Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-157-2015.pdf
PDF · 90.05 KB
No categories available
8C/157/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín proti odporcovi I. Y., L.. XX. XX. XXXX, P. J. K. XXXX/X, XXX XX K., občan SR, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2.003,28 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 526,43 EUR spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 22. 07. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 2.003,28 EUR aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom ako dlžníkom uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú aj úverové podmienky. Odporca sa zaviazal riadne a včas splácať dohodnutý poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko odporca bol s úhradou splátok v omeškaní bol listom vyzvaný dňa 23. 04. 2013 k splateniu celého zostatku úveru. Na základe tej skutočnosti, že do dnešného dňa riadne toto nezaplatil žiadame, aby ho súd zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy. Zároveň žiadame, aby ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 16. 03. 2010 bolo zistené, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške kreditného limitu 2.000,- EUR mesačne. Výška mesačnej splátky bola určená na 4% z dlžnej čiastky. Ročná úroková sadzba podľa článku 40 bola určená na 26,28% a 11,88%.
Súd z výpisu vyhotoveného navrhovateľom o čerpaní a splácaní uvedeného úverového rámca zistil, že odporca celkovo vyčerpal sumu vo výške 2.948,06 EUR, pričom zaplatil celkove sumu 2.421,63 EUR.
Súd z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka zistil, že uvedenú zmluvu treba posudzovať v rovine spotrebiteľských zmlúv, nakoľko odporca je fyzickou osobou. V rámci § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z. z. je potrebné, aby spotrebiteľský úver obsahoval dátum konečnej splatnosti poskytnutého úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu RPMN. Ak takéto náležitosti nemá, považuje sa podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej zmluve je výška mesačnej splátky vyjadrená percentuálne 4% z dlžnej čiastky, pričom takto určená splátka je nepresná, nejasná, nie je zrejmé akú cenu odporca za poskytnuté služby má v skutočnosti zaplatiť. Spotrebiteľ na základe takto dodávateľom sformulovanej úverovej zmluvy nemá vedomosť o skutočnosti za akú cenu, teda odplatu si finančné prostriedky požičiava. Zmluva síce špecifikuje splátku, avšak táto je pre spotrebiteľa nepresná a má za následok, že spotrebiteľ objektívne nemôže vedieť akú cenu kupuje za poskytované peňažné prostriedky. Poukazuje aj na § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, že spotrebiteľ nesmie byť klamaný a v zmluve sa nesmú uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné a nejasné, dvojzmyselné údaje. Predložená úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania zákonom požadované náležitosti neobsahuje, pričom poukazujú aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/368/2012 zo dňa 11. 01. 2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 20. 12. 2012 a rozsudok 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012, kde v totožnej právnej veci sa krajský súd stotožnil s uvádzanými právnymi závermi a mal za to, že v rámci takejto zmluvy bolo potrebné posudzovať túto zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe týchto skutočností poukazujeme na to, že navrhovateľ má právny titul iba na zaplatenie sumy 526,43 EUR.
Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka na pojednávaní konanom dňa 04. 08. 2015 zistil, že oni uznávajú pohľadávku vo výške 526,43 EUR aj s príslušenstvom, avšak zároveň si uplatňujú aj započítanie sumy vo výške 129,87 EUR a v tomto teda vznášajú námietku započítania.
Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2015 zistil, že čo sa týka vznesenej započítacej námietky na predchádzajúcom pojednávaní, túto berú v celom rozsahu späť a to z toho dôvodu, že po jej vznesení bola v septembri 2015 odporcovi zo strany navrhovateľa poukázaná suma aj o niečo vyššia, akú si započítavali a preto z tohto dôvodu netrvajú na tejto započítacej námietke.
Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že nárok navrhovateľa je v časti dôvodný a v časti tento nárok zamietol. Súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že v zmysle uvedených zákonných ustanovení súd považuje uvedený vzťah medzi účastníkmi za vzťah medzi spoločnosťou na úrovni súkromnoprávnej spotrebiteľskej normy z dôvodu, že odporca si uvedený úver bral ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z uvedeného súd poukazuje, že v zmysle predmetnej úverovej zmluvy táto neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, ktoré zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpokladá. Súd predovšetkým poukazuje na to, že zo strany navrhovateľa, ktorý uvedenú zmluvu pripravoval nebola jasná ani celková ročná úroková sadzba, ktorá je vyjadrená dvoma spôsobmi a to 26,28%, 11,88% v bode 40 tejto zmluvy. Z tohto je teda potom dané, že pre spotrebiteľa je úplne metúci takýto údaj, pretože nie je mu jasné koľko má zaplatiť za uvedený poskytnutý úver nad rámec toho, čo čerpal. Zároveň súd poukazuje, že takéto nepresné dvojzmyselné údaje resp. údaje, ktoré nemôžu byť jasné bežnému spotrebiteľovi sú neprijateľnými z toho dôvodu, že spotrebiteľovi má byť jasné koľko za čo zaplatí. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že hoci navrhovateľ má v zmluve napísanú sumu mesačnej splátky, avšak táto je vyjadrená len v percentách a to z dlžnej čiastky. Takto určená splátka je už pre spotrebiteľa absolútne nejasná, pretože sám by si musel každý deň písať koľko mesačne si vybral, potom by si musel z toho vypočítať 4% a takúto sumu zaplatiť. Zároveň k uvedenej výške mesačnej splátky súd poukazuje aj na § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, kde zároveň sa uvádza, že okrem všeobecných náležitosti by mala zmluva obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok a to istiny, úrokov a iných poplatkov. Z takto vyjadreného percentuálneho údaju nie je jasné aká suma sa má započítať na výšku splátky istiny, úroku, poprípade iných poplatkov. Takýto údaj však musí byť pre účastníka, t. j. spotrebiteľa vyjadrený a to tým, že navrhovateľ mal minimálne vo svojej zmluve poukázať na to, že aká časť z tej ktorej splátky pôjde na zaplatenie istiny a keď výšku istiny vedel vypočítať a určiť v percentách, mohol aj uviesť koľko z tejto splátky percentuálne sa zaplatí na istinu, koľko na úroky, poprípade iné splátky. Na základe vyššie uvedených skutočností súd má za to, že považuje takýto úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd poukazuje na to, že spotrebiteľ mal byť pred uzavretím zmluvy aj informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených s takýmto úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v priebehu tohto vzťahu ako aj o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Takéto skutočnosti súd nemal preukázané a navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam ani nevyjadril.
Na základe tej skutočnosti, že tak ako sám navrhovateľ uviedol, že odporca čerpal sumu vo výške 2.948,06 EUR a zaplatil sumu 2.421,63 EUR súd dospel k tomu, že je povinný zaplatiť rozdiel medzi týmito sumami, ktorý je vo výške 526,43 EUR.
Súd len okrajovo musí poukázať na to, že zároveň aj po oboznámení sa s rozsudkami, na ktoré poukazoval vo svojom písomnom vyjadrení vedľajší účastník, uvedenými rozsudkami bolo takisto rozhodnuté, že takto formulovaná zmluva sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zároveň zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,75% a to v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., nakoľko úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola vo výške 0,75% s tým, že pripočítal 8 percentuálnych bodov.
Čo sa týka toho odkedy sa odporca dostal do omeškania, súd má za to, že mal zaplatiť uvedenú sumu do 21. 07. 2014 a nasledujúcim dňom od 22. 07. 2014, keďže túto nezaplatil súd určil ako deň od kedy je povinný platiť úroky z omeškania.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).