Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/205/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v právnej veci navrhovateľa: O.. I.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom, G. XX, T., zastúpený advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, so sídlom, Černyševského 26, Bratislava proti odporcovi: T.O.P. AUTO Bratislava, a.s., so sídlom, Rožňavská cesta 30, Bratislava, IČO: 35 721 014, o zaplatenie 4 404,57 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 22.02.2006 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 4 404,57 eur (132 692,- Sk) s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

Súd pripustil zmenu petitu na pojednávaní dňa 28.05.2007, kde sa navrhovateľ súčasne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol aj o tom, že odporca má právo odobrať z vozidla navrhovateľa, hlavu valca motora a chladič, namontované odporcom do osobného motorového vozidla navrhovateľa zn. R. J. I., evid. č.: T. XXX T..

Svoj návrh odôvodnil tým, že na vozidle navrhovateľa zn. R. J. I., evid. č.: T. XXX T. sa prejavila závada - únik chladiacej kvapaliny. Dňa 25.10.2004 odovzdal predmetné motorové vozidlo do opravy odporcu. Odporca vykonal diagnostiku vady a oznámil navrhovateľovi, že je prasknutá hlava valcov motora. Navrhovateľ oznámil odporcovi, že predtým už bola hlava valcov motora diagnostikovaná cestou Z. Ď., automechanika, ktorý túto vadu po vykonaní röntgenu vylúčil. Napriek uvedenej skutočnosti odporca vymenil hlavu valcov motora a navrhovateľ mu za opravu zaplatil 3 828,69 eur (115 343,10 Sk). Napriek vykonanej opravy sa vada vyskytovala naďalej a pre rovnakú vadu navrhovateľ odovzdal motorové vozidlo dňa 11.01.2005 odporcovi do opravy. Následne odporca vymenil na predmetnom motorovom vozidle chladič, za čo navrhovateľ zaplatil odporcovi za opravu 575,87 eur (17 348,80 Sk). Vozidlo naďalej vykazovalo rovnaké vady. Navrhovateľ opravu reklamoval, ale odporca ju neuznal s argumentáciou, že kvapalina uniká v menšom množstve, pričom únik kvapaliny sa časom zvyšoval. Na základe uvedeného navrhovateľ dňa 26.09.2005 odovzdal motorové vozidlo na opravu pre danú vadu. Odporca navrhovateľovi oznámil, že na motorovom vozidle je prasknutý blok motora a je potrebné vymeniť celý motor, pričom takáto oprava by predstavovala náklady okolo 9 958,18 eur (300 000,- Sk). Z uvedených skutočností podľa navrhovateľa vyplýva, že odporca vykonal všetky opravy zbytočne, pretože nediagnostikoval pred prvou opravou skutočnú vadu vozidla. Navrhovateľ zaplatil odporcovi za opravy,

ktoré neodstránili vady vozidla a nesúviseli s nimi, preto si navrhovateľ uplatňuje svoje právo na zrušenie zmluvy v zmysle a žiada vrátiť celé peňažné plnenie.

Dňa 25.07.2006 vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k. -32, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 404,57 eur (132 692,- Sk), úrok z omeškania 6 % ročne odo dňa podania návrhu, t.j. 22.02.2006 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 660,13 eur (19 887,- Sk).

Dňa 22.08.2006 podal odporca odpor, ktorý odôvodnil tým, že skutkový stav, ktorý popisuje navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 22.02.2006 nezodpovedá skutočnosti. Podľa objednávky na opravu motorového vozidla navrhovateľa zo dňa 25.10.2004, navrhovateľ objednal práce zamerané na odstránenie závady - dymenie z výfuku a únik chladiacej kvapaliny. Podľa objednávky na opravu vozidla navrhovateľa zo dňa 11.01.2005 bola uskutočnená výmena chladiča, a to za účelom odstránenia závady

- únik chladiacej kvapaliny. Rovnako výmena chladiča bola k odstráneniu uvedenej závady potrebná. Pokiaľ ide o závadu - únik chladiacej kvapaliny, pre ktorú odovzdal navrhovateľ svoje motorové vozidlo odporcovi dňa 26.09.2005, odporca informoval navrhovateľa, že bude potrebné vymeniť celý motor z dôvodu prasknutých valcov motora a náklady tejto opravy budú predstavovať asi 9 958,18 eur (300 000,- Sk). Po oznámení uvedenej skutočnosti navrhovateľovi, navrhovateľ uviedol, že predmetnú opravu bude riešiť namontovaním použitého motora, ktorý si sám zoženie. Začiatkom decembra 2005 si navrhovateľ prišiel vyzdvihnúť osobné veci z vozidla, pričom sa vyjadril, že motor do vozidla zatiaľ nemá.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu podanom odporcom uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojich argumentoch vyjadrených v návrhu na začatie konania. Tvrdenia odporcu považuje za nepravdivé a sú podľa jeho názoru vedené zjavnou snahou zbaviť sa zodpovednosti za záväzky voči navrhovateľovi.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zákazkového listu č. R. zo dňa 25.10.2004 a pokladničného dokladu, súd zistil, že odporca vyfakturoval navrhovateľovi za opravu D+M hmaly motora, diagnostiku a materiál sumu v výške 3 828,69 eur (115 343,10 Sk), ktorú navrhovateľ uhradil dňa 25.11.2004.

Zo zákazkového listu č. R. zo dňa 11.01.2005 a pokladničného dokladu súd zistil, že odporca vyfakturoval navrhovateľovi za kontrolu tesnosti, kontrolu úniku chladiacej kvapaliny, výmenu chladiča a materiálu sumu vo výške 575,86 eur (17 348,79 Sk), ktorú navrhovateľ uhradil dňa 20.01.2005.

Z čestného prehlásenia zo dňa 04.04.2006, predloženým Z. Ď., automechanikom, súd zistil, že Z. Ď. diagnostikoval predmetné motorové vozidlo vo vlastníctve navrhovateľa, z ktorého zistil, že na predmetnom motorovom vozidle išlo o únik chladiacej kvapaliny. Pravdepodobnou príčinou tejto závady bola netesnosť v obehovom systéme chladenia motora. Po celkovej analýze a zistení úniku kvapaliny z radiátora kúrenia do kabíny Z. Ď. tento následne vymenil. Keďže závada pretrvávala, rozhodol sa demontovať hlavu valcov motora a následne zistiť jej stav. K tomuto účelu využil službu Slovenského Ústavu Zváračského, kde majú príslušnú technológiu na takúto diagnostiku a výsledok testu bol, že predmetná hlava valcov motora nepreukazovala žiadne závady. Následne vozidlo znovu uviedol do pojazdného stavu.

Zo svedeckej výpovede Z. Ď., vyučeného automechanika, ktorý vykonal výmenu radiátora kúrenia na predmetnom aute, vyplýva, že po niekoľkých mesiacoch po tom, ako si navrhovateľ kúpil predmetné motorové vozidlo, začalo dochádzať k úniku chladiacej kvapaliny. Aby zistil príčinu úniku kvapaliny, demontoval hlavu valcov motora a túto odniesol do výskumného ústavu zváračského na vykonanie skúšky tlakom, ktorou sa diagnostikujú netesnosti. Z vykonanej skúšky sa zistilo, že hlava valcov nemá netesnosti. Vozidlo spolu s navrhovateľom odviezli do servisu odporcu. Pri hlásení závady prijímaciemu technikovi uviedol, že hlava valcov už bola testovaná s negatívnym výsledkom. O predmetnom vykonaní diagnostiky neexistuje žiadny záznam, nakoľko sa podľa p. Ď. nevedie žiadna evidencia testovaných komponentov na výskumnom ústave zváračskom. P. Ď. uviedol, že diagnostikované boli len hlavy motorov, a nie aj blok motora, nakoľko predmetné vozidlo má 6 valcový motor a mal skúsenosti z minulosti, že na týchto vozidlách zvykli odchádzať hlavy valcov motora.

Zo svedeckej výpovede O.. T. P., prijímacieho technika odporcu vyplýva, že navrhovateľ prišiel prvý krát do servisu s tým, že vozidlo nadmerne dymí a spotrebováva vodu. Vozidlo navrhovateľ doviezol potom ako niekto v neautorizovanom servise neodborne vykonal opravu, čo videl vizuálne, keď sa na motor pozrel. Vozidlo bolo v servise jeden mesiac, bola vymenená hlava valcov motora a daná nová. Po nejakom čase navrhovateľ opätovne prišiel do servisu s tým, že auto už nedymí, ale voda naďalej tečie. Bolo zistené, že je poškodený chladič motora, z ktorého tiekla voda. Z dôvodu tejto vady bol navrhovateľovi vymenený chladič, t.j. bol mu namontovaný nový chladič. Keď navrhovateľ prišiel do servisu tretí krát, bola vykonaná diagnostika, v rámci ktorej bola odmontovaná hlava valcov motora a bolo zistené, že bola prasknutá vložka motora. S hlavou valca predmetná vada nemala nič spoločné, nakoľko sa jedná o inú časť motora, ktorú bolo možné odstrániť výmenou bloku motora. Keďže navrhovateľ používal vozidlo aj napriek tomu, že pre poškodenie chladiča dochádzalo k úniku kvapaliny, malo to za následok, že došlo k poškodeniu bloku motora. Pri druhej a tretej návšteve navrhovateľa v servise odporcu, navrhovateľ reklamoval vykonanie opravy a to tým, že závada sa opakuje. Navrhovateľ zakaždým požadoval bezplatnú opravu. Reklamácia nebola uznaná, nakoľko podľa pracovníkov odporcu vada - prasknutý blok motora bola spôsobená používaním vozidla s prasknutým chladičom.

Zo svedeckej výpovede O.. O. T., zamestnanca odporcu od 01.09.2005 do 31.08.2006 ako vedúci servisu vyplýva, že v prípadoch navrhovateľa sa stretol až v čase, keď už boli vykonané dve predchádzajúce opravy. Navrhovateľ prišiel do servisu reklamovať predchádzajúce opravy, ktoré boli zaevidované ako reklamácia, avšak následne ako bol rozobratý motor sa zistilo, že vada je spôsobená prasknutou vložkou valca na bloku motora. V danom prípade, jediným možným spôsobom ako túto vadu bolo možné odstrániť, bola výmena bloku motora. Túto opravu si však navrhovateľ neobjednal, a preto ho viackrát písomne vyzval, aby si po predmetné motorové vozidlo prišiel alebo rozšíril objednávku. Pán T. uviedol, že pri opravách používa odporca len originálne náhradné diely, ktoré cez importéra objednáva priamo od výrobcu.

Zo znaleckého posudku č. 46/2010 vypracovaného O.. O. E.. Š. vyplýva, že príčinou úniku chladiacej kvapaliny z chladiaceho okruhu predmetného vozidla bola netesnosť niektorého z jeho elementov. Nositeľom netesnosti chladiacej sústavy mohli byť napr. hadice chladiaceho systému, spoje hadíc a jednotlivých komponentov chladiaceho systému, radiátor kúrenia, expanzná nádržka, chladič a tiež diely samotnej podskupiny polomotor, teda obehové čerpadlo, hlava a blok motora. Na základe podkladov, ktoré znalec mal v čase podávania znaleckého posudku pri diagnostikovaní je možné konštatovať, že postup odporcu pri diagnostikovaní a následnom odstraňovaní navrhovateľom udávaných závad nebol správny. Pracovníci odporcu začali odstraňovať závadu najskôr výmenou hlavy motora, avšak bez náležitého posúdenia a preskúmania celkového stavu jednotlivých komponentov chladiacej sústavy motora daného vozidla. Ak by detailne preskúmali všetky nevyhnutné diely, museli by v prvom rade zistiť pochybný, resp. nevyhovujúci technický stav chladiča chladiacej sústavy motora a preto mali tento chladič vymeniť ako prvý. Zistenie daného stavu prvkov chladiacej sústavy a v rámci nej aj chladiča bolo technicky logické i dôvodné, časovo, odborne i finančne málo náročné. Následne by po výmene chladiča bolo zistené, že základná závada na vozidle uvádzaná navrhovateľom, t.j. strácanie sa chladiacej kvapaliny, naďalej pretrváva. V takomto prípade by v mesiaci január 2005 vznikol stav, že zostali ešte dve významné, potenciálne možné príčiny úniku chladiacej kvapaliny - prasknutá hlava motora, alebo prasknutý blok motora (resp. jeho vložkovanie). Rozhodnutie pracovníkov odporcu pre preskúmanie iba technického stavu hlavy motora bolo v tejto fáze diagnostiky závady neprezieravé, až riskantné. V posudzovanom prípade sa v skutočnosti nejednalo o dymenie z výfuku vozidla, pretože toto je spôsobované napr. spaľovaním oleja v spaľovacom priestore motora. V skutočnosti sa jednalo o unikanie pár z výfuku vozidla, ktorých hlavnou zložkou zrejme bola voda a preto mali tieto pary bielu farbu. Táto závada nebola na vozidle trvalou závadou, bol to len prechodný, aktuálny stav po pokuse o opravu vozidla svedkom p. Ď.K.. Z tohto dôvodu nie je vhodné spájať obe poruchy, únik kvapaliny a „dymenie z výfuku“ do kauzálneho vzťahu a je potrebné od úniku kvapaliny oddeliť závadu úniku z výfuku spôsobenú netesnosťami, ktoré vznikli ako dôsledok demontáže hlavy motora a jej spätnej montáže na motor bez dôkladného utesnenia spojov. Samotný prasknutý blok motora alebo poškodený chladič nemôže byť sprevádzaný evidentným únikom pary z výfuku vozidla. Avšak súčasný únik pary z výfuku spolu so strácaním sa chladiacej kvapaliny môže signalizovať práve poškodenie hlavy motora. V tomto smere by sa dalo posúdenie možného poškodenia hlavy motora pracovníkmi odporcu považovať sa technicky dôvodné a správne. Znalec uviedol, že pri skúšobnej jazde v rozsahu 5 až 7 km nie je

technicky možné zistiť, či došlo k odstráneniu vady spočívajúcej vo výmene hlavy valcov motora a vo výmene chladiča, s ohľadom na to, že sa v posudzovanom prípade jednalo o minimálny únik chladiacej kvapaliny a na takej krátkej dráhe skúšobnej jazdy by sa neprejavil žiaden postrehnuteľný únik chladiacej kvapaliny. Netesnosť hlavy motora a netesnosť chladiča sú samostatnými závadami a môžu sa na vozidle vyskytovať buď separátne, alebo aj obe súčasne. Obe závady majú za dôsledok únik chladiacej kvapaliny bez ohľadu na to, či sa tieto závady vyskytujú na vozidle samostatne alebo súčasne. Únik pary z výfuku nemá nič spoločné s poškodením (netesnosťou) chladiča chladiacej sústavy motora vozidla. V prípade, ak pracovníci odporcu po vykonanej výmene hlavy motora regulárne naplnili a odvzdušnili chladiacu sústavu vozidla, a ak navrhovateľ ako prevádzkovateľ predmetného vozidla s vozidlom odjazdil v čase od výmeny hlavy motora po odovzdanie vozidla do druhej opravy u odporcu (výmeny chladiča) celkom ním uvádzaných 50 km, po tom čase bežnej prevádzky vozidla nevznikli technické podmienky pre prasknutie bloku, resp. vložiek valcov motora. K prasknutiu motora (vložiek bloku motora) môže dôjsť predovšetkým pri dlhodobom prevádzkovaní motora za trvalo nedostatočného chladenia motora, spôsobeného napr. nedostatočným množstvom chladiacej kvapaliny v chladiacom systéme motora. Takéto podmienky v tomto prípade nenastali. V posudzovanom prípade je technicky vysoko pravdepodobné, že navrhovateľ už zakúpil predmetné vozidlo s poškodeným blokom motora. Znalec nemal možnosť vykonať obhliadku predmetného motorového vozidla v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku. Ak je pravdou, že na dotknutom vozidle je skutočne poškodený blok motora, potom je predmetné vozidlo technicky opraviteľné výmenou bloku motora alebo výmenou polomotora. Súčasne by za takéhoto stavu bolo vozidlo ekonomicky neopraviteľné, pretože náklady na jeho opravu by boli významne vyššie ako je jeho aktuálna všeobecná hodnota. Podľa skutočností, ktoré obsahujú predmetný spisový materiál, automechanik p. Ď.Č. demontoval hlavu z motora a dal jej tesnosť otestovať. Výsledok testu bol, že hlava nevykazuje netesnosti. To znamená, že svedok p. Ď. v skutočnosti nezistil o akú závadu vozidla sa jedná. Hlavu motora spätne namontoval pravdepodobne bez toho, aby vymenil tesniace prvky rozobratých deliacich plôch, predovšetkým tesnenie pod hlavu valcov. Technicky zákonite z dôvodu nevymenenia tesnení po tomto pokuse o opravu preto mohla začať z výfuku vozidla unikať para. S prihliadnutím na skutočnosť, že aj po dvoch opravách vykonaných odporcom, navrhovateľom deklarovaná závada na jeho vozidle pretrváva, bola výmena hlavy motora nedôvodná. Výmena chladiča, ktorá mala byť na vozidle uskutočnená ako prvá z opráv, bola na základe informácií, ktoré v čase podávania znaleckého posudku znalec mal, technicky dôvodná.

Z výpovede S. R., bývalého zamestnanca odporcu na pozícii vedúceho servisných služieb, vyplýva, že navrhovateľ prišiel do servisu odporcu s tým, že mu uniká chladiaca kvapalina a dymí sa z výfuku. Pri diagnostike bolo zistené, že únik chladiacej kvapaliny je niekde pri spaľovacom priestore, preto pracovníci odporcu kontrolovali hlavu valcov motora. Na hlave valcov motora síce viditeľné poškodenie nebolo, avšak vylúčili iný problém, ktorý by mohol viesť k obidvom závadám. Skontrolovali taktiež valce motora a taktiež aj blok motora. V bloku motora problém nebol, nakoľko ak by problém bol v bloku motora, prišlo by k zmiešaniu chladiacej kvapaliny s olejom, avšak olej bol čistý, nemal príznaky zmiešania s chladiacou kvapalinou. Nakoniec sa ustálili, že problém bude v hlave motora, čomu nasvedčovalo aj to, že dym bol biely. Na základe uvedeného pristúpili k výmene hlavy motora. Vozidlo odišlo v poriadku, po výmene hlavy motora už nedymilo, ani nebol únik chladiacej kvapaliny. Po vykonaní opravy bola vykonaná skúšobná jazda, minimálne 15 km, nakoľko vozidlo muselo ísť do maximálneho zahriatia, pretože v prípade, ak bola trhlina na hlave motora, táto sa prejaví až po tom, ako sa zahreje motorové vozidlo na prevádzkovú teplotu. Navrhovateľ prišiel do servisu aj druhý krát s tým, že mu naďalej uniká chladiaca kvapalina. Pri diagnostike sa zistilo, že bol prasknutý chladič, ktorý bol následne vymenený. Pán R. uviedol, že kontrolu hlavy motora vykonali len vizuálne, nakoľko navrhovateľ uviedol, že hlavu motora diagnostikovali v zváračskom ústave a táto nie je poškodená. Odporca mal skúsenosti s diagnostikou v zváračskom ústave, a niekedy sa stalo, že diagnostika nimi vykonaná nebola správna. V zváračskom ústave robili len tlakové skúšky, pri ktorých sa táto závada - prasknutie, nemusí prejaviť. Taktiež mali skúsenosti s tým, že zváračský ústav nedával oficiálny protokol z vykonaných skúšok, len oznámili k akým zisteniam dospeli. Nakoľko navrhovateľ prišiel opäť s tým istým problémom ako pri predchádzajúcej oprave - únik chladiacej kvapaliny, išlo o reklamáciu a navrhovateľovi bol vystavený reklamačný list. Pri úniku chladiacej kvapaliny sa vždy najskôr kontroluje chladiaci okruh - chladič, hadice atď. Pri kontrole chladiča zistili, že tento je poškodený, a po následnej výmene chladiča, kvapalina už neunikala. K výmene hlavy motora došlo preto, lebo symptómy, ktoré sa prejavovali ukazovali na to, že hlava motora je poškodená.

Z dodatku k znaleckému posudku č. 46/2010 vypracovaného O.. O. E.. Š. vyplýva, že ak sa jedná o drobnú prasklinu hlavy motora, nie je možné túto vykonaním tlakovej skúšky hlavy valcov motora jednoznačne vylúčiť. V každom prípade vykonanie takejto orientačnej tlakovej skúšky bolo na počiatku riešenia daného problému technicky nevyhnutné. V intenciách tvrdenia navrhovateľa predmetné vozidlo nebolo po vykonaní prvej opravy v prevádzkyschopnom stave. Túto okolnosť zistil podľa jeho tvrdení, už po odjazdení cca 50 km, preto následne predmetné motorové vozidlo pristavil na druhú opravu. Skutočnosť, či opravou vozidla uskutočnenou výmenou hlavy motora, bola vada vozidla riadne odstránená, nebolo možné zistiť po odjazdení cca 50 km. V každom prípade je možné technicky dôvodne konštatovať, že ak sa počas prevádzky vozidla v rozsahu 50 odjazdených km prejavil taký značný únik kvapaliny z chladiacej sústavy motora, že bolo potrebné chladiacu kvapalinu dopĺňať, potom dôvodom takéhoto úniku bol zrejmý zlý technický stav vodného chladiča, jeho výrazná netesnosť. V stave súčasného technického poznania riešeného problému je možné technicky dôvodne uviesť, že v čase vykonania prvej opravy predmetného motorového vozidla, vložka 3. valca jeho motora nebola prasknutá. Všetky tri závady zistené na predmetnom vozidle sa prejavovali únikom chladiacej kvapaliny. Je možné technicky dôvodne usudzovať, že kvantitatívne najmenší únik chladiacej kvapaliny spôsobovala prasklina v hlave motora, väčším únikom bola sprevádzaná závada prasknutia vložky motora a nepomerne najväčším únikom sa vyznačovala strata kvapaliny zo systému v dôsledku netesnosti tzv. vodného chladiča. K prasknutiu 3. valca motora predmetného vozidla došlo najpravdepodobnejšie počas prevádzkovania tohto vozidla navrhovateľom v období medzi vykonaním prvej a druhej opravy. Teda v čase najväčšieho úniku chladiacej kvapaliny z chladiaceho systému motora, čiže počas nesprávneho prevádzkovania vozidla. Je technicky dôvodné, že predmetná vložka 3. valca motora mohla prasknúť najpravdepodobnejšie pred výmenou chladiča, pretože práve v tom čase bolo nevyhnutné dolievať kvapalinu do chladiaceho okruhu motora. Po vykonaní druhej opravy, t.j. po výmene chladiča, bol obnovený normálny chladiaci režim motora, pri ktorom za bežných okolností nie je technický dôvod na prasknutie vložky niektorého z valcov motora. V znaleckom posudku č. 46/2010 znalec okrem iného uviedol ako pochybenie odporcu, že pracovníci odporcu už v čase vykonania opravy dotknutého vozidla, keď mali čiastočne rozobraný jeho motor nezisťovali, či nie je poškodený aj blok motora resp. jeho vložkovanie. V tom čase však netušil, že poškodenie (prasknutie) vložky 3. valca motora sa nachádza na takom prístupnom a dobre viditeľnom mieste, kde by všetci zainteresovaní, vrátane mechanika p. Ď., museli toto poškodenie zistiť. Táto novo zistená okolnosť spôsobila úplne iný pohľad na správnosť postupu odporcu v diagnostike i následných opravách. V prípade výmeny hlavy motora nepostačuje na posúdenie, či došlo k odstráneniu vady po vykonaní jazdy s oprávneným vozidlom v dĺžke 5, či 15 km. Takouto skúšobnou jazdou po vykonaní danej závažnej opravy sa preverí len základná funkčnosť komponentov vozidla, prvkov elektrickej a prevádzkovej výbavy vozidla. Po výmene hlavy motora sa musia spoje a uloženia motora za prevádzky usadiť, takže skutočný výsledok opravy sa prejaví po odjazdení prvých cca niekoľko kilometrov. V prípade výmeny chladiča predmetného vozidla by pre základnú vizuálnu kontrolu vykonanej opravy mohlo postačovať aj odjazdenie cca 15 km, ak by skúšobná jazda prebehla pri pracovnej teplote, v režime rôznych otáčok a zaťažení motora. Doplnenie dokazovania prinieslo v posudzovanej veci zásadne nové technické poznatky, ktoré poskytli úplne iný pohľad na daný problém. Medzi technicky nesporné skutočnosti za novo ustáleného stavu poznania problému patria zistenia, že dotknuté vozidlo nemalo v čase vykonania prvej opravy u odporcu odjazdených cca 153 000 km, ale pravdepodobne cca 200 000 až 250 000 km, v čase vykonania prvej opravy vozidlo nevykazovalo vadu prasknutia vložky 3. valca motora, ani významnú netesnosť chladiča. Významná netesnosť chladiča vznikla v období po vykonaní prvej opravy. Prasknutie vložky 3. valca motora bolo spôsobené nesprávnym prevádzkovaním vozidla, najpravdepodobnejšie v období medzi vykonaním prvej a druhej opravy vozidla. V prípade, ak diagnostika závad dotknutého vozidla u odporcu prebiehala v rozhodnom čase tak, ako to vo výpovedi uviedol svedok p. R., potom bol diagnostický postup pracovníkov odporcu v čase vykonania prvej a druhej opravy vozidla správny. Nepriame technické dôkazy to potvrdzujú a tiež nasvedčujú, že za novo zistených okolností bol správny aj odporcom zvolený postup opráv na dotknutom vozidle.

Z výpovede znalca O.. O. E.. Š. vyplýva, že znaleckú činnosť vykonáva zhruba 35 rokov a takýto stav, že v jednej veci podal dva protichodné zn. posudky sa stalo prvý raz za jeho práce. V prípade jeho primárneho znaleckého posudku vychádzal z úplne iných okrajových podmienok ako v prípade dodatku znaleckého posudku. V čase vyhotovenia 1. znaleckého posudku nemohol vykonať obhliadku poškodenia motora a mal iba pomerne jednostranné technické informácie od navrhovateľa, ktorý sa vyjadroval k jeho otázkam. Zo strany odporcu mal k dispozícii predovšetkým technické názory z výpovede svedka p. P., ktorý bol v čase prijímania vozidla do opravy prijímacím technikom. V čase

podávania 2. znaleckého úkonu už absolvoval obhliadku poškodeného predmetného motora a mal k dispozícii významne iné technické tvrdenia svedka p. R., ktorý vykonával v inkriminovanej dobe funkciu vedúceho servisných služieb. Tento svedok pre neho z technického hľadiska mal najviac technických informácií o tom, akým spôsobom prebiehala oprava a diagnostikovanie závad na predmetnom vozidle. Čo sa týka rozhodujúceho rozdielneho zistenia v 2. znaleckom úkone, toto je odvodené od zistenia, že na treťom valci tohto šesťvalcového motora v hornej časti valca zistil zjavnú a aj voľným okom dobre identifikovateľnú prasklinu smerujúcu z hora na dol ku kľukovému hriadeľu motora. Toto poškodenie je zrejmé aj z fotodokumentácie. Na predmetnom vozidle boli postupne vykázané 3 závady, prasknutá hlava valcov, poškodený chladič a prasknutý blok motora, resp. vložka bloku motora. Či bola hlava motora v skutočnosti poškodená alebo nie sa jednoznačne technicky v súčasnosti preukázať nedá. Čo sa ale technicky preukázať dá je, že prasklina bloku motora sa nemohla vyskytovať na bloku motora v čase vykonania prvej opravy na motore. Toto nové zistenie je odvodené od toho, že predmetná prasklina je na tak viditeľnom mieste, že aj laik bez použitia techniky, zväčšovacieho prístroja, mohol túto prasklinu detekovať. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že ku prasknutiu tejto vložky motora mohlo z technického hľadiska dôjsť najpravdepodobnejšie v čase medzi vykonaním prvej a druhej opravy motora, keď aj podľa navrhovateľa bolo potrebné do motora pravidelne a v relatívne veľkom rozsahu dolievať vodu. Ak by bola prasklina na vložke 3. valca už v čase vykonania prvej opravy, potom by ju pravdepodobne mohol vidieť aj svedok Ď., ktorý nepochybne hlavu motora odmontoval a odniesol ju na tlakovú skúšku do výskumného ústavu zváračského. Technickým dôkazom o tom, že odporca, resp. jeho pracovníci by mohli túto prasklinu spozorovať je, že vymenili hlavu, a ak túto hlavu vymenili, potom tú pôvodnú museli demontovať, a keďže ju demontovali, potom bolo voľným okom možné presne tento stav zistiť bez akýchkoľvek prístrojov.

Podľa , ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa , ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

Predmetom sporu bol nárok navrhovateľa 4 404,57 eur (132 692,- Sk) s príslušenstvom titulom vrátenia plnenia od odporcu za vykonané opravy na motorovom vozidle vo vlastníctve navrhovateľa a uloženie povinnosti odporcovi odobrať z vozidla navrhovateľa, hlavu valca motora a chladič, namontované odporcom do osobného motorového vozidla navrhovateľa zn. R. J. I., evid. č.: T. XXX T..

Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ dňa 25.10.2004 odovzdal predmetné motorové vozidlo do opravy odporcu z dôvodu závad - dymenie z výfuku a úniku chladiacej kvapaliny. Za opravu D+M hmaly motora, diagnostiku a materiál odporca vyfakturoval navrhovateľovi sumu v výške 3 828,69 eur (115 343,10 Sk), ktorú navrhovateľ uhradil dňa 25.11.2004. Za účelom odstránenia závady - únik chladiacej kvapaliny si navrhovateľ u odporcu objednal opravu vozidla dňa 11.01.2005, na základe čoho bola uskutočnená výmena chladiča, za ktorú odporca vyfakturoval navrhovateľovi sumu vo výške 575,86 eur (17 348,79 Sk), ktorú navrhovateľ uhradil dňa 20.01.2005. Závada - únik chladiacej kvapaliny však naďalej pretrvávala, na základe čoho odovzdal navrhovateľ svoje motorové vozidlo odporcovi dňa 26.09.2005, odporca informoval navrhovateľa, že bude potrebné vymeniť celý motor z dôvodu

prasknutých valcov motora a náklady tejto opravy budú predstavovať asi 9 958,18 eur (300 000,- SK). Následne navrhovateľ uviedol odporcovi, že predmetnú opravu bude riešiť namontovaním použitého motora, ktorý si sám zoženie.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda navrhovateľ v konaní tvrdí, že zaplatil odporcovi za opravy, ktoré neodstránili vady a nesúviseli s nimi je to povinný jednoznačne preukázať. Súd dôkazy, ktoré boli vykonané vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia

Zo svedeckej výpovede p. Z. Ď. vyplýva, že z predmetného motorového vozidla dochádzalo k úniku chladiacej kvapaliny, na základe čoho demontoval hlavu valcov motora, a nechal ju diagnostikovať v Slovenskom ústave zváračskom, kde sa z vykonanej skúšky zistilo, že hlava valcov motora nemá netesnosti. K tejto skutočnosti sa vyjadril aj svedok p. O.. T. P., ktorý uviedol, že navrhovateľ prišiel prvý krát do servisu odporcu z dôvodu, že vozidlo nadmerne dymilo a spotrebovávalo vodu. Na prvý pohľad videl, že niekto v neautorizovanom servise, pred tým ako prišiel navrhovateľ do servisu odporcu, vykonal neodborne opravu, keď sa na motor pozrel a bola nutná výmena hlavy valcov motora. Zo svedeckej výpovede p. O.. O. T., ktorý pracoval u odporcu až v čase tretej opravy, vyplýva, že navrhovateľ reklamoval predchádzajúce dve opravy, nakoľko nevyriešili vady, ktoré vo vozidle naďalej pretrvávali. Počas tretej opravy sa zistilo, že vada je spôsobená prasknutou vložkou valca na bloku motora, ktorú bolo možné odstrániť jedine výmenou bloku motora.

Z výpovede svedka S. R., bývalého zamestnanca odporcu na pozícii vedúceho servisných služieb má súd za preukázané, že pri diagnostike pracovníci odporcu zistili, že únik chladiacej kvapaliny sa nachádza v okolí spaľovacieho priestoru, preto bolo potrebné skontrolovať hlavu valcov motoru. Pracovníci odporcu skontrolovali aj valce motora a blok motora, v ktorom problém nebol, nakoľko v prípade problému, by v bloku motora prišlo k zmiešaniu chladiacej kvapaliny s olejom, pričom táto skutočnosť nenastala. Na základe uvedeného sa pracovníci odporcu ustálili v tom, že problém bude v hlave motora, čomu nasvedčovalo aj to, že dym bol biely a následne pristúpili k výmene hlavy motora. Po výmene hlavy motora už vozidlo nedymilo a nevyskytoval sa ani únik chladiacej kvapaliny, čo bolo zistené vykonaním skúšobnej jazdy, kedy vozidlo muselo ísť do maximálneho zahriatia a v prípade, ak by bola trhlina na hlave motora, táto by sa prejavila až po zahriatí motorového vozidla na prevádzkovú teplotu. Druhý krát, kedy navrhovateľ prišiel do servisu odporcu z dôvodu, že mu naďalej uniká chladiaca kvapalina, pracovníci odporcu zistili, že na predmetnom motorovom vozidle bol prasknutý chladič, ktorý následne vymenili. Nakoľko navrhovateľ uviedol pracovníkom odporcu, že hlava motoru bola diagnostikovaná zváračským, túto kontrolu vykonali len vizuálne. Z uvedeného vyplýva, že k výmene hlavy motora došlo, nakoľko symptómy, ktoré sa na motorovom vozidle prejavovali, poukazovali na to, že je poškodená hlava motora. Pri kontrole chladiča bolo pracovníkmi odporcu zistené, že chladič motora je poškodený, preto bolo potrebné ho vymeniť, po takejto výmene kvapalina už neunikala.

Pôvodným znaleckým posudkom znalec zistil, že na základe podkladov, ktoré mal v tom čase k dispozícii, odporca pri diagnostikovaní vád a ich následnom odstraňovaní nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou. Pracovníci odporcu začali s odstraňovaním závad najskôr výmenou hlavy motora, ale bez vhodného posúdenia a preskúmania celkového stavu jednotlivých častí chladiacej sústavy motora predmetného vozidla. V prípade, že by detailne skúmali všetky dôležité diely, zistili by nevyhovujúci technický stav chladiča chladiacej sústavy motora a preto mali tento chladič vymeniť ako prvý. Podľa znalca nie je vhodné spájať únik kvapaliny a „dymenie z výfuku“ do príčinného vzťahu a je nutné od úniku kvapaliny oddeliť závadu úniku dymu z výfuku, ktorá bola spôsobená netesnosťami vzniknutými ako dôsledok demontáže hlavy motora a jej spätnej montáže na motor bez dôkladného utesnenia spojov. Netesnosť hlavy motora a netesnosť chladiča sú samostatnými závadami a môžu sa na vozidle

objavovať buď separátne, ale aj súčasne. Znalec v čase vypracovania prvého posudku nemal možnosť vykonať obhliadku predmetného motorového vozidla. Po následnej obhliadke vozidla vypracoval dodatok ku znaleckému posudku, v ktorom zmenil svoj názor z dôvodu, že pri vypracovaní prvého znaleckého dodatku mal k dispozícii len jednostranné technické informácie od navrhovateľa, ktorý sa vyjadroval k jeho otázkam. V stave terajšieho technického poznania riešeného problému je možné technicky odôvodnene uviesť, že v čase vykonania prvej opravy motorového vozidla, vložka 3. valca jeho motora nebola prasknutá. Je možné sa technicky dôvodne domnievať, že kvantitatívne najmenší únik chladiacej kvapaliny spôsobovala prasklina v hlave motora, väčším únikom bola sprevádzaná závada prasknutia vložky motora a nepomerne najväčším únikom sa vyznačovala strata kvapaliny zo systému v dôsledku netesnosti tzv. vodného chladiča. Poškodenie (prasknutie) vložky 3. valca motora sa nachádza na tak prístupnom a viditeľnom mieste, kde by toto poškodenie museli všetci zainteresovaní, vrátane p. Ď., zistiť. Taktiež je nutné uviesť, že dané vozidlo nemalo v čase vykonania prvej opravy u odporcu odjazdených cca 153 000 km, ale pravdepodobne 200 000 až 250 000 km. V čase realizácie prvej opravy vozidlo nepreukazovalo vadu prasknutia vložky 3. valca motora, ani významnú netesnosť chladiča. Podľa znalca diagnostický postup pracovníkov odporcu v období vykonania prvej a druhej opravy vozidla bol správny a zároveň nepriame technické dôkazy potvrdili, že odporca správne zvolil postup opráv na predmetnom motorovom vozidle

Na základe dodatku k znaleckému posudku č. 46/2010 vypracovanom znalcom O.. O. E.. Š. a jeho následnej výpovede, má súd za to, že v čase, kedy odporca vykonal opravu na predmetnom motorovom vozidle navrhovateľa, vložka 3. valca motora nebola prasknutá. K prasknutiu 3. valca motora došlo počas nesprávneho prevádzkovania vozidla navrhovateľom v období medzi vykonaním prvej a druhej opravy, kedy dochádzalo k najväčšiemu úniku chladiacej kvapaliny z chladiaceho okruhu motora. Po výmene chladiča, druhej oprave, bol obnovený normálny chladiaci režim motora, pri ktorom za obvyklých okolností nie je technický dôvod na prasknutie vložky niektorého z valcov motora. Poškodenie (prasknutie) vložky 3. valca motora sa nachádza na dobre prístupnom a viditeľnom mieste, kde by ho všetci zainteresovaní museli postrehnúť. Na predmetnom motorovom vozidle boli postupne zistené tri závady, ktorými bola prasknutá hlava valcov, poškodený chladič a prasknutý blok motora. To, že prasklina bloku motora nemohla byť v čase vykonania prvej opravy na motore prítomná je technicky preukázateľné. Ak by sa táto prasklina na vložke 3. valca motora vyskytovala v čase vykonania prvej opravy, mohol ju objaviť aj svedok pán Ď., ktorý hlavu motora odmontoval a odniesol ju na tlakovú skúšku do výskumného ústavu zváračského. Z uvedeného vyplýva, že diagnostický postup pracovníkov odporcu v období vykonania prvej a druhej opravy vozidla bol správny a taktiež nepriame technické dôkazy potvrdzujú, že odporca správne zvolil postup opráv na predmetnom motorovom vozidle.

Podľa názoru súdu, na základe uvedeného vady, ktoré sa ukázali pri tretej oprave, ktorých následkom bolo, že je nutné vymeniť motor, sa neprejavovali pri prvej oprave predmetného motorového vozidla, čo vyplýva aj z výpovede svedka p. S. R., ako aj zo znaleckého posudku. Vady, ktorými boli nadmerné unikanie dymu, chladiacej kvapaliny a prasklina na bloku valca motora vznikali postupne nesprávnym prevádzkovaním motorového vozidla navrhovateľom, čo viedlo k prasknutiu 3. valca motora. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že opravy, ktoré boli odporcom vykonané na predmetnom motorovom vozidle neodstránili vady vozidla a nesúviseli s nimi. Súd má za to, že odporca postupoval s odbornou starostlivosťou pri diagnostikovaní závad motorového vozidla a následnom postupe vykonania ich opráv.

S poukazom na vyššie uvedené, súdu nezostalo iné, ako návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa veta druhá účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že odporca, ktorému súd vo vyhlásenom uznesení o trovách konania prisúdil ich náhradu, v zákonnej lehote nesplnil povinnosť trovy konania vyčísliť a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia trovy konania odporcu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania proti navrhovateľovi v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nepriznal, keď nebol viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi. Súd odporcovi nepriznal uplatnenú náhradu trov konania

- náhradu faktúry č. XXXXXXXX, vystavenú spoločnosťou SLOVDEKRA s.r.o., so sídlom Polianky 2834/19, Bratislava, IČO: 31 324 797, ktorá mala pre odporcu vykonať analýzu znaleckého posudku č. 46/2010, nakoľko súd nemá za preukázané, že výdavky odporcu vyfakturované spoločnosťou SLOVDEKRA s.r.o., boli vynaložené účelne a hospodárne. Nakoľko si odporca iné trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na exekúciu.