Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/125/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: CASTONEL, s. r. o., Čerlinská 1399/20, 091 01 Stropkov – Bokša, IČO: 44 615 761, právne zastúpený: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675, proti žalovanému: A. B. - samostatne hospodáriaci roľník, s miestom podnikania: Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 31 269 117, právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s. r. o., Krmanova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, o zaplatenie 93.794,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. - 110 z 23. marca 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. -110 z 23. marca 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Konanie v časti o zaplatenie 2.872,80 eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 90.922,08 eura, s úrokom z omeškania 8,00% ročne zo sumy 90.922,08 eura od 1.8.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,88%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v upomínacom konaní žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 93.794,88 eura s úrokom z omeškania. Tvrdil, že na základe objednávky zo strany žalovaného žalobca so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému objednaný tovar, dodanie tovaru následne vyfakturoval faktúrami č. 19VF0067 v sume 6.820,80 eur, č. 19VF0077 v sume 8.205,60 eur, č. 19VF0127 v sume 13.983,60 eur, č. 19VF0148 v sume 20.761,20 eur, č. 19VF0164 v sume 20.808,- eura, č. 19VF0168 v sume 10.512,00 eur, č. 19VF0298 v sume 6.372,69 eura a č. 19VF0310 v sume 6.330,72 eura, všetky s dátumom splatnosti dňa 31.7.2019. Zdôraznil, že žalovaný cenu dodaného tovaru vo výške 93.794,88 eura žalobcovi do podania žaloby neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva s odôvodnením, že žalobca nijakým tvrdením a ani predložením dôkazu nepreukázal, že predmet kúpy špecifikovaný v čl. I predmetnej kúpnej zmluvy dodal žalovanému.

4. Žalobca v následných vyjadreniach uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové, žalobca bol povinný dodať v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy tovar žalovanému do 31.3.2019. Dodal, že žalovaný prevzal faktúry za dodané listy, žalovaný potvrdil aj doklady o dodaní tovaru a to CMR alebo dodacie listy, pričom tovar bol dodaný v rozsahu vystavených faktúr.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich tvrdeniach o neuznaní nároku žalobcu čo do dôvodu a výšky a zároveň poukázal na rozpor tvrdení žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu s pokusom o zmier predloženým zo strany žalobcu, v ktorom bola ako neuhradená pohľadávka žalobcu uvedená pohľadávka vo výške 90.922,08 eura.

6. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovaného poukázal na uzatvorenú dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorou došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok strán sporu v celkovej výške 2.872,80 eur, keďže došlo k započítaniu časti sumy vo výške 1.136,80 eur zo sumy vyčíslenej vo faktúre č. 19VF0067, časti sumy vo výške 1.367,60 eur zo sumy vyčíslenej vo faktúre 19VF0077 a časti sumy 368,40 eur zo sumy vyčíslenej vo faktúre 19VF0127. 6.1. Žalobca vzal preto žalobu o zaplatenie 2.872,80 eur späť a žalovaný s predmetným čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas.

7. Súd prvej inštancie z predložených faktúr, dodacích listov a medzinárodných nákladných listov predložených zo strany žalobcu zistil, že na základe kúpnej zmluvy z 30.1.2019 žalobca žalovanému dodal tovar a žalovaný predmetný tovar prevzal a zároveň zistil, že okrem tovaru, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy z 30.1.2019 žalobca žalovanému dodal a žalovaný prevzal tovar, za ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu špecifikovanú vo faktúrach vystavených zo strany žalobcu pre žalovaného: faktúra č. 19VF0067 zo 7.2.2019 v sume 6.820,80 eur, faktúra č. 19VF0077 z 8.2.2019 v sume 8.205,60 eur, faktúra č. 19VF0127 z 5.3.2019 v sume 13.983,60 eur, faktúra č. 19VF0148 zo 14.3.2019 v sume 20.761,20 eur, faktúra č. 19VF0164 z 22.3.2019 v sume 20.808,00 eur, faktúra č. 19VF0168 z 22.3.2019 v sume 10.512,00 eur, faktúra č. 19VF0298 zo 6.6.2019 v sume 6.372,69 eura a faktúra č. 19VF0310 zo 17.6.2019 v sume 6.330,72 eura, všetky s dátumom splatnosti 31.7.2019. 7.1. Súd prvej inštancie z listiny označenej ako: Pokus o zmier zo 7.5.2020 zistil, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na úhradu pohľadávok v celkovej výške 90.922,08 eura.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , a zákona číslo (ďalej len ), upravujúcich kúpnu zmluvu, ustanovení , a a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce, podľa ustanovení a (ďalej len ), upravujúcich mimo iného aj čiastočné späťvzatie žaloby a postup súdu po čiastočnom späťvzatí žaloby, podľa ustanovenia upravujúceho popretie skutkových tvrdení protistrany .

9. Súd prvej inštancie posúdil predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny vzťah a tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal dodanie predmetu kúpy tak, ako bol uvedený v čl. 1 kúpnej zmluvy nevyhodnotil ako skutkové tvrdenie, ale ako hodnotiaci záver smerujúci k tvrdeniam žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný v prejednávanom spore netvrdil, že žalovanému nebol dodaný tovar zo strany žalobcu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy z 30.1.2019, žalovaný ani netvrdil, že žalovanému nebol dodaný tovar špecifikovaný v dodacích listoch 19VF0298 a 19VF0310 a zároveň žalovaný ani nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o dodaní uvedeného tovaru a ani toto tvrdenie neoznačil ako nepravdivé. Súd prvej inštancie preto skutkové tvrdenie žalobcu o dodaní predmetného tovaru žalovanému označil ako nesporné.

10. Súd prvej inštancie následne zdôraznil, že dodanie predmetného tovaru bolo v prejednávanom spore zo strany žalobcu spoľahlivo preukázané, keď žalobca skutkové tvrdenia riadne doložil listinnými dôkazmi, a to najmä dodacími listami a medzinárodnými nákladnými listami, z ktorých súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vyfakturovaný tovar riadne prevzal.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu podľa a nasl. , na základe ktorej žalobca riadne dodal žalovanému tovar, ktorý tento prevzal, no kúpnu cenu za dodaný tovar žalobcovi neuhradil, s

výnimkou časti pohľadávky vo výške 2.872,80 eur, ktorá mala zaniknúť žalobcom tvrdeným započítaním s pohľadávkami žalovaného.

12. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 90.922,08 eur s úrokmi z omeškania vyčíslenými v súlade s ustanoveniami po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 2.872,80 eur a zároveň žalobu v časti o zaplatenie 2.872,80 eur zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , a a tak, že žalobcovi, ktorý späťvzatím žaloby o zaplatenie 2.872, eur zavinil zastavenie konania v tejto časti (zavinenie v rozsahu 3,06 %) a vo zvyšnej časti bol žalobca úspešný (96,94%), priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 93,88%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu ( I., II. a III. výrok ). Odvolanie podal z dôvodov, že: neboli splnené procesné podmienky ( ), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( C.s p.), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ), rozhodnutie konajúceho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 14.1. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nevysporiadal s dodaním tovarov, ktorých zaplatenie žalobca uplatňoval predmetnou žalobou a ktoré však neboli predmetom kúpnej zmluvy z 30.1.2019 a teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že z faktúr č. 19VF0298 a č. 19VF0310 vyplýva, že žalobca mal žalovanému dodať tovar (DAM 30 % - 24,14 t a 23,98 t za 220 eur/t bez DPH), avšak tento tovar nebol predmetom kúpnej zmluvy z 30.1.2019. Žalobca nepreukázal, že by sa so žalovaným dohodol na dodaní tohto tovaru a ani že sa s ním dohodol na výške ceny za takýto tovar, vzhľadom k tomu žalovaný namieta výšku cien uvedených vo faktúrach. Poukázal pritom na , podľa ktorého v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej určený spôsob dodatočného určenia. 14.2. Žalovaný ďalej uviedol, že faktúry a ani dodacie listy neboli podpísané oprávnenou osobou konať v mene žalovaného a preto súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o preukázaní dodania tovaru zo strany žalobcu žalovanému. 14.3. Vyčítal súdu prvej inštancie, že sa riadne právne nevysporiadal ani so započítaním pohľadávok v zmysle Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok. Konštatoval, že podľa názoru žalovaného, neboli splnené zákonné podmienky na započítanie týchto pohľadávok. 14.4. Žalovaný zároveň uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny, nepresvedčivý a teda za nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Poukázal pritom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorej právne vety citoval v napadnutom odvolaní. 14.5. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného je účelové. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako vecne správnym. Dodal, že súd prvej inštancie správne na základe predložených dôkazov zistil skutkový stav, následne súd správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. 15.1. Uviedol, že dodanie tovaru bolo zo strany žalobcu preukázané mimo iného aj dodacími listami a CMR listinami. Žalovaný prevzatie tovaru na predmetných listinách potvrdil. 15.2. Za nedôvodnú označil námietku žalovaného o nevysporiadaní sa právne so vzájomným započítaním pohľadávok. Zdôraznil, že započítanie vzájomných pohľadávok bolo vykonané na základe dohody oboch sporových strán a na základe týchto okolností zobral žalobca žalobu v časti späť. 15.3. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

16. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach.

17. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní poukázal: 20.1. na nesprávny záver súdu prvej inštancie pri čiastočnom zastavení konania, keď súd prvej inštancie sa riadne právne nevysporiadal so započítaním pohľadávok v zmysle Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, 20.2. na nedostatočné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, 20.3. na nesprávne zistený skutkový stav spočívajúci v závere súdu prvej inštancie o preukázaní dodania tovaru zo strany žalobcu a prevzatí predmetného tovaru zo strany žalovaného s poukazom, mimo iného na námietku žalovaného, že predmetné dodacie listy podpisovala za žalovaného osoba, ktorá nebola oprávnená konať za žalovaného, 20.4. na nesprávne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie spočívajúce - pri dodaní tovaru na základe dodacích listov 19VF0298 a 19VF0310 – v tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o preukázaní kúpnej zmluvy aj na dodanie predmetného tovaru napriek tomu, že žalobca v prejednávanom spore nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na dodaní tohto tovaru a výške kúpnej ceny za dodaný tovar.

21. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa písmen a/, , , , a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, nie sú naplnené.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

24. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

25. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného proti I. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 2.872,80 eur udáva, že toto odvolanie nie je dôvodné.

26. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil potom, čo žalobca vzal žalobu v časti 2.872,80 eur s príslušenstvom späť s poukazom na dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, konanie so súhlasom žalovaného s predmetným čiastočným späťvzatím žaloby zastavil podľa a v spojení s Odvolací súd zároveň udáva, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania má povahu uznesenia.

27. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore boli splnené podmienky na zastavenie konania v časti o zaplatenie 2.872,80 eur, pretože žalobca svojím návrhom na zastavenie konania v tejto časti prejavil svoju vôľu nepokračovať ďalej v tejto časti konania (mohol tak učiniť aj bez udania dôvodu) a zároveň aj žalovaný vyslovil s predmetným späťvzatím žaloby súhlas.

28. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konanie zastavil. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že posúdenie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok je dôležité pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania, a to s poukazom na povinnosť súdu posúdiť, kto procesne zavinil zastavenie konania.

29. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobe v zostávajúcej časti uplatneného nároku vo výške 90.922,08 eur s príslušenstvom vyhovel udáva, že ani toto odvolanie nie je dôvodné.

30. Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu udáva:

31. Pre naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je potrebné, aby neboli splnené podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť súdu), podmienky na strane účastníkov konania (spôsobilosť na práva, procesná spôsobilosť).

32. Odvolací súd zistil z obsahu spisu a z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že nebol naplnený odvolací dôvod Na prejednanie sporu a samotné vydanie rozhodnutia vo veci samej boli splnené všetky procesné podmienky, pretože súd prvej inštancie mal právomoc spor prejednať, na prejednanie sporu bol aj funkčne, vecne a miestne príslušný, spor prejednal a rozhodol zákonný sudca a strany sporu mali spôsobilosť na práva i procesnú spôsobilosť. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalovaný ani nešpecifikoval v odvolaní, aké procesné podmienky neboli splnené.

33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

34. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil „inú vadu konania“, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

35. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím bol naplnený odvolací dôvod udáva, že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

36. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozsudku spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa

37. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

38. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

39. Odvolací súd z obsahu odvolania vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. To, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o existencii vady v zmysle Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v spore.

40. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

41. K odvolaciemu dôvodu odvolací súd udáva, že rovnako nebol naplnený. 41.1. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

42. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný neoznačil a ani nenavrhol dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal.

43. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že až v odvolaní žalovaný začal tvrdiť, že žalobca nepreukázal prevzatie tovaru osobou oprávnenou konať za žalovaného a spochybnil pečiatku žalovaného a podpisy na dodacích listoch a CMR - nachádzajúce sa pri pečiatke žalovaného. Predmetnú procesnú obranu žalovaný nepoužil v priebehu sporu pred súdom prvej inštancie. 43.1. Odvolací súd k predmetným tvrdeniam žalovaného udáva, že tieto tvrdenia odvolací súd vyhodnotil ako novoty v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadať s poukazom na a

44. Odvolací súd dodáva, že i v prípade, ak by nešlo o novoty v odvolacom konaní, tvrdenia žalovaného by neboli dôvodné. 44.1. Odvolací súd k podpisom osôb konajúcich za žalovaného na predmetných dodacích listoch a CMR udáva, že ochraňuje dôveru dodávateľa tovaru (žalobcu, alebo žalobcom poverených osôb) v existenciu oprávnenia osoby, ktorá sa nachádzala na mieste podnikania žalovaného a budila dojem, že koná v mene podnikateľa (žalovaného). Vedomosť podnikateľa (žalovaného) o takto konajúcej osobe sa nevyžaduje, pretože žalovaný bol schopný ovplyvniť to, aké osoby sa na hospodárskom dvore žalovaného nachádzali a čo tam robili. 44.2. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalovaný nepreukázal ani to, že reklamoval, resp. vrátil faktúry vystavené zo strany žalobcu z dôvodu nedodania tovaru a služieb zo strany žalobcu. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalovaný faktúry žalobcu vedie v účtovníctve žalovaného, teda žalovaný zaúčtoval faktúry vystavené zo strany žalobcu aj do daňových nákladov žalovaného.

45. Žalovaný splnenie odvolacieho dôvodu preukazoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že žalobca preukázal dodanie tovaru zo

strany žalobcu na základe kúpnej zmluvy z 30.1.2019 a zároveň žalobca preukázal dodanie tovaru, ktorý bol dodaný v rozpore s tovarom špecifikovaným v čl. I. kúpnej zmluvy z 30.1.2019 bez toho, aby žalobca preukázal uzavretie kúpnej ceny vyčíslenej následne zo strany žalobcu vo faktúrach.

46. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

47. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

48. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaní sú povinní tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

49. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie žalovaný namietal iba to, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanému.

50. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o preukázaní dodania tovaru a o preukázaní dohody o výške kúpnej zmluvy špecifikovanej vo faktúrach 19VF0298 a 19VF0310 zo strany žalobcu napriek tomu, že predmetný tovar nebol uvedený v kúpnej zmluve z 30.1.2019 udáva, že ani tieto tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.

51. Odvolací súd zdôrazňuje, že najmä obchodnoprávne vzťahy sa vyznačujú neformálnosťou a teda veľmi často dochádza k ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, keď predávajúci (v prejednávanom spore žalobca) dodá kupujúcemu (v prejednávanom spore žalovaný) tovar, a následne vystaví faktúru obsahujúcu kúpnu cenu a splatnosť kúpnej ceny. Dodacím listom a faktúrou preto, mimo iných dôkazov, predávajúci preukazuje práve uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy aj s dohodou o výške kúpnej ceny.

52. Odvolací súd zistil z obsahu spisu (v zhode so súdom prvej inštancie), že žalobca dôkazmi predloženými v prejednávanom spore pred súdom prvej inštancie (dodacie listy, CMR a faktúry, mimo iného aj faktúry č. 19VF0298 a 19VF0310), ktoré boli opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného a podpisom zo strany žalovaného preukázal aj dodanie predmetného tovaru.

53. Odvolací súd vo vzťahu k výške kúpnej ceny za tovar, ktorý nebol predmetom kúpnej zmluvy z 30.1.2019 konštatuje, že žalobca aj pri dodaní tovaru, ktorého kúpna cena bola vyčíslená v predmetných faktúrach č. 19VF0298 a 19VF0310, preukázal existenciu ústne uzavretej kúpnej zmluvy, dodacími listami dodanie tohto tovaru za kúpnu cenu vyčíslenú vo faktúrach č. 19VF0298 a 19VF0310 a zároveň žalovaný nepreukázal, žeby namietal výšku kúpnej ceny, dokonca predmetné faktúry zaviedol aj do svojho účtovníctva.

54. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

55. Odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobca, ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu tovar, a to na základe kúpnej zmluvy z 30.1.2019 a ústne uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k dodaniu tovaru žalovanému a preto bol žalovaný povinný zaplatiť kúpne ceny špecifikované v jednotlivých faktúrach vystavených zo strany žalobcu pre žalovaného.

56. Odvolací súd konštatuje, že faktúry žalobcu vystavené za dodanie tovaru a služieb zo strany žalobcu za rozhodné obdobie, v spojení s predmetnými dodacími listami a CMR, ako aj tým, že faktúry žalobcu vedie žalovaný v účtovníctve, teda žalovaný faktúry zaúčtoval aj do daňových nákladov a znížil si tým daňový základ, preukazujú dôvodnosť nároku uplatneného proti žalovanému zo strany žalobcu touto žalobou.

57. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi predloženými v spore preukázal dodanie tovaru špecifikovaného v dodacích listoch a faktúrach v celkovej výške 90.922,08 eura žalovanému a žalovaný v spore nepreukázal, žeby svojím konaním (reklamácia nedodania tovaru, vrátenie faktúr) rozporoval dôvodnosť a odôvodnenosť zaplatenia kúpnej ceny špecifikovanej v jednotlivých faktúrach.

58. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v celkovej výške 90.922,08 eura na základe faktúr vystavených zo strany žalobcu a zároveň súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania s úrokom z omeškania 8% ročne z 90.922,08 eura od 1.8.2019 do zaplatenia.

59. Odvolací súd preto podľa , potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 93,88% proti žalovanému s poukazom na zavinenie čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu a následný úplný úspech v zostávajúcej časti žaloby.

60. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).