Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-250-2014.pdf
PDF · 79.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36C/250/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s.. sídlo: Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., sídlo: Sad A. Kmeťa č. 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: X. A., narodený: XX.X.XXXX, naposledy bytom: R. Č.. XX, Z., zastúpený opatrovníkom: JUDr. Q. U., zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 1.659,76 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.659,76 eur istiny spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 11,65% ročne z dlžnej sumy 1.522,36 eur od 23.11.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy 1.522.36 eur od 23.11.2013 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 481,51 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o.. Trovy konania v časti 99,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 382,01 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
III. To všetko je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 1.7.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.659,76 eur s príslušenstvom. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na: úrok z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy 1.522,36 eur ročne od 23.11.2013 do zaplatenia, nárok na zmluvný úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 11,65% z dlžnej sumy 1.522,36 eur ročne od 23.11.2013 do zaplatenia a taktiež si uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tak, že so žalovaným dňa 13.7.2004 uzatvoril Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorého poskytol žalovanému úver, ktorý mu doposiaľ s jeho príslušenstvom žalovaný nevrátil.
Žalovanému bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy, Uznesením Okresného súdu Košice II č. 36 C 250/2014 zo dňa 4.5.2015 v zmysle § 29 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník, ktorý sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka konania.
Žalobca a žalovaný dňa 13.7.2004 uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému prostredníctvom jeho príkazov a platieb na jeho osobnom účte úver a to formou realizácie platieb aj v prípade, že žalovaný nemá na svojom účte pohľadávku voči
žalobcovi. Výška úverového rámca ako aj výška dohodnutého úroku bola neskôr zmenená Dodatkom č. 1 ku zmluve a to tak, že žalovaný mal povinnosť za poskytnutie tohto úveru platiť úrok vo výške 11,65% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil zo žaloby, zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13.7.2004, z Dodatku č. 1 ku zmluve zo dňa 19.12.2005 a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 2.6.2015.
Na základe predmetného zmluvného vzťahu mal žalovaný povinnosť poskytnuté finančné prostriedky vrátiť najneskôr do 14.12.2012, avšak doposiaľ túto svoju povinnosť v sume 1.522,36 eur nesplnil. Tieto skutočnosti súd zistil zo žaloby, zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13.7.2004, z Dodatku č. 1 ku zmluve zo dňa 19.12.2005 a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 2.6.2015.
Dňa 15.12.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 0,75% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka sa zmluvou o bežnom účte zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa, pričom na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka: „Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).“
Podľa § 497 Obchodného zákonníka: „ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.“
Podľa § 340 Obchodného zákonníka: „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania v rámci ich zmluvného vzťahu podľa § 708 (Zmluva o bežnom účte) Obchodného zákonníka vznikol zároveň ďalší obchodno-právny vzťah a to zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (účastníkmi konania pomenovaný Zmluva o kontokorentnom úvere), podľa ktorej žalobca formou poskytnutia služby tzv. „povoleného prečerpania na účte“ poskytol žalovanému úver. Zároveň súd na základe vyššie uvedených skutočností zistil, že žalovaný doposiaľ prečerpané prostriedky (úver) žalobcovi v sume 1.522,36 eur nevrátil.
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nesplnil svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver včas (§ 340 ods. 1 Obchodného zákonníka), dostal sa so splnením svojich finančných záväzkov voči žalobcovi do omeškania, a to odo dňa 15.12.2012.
S poukazom na vyššie uvedenú základnú úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou ku vzniku omeškania je zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka stanovený na úrok 8,75% ročne (8% + 0,75%). Na základe uvedených skutočností (omeškanie s uhradením peňažnej pohľadávky žalobcu vznikol žalobcovi voči žalovanému podľa § 369 v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie úroku z omeškania a tiež má nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru vo výške 11,65% ročne podľa § 497 Obchodného zákonníka tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (konkrétne vo výroku č. I). Povinnosť platiť úrok za poskytnutie úveru s ohľadom na znenie § 502 Obchodného zákonníka trvá od poskytnutia úveru až do jeho vrátenia.
Po matematickom prepočte úroku z omeškania za oneskorené vrátenie úveru a zmluvného úroku za poskytnutie úveru za obdobie od 15.12.2012 do 22.11.2013 predstavujú tieto nároky žalobcu celkovú sumu 137,40 eur. Táto sumy v časti 66,16 eur zodpovedá úroku z omeškania a v časti 77,24 eur zodpovedá zmluvnému úroku za poskytnutie úveru. Žalobca si teda oprávnene uplatnil aj tieto nároky, preto mu ich zaplatenie súd voči žalovanému priznal (1.522,36 eur dlžná istiny úveru + 137,40 eur, t.j. spolu 1.659,76 eur).
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.“
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca zastúpený advokátom mal vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 99,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v náhrade trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z: 1. odmeny za 4 úkony právnej pomoci v hodnote po 71,37 eur (prevzatie zastúpenia, spracovanie a podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 19.5.2015 a účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015), 2. 2 x tzv. režijný paušál po 8,04 eur a 2 x režijný paušál v hodnote 8,39 eur v súlade a 3. príslušnú daň z pridanej hodnoty (20% z hodnôt úkonov a režijných paušálov). To všetko podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie súd nevykonal z dôvodu, že nebolo žiadnym účastníkom navrhnuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.