Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/280/2014

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: v 1. rade: J. A., N.. X.XX.XXXX, A. A. XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, v 2. rade: Z. F., N.. X.XX.XXXX, A. Š. XXX/XX, XXX XX S., štátna občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 1 179,16 eur s príslušenstvom, doplňujúcim rozsudkom o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v I. a II. rade takto

rozhodol:

Žalobca je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v I. a II. rade, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v I. a II. rade v sume 139,60 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou dňa 19.8.2014 Okresnému súdu B. žalobca žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 1 179,16 eur a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 11.11.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade dňa 19.11.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému v 1. rade úver vo výške 1 493,73 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť spolu s úrokom 36. mesačných splátkach v sume 84,11 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku odporcu v I. rade ako spoludlžník v zmysle . Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodol na odklade splátok č. 12, 13, 14 a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 4, do uplatnenia práva žalobca podľa , t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 1 368,25 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 20 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa , t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1 659,71 eur dňa 10.11.2011. Túto sumu uhradil len čiastočne vo výške 480,55 eur. Súčasne si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania podľa vo výške 9,25 % ročne.

V uvedenom konaní podaním zo dňa 3.9.2014 vedľajší účastník na strane žalovaných oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaných a to za účelom ochrany práv žalovaných ako spotrebiteľov, nakoľko predmetom konania sú nároky vyplývajúce z hromadne uzatváraných spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť a ktorý nie je schopný ako bežný spotrebiteľ

posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky a procesne sa pred súdom voči nim efektívne brániť. Súčasne doručil súdu stanovy združenia a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla ( IČO).

V písomnom vyjadrení zo dňa 8.6.2015 vedľajší účastník na strane žalovaných uviedol, že žalobca si uplatňuje od žalovaného nárok na zaplatenie sumy 1 179,16 eur s prísl. zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2009 (ďalej iba „zmluva“) . Zo zmluvy, je možné predpokladať , že žalovanému bol poskytnutý úverový limit ako uvádza v žalobe žalobca vo výške 1 493,73 eur, ktorú mal uhradiť v 36-tich mesačných splátkach vo výške 84,11 eur a vrátiť tak žalobcovi sumu 3 027,96 eur. Ako dodatočný náklad spotrebiteľa k poskytnutému úveru je však nutné k tejto sume pripočítať sumu 241,85 eur , ktorú žalovaný uhradil pri podpise zmluvy v zmysle Bodu 8 8.1 Dohody o poskytnutí služby zmluvy / čo spolu predstavuje celkovú sumu 3.269,81 €. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal a tak veriteľ ako uvádza v žalobe, v súlade s vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 10.11.2011. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným podlieha právnej úprave zakotvenej v a nasl. o spotrebiteľských úveroch v znení z.č. , účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Medzi účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba úveru vo výške 68,82 % ako aj ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 67,94 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi, pretože tieto sa v novembri r. 2009 pohybovali okolo 15,42 % ročne / zdroj www.nbs.sk <http:// www.nbs.sk> /. Uvedené dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke je v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej a preto v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky a keďže v tomto prípade výška úrokov dojednaná v zmluve medzi účastníkmi podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú a určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, tak je potrebné úrokovú sadzbu dojednanú medzi účastníkmi hodnotiť ako takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná. Zmluva je aj v rozpore s ustanovením o spotrebiteľských úveroch. Medzi žalobcom zastúpeným splnomocnencom a žalovaným bola spísaná žiadosť o poskytnutie úveru a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným. Zo samotného bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená. Žalovanému došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere , uvedené oznámenie však nie je podpísané zo strany žalovaného. Z toho vyplýva, že žalobca so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola dodržaná len v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalovaný nepodpísal. Takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy sa považuje za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalovaný nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne dodávateľom služby , kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a podobne. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v citovaného zákona. Medzi tieto obligatórne náležitosti patrí podľa / ročná percentuálna miera nákladov ( ďalej v texte iba RPMN ). Ako vyplýva z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.11.2009 výška RPMN je v nej uvedená nesprávne. Podľa výpočtu, by pri poskytnutom úvere vo výške reálne vyplatenej sumy 1 251,88 eur / viď Karta klienta / a sume 241,85 eur, ktorú uhradil žalovaný pri podpise zmluvy a , ktorá predstavuje dodatočný náklad k spotrebiteľa k poskytnutému úveru / viď Bod 8 8.1 zmluvy / čo spolu predstavuje schválený úverový rámec 1 493,73 eur by RPMN predstavovala hodnotu 145,27 % a nie v zmluve uvedený údaj vo výške 68,82 % pri úvere resp. 59,50 % pri revolvingu /. V zmysle o ochrane spotrebiteľa dodávateľ služby nesmie spotrebiteľa klamať, najmä uvádzať neúplné a nepresné alebo nepravdivé údaje o službe a nákupných podmienkach. V dikcii z.č. je veriteľ povinný postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou. V danom prípade bola žalobcom voči žalovanému uplatnená nekalá obchodná praktika spočívajúca v klamlivom konaní žalobcu , ktorá ho mohla uviesť do omylu vo vzťahu k cene a spôsobu výpočtu ceny služby v zmysle ods 1 písm. d) z.č. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ods 1 z.č. Nekalé obchodné

praktiky sú zakázané. Poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. XSžo/XXXX z 26.8.2008 ktorým, NS SR judikoval, že nezahrnutie všetkých poplatkov do RPMN je klamaním spotrebiteľa a teda nekalá obchodná praktika. Z vyššie uvedenej zmluvy, zároveň vyplýva, že výška splátok bola v zmluve určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v dikcii ) citovaného zákona a taktiež zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a teda doby trvania zmluvy v zmysle ) , čo podľa tohto zákona taktiež zakladá bezúročnosť poskytnutého úveru. Na základe uvedeného je potrebné zmluvu z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca z poskytnutého úverového rámca 1 493,73 eur odpočítal pri podpise zmluvy sumu 241,85 eur ako odmenu za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru v súlade s čl. 8 bod 8.1 zmluvy a teda žalovanému reálne vyplatil iba sumu 1 251,88 eur. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola už judikovaná v rozhodnutiach viacerých súdov. Uvedené dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi ( ). K argumentácii o neprijateľnosti takejto odmeny poukazuje na rozsudok KS M. W. XXCo XXX/XXXX, kde súd konštatoval: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky naplňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. č. ). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda žalovaný poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa „splátke“ 603,- eur. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia o poskytnutí úveru už jeho odpísaním z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Splácanie úveru, ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Odvolací súd preto prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní si splátky 603,- eur v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej definície takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru.“ Žalobcovi tak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.11.2009 vznikol v zmysle vyššie deklarovanej bezúročnosti úveru / v prípade, že zmluvu posúdi zmluvu ako platnú / len nárok maximálne na úhradu reálne vyplatenej sumy vo výške 1 251,88 eur, pričom na zmluvu ako vyplýva zo splátkového kalendára a Klientskej karty predloženého žalobcom, žalovaný už uhradil sumu 1.368,25 eur. Vychádzajúc z týchto údajov tak žaloba žalobcu nie je dôvodná , naopak žalovanému vzniklo voči žalobcovi právo zmysle na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatenej sumy 116,37 eur. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vo veci žalobu zamietol. Vo vzťahu ku trovám konania vedľajšieho účastníka navrhuje rozhodnúť tak, že súd zaviaže žalobcu zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli právnym zastupovaním, pretože v konaní vystupoval na podporu žalovaného a bol v celom rozsahu úspešný. K účelnosti trov právneho zastúpenia poukazuje na SR a ustanovenia v zmysle, ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom v súlade s a , realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi.

Dňa 28.7.2015 Okresný súd B. rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX - XX o uvedenej žalobe po vykonaní dokazovania rozhodol tak, že súd žalobu voči žalovanému v I. rade a žalovanej v II. rade zamietol. Súd žalovaným v I. rade a II. rade nepriznal náhradu trov konania. Zároveň súd určil, že v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými v I. a II. rade dňa 19.11.2009, sú neprijateľné podmienky uvedené v bode 14.1. a 14.4. a tiež že tieto podmienky sú neplatné. Uvedený rozsudok bol doručený účastníkom konania. Súd zároveň rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia avšak žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní náhradu

trov konania nepriznal, keďže žalovaní si trovy neuplatnili ani nevyčíslili a ani zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú.

Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa 24.8.2015. Dňa 25.8.2015 podal vedľajší účastník na strane žalovaných v I. a II. rade návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku, nakoľko súd nerozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.

Súd zistil, že o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nebolo v pôvodnom rozsudku rozhodnuté.

Podľa až 3 , (1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2) O návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. (3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

Keďže v danom konaní na strane žalovaného vystupuje ako vedľajší účastník aj občianske Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA súd rozhodoval aj o náhrade trov tohto vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a ktoré boli účelne vynaložené.

Z ustanovenia vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri žalobcovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je aj o ochrane spotrebiteľa. Súd mal zo stanov vedľajších účastníkov preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Z ustanovenia vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

V zmysle ustanovenia účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

V zmysle ods. l ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom. Účelom združenia na ochranu spotrebiteľa je kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. (uznesenie Krajského súdu M. A. A. z 9. augusta 2012, B.. D.. XXCo/XXX/XXXX. Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Súd zaviazal žalobcu, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania v celkovej sume 139,60 eur. Suma 139,60 eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, a vyjadrenie vo veci zo dňa 8.6.2015) vo po 61,41 eur za úkon ( § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.

z. v znení neskorších predpisov pri predmete sporu 1 179,16 eur ), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vo výške po 8,39 eur za úkon. Uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené, nakoľko vedľajší účastník sa vecne vyjadroval k premlčaniu nároku žalobcu a hlavne k nedostatkom zmluvy o úvere, ako aj poukazoval na nekalé obchodné praktiky žalobcu, pred ktorými má byť spotrebiteľ chránený.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto doplňujúceho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu M. C., v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).