Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_51Csp-48-2021.pdf
PDF · 150.93 KB
Case nature
Area
Subarea
51Csp/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: 365. bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: V. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. pole č. XXX, štátny občan SR, zast. splnomocneným zástupcom Občianke združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 23.485,48 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.451,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 69,28 Eur, a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.451,30 Eur od 8.7.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania p r á v o.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne pod obchodným menom Poštová banka, a. s. (platným do 02.07.2021) sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 26.03.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.485,48 Eur, spolu s úrokom vo výške 6.670,61 Eur, úrokom z omeškania vo výške 69,28 Eur, úrokom z omeškania vo výške 1.191,66 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 23.467,48 Eur od 04.06.2020 do zaplatenia.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 17.03.2017 uzatvorili žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1774426639 (ďalej aj ako „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj ako „OP“). Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 30.000,-Eur. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca v zmysle ustanovenia § 565 v spojení § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 24.06.2019 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal nasledovné úhrady: dňa 06.11.2019 sumu vo výške 432,74 Eur, dňa 09.12.2019 sumu vo výške 419,74 Eur, dňa 07.01.2020 sumu vo výške 432,74 Eur, dňa 05.02.2020 sumu vo výške 432,74 Eur, dňa 04.03.2020 sumu vo výške 390,22 Eur, dňa 03.04.2020 sumu vo výške 475,26 Eur, dňa 05.05.2020 sumu vo výške 89.03 Eur, dňa 03.06.2020 sumu vo výške 82,86 Eur. Jednotlivé splátky žalovaného sú uvedené v
Aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 486/2001 Z. z. o bankách. Žalobca pred podaním žaloby prostredníctvom právneho zástupcu opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však doposiaľ žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradil. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5.00 %. V súlade so zmluvnými dokumentami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 8.50 % ročne. V súlade s Obchodnými podmienkami je žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. V súvislosti s úročením nesplatenej istiny úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16. júna 2020 v zmysle ktorého dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/125/2018 zo dňa 18. júna 2020 v zmysle ktorého za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Dovolací súd aj v tomto prípade dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Žalobca prostredníctvom amortizovaného výpisu preukazoval, že za riadneho plnenia povinností by žalovaný zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 11.541.79 Eur. Žalobca prepisom z listiny "Aktuálny stav úveru" preukazoval aj súhrnnú výšku platieb započítaných na úroky, t. j. 4871.18 Eur. Platby vykonané žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Žalobcovi tak vzniká nárok na úroky z istiny vo výške 6.670,61 Eur ako rozdiel medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení a už zaplatenými úrokmi. Na základe uvedených skutočností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: a) istinu vo výške 23.467,48 Eur b) vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške 6.670,61 Eur c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 69,28 Eur (ide o úrok z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) d) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 1.191.66 Eur (ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaného) e) zákonný úrok z omeškania vo výške 5.00 % ročne zo sumy 23.467,48 Eur od 04.06.2020 do zaplatenia f) poplatky vo výške 18,00 Eur.
3. Upomínací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 24Up/408/2021 zo dňa 19.04.2021.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a proti výroku o trovách konania sťažnosť. Poukázal na znenie ust. § 299 CSP. Argumentoval tým, že žalobca neuvádza, aký je skutočný dlh žalovaného, a preto by mal špecifikovať súdu odkiaľ prišiel na zostatok istiny úveru, keď v zmysle § 566 OZ sa pri spotrebiteľskej zmluve musia splátky započítavať najskôr na istinu, potom na úroky a nakoniec poplatky a sankcie, samozrejme iba tie, ktoré boli zmluvne dohodnuté. Splatená suma žalovaným je však 11.385,70 Eur, čo znamená, že pri zosplatnení úveru nemusel byť žalovaný v omeškaní s tromi splátkami úveru. Suma, ktorú zaplatil žalovaný nemusí byť konečná nakoľko nedisponuje všetkými výpismi z úveru a veriteľ mu vykonával aj zrážky zo mzdy. Žalobca teda nedostatočne osvedčil svoj nárok a nepredložil všetky potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný popieral pravdivosť listiny predloženej žalobcom, a to listiny s názvom „Aktuálny stav úveru“, nakoľko táto listina je výlučne listinou súkromnou a bola vytvorená žalobcom za účelom tohto konania. Zároveň žalovaný uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy a náležitosti podľa zákona 129/2010 Z. z. a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Tiež žalovaný neskúmal bonitu klienta pri podpise zmluvy čo spôsobuje tiež bezúročnosť úveru. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s §53 a násl. Občianskeho zákonníka, ktoré musí ex offo vyhodnotiť súd. Žalovaný poukázal na postup uzatvorenia zmluvy, nakoľko mu nebolo zrejmé ako sa na zmluvu dostal druhý podpis pani konajúcej za banku, keď pri podpise zmluvy bola iba jedna pracovníčka banky, aj na zmluve, ktorá je priložená má na prednej strane dátum 20.03.2017. ale zmluva sa podpisovala 17.03.2017. Pečiatky pri podpisoch pracovníčok sú však úplne z iných pracovísk, čiže nebola dodržaná zákonná povinnosť banky pri uzatváraní zmluvy ako ukladá ust. § 27 ods. 1 písm. d/ zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú
obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby, ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní zúčastnili. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že za banku sa musia pri uzatváraní obchodu zúčastňovať dve osoby (kontrola štyroch očí) nie jedna. Avšak pri uzatváraní tejto zmluvy boli iba dve osoby pracovníčka banky pobočky v Žiline pani V. M. a žalovaný. Preto žalovaný žiadal predvolať svedkov - pracovníka banky, ktorý uzatváral zmluvu a to pani T. A., či sa uzatvárania zmluvy osobne zúčastnila, nakoľko je tu pochybnosť, že zmluva je platne uzatvorená v zmysle právnych predpisov.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu navrhoval pokračovať v konaní na príslušnom súde. Uviedol, že žalovaný nepoprel, práve naopak potvrdil, uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1774426639 so žalobcom dňa 17.03.2017. Pokiaľ žalovaný v obsahu odporu uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, žalobcovi nebolo zrejmé, o aké neprijateľné zmluvne podmienky sa má jednať, keďže ich žalovaný bližšie nešpecifikoval. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje neplatnosť tejto podmienky, nie celej zmluvy. Nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená riadne a platne, žalobca považoval námietky zo strany žalovaného za nedôvodné a účelové. Tvrdenia žalovaného, že v zmluve absentujú obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a, že veriteľ neskúmal schopnosť žiadateľa splácať spotrebiteľský úver, považoval za účelové. Nakoľko zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti, čo žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil. Žalobca neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia §7 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca pred uzatvorením zmluvy skúmal platobnú schopnosť žiadateľa: deklarovaný pracovný pomer a príjem žiadateľa banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala jeho príjem vo výške 870,-Eur, v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií, podľa dát z EOS KSI nemal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy, žiadateľ si uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti, finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 30 000,-EUR na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 432,74 Eur. Ako dôkaz uviedol Report EOS KSI, Report SRBI, Dopyt SP. Žalobca konal s odbornou starostlivosťou a údaje vyplývajúce z príloh zároveň spochybňujú tvrdenie žalovaného o údajnom neskúmaní bonity v čase uzatvorenia zmluvy. Zároveň tak nie je možné sankcionovať zmluvu bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, pretože nie je splnená podmienka hrubého porušenia povinnosti §7 ods. 1 zákona č 290/2010 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Poukázal aj na to, že žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísal, súhlasil s ňou a teda prejavil a slobodnú vôľu uvedenú zmluvu uzatvoriť. Žalovaný uviedol, že pri zosplatnení úveru nemusel byť v omeškaní s tromi splátkami úveru, čo ale v danom prípade nezodpovedá skutkovému stavu predmetnej veci. Naopak poukázal na upozornenie zo dňa 27.05.2019 (na základe čoho žalovanému bola zasielaná zosplatňujúca výzva zo dňa 24.06.2019). Žalobca poukázal na skutočnosť, ktorú možno považovať za nespornú a to, že žalovaný mal vedomosť a boli mu uvedené výzvy doručené.
6. Vec bola postúpená na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v spore miestne príslušnému súdu
- Okresnému súdu Žilina dňa 04.08.2021.
7. Žalobca na výzvu súdu doručil dňa 02.09.2022 podanie, ktorým špecifikoval výšku nároku a podrobne uviedol prehľad platieb, ktoré obdržal od žalovaného do podania žaloby a ich následné započítanie na čiastkové nároky žalobcu. Od poskytnutia úveru do podania žaloby obdržal úhrady vo výške 15.548,70 Eur, z ktorých na poplatky bolo zaúčtovaných 45,-Eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 4.871,18 Eur a na istinu 6.532,52 Eur Čistá istina je potom 23.467,48 Eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 30.000,-Eur a započítanými úhradami na istinu 6.532,52 Eur. K tvrdeniu žalovaného ohľadne súkromného charakteru listiny a k popretiu jej pravosti poukázal na to, že listina označená ako „Aktuálny stav úveru“ je výpisom z bankovej knihy z bankového informačného systému odsúhlaseného NBS, čo zabezpečuje dôveryhodnosť a nezameniteľnosť údajov uvedených v systéme. Žalovanému boli vykonávané zrážky zo mzdy, pričom ide o platby obdržané od 13.11.2018 do 03.06.2020 s výnimkou platieb zo dňa 26.02.2019 v sume 408,15 Eur a dňa 03.04.2019 v sume 230,-Eur. Po podaní žaloby neobdržal žiadne platby na úhradu dlhu, teda suma úhrad v prehľade platieb je konečná. Pokiaľ ide o sumu vyčísleného zmluvného úroku z istiny vo výške 6.670,61 Eur predstavuje sumu vyčíslenú v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Za riadneho plnenia povinností by žalovaný zaplatil úroky z istiny - zmluvný úrok v súhrnnej výške 11.541,79 Eur. Keďže žalovaný vykonal úhrady, z ktorých žalobca započítal sumu 4.871,18 Eur na úrok, vyčíslený úrok predstavuje rozdiel medzi sumou 11.541,79 Eur a 4.871,18 Eur. Žalobca ďalej vyčíslil výšku zákonného úroku z omeškania - od momentu poskytnutia úveru do zosplatnenia úveru a od zosplatnenia úveru do vykonanie poslednej úhrady žalovaného pred podaním žaloby. Vyčíslené úroky spolu do zosplatnenia predstavujú 69,28 Eur a od zosplatnenia do vykonania poslednej úhrady pred podaním žaloby 1.191,65 Eur. Poplatky 18,-Eur účtoval žalobca v zmysle zmluvy a Sadzobníka za upozornenie pred zosplatnením v sume 9,-Eur a za výzvu na splatenie úveru v sume 9,-Eur.
8. Žalovaný vo vyjadrení k špecifikácii nároku žalobcom doručenom súdu dňa 16.09.2022, poukázal, že v časti 2) kde žalobca uvádza úhrady žalovaného, žalobca uviedol, že do zosplatnenia zaplatil žalovaný sumu 12.793,37 Eur, žalovaný však podľa prehľadu splátok mal k dátumu zosplatnenia zaplatiť celkovo sumu 11.251,24 Eur. Je teda nespochybniteľné. že nebol za žiadnych okolností v omeškaní so splácaním úveru. Práve naopak mal úver v čase zosplatnenia dostatočne predplatený. Zosplatnenie preto považoval za neplatný právny úkon, pretože neboli dodržané dohodnuté podmienky na zaplatenie zosplatnenej časti. Zároveň žalobca neosvedčil, že výzvu ako i samotné zosplatnenie žalovanému doručil, preto neboli dodržané zákonné postupy na zosplatnenie úveru. Zmluva neobsahuje ani podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy alebo sprostredkovaného agenta v rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra len umožňujú identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalobca na území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek, nie je vylúčené aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 11 ods. 1 písm. b) spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere diferencoval obsahové náležitosti podľa písm. b). teda identifikačné údaje veriteľa, a písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaného ustanovenia preto je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musela obsahovať obe tieto náležitosti. pričom nemožno dospieť k záveru, že ich možno stotožňovať. Ak by sa pripustil opak, legislatívne vyjadrenie náležitosti podľa písm. c) teda uvedenie adresy predávajúceho, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, by strácalo zmysel. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov v SR. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa potom považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ z. č. 129/2010 Z. z. V súlade s uvedeným žalovaný trval na zamietnutí žaloby v časti úrokov a poplatkov a zostatok istiny mal záujem splácať v splátkach po 200,-Eur mesačne.
9. Žalobca v podaním doručenom súdu dňa 22.09.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného majúc za to, že žalovaný nepoňal správne údaje výpisu „aktuálny stav úveru“, keď tvrdí, že z prehľadu splátok žalovaný uhradil 11.251,24 Eur ku dňu zosplatnenia, a teda nebol v omeškaní. Z poskytnutých údajov je zrejmé, že žalovaný od júla roku 2018 splácal splátky nepravidelne a v rôznych výškach, napokon splátkou splatnou 25.2.2019 sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 3 mesiace. Žalovaný vychádza z plánu splátok, ktorý však nijakým spôsobom nereflektuje skutočnú platobnú disciplínu žalovaného a tvrdenie o neexistencii omeškania je nepravdivé opierajúce sa o nepríslušné údaje. Preto popieral tvrdenie, že žalovaný nebol v omeškaní. Žalobca nielenže preukázal omeškanie žalovaného ale predložením upozornenia na splatenie dlžnej časti úveru, výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, príslušných elektronických hárkov preukázal aj zákonný postup pri zosplatnení úveru. Žalobca priložil aj potvrdenie o doručení zásielky, ktoré je možné sledovať podľa podacieho čísla na webovej stránke doručovateľa - Slovenskej pošty. Niet potom pochýb, že žalovaný si listiny prevzal a mal možnosť doplatením omeškaných splátok zmariť zosplatnenie úveru. Žalobca týmto vyvrátil tvrdenie žalovaného spochybňujúce doručovanie listín. Zároveň popieral aj tvrdenie o absencii adresy na uplatnenie reklamácie s poukazom na znenie poslednej vety bodu 4.11 zmluvy o spotrebiteľskom úvere : „Prípadné spory je možné riešiť mimosúdne mediáciou v zmysle zákona č. 420/2004 Z.z.......Dlžník/ Spoludlžník si môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť na adrese: Poštová banka, a.s. oddelenie starostlivosti o klienta, Karloveská 34, 841 04 Bratislava.
10. Žalovaný v podaním doručenom súdu dňa 19.10.2022, ktorým zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, vyjadril presvedčenie, že žalobca žiada od neho plnenie, ktoré riadne nevydokladoval. Účtuje si poplatky a úroky aj napriek skutočnosti, že tieto neboli dohodnuté. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca nekonal v zmysle zákona o bankách a zmluvu uzatvoril v rozpore s týmto zákonom. Mal za to, že zmluva bola neplatne uzatvorená a žalobca má nárok iba na istinu. V danom prípade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy konania v plnom rozsahu. V prípade, že sa súd nestotožní s názorom žalovaného a uloží mu povinnosť čo i len časť plnenia uhradiť, žiadal ho doplatiť v 100,- Eurových splátkach mesačne, pretože mu už jedna povinnosť súdom bola uložená voči spoločnosti Intrum, kde hradí splátky vo výške 200,- Eur, čo už by finančne nezvládal.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.10.2022, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, avšak súdu doručil dňa 19.10.2020 splnomocnenie pre Občianske združenie OPOS a zároveň žiadal ospravedlniť svoju a zástupcovu neúčasť a žiadal, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 02.09.2022 s poukazom na hospodárnosť konania a požiadal o konanie v ich neprítomnosti.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
13. Dňa 17.03.2017 uzavreli žalobca a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. 1774426639, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý účelový úver (určený na refinancovanie) vo výške 30.000,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach po 432,74 Eur, pričom posledná splátka bola vo výške 431,49 Eur, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 8,50 % a RPMN 8,90 % a priemernej RPMN 9,36%. Prvá splátka sa mala stať splatnou dňa 25.04.2017, konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 25.03.2025. Celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť bola vo výške 41.541,79 Eur. Zmluva obsahuje i rozpis termínov splatnosti a započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenie a poplatky. V bode 3.1. zmluvy sú uvedené ako poplatky súvisiace s poskytnutým úverom: poplatok za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť klienta vo výške 40,-Eur, za vystavenie potvrdenia o zostatku úveru: 20,-Eur. V prípade omeškania so splácaním úveru je banka oprávnená uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (č. l. 14-17 spisu).
14. Dňa 27.05.2017 žalobca vyzval žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru, v ktorej žalovanému oznámil, že pohľadávka vyplývajúca z uvedenej zmluvy o úvere vo výške 2.611,87 Eur, pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 2.602,87 Eur a poplatkov vo výške 9,- Eur, je po lehote splatnosti viac ako tri mesiace. Uvedenú sumu mal žalovaný v zmysle výzvy uhradiť v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy (č. l. 12 spisu). Túto výzvu žalobca odoslal žalovanému dňa 28.05.2019 podľa podacieho hárku (č. l. 10 spisu) a žalovaný prevzal dňa 30.05.2019 ( č. l. 59 spisu).
15. Listom označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 24.06.2019 (č. l. 12 rub spisu) žalovanému oznámil žalobca, že pohľadávku z uvedenej zmluvy ku dňu 24.06.2019 predčasne zosplatnil. Výška dlžnej istiny predstavovala sumu 26.222,81 Eur, úrok 532,50 Eur, poplatky za upomienky 18,-Eur. Žalovaného vyzval, aby túto sumu uhradil do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. K uvedenej výzve pripojil podací hárok, podľa ktorého bola zásielka žalovanému odosielaná dňa 25.06.2019 (č. l. 11 spisu) a bola žalovanému doručená dňa 27.06.2019 (č. l. 58 spisu).
16. Následne bola žalovanému doručená „Predžalobná výzva“ zo dňa 02.03.2021 (č. l. 13 spisu), v ktorej bol žalovaný upozornený, že v prípade, že neuhradí svoj dlh voči Poštovej banke, a.s. do 09.03.2021 bude podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ku ktorej bol pripojený i podací hárok, z ktorého vyplýva, že bola žalovanému zaslaná dňa 08.03.2021 (č. l. 9 spisu).
17. Žalobca za účelom špecifikácie žalovaného nároku (č. l. 45-48 spisu) a tabuľkovo matematicky vyčíslil jednak zaplatené splátky, ktoré uhradil žalovaný spolu vo výške 15.548,70 Eur, ako aj ich započítanie na splatenie, istinu, zmluvný úrok a úrok z omeškania do zosplatnenia, ako aj úrok z omeškania po zosplatnení . Z tohto podania vyplýva, že z úhrad žalovaného bolo započítané na poplatky 45,-Eur, na úroky z úveru bolo z úhrad žalovaného započítaných 4.871,18 Eur a na istinu 6.532,52
Eur. Žalobca vyčíslil zmluvný úrok vo výške 11.541,789 Eur, ktorý po odpočítaní započítanej časti úhrad žalovaného vo výške 4.871,18 Eur predstavuje ďalej 6.670,61 Eur. Pokiaľ ide o úrok z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti, ten vyčíslil žalobca spolu vo výške 69,28 Eur a po zosplatnení po vykonanie poslednej úhrady 1.191,65 Eur. Inak žalobca odkazoval na výpis s názvom „Aktuálny stav úveru ku dňu 28.02.2021“ z ktorého pri zostavovaní tabuliek vo svojich ďalších podaniach vychádzal (č. l. 7-8 spisu).
18. Žalobca súdu predložil listinu označenú ako „Dáta dopytu“ zo dňa 17.03.2017 (č. l. 29 spisu) za účelom preukázania splnenia povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalovaného.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom
Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b)s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 17 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ, a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102.html> sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102.html>.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 1.2.2013 je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o
fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a teda na právny vzťah založený touto zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
20. Vzhľadom k uvedenému podrobil súd zmluvu prieskumu z pohľadu zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v nadväznosti na § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že uvedená zmluva všetky náležitosti obsahuje.
21. Žalobca preukázal a žalovaný nezospornil existenciu zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka. Rovnako nebolo sporným, že žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 30.000,-Eur, ani to, že žalovaný do podania žaloby zaplatil na úver sumu 15.548,70 Eur.
22. Žalovaný namietal platnosť predmetnej zmluvy z dôvodu, že nebola dodržaná zákonná povinnosť banky pri uzatváraní zmluvy vyžadovaná ust. § 27 ods. 1 písm. d/ zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, nakoľko pri podpise bol v banke iba on a pracovníčka Miriama Vitalisová, avšak pracovníčka banky p. A. T. nebola pri podpise prítomná a preto nie je zrejmé, ako sa jej podpis dostal na zmluvu. Z tohto dôvodu žiadal predvolať ako svedkyňu uvedenú pracovníčku banky za účelom zistenia, či sa uzatvárania zmluvy osobne zúčastnila. Súd však považoval argumentáciu žalovaného za nedôvodnú s poukazom na znenie ním citovaného ust. § 27 ods. 1 písm. d/ zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý navyše žalovaný citoval v nesprávnom znení. Podľa znenia ust. § 27 ods. 1 písm. d/ banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili. Z citovaného znenia je zrejmé, že žalobca ako banka postupoval v zmysle tohto ustanovenia a bola zabezpečená kontrola vykonaného obchodu pracovníčkou banky p. T., ktorá sa podpisu zmluvy nezúčastnila. Z tohto dôvodu preto bolo nedôvodné vykonanie jej výsluchu za účelom zistenia, či sa zúčastnila podpisu zmluvy a preto súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.
23. Súd však poukazuje na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnou podmienkou uvedenou v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkoch, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo neuzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Súd zdôrazňuje, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník uviedol, resp. objektívne doložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžadovať si od spotrebiteľa potrebné informácie, a aktívne si zabezpečovať objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získaní informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
24. Súd konštatuje, že žalobca v rámci svojho vyjadrenia k otázke skúmania bonity spotrebiteľa predložil len bližšie neoznačený súbor informácií o žalovanom a uviedol, že deklarovaný pracovný pomer a príjem žiadateľa overil z externého nezávislého zdroja a akceptoval príjem vo výške 870,- Eur, zároveň že mal k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta zo spoločného úverového registra informácií a podľa dát z EOS KSI nemal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy. Žiadateľ si uvádzal stav slobodný a bezdetný. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 30.000,-Eur s mesačnou splátkou 432,74 Eur. Súd z obsahu spisu konštatuje, že v spise sa nenachádza žiadne vyhlásenie žalovaného ohľadne uvedených skutočností (pracovný pomer, príjem z neho), potvrdenie zamestnávateľa alebo správa Sociálnej poisťovne ohľadne jeho príjmu zo zamestnania, ani žiadny iný doklad, z ktorého si žalobca overil údaj žalovaného o jeho príjme. V žalobcom predloženom súbore informácií resp. otázok je uvedené v časti „ Prehľad verifikačných otázok „ , že žalovaný v čase poskytnutia úveru bol zamestnaný, pričom jeho vymeriavací základ za predposledný mesiac a posledný bol aspoň 957 ( Eur ) - nie je tam teda potvrdený príjem žalovaného 870 Eur, ako tvrdí žalobca. Súd podotýka, že tento súbor informácií nie je žalovaným ako spotrebiteľom podpísaný a preto nemožno uznať argument žalobcu, že žalovaný svoj príjem v tejto výške deklaroval. Súd konštatuje, že žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že by pred uzatvorením úverovej zmluvy zisťoval rodinný stav a počet vyživovaných detí žalovaného ako spotrebiteľa - takýto údaj sa v dokumente, ktorý na preukázanie svojho tvrdenia, že zisťoval bonitu spotrebiteľa predložil žalobca, ani nenachádza. Žalobca súdu nepreukázal a ani neuviedol, či preveril a v akom rozsahu výdavky žalovaného, tak ako to vyplýva z ust. § 7 ods. 20 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súdu nepreukázal, že zisťoval skutočné výdavky žalovaného na živobytie, rodinný stav ani vyživovacie povinnosti a ani to, že by si žalovaného preveril cestou príslušných registrov, pretože takéto doklady predložené neboli. Je teda jednoznačné, že žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostatočne neskúmal príjmy a výdavky na strane žalobcu. Takéto údaje sa nevyskytujú ani v zmluve, ani v žiadnej listine v súdnom spise. Podľa názoru súdu bolo v zmysle ust. § 7 ods. 20 z. č. 129/2010 Z. z. potrebné vychádzať z čistého príjmu spotrebiteľa, nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, výšky splátky spotrebiteľského úveru a peňažných záväzkov, ktoré znižujú príjem spotrebiteľa. Uvedená povinnosť žalobcu nie je vylúčená ani ustanovením § 7 ods. 24 písm. a/ z. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov. V podmienkach prejednávanej veci výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne prevýšila súčasť zostávajúcich výšok refinancovaných úverov, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že posudzovaným úverom žalovaný refinancoval tri úvery, a to vo VÚB banke so zostatkom vo výške 9.340,-Eur, v Slovenskej sporiteľni so zostatkom vo výške 7.809,-Eur a vo Všeobecnej úverovej banke vo výške 175,-Eur. Spolu tak boli refinancované úvery v zostávajúcej výške 17.324,-Eur a teda poskytnutá suma úveru 30.000,- Eur podstatne prevýšila súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov.
25. Žalobca súdu nepredložil okrem vyššie uvádzaného dotazníka žiadne ďalšie dôkazy a to aj napriek tomu, že žalovaný už v podanom odpore výslovne namietal, že veriteľ svoju povinnosť posúdiť jeho bonitu zanedbal.
26. Súd preto konštatuje, že veriteľ neposudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pretože si nezistil ani základné údaje o jeho príjme, výdavkoch a tiež neprihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Porušenie tejto povinnosti treba považovať za hrubé a preto sa úver považuje aj za bezúročný a bez poplatkov, v súlade s ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
27. Z dôvodu posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZSU, žalobca nemá nárok na úroky ani poplatky z úveru a preto súd žalobcovi priznal nárok len na vrátenie dlžnej istiny bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 30.000,-Eur a žalovaný uhradil 15.548,70 Eur, žalovaný je potom povinný vrátiť žalobcovi iba nesplatenú časť istiny vo výške 14.451,30 Eur. V uvedenej časti preto súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 14.451,30 Eur. Vo zvyšnej časti - vo vzťahu k vyčísleným zmluvným úrokom z istiny vo výške 6.670,61 Eur, a k poplatkov vo výške 18,-Eur - žalobu súd zamietol.
28. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol i nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý uplatnil vo výške 69,28 Eur (vyčíslený za obdobie od poskytnutia úveru do zosplatnenia) a na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy istiny 14.451,30 Eur od 08.07.2019 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej v oznámení o zosplatnení. Vo výzve, ktorá bola doručená žalovanému dňa 27.06.2019 mu bola uložená lehota na zaplatenie celého zosplatneného dlhu do 10 kalendárnych dní po doručení výzvy. Lehota 10 kalendárnych dní uplynula dňa 07.07.2019. Od nasledujúceho dňa, teda od 08.07.2019, je žalovaný preukázateľne v omeškaní.
29. Súd však žalobcovi nepriznal jednak vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1.191,66 Eur od zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaného, a jednak ani úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 23.467,48 Eur od 04.06.2020 do zaplatenia, vzhľadom ku konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobcom uplatnené úroky z omeškania totiž vychádzali zo sumy uplatnenej istiny 23.467,48 Eur, avšak súd priznal žalobcovi iba nárok na istinu vo výške 14.451,30 Eur.
30. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.09.2022 požadoval, aby mu súd umožnil splácať priznanú sumu v splátkach vo výške 200,-Eur mesačne, v podaním doručenom súdu dňa 19.10.2022 žiadal cestou splnomocneného zástupcu Občianskeho združenia OPOS o splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške 100,-Eur, nakoľko už spláca súdom uloženú povinnosť voči spoločnosti Intrum vo výške 200,-Eur mesačne. Súd však v tomto smere poukazuje, že bolo povinnosťou žalovaného súdu predložiť minimálne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že jeho aktuálne majetkové pomery mu neumožňujú zaplatiť dlžnú sumu v celom rozsahu naraz. Žalovaný súdu nepredložil ani dôkazy preukazujúce výšku jeho mesačných výdavkov, jeho záväzky, ani výšku svojho príjmu. Žalovaný neuviedol žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali povolenie splácať priznaný nárok žalobcovi v splátkach, pričom ak sa chcel takéhoto skôr výnimočného postupu domáhať, bola procesná aktivita na ňom aby takéto okolnosti preukázal. Samotná skutočnosť, že je spotrebiteľom, bez ďalšieho, nie je dôvodom na priznanie možnosti splácať dlh v splátkach. Súd preto žalovanému neumožnil splácanie záväzku v splátkach podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP.
31. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1. V danom prípade predstavovala žalovaná suma spolu 34.207,39 Eur (istina, poplatky, zmluvné úroky a úroky z omeškania) = 100 %. Súd žalobcovi priznal sumu 14.451,30 Eur a úrok z omeškania (69,28 Eur a vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 2.375,52 Eur), čo predstavuje zo žalovanej sumy 49,39 %. V tomto rozsahu bol úspešným žalobca. Žalovaný mal úspech v rozsahu 50,61 %. Súd preto podľa § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko úspech na oboch strán sporu je približne rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.