovedi dodala, že do 12.7.2015 bola zamestnaná, následne v mesiaci august, september a až do 12.10.2015 nepracovala, nemala žiaden príjem s výnimkou výsluhového dôchodku a opäť sa zamestnala 13.10.2015 brigádnicky ako pokladníčka s tým, že jej príjem závisí od počtu zmien a za hodinu má plat asi X,-€ netto. K výhrade otca ohľadom vzdania sa dedičstva uviedla, že po svojom otcovi nezdedila nič, pretože predmetom dedenia bola iba polovica bytu a ona spolu so súrodencami sa dohodli, že byt nechajú mame, ktorá tam ešte býva. Tiež dodala, že z jej spoločnej domácnosti sa odsťahovala jej staršia dcéra C. a v súčasnosti s ňou býva iba plnoletá dcéra Z., ktorá sa na chode domácnosti podieľa.
Matka spolu s písomnými podaniami vydokladovala všetky výdavky maloletej súvisiace s návštevou školy ako sú školské pomôcky (učebnice a pracovné zošity), všetky poplatky hradené priamo v škole (časopisy Zornička, Maxík, Slniečko, fotografie, poplatok na ZRŠ, triedy fond, mliečna desiata), doklady o záujmových krúžkoch maloletej, náklady na aktivity vykonávané v rámci školy aj mimo nej (škola v prírode, školský výlet, korčuľovanie, letné kúpalisko, plavecký výcvik, návšteva soľnej jaskyne), doklady o poistení, o zaplatení poplatkov v rybárskom zväze ako aj výdavky maloletej na stravu a oblečenie. Otec vo výpovedi v rámci ďalšieho dokazovania uviedol, že práceneschopný bol od 11.3.2014 do konca júla 2014 a odvtedy je práceschopný s výnimkou mesiaca január 2015, kedy bol tiež práceneschopný. Výživné na maloletú platil tak ako uviedla matka a to vo výške XX,-€ mesačne až dovtedy, kým mu exekútor nezablokoval účty a exekútorovi musel vyplatiť sumu X.XXX,-€, ktorú si požičal, pričom z tejto sumy bolo výživné X.XXX,-€ a zvyšok boli poplatky exekútorovi. Túto sumu, t.j. X.XXX,-€ zaplatil v júli 2014 a následne od augusta 2014 mu začal exekútor strhávať sumu výživného XXX,-€ mesačne a takto prispieval až do januára 2015. Od februára 2015, po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, opäť prispieva na výživu maloletej sumou XX,-€ mesačne až doteraz. K svojim príspevkom na výživu maloletej nad rámec určeného výživného uviedol, že keď dcéra príde k nemu, prakticky si nič od matky neprinesie, alebo jej matka dá také veci, ktoré M. nosiť nechce a teda pokiaľ chce s dcérou niekam ísť, musel jej všetky veci kúpiť a tieto veci vrátane hračiek má všetky u neho a domov si ich nenosí. Na dcéru teda prispieva nad rámec tým, že jej kúpil veci, ktoré užíva u neho, pretože inak by sa u neho ani nemala s čím hrať. K svojim príjmom doplnil, že naďalej pracuje u pôvodného zamestnávateľa a má príjem do XXX,-€ mesačne. Z poistky mu nebolo zatiaľ vyplatené žiadne odškodnenie za úraz, nakoľko liečenie ešte nemá ukončené. K výpovedi dodal, že nie je vlastníkom žiadneho domu alebo bytu, naďalej býva v dome svojej matky za réžiu, ktorú platí. Potvrdil tiež, že neprispel na školu v prírode, ktorú maloletá absolvovala a neprispieva ani na záujmovú činnosť maloletej, pretože na túto činnosť ju matka prihlásila dva týždne pred júnovým pojednávaním v roku 2015 a predpokladá, že keď sa skončí dokazovanie, tak už dcéra na tento krúžok chodiť nebude.
Doplneným dokazovaním súd zistil, že matka aj naďalej poberá výsluhový dôchodok, ktorý v roku 2013 bol XXX,-€ mesačne, v roku 2014 (okrem mesiaca august) dosiahla príjem z brigádnickej činnosti vo výške XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2015 (január až máj) dosiahla príjem z brigádnickej činnosti vo výške XXX,XX € priemerne mesačne netto. Podľa výpovede matky v súčasnosti s ňou žije v spoločnej domácnosti už iba jedna plnoletá dcéra, ktorá sa riadne na chode domácnosti podieľa.
Z ďalšieho doplneného dokazovania vyplýva, že otec mal v roku 2013 (november až december) príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto, v roku 2014 (januára až marec) mal príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto, pričom v mesiaci marec 2014 dostal aj adekvátnu časť nemocenských dávok vo výške XXX,XX €. Od apríla 2014 do júla 2014 poberal nemocenské dávky vo výške XXX,XX € priemerne mesačne. Od augusta 2014 do decembra 2014 dosiahol príjem XXX,XX . € priemerne mesačne netto. V roku 2015 (január až máj) dosiahol príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto s tým, že v mesiaci február mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške XXX,XX . €.
Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe doplneného dokazovania v smere naznačenom Krajským súdom v Bratislave mal súd jednoznačne preukázané, že maloletá Michaela začala od 1.9.2012 navštevovať základnú školu a teda prešla na vyšší stupeň vzdelávania, čiže došlo u nej k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd mohol opakovane o výživnom rozhodnúť, je zmena pomerov. Takáto zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad u školopovinných detí prechod na iný stupeň školskej dochádzky a na strane povinného napríklad strata zamestnania. V čase, keď bolo naposledy o výživnom pre maloletú M. rozhodnuté, navštevovala materskú škôlku a teda prechod maloletej na základnú školu súd považuje za kvalifikovaný dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, nakoľko u maloletých detí ide o zmenu podstatného charakteru. S nástupom dieťaťa na základnú školu sú nepochybne spojené zvýšené výdavky, ktoré dieťa v predškolskom zariadení nemá a ktoré matka jednoznačným spôsobom preukázala. Zvýšené výdavky súvisia najmä s nákupom školských pomôcok, čo sú skutočne zvýšené výdavky u každého školopovinného dieťaťa, zvýšené výdavky má dieťa aj v súvislosti s návštevou školského klubu, zadovážením rôznych pracovných zošitov a učebníc, návštevou podujatí iniciovaných školou ako sú napríklad návštevy kina, divadla, výstav, ako aj náklady na školu v prírode a podobne. V zmysle Zákona o rodine ako aj ustálenej judikatúry (R 54/1969, R 27/1974, R 2/1985) v prípade podstatnej zmeny pomerov je možná zmena súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti, a to aj spätne od času, kedy došlo k takejto zmene. Zmena rozsudku o výživnom je teda možná aj spätne a to od času, kedy došlo k zmene pomerov, pričom k podstatnej zmene pomerov u maloletej došlo práve jej nástupom na základnú školu. V tomto prípade teda nemohol súd aplikovať ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine a skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie o priznaní výživného, ale o rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti v prípade existencie podstatnej zmeny pomerov. Z uvedených dôvodov súd dokazovanie nezameral na preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, keďže posudzoval návrh matky na zvýšenie výživného, ktoré už v minulosti priznané bolo a teda upriamil pozornosť na zistenie kvalifikovanej a odôvodnenej zmeny pomerov, ktorá v tomto prípade nastala u maloletej, ktorá začala navštevovať základnú školu. Ďalším doplneným dokazovaním bolo preukázané a vyplynulo to aj z výpovede otca, že nad rámec výživného prispieva na maloletú tým, že jej kupuje oblečenie a hračky, avšak všetky tieto veci má maloletá iba u neho a používa ich výlučne vtedy, keď je u neho a teda sa nejedná o príspevky otca poskytované maloletej nad rámec výživného, keďže tieto príspevky neovplyvňujú celkové výdavky matky na maloletú, čo súd zistil aj v rámci predošlého dokazovania a preto nemohol na takéto príspevky prihliadnuť a ani ich započítať do zročného výživného. Súd sa zaoberal aj otázkou zdravotných ťažkostí, ktoré otec signalizoval a zistil, že otec bol práceneschopný 4 a pol mesiaca v roku 2014 a za toto obdobie riadne poberal nemocenské dávky v priemere vo výške XXX,XX € mesačne, operačnému zákroku sa napokon nepodrobil tak ako avizoval a od mesiaca august 2014 riadne pracuje, čiže išlo u neho iba o dočasnú práceneschopnosť, počas ktorej poberal nemocenské dávky v takej výške, že bol schopný na výživu maloletej aj v tomto období prispievať zvýšenou sumou. Z uvedených dôvodov súd opätovne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca zo sumy XX,-€ mesačne na sumu XXX,-€ mesačne, ktoré výživné považuje za primerané veku maloletej, ktorá už medzičasom navštevuje 4.triedu základnej školy, začala sa venovať aj záujmovým krúžkom a to kajakom a výučbe angličtiny, ktoré v celosti financuje matka. Preto súd určené výživné považuje za primerané a zodpovedajúce veku a potrebám maloletej ako aj príjmu otca, ktorý po niekoľkomesačnej práceneschopnosti už riadne, viac ako rok, pracuje a dosahuje príjem vo výške XXX,-€ mesačne netto, pričom súd zdôrazňuje, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá.
Vzhľadom k tomu, že otec v období od 1.9.2012 do 21.10.2015 neprispieval na výživu maloletej dostatočne, vznikol mu na výživnom dlh vo výške XXX,-€, nakoľko v označenom období mal otec zaplatiť X.XXX,-€ a zaplatil X.XXX,-€. Do zročného výživného súd otcovi započítal sumu vo výške X.XXX,.-€, ktorú otec v označenom období zaplatil. Zročné výživné pozostáva zo zaplateného výživného vo výške XXX,-€ v roku 2012 (4x XX,-€), zo sumy XXX,-€ zaplatenej v roku 2013 (12x XX,-€), zo sumy X.XXX,- € zaplatenej v priebehu roka 2014 (6x XX,-€, 1x X.XXX,-€, 5x XXX,-€) a zo sumy XXX,-€ zaplatenej v roku 2015 (1x XXX,-€, 9x XX,-€). Dlh je otec povinný v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, keďže neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd povoliť otcovi zaplatiť dlh v splátkach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p., nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).