Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-234-2015.pdf
PDF · 67.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/234/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P.E.M., s.r.o., Sokolovská 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31591931, pr. zast.: ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47249129, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 139.875,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.1.2015, č.k. 25Cb/36/2012-110, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/36/2012-110 zo dňa 22.1.2015 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením zamietol návrh odporcu na prerušenie konania.
Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že podaním zo dňa 7.10.2014 odporca navrhol súdu, aby predmetné konanie prerušil až do právoplatného ukončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. 32Cb/60/2012. Odporca v podaní uviedol, že konanie sp. zn. 32Cb/60/2012 je konaním identickým s predmetným konaním, pričom v konaní sp. zn. 32Cb/60/2012 bol dňa 8.9.2014 vyhlásený rozsudok, voči ktorému odporca podal opravný prostriedok. Odporca má za to, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bude mať zásadný význam pre rozhodnutie v tomto konaní.
Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu odporcu na prerušenie predmetného konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/60/2012 dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal za to, že v danom prípade by prerušenie konania nebolo účelné čo do dosiahnutia jeho spravodlivého výsledku bez zbytočných prieťahov, nakoľko v oboch posudzovaných konaniach si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi samostatný nárok. V predmetnom konaní sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 139.875,33 eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia časti provízii za rok 2008, zatiaľ čo v konaní sp. zn. 32Cb/60/2012 sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 73.912,27 eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia časti provízií za rok 2007, a teda sa tu neprejednáva otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Súd tiež konštatoval, že rozhodnutie súdu v obdobnej veci, či už na prvostupňovom alebo odvolacom súde, nie je pre konanie a rozhodnutie v tejto veci záväzné.
Vzhľadom na vyššie súd prvého stupňa uvedené návrh odporcu na prerušenie predmetného konania zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Uviedol, že s argumentom prvostupňového súdu, že prípadné prerušenie tohto konania bude v rozpore so zásadou prerokovania veci bez zbytočných prieťahov odporca nemôže súhlasiť. Predmetné konanie je na prvostupňovom súde vedené od roku 2012 a do dnešného dňa nebolo právoplatne ukončené. Odporca využíva tú skutočnosť,
že v súdnom konaní 32Cb 60/2012 bol vynesený rozsudok, proti ktorému podal včas odvolanie. Zastáva názor, že prípadné rozhodnutie KS Bratislava vo veci odvolania voči rozsudku v uvedenom konaní bude mať za následok urýchlenie a zhospodárnenie aj tohto konania. Nemožno súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že v oboch prípadoch sa jedná o samostatné nároky navrhovateľa. Prvostupňový súd však neuvádza, že oba tieto nároky vychádzajú z rovnakého právneho základu a v oboch prejednávaných veciach je pohľadu odporcu spornou tá istá skutočnosť, ktorú spornosť je možné odstrániť výlučne právnym výkladom zmluvných vzťahov účastníkov konania. Záver prvostupňového súdu vyvoláva v odporcovi pocit právnej neistoty, keď súd tvrdí, že prípadné rozhodnutie súdu vyššieho stupňa, hoci v inej veci (ale právne totožnej), nebude považovať za záväzné ani z dôvodu, že sa jedná o právny názor súdu vyššieho stupňa.
Z vyššie uvádzaných dôvodov navrhovateľ žiada odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval až do doby, kým iný súd nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu alebo kým súd neodstráni prekážku brániacu mu v konaní. Zákon dôvody, ktoré mu bránia pokračovať v konaní rozlišuje na dôvody, pri ktorých musí a pri ktorých môže pokračovať v konaní. Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. umožňuje súdu konanie prerušiť, ak ide o otázku, ktorú si síce môže vyriešiť ako otázku predbežnú, ale z rôznych dôvodov je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre súd rozhodujúca.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keďže v konaní sp. zn. 32Cb/60/2012 nie sú riešené také otázky zásadného významu pre rozhodnutie súdu v tejto veci, ktoré by konajúci súd nemohol riešiť v rámci tohto konania.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že prípadné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci odvolania voči rozsudku v konaní sp.zn. 32Cb/60/2012 bude mať za následok urýchlenie a zhospodárnenie aj tohto konania. Je potrebné zdôrazniť, že v oboch konania je predmetom sporu zaplatenie peňažnej pohľadávky, konkrétne nárok navrhovateľa na zaplatenie provízií, ale za iné obdobie. V oboch konaniach je preto potrebné vyriešiť, či nárok na zaplatenie provízií je za rozhodné obdobie dôvodný, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/60/2012 sa nerieši taká otázka zásadného významu, ktorú si nemôže vyriešiť súd v tomto konaní. Odvolateľ napokon ani neuvádza, akú otázku zásadného významu rieši súd v predmetnom konaní, pre ktorú by bolo na mieste toto konanie prerušiť. Skutočnosť, že v skutkovo obdobnej veci bolo rozhodnuté a vec sa nachádza na odvolacom súde, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodom na prerušenie konania. Táto skutočnosť nemusí znamenať ani urýchlenie tohto konania, ani nepreukazuje, aká rozhodujúca otázka sa rieši v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/60/2012. Keďže ide o dva samostatné nároky, v oboch konaniach si súdy musia vyriešiť predbežne otázku zmluvných vzťahov a ďalšie rozhodujúce skutočnosti. Je v súlade so zásadou hospodárnosti, aby súd v tejto veci konal, naviac keď súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu iba v konkrétnej veci, ktorá mu bola zrušená a vrátená na ďalšie konanie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.