Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1700-2011.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/1700/2011
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti povinnému: FRIGOSPOL, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 429/15, 908 51 Holíč, IČO: 36 240 427, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Štefan Kvasnica, Exekútorský úrad so sídlom M. R. Štefánika 582/29B, P.O.BOX 2/24, 907 01 Myjava, pre vymoženie 68,99 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 97,74 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia vydaného Okresným súdom Skalica č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.9.2010. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol spísaný u súdneho exekútora dňa 31.10.2011.
Súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že bol povinný vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.10.2012, sp. zn. X M U. XX/XXXX), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXX/T zistil, že povinný bol dňa 30.4.2015 zrušený a dňa 10.6.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, čo s poukazom na ustanovenie § 20a ods. 2 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla dňom výmazu z obchodného registra. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože spoločnosť bola zrušená bez likvidácie rozhodnutím súdu, pričom v konaní o zrušenie spoločnosti povinného sp. zn. XCbR/XXX/XXXX vedenom na Okresnom súde Trnava, bola preukázaná nemajetnosť povinného.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže v konaní o zrušenie spoločnosti povinného bola preukázaná nemajetnosť povinného, súd v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v zmysle § 14, § 22, § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 99,78 eur, trovy exekúcie vyčíslil v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, kde žiadal priznať minimálnu paušálnu odmenu za vykonanie úkonov exekučnej činnosti v sume 33,19 €, v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 9 €, cestovné 37 € (pracovné cesty boli vykonané dve, dňa 16.3.2012 a 9.7.2012, navrhovateľ si uplatnil iba polovičnú hodnotu km a to Myjava-Holíč 2 x 50 km; 100 km x 0,37 €/km), v zmysle § 23 ods. 1 vyhlášky náhradu za stratu času 3,96 € (cesta dňa 16.3.2012 a 9.7.2012, 2 x 1,5 hod, 3 h x 0,66 €/1/2 hod) a DPH v sume 16,63 €.
Súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 €, náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 7,30 €, nakoľko sa v spise súdneho exekútora nachádzalo päť doručeniek preukazujúcich vznik poštových výdavkov v tejto sume (1,40 € žiadosť o poverenie, 1,60 € upovedomenie o začatí exekúcie pre povinného, 1,30 € príkaz na začatie ČSOB, 1,40 € exekučný príkaz ČSOB, 1,60 € upovedomenie o ďalších trovách pre povinného), ďalej priznal cestovné 37 € (100 km x 0,37 €/km), náhradu za stratu času 3,96 € (3 x 0,66 €/1/2 hod) a DPH vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 16,29 €; trovy exekúcie spolu vo výške 97,74 €. Súd vo zvyšku poštovné výdavky a k nemu patriace DPH nepriznal, nakoľko nebolo preukázané v spise súdneho exekútora.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).