Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6P-57-2014.pdf
PDF · 115.04 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-6P/57/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Čadca samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou vo veci starostlivosti o maloletého Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. U. č. XXXX, M. O. M. a otca U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. U. č. XXXX, M.F. O. M., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD. S.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 9.3.2011 pod sp. zn. 16P/25/2011, ktorým bolo určené výživné na maloletého Z. V., nar. XX.X.XXXX vo výške 95,- Eur mesačne, z v y š u j e počnúc dňom 1.10.2014 do 27.6.2015 na sumu 130,- Eur mesačne a od 27.6.2015 naďalej na sumu 115,- Eur mesačne, ktoré výživné j e otec p o v i n n ý prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
Zročné výživné za obdobie od 1.10.2014 do 20.10.2015 v sume 360,- Eur j e otec p o v i n n ý splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 15,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.
odôvodnenie:
Navrhovateľka ako matka maloletého Z. V., nar. XX.X.XXXX, sa návrhom zo dňa 28.10.2014 domáhala zvýšenia výživného na maloletého, ktoré naposledy bolo určované rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 9.3.2011 v konaní pod sp. zn. 16P/25/2011, v ktorom bola uložená otcovi maloletého U. F. vyživovacia povinnosť na maloletého Z. vo výške 95,- Eur mesačne. Od roku 2011 k dnešnému dňu došlo k výraznej zmene pomerov, preto matka žiada zvýšenie výživného, nakoľko maloletý v čase ostatného rozhodovania vo veci nechodil do školy a v súčasnej dobe je dieťa navštevujúce základnú školu a súčasne navštevuje aj od septembra 2014 kurz anglického jazyka v jazykovej škole Brainy Jam, s.r.o. v M. O. M. a nielen na základných životných potrebách, ale aj na učebniciach a ďalších výdavkoch spojených s návštevou školy a jazykovou výukou sa podstatne zvýšili náklady na výživu a výchovu maloletého. Matka okrem toho návrh odôvodňovala aj tým, že maloletý Z. má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú zvýšenie nákladov, pretože dieťa má očnú vadu, s čím vlastne sú spojené problémy, pretože na jedno oko dobre nevidí a je mu doporučovaná liečba, ktorá spočíva v určitom spôsobe čítania a vykonávania aktivít, aby zdravé oko bolo posilňované. Rovnako má maloletý Z. ortopedické problémy, má chybné držanie tela s plochými nohami a vzhľadom na tieto zdravotné problémy nosí sťahovacie pásy na chrbticu, každodenne musí cvičiť a je mu odporúčaná častá návšteva plavárne. V spojení s týmito zdravotnými problémami dieťa potrebuje zvýšenú starostlivosť, ktorá sa prejavuje aj vo väčších finančných nákladoch. Matka okrem zmeny pomerov na strane maloletého Z. zdôrazňovala, že okrem maloletého Z. je matkou ročnej dcéry F., s ktorou je na rodičovskej dovolenke a vzhľadom na situáciu a svoje rodinné pomery, keď s obidvomi deťmi žije v byte, ktorý zdedila po svojej matke, ktorý je v jej
osobnom vlastníctve a teda uhrádza náklady spojené s užívaním bytu 130,- Eur mesačne, elektrickú energiu vo forme preddavkov 14,50 Eur mesačne, poistenie pre syna 17,- Eur mesačne, koncesionárske poplatky 32,- Eur mesačne. Vzhľadom na to, že maloletý Z. má veľa záujmov, rád bicykluje, korčuľuje na kolieskových korčuliach, kúpila mu bicykel a korčule, rád maľuje, je mu potrebné pravidelne kupovať maliarske potreby, farbičky, výkresy, rád číta a toto sú všetko záujmy, ktoré sú v jej sociálnej situácii pomerne finančne náročné.
O podanom návrhu matky maloletého dieťaťa súd rozhodol rozsudkom zo dňa 12.3.2015, kedy zvýšil výživné na maloletého Z. určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 9.3.2011 pod sp. zn. 16P/25/2011, ktorým bolo určené výživné na maloletého Z. V., nar. XX.X.XXXX vo výške 95,- Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2014 na sumu 130,- Eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 1.10.2014 do 12.3.2015 v sume 175,- Eur uložil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa na podklade ktorého odvolania Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8CoP/42/2015-68 zo dňa 29.6.2015 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že je potrebné vyžiadať si správu o zárobku otca dieťaťa od januára 2015 doposiaľ, vypočuť otca k jeho súčasným osobným, rodinným, zárobkovým a majetkovým pomerov. Rovnako tak je potrebné umožniť matke dieťaťa sa vyjadriť k pomerom a potrebám maloletého dieťaťa od rozhodnutia okresného súdu. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd preto vo veci opätovne rozhodol.
Po doplnení dokazovania v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu súd vo veci opätovne konal a rozhodol, pričom svoje rozhodnutie zdôvodňuje nasledovne:
Matka maloletého U. V. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava návrhu na zvýšenie výživného. Súdu zdokladovala náklady týkajúce sa zdravotného stavu syna, najmä s vrodenou očnou vadou, tiež má maloletý ďalšie problémy týkajúce sa ortopedických problémov, má chybné držanie tela, ploché nohy. Vzhľadom na to, že syn nosí sťahovacie pásy na chrbticu, musí každodenne cvičiť a je odporúčaná návšteva plavárne. Teda špeciálne lieky na tieto ochorenia neberie, ale s aktivitami, ktoré by mali vplývať na zlepšenie zdravotného stavu, sú spojené určité výdavky, ktoré nejako presnejšie nešpecifikuje. Ďalej poukazuje na svoje vlastné problémy, pretože je liečená, teda bola vyšetrovaná na gastroenterologickej ambulancii, podrobila kolonoskopii pre tráviace a iné problémy vylučovacie, berie lieky, na ktoré dopláca v priemere 30,- až 35,- Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa v čase rozhodovania poberala rodičovský príspevok 203,20 Eur a takisto je prídavky na deti. Do mesiaca septembra 2013 poberala prídavok na jedno dieťa a od októbra 2013 na dve deti mesačne 46,20 Eur. Ďalší príjem je výživné, ktorým prispieva biologický otec druhého dieťaťa a to v sume 50,- Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že býva v byte, ktorý zdedila po svojej matke s tým, že ide o byt, ktorý má v osobnom vlastníctve, teda platby, ktoré mesačne uhrádza vo výške 130,- Eur, sú platby spojené s užívaním tohto bytu. Okrem toho platí sumu 14,50 Eur ako preddavok na elektrickú energiu, poistné pre syna mesačne 17,- Eur a koncesionárske poplatky 2,32 Eur. Maloletý syn má veľa záujmov, rád sa bicykluje, korčuľuje na kolieskových korčuliach, teda už mu kúpila druhý bicykel, korčule, ďalej rád maľuje, je potrebné mu kupovať pravidelne výkresy, maliarske potreby, farbičky a podobne. Rád číta, to znamená, že mu samozrejme pre tieto účely kupuje aj potrebnú literatúru, ktorá je vhodná pre neho. Či má narodeniny, meniny alebo sú Vianoce alebo iné sviatky, všetky náklady spojené s darčekmi uhrádza ona, pretože otec okrem výživného, ktoré bolo určené súdom, sa nezaujíma vôbec o syna, nenavštevuje ho, nestretáva sa s ním, nezaujíma sa o jeho prospech v škole ani o žiadne iné situácie, ktoré sa v živote vyskytujú. Otec maloletého si naďalej plní vyživovaciu povinnosť vo výške 95,- Eur mesačne, doposiaľ neprispel žiadnou inou sumou, či už z príležitosti narodenín alebo menín maloletého Z., maloletý absolvoval Prvé sväté prijímanie, všetky náklady znášala sama, otec sa o neho nezaujímal, ani neprišiel na túto udalosť. Pokiaľ otec tvrdil, že sa so synom stretáva o tomto jej maloletý nič nepovedal, ona osobne o tomto vedomosť nemala.
Otec maloletého dieťaťa U. F. nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti na maloletého, čo odôvodňoval svojimi osobnými, majetkovými a príjmovými pomermi. Uviedol, že je ženatý a so svojou terajšou manželkou majú dve deti, z toho jedno sa narodilo v priebehu tohto súdneho konania. Spočiatku bývali v trojizbovom byte, ktorý patrí jeho matke a okrem matky býva s jeho rodinou v byte ešte jeho plnoletý 32-ročný brat, ktorý je nezamestnaný a pracuje iba na verejnoprospešných prácach.
Uviedol, že on je zamestnaný v C. M. O. U. a vo svojej výpovedi uvádzal, že jeho mesačný príjem sa pohybuje okolo 850,- Eur mesačne, ktorý príjem je zvýšený najmä v súčasnej dobe z dôvodu, že zamestnávateľ inštaluje inú technológiu výroby a preto pracuje veľa nadčasových hodín, čo sa prejavuje aj vo výške jeho príjmov, avšak pokiaľ táto technológia už bude pevne zavedená, predpokladá, že sa nadčasové hodiny znížia a že nebude mať taký príjem, aký v súčasnej dobe má. Argumentoval tiež tým, že si zobral v minulosti úver na byt, ktorý jeho matka odkupovala do svojho osobného vlastníctva a vzhľadom na to, že v tom čase nebola zamestnaná, tak zobral tento úver on na svoje meno, avšak až do súčasnej doby aj tento úver spláca on, teda matka mu na tento úver, i keď je v súčasnej dobe už aj ona zamestnaná, neuhradila nič a splátky na zakúpenie bytu a rekonštrukciu predstavujú 230,- Eur mesačne. Účasť svojho dospelého brata v spoločnej domácnosti ospravedlňoval tým, že je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, avšak z výpovede navrhovateľky ako matky maloletého vyplynulo, že vzhľadom na to, že bývajú v rovnakom bytovom dome, má vedomosť o tom, že brat odporcu požíva často alkoholické nápoje a vlastne má vážne pochybnosti o tom, či vôbec akýmkoľvek spôsobom je pozitívnym prínosom v uvedenej domácnosti, ktorú skutočnosť otec vo svojej argumentácii používa vo svoj prospech. Pokiaľ si v minulosti v roku 2006 zobral úver a vo výške asi 11.000,- alebo 12.000,- Eur, tento mal o doplatiť niekedy v septembri alebo októbri tohto roku. Ďalšie náklady má na stravné vo vzťahu k zamestnaniu okolo 20,- Eur. Pokiaľ ide o cestovné, prevezie okolo 50,- Eur mesačne. Výdavky na lieky má taktiež, pričom ide o lieky, resp. výživové doplnky, ktoré je potrebné, aby manželka počas tehotenstva užívala, napr. obsahujúce kyselinu listovú. Pokiaľ ide o prvého syna U. pochádzajúceho z manželstva, tak v zimnom období býva dosť často chorý, to znamená, že pre takéto choroby z prechladnutia a podobne, to znamená, že výdavky na tieto liečivá a doplnky mesačne predstavujú približne okolo 20,- Eur. Ďalšie náklady špecifikoval z titulu návštevy stomatológa jeho, ale aj manželky a syna. Teda tieto náklady priemerne mesačne predstavujú 20,- až 25,- Eur, keď zráta všetky náklady svojich rodinných príslušníkov. Ďalšie náklady v priebehu súdneho konania mal na vyšetrenie v tom čase tehotnej manželky v sume 35,- €. Na pojednávaní predložil originál rodného listu maloletého I. F., nar. XX.X.XXXX a zdokladoval platby realizované z účtu a to 15.10.2015 78,- Eur v prospech SPP, Elektrárne Žilina 50,- Eur a ďalší poplatok zo 16.9.2015 takisto plynáreň, elektrina 78,- a 50,- Eur, rovnako za august 2015. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že situácia čo do bývania sa u neho zmenila, v čase rozhodovania aktuálne bývajú v dome, ktorý patrí otcovi jeho manželky a platby, ktoré predložil za plyn a elektrinu, sú platby vykonávané v byte, ktorý je v ich vlastníctve, ktorý prerábajú a rekonštruujú a tak plynári ako aj elektrikári im takéto platby vypočítali, pretože pri rekonštrukčných prácach je potrebné, aby to schlo a teda tvrdili, že budú tieto platby prehodnocovať. Na zabezpečenie dôstojného bývania pre svoju rodinu si vzal s manželkou úver.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov založených na č.l. 4 až 7, výpis z účtu v OTB banke č.l. 8, príjmové pokladničné doklady na č.l. 9, poplatky za návštevu syna pri výuke jazyka a potvrdenie o návšteve školy, kópie rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. 16P/41/2014 zo dňa 19.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.10.2014 o výživnom na maloletú Svetlanu, č.l. 1 až 3 odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni týkajúcu sa otca maloletého a to pána U. F. u odvádzateľov a zamestnávateľov C. M., spol. s r.o., kde vymeriavací základ predstavuje sumy pohybujúce sa v priemerne nad 1.000,- Eur vo februári 2013 2.943,61 Eur, č.l. 30 správa ošetrujúceho lekára maloletého Z., oftalmológa MUDr. X. M., kde je konštatovaná diagnóza maloletého, ďalej potvrdenie všeobecnej lekárky pre deti a dorast z č.l. 31, č.l. 32 týkajúce sa matky maloletého a jej zdravotného stavu č.l. 33 správa Mesta M. O. M..
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zvýšil výživné na maloletého. Vo výpovedi na pojednávaní kolízny opatrovník konštatoval, že nie je možné, aby boli zo strany otca urobené rozdiely medzi deťmi, ktoré z manželstva pochádzajú a deťmi narodenými mimo manželstva, príspevky na deti musia byť v zásade rovnaké.
Po doplnení dokazovania mal súd zo správy od zamestnávateľa otca preukázané, že brutto príjem otca od mesiaca september 2014 do mesiaca december 2014 t.j. za 4 mesiace roka 2014 bol v sume 6886,77 €, čistý príjem bol za toto obdobie v sume 5085,09 € + daňový bonus bol v sume 107,05 €. Priemerný mesačný príjem teda bol v sume 1038,- €.
Priemerný mesačný príjem za obdobie mesiaca január 2015 do mesiaca august 2015 bol brutto v sume 11.237,52 €, reálne prevzal od zamestnávateľa - t.z. čistý príjem za toto obdobie sumu 8290,07 € bez
daňových bonusov a teda priemerný mesačný čistý príjem je u otca maloletého dieťaťa v roku 2015 v sume 1036,- € a po započítaní daňových bonusov v sume 1063,- €
Otec položkovite špecifikoval svoje výdavky a to na úvery 264,62 € + 162,80 € mesačne, na elektrinu 50,- a 30,- € mesačne, strava 250,- € mesačne, drevo 200,- € výživné na syna Z. 95,- €, trovy súdneho exekútora 22,80 €, ošatenie a obuv 40,- €, hygiena 15,- €, účet za telefón 40,- €, cestovné do práce 50,- €, bytový fond 20,- €, lieky pre I. a U. 15,- € mesačne, škôlka 8- €, strava U. 20,- € mesačne, ošatenie a obuv pre deti 30,- €, hygiena a plienky 30,- € mesačne. Otec vo vyjadrení opätovne poukázal na to, že s manželkou pre zabezpečenie dôstojného bývania a plného vybavenia nehnuteľnosti si vzal dva úvery, byt ktorý si zakúpili je v rekonštrukcii, naviac pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť na syna I. a preto žiadal, aby mu nezvyšoval výživné, ale aby ho znížil na sumu 60,- € mesačne.
Zo správy Mesta M. O. M. mal súd zistené, že otec v mieste bydliska požíva dobrú povesť, pre priestupky nebol oznamovaný, alkoholické nápoje nepožíva. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol, že matke neboli poskytované dávky v hmotnej núdzi.
Pri šetrení pomerov na strane maloletého Z. vykonal šetrenie kolízny opatrovník, ktorý v podanej správe uviedol, že maloletý v čase určovania posledného výživného nenavštevoval základnú školu, aktuálne (v čase rozhodovania) bol žiakom 4. ročníka a s týmto sú spojené nemalé výdavky.
Podľa § 62 od 1 až 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Vyživovacia povinnosť otca na maloletého syna bola naposledy určovaná rozsudkom zo dňa 9.3.2011 Okresného súdu Čadca v konaní sp. zn. 16P/25/2011. V čase vydania rozhodnutia mal maloletý Z. 5 rokov a súd pri rozhodovaní okrem iného vychádzal i z toho, že otec mal v roku 2011 príjem v sume 602,77 €. Už v čase predchádzajúceho rozhodovania mal otec úver v sume 12000,- €, ktorý úver si zobral na rekonštrukciu matkinho bytu v ktorom býval už v tom čase so svojou priateľkou a bratom.
Matka maloletého dieťaťa poberala v tom čase dávky v hmotnej núdzi. Od roku 2011 otec podával návrhy na zníženie výživného. Tieto návrhy otca na zníženie výživného boli zamietnuté, naposledy v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4P/19/2011, v ktorom konaní bolo rozhodnuté v druhostupňovom konaní rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 14.6.2012 pod sp. zn. 9CoP/19/2012, ktorým sa návrh na zníženie výživného zamietol.
Zo správy Mesta M. O. M. vyplýva, že matka maloletého Z. V. U. V. je slobodná, býva v byte, ktorý je v jej vlastníctve, má dve maloleté deti, na ktoré poberá prídavok na deti a je na rodičovskom príspevku, spolu jej mesačný príjem predstavuje 405,- Eur.
Súd prejednávajúci túto vec, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania (§ 132 OSP) a porovnávajúc pomery oboch rodičov maloletého Z. ako povinných, a s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloletého syna a pomery v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu s pomermi súčasnými, ako ich zistil v tomto konaní súd, existujúcimi v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci, dospel zhodne s matkou maloletého dieťaťa ako navrhovateľkou i kolíznym opatrovníkom k záveru, že od posledného cit. rozhodnutia súdu, ktorým bol naposledy upravený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi, došlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie predtým určeného výživného na maloletého Z..
Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady a výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť na základné potreby dieťaťa, nielen strava a ošatenie, ale zdravotná starostlivosť, školská dochádzka, záujmová činnosť a ďalšie náklady, ktoré súvisia s výchovou a výživou dieťaťa. Samozrejme v prípade, že majetkové pomery rodičov sú pozitívne, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany svojich rodičov, ktorými sú určité športové aktivity, výlety a ďalšia záujmová činnosť. Určenie výšky nákladov na dieťa je dôležité, pretože právna úprava Zákona o rodine neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške, ako sú preukázané náklady na dieťa. Skutočnosti, v akej miere sa každý z rodičov podieľa na celkových nákladoch na výživu a výchovu dieťaťa určujú majetkové pomery rodiča a jeho životná úroveň.
K podstatnej zmene pomerov popri zákonom predpokladanému (v ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine) všeobecnému hľadisku čiastočného zvýšenia životných nákladov a zvýšenia výdavkov na výživu maloletého v nadväznosti na jeho vek v období viac ako štyroch rokov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom do vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci došlo v prvom rade na strane maloletého syna, ktorý je aktuálne vo štvrtom ročníku na prvom stupni základnej školy, čo všetko všeobecne súdna prax akceptuje ako dôležitú okolnosť a medzník spravidla opodstatňujúce úpravu výšky výživného na maloleté deti. V súdenom prípade mal súd preukázané, že obidvaja rodičia maloletého Z. majú svoje individuálne problémy spočívajúce v tom, že matka maloletého je slobodná matka, ktorá okrem Z. sa stará o ďalšie dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť iný muž a tento muž podľa tvrdenia matky nežije s ňou v spoločnej domácnosti, ale potreby ich spoločnej dcéry Svetlany zabezpečuje. Na druhej strane otec maloletého Z. žije v manželstve, so svojou terajšou manželkou má dve maloleté deti. Skutočnosť, ktorú otec maloletého Z. považoval za dôležitú pre posúdenie jeho majetkových pomerov spočívajúcu v tom, že pracuje v nadčasoch a preto má zvýšený príjem, že splácal úver na byt, ktorého vlastníčkou je jeho matka. Tento úver doplatil a vzal si ďalšie dva úvery so svojou manželkou na zabezpečenie adekvátneho bývania pre svoju súčasnú rodinu v celkovom objeme 43200,- € a 12000,- €. Takýto postoj odporcu na jednej strane k svojej rodine, v ktorej žije a na druhej strane k prostrediu, v ktorom žije maloletý Z., nemožno hodnotiť ako situáciu, ktorá ovplyvňuje schopnosti a možnosti odporcu tak, aby nemusel prispievať primeranou sumou na výživu svojho syna Z., keď naviac je nespochybniteľné, že maloletý Z. má zvýšené výdavky vzhľadom na svoje problémy zdravotné, ktoré matka opisovala a otec ich vôbec v priebehu celého konania nespochybňoval. Ak zoberieme do úvahy na porovnanie príjem matky a otca do spoločnej domácnosti na jednej strane a táto suma príjmu matky nie je porovnateľná s príjmom otca. Na druhej strane je potrebné tiež uviesť, že matka má jediný príjem a to rodičovský príspevok a prídavok na dve deti, ktorá suma nepresahuje 500,- Eur mesačne. Naviac treba pripomenúť, že navrhovateľka ako matka svojou osobnou každodennou starostlivosťou o maloleté dieťa si v podstatne prevažnej miere plní vyživovaciu povinnosť na dieťa.
Doposiaľ otec platil výživné na syna v sume 95,- €. Výdavky na dieťa vzrástli v súvislosti s jeho vekom, trvajúcimi zdravotnými problémami, jeho záujmami, ale predovšetkým s návštevou školy, krúžkov, zakúpením pomôcok, oblečenia, a iných vecí. Zmena od poslednej úpravy výživného nastala tak u
matky ako i u otca maloletého, kde matke U. V. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej F. a otcovi taktiež pribudla vyživovacia povinnosť oproti predchádzajúcemu stavu a to voči maloletému I., nar. 22.6.2015. Zmena čo do finančných pomerov u matky nenastala, nakoľko táto pokiaľ bola predtým poberateľkou dávok v hmotnej núdzi v sume 36,10 € a poberala príspevky na bývanie a výživné, v čase aktuálne ku dňu rozhodovania poberala rodičovský príspevok, nakoľko má maloletú dcéru F., nar. X.XX.XXXX. Otcovi pribudla taktiež vyživovacia povinnosť voči maloletému I., nar. XX.X.XXXX a má vyživovaciu povinnosť i voči synovi U.. Zmena majetkových pomerov nastala u otca v pozitívnom smere, nakoľko pokiaľ v roku 2011 súd vychádzal z príjmu otca 602,77 €. Po doplnení dokazovania mal súd zo správy od zamestnávateľa otca preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem otca od mesiaca september 2014 do mesiaca december 2014 t.j. za 4 mesiace roka 2014 bol v sume 1038,- € za 8 mesiacov v roku 2015 bol v sume 1036,- € a po započítaní daňových bonusov v sume 1063,- €.
Súd pri určení rozsahu zvýšenia výživného prihliadal tiež na reálne možnosti a schopnosti oboch rodiča ako povinného v zmysle ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, v prípade otca maloletého, ktorý neposkytuje osobnú starostlivosť dieťaťu. Maloleté dieťa sa podieľa na životnej úrovni svojich rodičov a v danom prípade, hoci by nepochybne opodstatneným potrebám oprávnených maloletého zodpovedala vyššia suma výživného, dané zákonné hľadisko pre určenie výživného musí súd v zmysle cit. ustanovení Zákona o rodine posudzovať spolu s hľadiskom schopností a možností povinného rodina na plnenie výživného.
Preto súd, s prihliadnutím na takto zistenú zmenu pomerov, objektívne najmä na strane maloletého dieťaťa, odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca určil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 125,- € mesačne od 1.10.2014 do 27.6.2015 a od 27.6.2015 na ďalej v sume 115,- € mesačne s prihliadnutím k tomu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Za takejto situácie potom súd zvýšenie výživného o 25,- Eur mesačne a od 27.6.2015 o 15,- € mesačne, nepovažuje za také zvýšenie výživného, ktoré by ohrozilo uhrádzanie iných výdavkov otca a ktoré by ohrozilo starostlivosť o jeho ďalšie maloleté deti. Podľa názoru súdu takto určený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému Z. zodpovedá na jednej strane nielen odôvodneným potrebám oprávneného maloletého dieťaťa, ale súčasne aj zisteným schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, najmä otca maloletého ako povinného rodiča vzhľadom na to, že nezabezpečuje osobne starostlivosť o maloletého. Je potrebné však v danej veci uviesť i to, že je na prospech otca, pokiaľ sa snaží zabezpečiť svoje dve maloleté deti, ktoré má s manželkou a to kúpou bytu a jeho plným vybavením, nič na tom však nemení to, že i jeho syn, ktorý pochádza z predchádzajúceho partnerského vzťahu má právo na to, aby mu bolo poskytnuté primerané výživné bez ohľadu na to, že otec chce dopriať viac svojej terajšej rodine a v tomto smere sa súd stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že nie je prípustné, aby boli zo strany otca rozdielne postoje voči deťom tak pochádzajúcim z manželstva ako i z partnerského vzťahu. Deti sú si v tomto smere úplne rovné a otec maloletého v tomto smere by mal zmeniť postoj k maloletému Z., nakoľko počas celého konania nebolo preukázané, že by okrem výživného na syna synovi „prispel“ i niečím nad rámec jeho vyživovacej povinnosti. Súd preto vyživovaciu povinnosť otcovi zvýšil za podmienok ust. § 78 ods.1, ods.3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods.1, ods. 2 OSP, vrátane uloženia povinnosti otcovi maloletého zaplatiť v súdom určenej primeranej lehote už v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci zročné výživné za čas od podania návrhu na súd až do vyhlásenia tohto rozsudku vo výške vyčíslenej vzhľadom na zvýšenie výživného, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať mesačne v sume po 15,- € pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).
Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).
Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).