Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-334-2014.pdf
PDF · 80.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/334/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnému: Z. M., naposledy bytom N. W., B. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, zomr. 21.06.2014, o vymoženie 2.507,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júla 2014, č.k. 16Er/2079/2014-20, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.05.2014 domáha vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 2.507,29 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp.zn. RK-PC-180/14-LP vydaný dňa 28.02.2014 Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2014 a vykonateľnosť dňa 05.04.2014. Súd prvého stupňa z predloženého exekučného zistil, že dňa 11.11.2013 (správne malo byť 12.03.2013) uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu nazvanú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.170 Eur a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 42 mesačných splátkach vo výške 62,69 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Súd v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere" zo dňa 11.11.2013 (správne malo byť 12.03.2013), ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2013 (správne malo byť 12.03.2013). Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2013 (správne malo byť 12.03.2013), konkrétne čl. 5 vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade, je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25). Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Mal za to, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Oprávnený aj s poukazom na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej uviedol, že povinný mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy pred a po jej uzavretí, keď mohol od uzavretej zmluvy v lehote 14 dní odstúpiť, o čom bol aj riadne poučený. Oprávnený nepovažoval záver exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou a bez možnosti zmeniť jej obsah, za správny. Za sporné nepovažoval, že sa v danej veci jedná o spotrebiteľský právny vzťah a že sa na zmluvu o úvere vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, čo však bez ďalšieho nespôsobuje nedovolenosť plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku a jeho rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 M Cdo 11/2010. Oprávnený ďalej uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní nestanovuje žiadne osobitné pravidlo, a preto rozsah prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov, čo potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009. Oprávnený tiež poukázal na stanovisko generálnej prokurátorky vo veci C-453/10 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Oprávnený poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp.zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014. Ďalej uviedol, že povinnosť uviesť v rozhodcovskej zmluve poučenie o rozdiele medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom nestanovuje žiaden platný právny predpis. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 117,28 Eur, vrátane DPH.
D. M. a T. M., ako synovia povinnej sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa stotožňujú. Uviedli, že matka ako povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX a skutočnosť dokladujú úmrtným listom. Ďalej uviedli, že v dedičskom konaní nebol žiaden majetok predmetom dedičstva. Boli názoru, že exekučné konanie nemôže byť vedené voči mŕtvej osobe.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a exekučné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo, či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.05.2013 domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 2.507,29 Eur s príslušenstvom, na poklade rozhodcovského rozsudku, sp.zn. RK-PC-180/14- LP vydaný dňa 28.02.2014 Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2014 a vykonateľnosť dňa 05.04.2014. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Ex.por. s odôvodnením, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci zo dňa 12.03.2013 (č.l. 5), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Takto formulovanú rozhodcovskú zmluvu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa považoval podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zaslal svoje rozhodnutie do úvahy prichádzajúcim procesným dedičom, a to synom povinnej D. M. a T. M., ktorí vo svojom vyjadrení, doručenom súdu prvého stupňa dňa 27.10.2014 uviedli, že povinná zomrela dňa 21.06.2014 a uvedené preukázali fotokópiou úmrtného listu. Podľa ustanovenia § 206 ods. 1 O.s.p., ak podá ten, kto je na to oprávnený včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podanie odvolania má teda odkladný (suspenzívny) účinok - v danej veci sa odkladá právoplatnosť uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto, že povinná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o odvolaní prechádza na odvolací súd. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nakoľko povinná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, uznesenie o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho vydania bolo v merite správne (súd nemal vedomosť o úmrtí povinnej), lebo neboli splnené podmienky konania v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. (smrť účastníka). Nemožno totiž neprihliadať na to, že smrť fyzickej osoby je objektívnou skutočnosťou, ktorá môže nastať kedykoľvek v priebehu konania.
Vzhľadom na to, že povinná, označená v návrhu na vykonanie exekúcie v priebehu konania zomrela, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, ako nevyhnutnú procesnú podmienku konania, rozhodol v zmysle § 221 O.s.p. odvolací súd tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť ďalší postup vo veci v zmysle § 107 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.