Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2T-97-2015.pdf
PDF · 107.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/97/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2015 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
R. Z., nar. XX.XX.XXXX v Ružomberku, trvale bytom O. L., B. XXX/XXX,
j e v i n n ý , ž e
dňa 13.12.2014 v čase medzi 14:55 hod a 15:00 hod viedol nákladné motorové vozidlo zn. Tatra T 815 S3, EČV: G v meste Trenčín po ulici Soblahovská, kde za vjazdom na parkovisko OD Lidl pri predchádzaní cyklistu poškodeného V. K., bytom G., M. XXXX/XX, ktorý jazdil tým istým smerom pri pravom okraji cesty, nedodržal dostatočný bočný odstup od cyklistu a zachytil ho prvou prednou stranou kabíny vozidla za ľavé plece, v dôsledku čoho poškodený neudržal rovnováhu, zabalansoval a následne začal padať smerom vľavo na vozovku, narazil chrbtovou časťou a hlavou na pravú bočnú časť vozidla, odkiaľ bol odhodený vpravo na chodník, pričom pri náraze do vozidla a páde na chodník utrpel poškodený krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú vpravo v čelovo-temenno-spánkovo-záhlavovej oblasti a vľavo v čelovo-temennej oblasti, krvácanie pod mäkkú plenu mozgovú v čelovo-temenno- spánkovej oblasti obojstranne, opuch mozgového kmeňa, mozgu a mozočka, zlomeninu zadnej jamy lebečnej spodiny, zlomeninu ľavej pyramídovej a ľavej sfenoidálnej kosti, pomliaždenie a zakrvácanie pľúcneho parenchýmu obojstranne a zlomeniny rebier ľavej polovice hrudníka, na následky ktorých dňa 13.12.2014 v čase o 18:58 zomrel,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa § 4 odsek 1 písmeno e) s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov),
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenie podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, s poukazom na § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému zároveň ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodená N. K., nar. XX.XX.XXXX, zast. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XXX/XX, a poškodená Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajská pobočka Trenčín, Partizánska ul. č. 2315, zast. Mgr. S. N., odkazujú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný R. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstatných skutočnostiach v zhodne so svojou výpoveďou v prípravnom konaní. Vyslovil ľútosť nad stratou ľudského života, avšak poprel, že by príčinou dopravnej nehody bol spôsob jeho jazdy vozdilom zn. Tatra. Uviedol, že počas jazdy vozidlom v Trenčíne po Soblahovskej ulici videl pred sebou cyklistu, ktorého pri rýchlosti asi 40 km/h začal predchádzať z ľavej strany, pričom pri tomto predbiehaní nemal pred sebou prekážku, teda oproti žiadne vozidlo nešlo. Cyklistu predbiehal zľava, a to prejdením do protismerného odbočovacieho pruhu k Lidlu, pretože do svojho jazdného pruhu by sa spolu s cyklistom nezmestil. Ako vodič z povolania sa po predbehnutí cyklistu pozrel do spätného zrkadla a videl, že cyklista bez problémov bicykloval. Pri dokončovaní predbiehacieho manévru, teda vracaní sa do svojho jazdného pruhu, videl, že cyklista balansoval pri vozidle, oprel sa telom o korbu vozidla a spadol. Následne vozidlo zastavil a išiel poskytnúť prvú pomoc. Popiera, že by cyklistu zachytil pravou prednou časťou vozidla, pretože by cyklistu hneď zrazil na zem. Podľa obžalovaného sa cyklista pravdepodobne zľakol veľkého vozidla, chcel vybehnúť na chodník a od obrubníka ho odrazilo k vozidlu. Potvrdil, že touto cestou išiel prvýkrát. Jazdný pruh bol široký asi 3 m, jeho vozidlo bolo široké 2,4 m, pričom cyklista išiel pri krajnici. Nevedel uviesť, aký mal pri predbiehaní od cyklistu odstup.
Znalec Ing. Marko Pribula na hlavnom pojednávaní vypovedal k ním v prípravnom konaní vypracovanému znaleckému posudku č. 1/2015 a zotrval na svojich záveroch. Uviedol, že pri realizácii dopravnej nehody nebol prítomný, ale miesto dopravnej nehody si obhliadol. Pri obhliadke boli viditeľné stopy po pohybe bicykla. Vozidlo už vtedy na mieste nehody nebolo. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov vo vyšetrovacom spise, ktorého súčasťou bol aj videozáznam z priemyselnej kamery. Vo svojom znaleckom posudku analyzoval nehodový dej, stanovil miesto prvého kontaktu vozidla a cyklistu, pričom konečná poloha cyklistu bola známa. Znalec určil, že nehoda bola dôsledkom priameho kontaktu vozidla s cyklistom a jej príčinou bolo nedodržanie dostatočného bočného odstupu vozidla od cyklistu. Nehode mohol obžalovaný zabrániť vyčkaním na vhodnejší čas, kedy by mohol s vozidlom prejsť za stredovú čiaru a zvýšiť bočný odstup od cyklistu. Znalec poukázal, že zákon o cestnej premávke zakazuje predbiehanie vjazdom do protismerného jazdného pruhu a zvlášť na mieste, na ktorom je také vodorovné dopravné značenie ako na mieste nehody. Jazdné pruhy na mieste nehody sú široké 3 m. Vozidlo bolo široké asi 2,5 m. Z videozáznamu vyplynulo, že nebolo možné prejsť do protismerného jazdného pruhu, lebo presne v čase, keď začalo vozidlo míňať zadný obrys bicykla, boli protismerné jazdné pruhy obsadené vozidlami. Obžalovaný tak nemohol od ľavého bočného obrysu cyklistu dodržať minimálny bočný odstup 1 m, pričom podľa praktických meraní bol stanovený minimálny bočný odstup až 1,5 m. Znalec si obzrel bicykel a pri vypracovávaní znaleckého posudku vzal v úvahu aj vrece s priemerom približne 60 cm, umiestnené v čase nehody na zadnej časti bicykla, ktoré však nemalo významnejší vplyv, keďže pri jeho rozložení do ťažiska bicykla, vrece zodpovedá šírke pohybu tela cyklistu, teda 30 cm vpravo a 30 cm vľavo od osi bicykla. Znalec dospel k záveru, že v čase stretu vozidla a cyklistu bol odstup medzi vozidlom a obrubníkom chodníka 0,5 m,
ktorý obžalovaný nechal na jazdu cyklistovi (pozri obrázok 12 na č. l. 18 znaleckého posudku). Znalec pritom vychádzal aj z línie stôp hliny odpadnutej pravdepodobne z prednej zástierky kolesa vozidla. Cyklista mohol nehode zabrániť len, ak by v danom okamihu jazdil po chodníku, pričom po chodníku sa smie cyklista pohybovať len, ak neobmedzuje chodcov. Na predmetnom úseku chodníka je však vysoký predpoklad pohybu chodcov. Znalec tiež poukázal na zistené oterové stopy na kryte pravého predného rohu kabíny vozidla, čomu zodpovedá ľavá strana cyklistu a aj výškové a priestorové umiestnenie stopy zodpovedá takémuto kontaktu, t. j. 1,6 - 1,7 m na pravom prednom rohu kabíny vozidla. Znalec po zhodnotení zabezpečených dôkazov, z ktorých vychádzal, dospel k záveru, že najpravdepodobnejší prvý kontakt bol medzi pravou prednou kabínou vozidla a ľavou stranou cyklistu a súčasne potvrdil, že po takomto kontakte mohol cyklista pokračovať v jazde, a to vzhľadom na chaotický pohyb bicykla, ktorému nasvedčujú stopy na pravej krajnici rozsadené na mieste niekoľkých metrov (pozri č. l. 12 znaleckého posudku). Zrážka nepredstavovala jeden kontakt vozidla a cyklistu a následný pád cyklistu. Poškodenia bicykla sú také, že v niektorej fáze nehodového deja musel byť zdeformovaný zadný kôš, a to bolo, keď cyklista po prvom kontakte stratil stabilitu, začal balansovať, vzhľadom na rozdiel rýchlostí ho vozidlo dobehlo a pri balansovaní narazil chrbtom do korby a na strednej a zadnej náprave sú jednoznačne otery po kontakte s bicyklom. Znalec je toho názoru, že je menej pravdepodobné, že miesto prvého kontaktu vozidla s cyklistom bolo stredné koleso nápravy a zadného obrysu bicykla.
Za súhlasu procesných strán čítal súd výpovede svedka V. N., svedkyne S. N. a poškodenej N. K., v zastúpení X. M., z prípravného konania.
Svedok V. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že bol vodičom vozidla, ktoré v čase nehody jazdilo za vozidlom obžalovaného asi 30-40 m, a to rýchlosťou 20-30 km/h, pričom jeho spolujazdkyňou bola manželka S. N.. Podľa svedka išiel obžalovaný normálne, nešiel rýchlo, pretože bola hustejšia doprava. Pri odbočke k Lidlu začal obžalovaný predbiehať cyklistu, ktorý išiel po pravom okraji cesty. Ako obžalovaný cyklistu obiehal, v mieste za križovatkou k Lidlu, kde sa cesta zužuje, tak si svedok všimol, že cyklista začal padať pri zadnom kolese vozidla obžalovaného. Videl, akoby sa cyklista zvrtol a spadol. Pripadalo mu to, že sa zvrtol s bicyklom predným kolesom k obrubníku a chrbtom alebo hlavou akoby udrel o vozidlo obžalovaného. Nevidel či došlo k nejakému kontaktu medzi vozidlom obžalovaného a cyklistom. V mieste za križovatkou k Lidlu, kde sa cesta zužuje, sa podľa svedka zmenšil odstup vozidla od cyklistu. Nemyslí si, že by vozidlo išlo od začiatku natesno k cyklistovi. Cyklista prilbu nemal. Nikde v okolí prilbu nevidel.
Z výpovede svedkyne S. N. z prípravného konania je zrejmé, že sedela na mieste spolujazdca vodiča vozidla, ktoré v čase nehody jazdilo za vozidlom obžalovaného, pričom vodičom vozidla bol jej manžel V. N.. Za vozidlom obžalovaného išli asi 20-30 m, a to rýchlosťou do 30 km/h, pričom vozidlo obžalovaného išlo rovnomerne. Všimla si, že po pravej strane cesty pri obrubníku išiel cyklista bez prilby, ktorý mal na zdanom nosiči asi vrece s vetvičkami. Obžalovaný sa snažil cyklistu obísť, a to už boli za križovatkou k Lidlu, kde sa cesta mierne zužuje. Videla ako sa blížia k sebe a ako cyklista padol na chodník, narazil si hlavu a ostal ležať. Kontakt medzi nimi musel byť, ale nevidela, či narazil cyklista do vozidla alebo naopak. Bočný odstup obžalovaného od cyklistu bol podľa svedkyne veľmi malý, pretože nepredpokladal, že za križovatkou k Lidlu sa cesta zužuje.
X. M., splnomocnená poškodenou N. K. a dcéra poškodenej, sa v prípravnom konaní vyjadrila, že ona ani poškodená sa nevedia vyjadriť k priebehu nehody. Uplatnila si náhradu škody vo výške 300 eur ako časť nákladov na pohreb, pričom predložila faktúru.
Za súhlasu procesných strán sa čítal znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie patológia, z ktorého vyplynulo, že smrť cyklistu V. K. je v priamej príčinnej a časovej súvislosti s jeho poraneniami, ktoré utrpel pri kolízii s vozidlom obžalovaného. Najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranení cyklistu bol v dôsledku náhleho balansu cyklistu z nie presne známych dôvodov, následná strata stability a schopnosti udržať s bicyklom rovnováhu a v momente, keď sa dostal do úrovne s vozidlom obžalovaného, došlo k pádu cyklistu doľava s kontaktom ľavej záhlavovej oblasti hlavy s pravou bočnou časťou korby vozidla, čím vznikli štyri odreniny s okolitou krvnou odliatinou v tvare obdĺžnika v ľavej záhlavovej oblasti, zakrvácanie lebečných pokrývok v ľavej temenno-záhlavovej oblasti, zlomenine zadnej a strednej jamy lebečnej spodiny, pričom v rámci pôsobenia tohto mechanického násilia došlo súčasne k poškodeniu tzv. premosťujúcich ciev lebky s výronom krvi do priestorov pod tvrdú plenu mozgovú (subdurálne krvácanie) v ľavej čelovo-temennej
a pravej čelovo-temenno-záhlavovej oblasti a taktiež úrazovým mechanizmom ku krvácaniu pod mäkkú plenu mozgovú v pravej i ľavej čelovo-temenno-spánkovej oblasti a v oblasti mozočka, keď okrem toho došlo aj k pomliaždeniu Varolovho mostu a mechanizmom protinárazu k pomliaždeniu a zakrvácaniu v pravom čelovom a spánkovom laloku a v pravej temennej oblasti mozgu. Následne cyklistu odrazilo od vozidla, zosunul sa z bicykla, keď sa ešte stále pohyboval dopredu a dopadol na zemský povrch, na vozovku, resp. časť chodníka, najpravdepodobnejšie svojou ľavou bočnou až zadnou časťou, čím došlo k vzniku odrenín a krvnej podliatiny na vonkajšej ploche ľavého členka a krvnej podliatiny na ľavom lakti a vzniku krvnej podliatiny na prednej ploche pravého predlaktia a odrenín na pravom kolene, a to najpravdepodobnejšie počas pádu z bicykla pri kontakte s niektorými jeho časťami. Viacpočetné drobné odreniny v ľavej záhlavovej oblasti mohli vzniknúť jednak pri kontakte tejto časti hlavy so strednou časťou korby vozidla alebo mohli tiež vzniknúť až pri dopade cyklistu na zemský povrch od ostrejších nerovností vozovky, chodníka (od kamienkov, drsných častí asfaltu,...). Pri pitve neboli zistené žiadne také chorobné zmeny na vnútorných orgánoch cyklistu, ktorými by sa dala jeho smrť vysvetliť iným spôsobom než ako to bolo uvedené vyššie. Či mohlo dôjsť pri bicyklovaní k nadmernému preťaženiu srdca a tým zároveň k čiastočnej nedostatočnosti srdcovej činnosti s nedokysličením organizmu a závratmi, prípadne ku stenokardii (záchvatovitej bolesti za hrudnou kosťou), k prípadnej dysbalancii krvného tlaku, čo sa mohlo prejaviť napr. náhlou instabilitou rovnováhy na bicykli, je však len teoretickou úvahou, ktorú znalci len na základe pitevného nálezu nemôžu potvrdiť. Dôkazová laboratórna expertíza krvi cyklistu bola negatívna na prítomnosť alkoholu a omamných a psychotropných látok.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: Lekárske správy, z ktorých vyplývajú poranenia cyklistu, bližšie konkretizované tiež v znaleckom posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie patológia. Záznam o dychovej skúške obžalovaného po dopravnej nehode, podľa ktorého nebol v dychu obžalovaného zistený alkohol. Podľa záznamu ODI Trenčín z dopravnej nehody došlo k dopravnej nehode tak, že cyklista z nezistených príčin narazil predným kolesom vpravo na obrubník, dostal na bicykli balans, stratil stabilitu, po náraze od obrubníka spadol chrbtovou časťou a hlavou na zadnú časť vozidla obžalovaného, odkiaľ bol odhodený na chodník. Zo zápisnice ODI Trenčín o obhliadke miesta dopravnej nehody je zrejmé, že miestom nehody je priamy úsek s dobrou kvalitou povrchu, povrch bol suchý, neznečistený, dobrý stav krajnice, trojpruhová komunikácia bez závad, miesto nehody je priehľadné s viditeľným zvislým a vodorovným dopravným značením. Šírka jazdných pruhov je 3 m, pričom po oboch stranách sa nachádzajú chodníky o šírke 2 m. V náčrte a pláne dopravnej nehody sú zaznamenané polohy vozidla obžalovaného, cyklistu (jeho biologické stopy), bicykla (jazdné stopy bicykla), vreca patriace cyklistovi a k nim príslušná fotodokumentácia. Fotodokumentácia tachografového krúžku z vozidla obžalovaného preukazuje, že vozidlo pred nehodou sa pohybovalo rýchlosť približne 40 km/h. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného zo dňa 19.03.2015 je zrejmé, že obžalovanému v súvislosti s dopravnou nehodou nebol zadržaný vodičský preukaz. Obžalovanému nebola doposiaľ uložená žiadna sankcia či trest spočívajúci v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo. Obžalovanému boli uložené dve blokové pokuty. Evidenčná karta vozidla obžalovaného (nákladné vozidlo zn. TATRA T 815 S3), podľa ktorej je vlastníkom a držiteľom vozidla spoločnosť Q., s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom G., M. X/XXX, pričom na vozidlo je vedených viacero exekútorských blokácii a preukazuje, že v čase nehody bolo vozidlo riadne poistené. Z uplatneného nároku poškodenej VšZP, a.s., vyplynulo, že poškodená spoločnosť už počas prípravného konania žiadala priznať v adhéznom konaní náhradu škody vo výške 2811,41 eur. Podľa správy od spoločnosti Q. trans a.s., zamestnávateľa obžalovaného v čase nehody, bol obžalovaný zamestnancom spoločnosti od 24.11.2014 do 31.01.2015. Obžalovaný je spoločnosťou hodnotený kladne ako dobrý a zodpovedný zamestnanec. Z CD s kamerovým záznamom, oboznámeného v rámci použitých fotografii v znaleckom posudku z odboru doprava, najmä fotografie - záznamy č. 1-8 na str. 21 znaleckého posudku z odboru doprava, vyplýva, že obžalovaný nedodržal pri predbiehaní od cyklistu dostatočný bočný odstup a vzhľadom na pohyb vozidla tmavej farby v protismernom odbočovacom pruhu k Lidlu ani obžalovaný prevažnou časťou svojho vozidla nevošiel pri predbiehaní cyklistu do tohto odbočovacieho pruhu.
Podľa správy o povesti nemá obžalovaný od roku 2010 v evidencii priestupkov žiadny záznam. Podľa odpisu registra trestov nemá obžalovaný žiadny záznam. Podľa lustrácie v STA nie sú okrem tejto trestnej veci proti obžalovanému vedené na súdoch iné trestné konania. Súd zamietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania, a to vypracovaním kontrolného znaleckého posudku z odboru dopravy, pretože ho považuje za nadbytočný. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný R. Z. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou znalca Ing. Marka Pribulu, ktorý aj na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch ním vypracovaného znaleckého posudku. Súd si osvojil závery znalca, ktoré súd považuje za komplexné, detailné a logické, vychádzajúce z dostupných objektívnych stôp zabezpečených v prípravnom konaní. Znalec potvrdil, že obžalovaný nedodržal pri predbiehaní cyklistu minimálny bočný odstup od cyklistu. Súčasne sa znalec podrobne zaoberal rekonštrukciou nehodového deja a na základe aj dovtedy zabezpečených dôkazov (aj výpovedí osôb - svedkov pred vznesením obvinenia, z kamerového záznamu priemyselnej kamery), s ktorými sa oboznámil aj súd (napr. lekárske správy, záznam a fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody záznam dopravnej nehody, fotodokumentácia tachografového krúžku vozidla, plán a náčrt dopravnej nehody), dospel k jeho najpravdepodobnejšiemu priebehu, podľa ktorého bola prvotne pravým predným rohom kabíny vozidla zachytená ľavá strana tela cyklistu, ktorého dôsledkom cyklista stratil stabilitu, začal balansovať, pričom vozidlo dobehlo cyklistu, ktorý následne narazil chrbtom do korby vozidla, čomu zodpovedajú aj otery po kontakte s bicyklom na strednej a zadnej náprave vozidla. Znalec vyhodnotil, že príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob jazdy obžalovaného, pričom znalec nenašiel nesprávne prvky v spôsobe jazdy cyklistu.
Závery znalca podporne dopĺňajú aj závery znaleckého posudku z pitvy cyklistu, a to s prihliadnutím na zistený charakter poranení cyklistu, ktoré znalci pri pitve vyhodnotili tak, že poranenia cyklistu, ktoré mali za následok jeho smrť, vznikli v dôsledku kolízie s vozidlom obžalovaného. Znalci pri pitve nezistili presnú príčinu straty stability u cyklistu a na základe pitevného nálezu nemohli potvrdiť, že strata stability bola dôsledkom zdravotného stavu cyklistu, pričom vylúčili prítomnosť alkoholu a omamných a psychotropných látok v krvi cyklistu.
Svedkovia V. N. a S. N. vo svojich výpovediach skonštatovali, že síce kontakt medzi vozidlom a cyklistom nevideli, avšak závery znalca, že obžalovaný nedodržal od cyklistu minimálny bočný odstup, potvrdzuje svedkyňa S. N., ktorá uviedla, že bočný odstup bol veľmi malý. Svedkyňa sedela vo vozidle na pravej strane, (na mieste spolujazdca), a teda musela mať na pred ňou idúce vozidlo obžalovaného a cyklistu dobrý výhľad.
Uvedené dôkazy vo svojom súhrne tvoria logický celok preukazujúci, že obžalovaný nedodržal pri predbiehaní od cyklistu dostatočný bočný odstup, a preto súd považoval návrh obhajoby na zabezpečenie kontrolného znaleckého posudku z odboru dopravy za nadbytočný. Nesprávny spôsob jazdy obžalovaného je možné podľa súdu pripísať aj neznalosti pomerov v mieste dopravnej nehody (zužovanie sa jazdného pruhu), keďže obžalovaný potvrdil, že úsekom, kde sa dopravná nehoda stala, išiel vtedy prvýkrát.
Súhrnom vyššie uvedených dôkazov tak bola vyvrátená obhajoba obžalovaného, ktorý popieral nedodržanie dostatočného bočného odstupu od cyklistu, pričom obranu obžalovaného vyvracajú aj oboznámené fotografie - záznamy č. 1-8 na str. 21 znaleckého posudku z odboru doprava, získané z priemyselnej kamery, ktoré svedčia o tom, že obžalovaný nedodržal pri predbiehaní od cyklistu dostatočný bočný odstup a vzhľadom na pohyb vozidla tmavej farby v protismernom odbočovacom pruhu k Lidlu a pohyb vozidla červenej farby, idúceho v riadnom protismernom pruhu, ani obžalovaný prevažnou časťou svojho vozidla nemohol vojsť pri predbiehaní cyklistu do tohto odbočovacieho pruhu.
Súd preto uznal obžalovaného vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako prokurátor posúdil tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda bez modifikácie obžaloby.
Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t.j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme vedomej nedbanlivosti, t. j. ako vodič vedel, že nedodržaním dostatočného bočného odstupu pri predbiehaní cyklistu môže spôsobiť dopravnú nehodu, ktorej následkom môže byť aj smrť účastníka dopravnej nehody, a teda ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také ohrozenie nespôsobí. Objektom je zabezpečenie ochrany ľudského života, ktorý bol konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil objektívnu stránku trestného činu, keďže obžalovaný ako vodič, ktorý mal účasť na dopravnej nehode, tým, že porušil povinnosti vodiča motorového vozidla, uložené mu podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám) a podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (porušenie premávky závažným spôsobom, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda), spôsobil z nedbanlivosti smrť cyklistu V. K., pričom porušením vyššie uvedených povinností uložených zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov spáchal stíhaný čin závažnejším spôsobom konania (§ 138 písm. h) Tr. zákona).
Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona.
Súd dospel k záveru, že vzhľadom na spáchanie nedbanlivostného trestného činu, na okolnosti spáchania trestného činu (obžalovaný išiel rýchlosťou cca 40 km/h, teda neprekročil stanovenú rýchlosť v obci), s prihliadnutím na osobu obžalovaného (netrestaný, bez priestupkových záznamov, pozitívny pracovný posudok od zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný v čase dopravnej nehody), postačuje na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti uloženie miernejšieho podmienečného trestu odňatia slobody.
Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, teda z rozpätia 2 (dva) roky až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu prihliadol na zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 2 (dva) roky. Uložený trest súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici zákonnej sadzby v trvaní 2 (dva) roky.
Nakoľko obžalovaný spáchal stíhaný trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil súd súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, a to na dobu 3 (tri) roky, teda v dolnej polovici zákonnej sadzby, keď súd jednak prihliadol na výpis z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného, z ktorej vyplynulo, že obžalovanému neboli doposiaľ uložené žiadne zákazy činnosti viesť motorové vozidlá, a teda možno obžalovaného považovať za zodpovedného vodiča a jednak súd prihliadol na nenapraviteľný následok stíhaného trestného činu, teda smrť cyklistu.
Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.
S trestným konaním bolo spojené aj adhézne konanie, keďže poškodení si včas uplatnili nároky na náhradu škody. Nakoľko však na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, boli poškodení so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Poškodený môže v rovnakej lehote podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.