Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/244/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 5758951, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XXA, A., o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Y. súdu Vranov nad Topľou č.k. -33 zo dňa 18.06.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu 1.stupňa.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Ďalším výrokom vyslovil, že nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením a , ustanovením , , , , , , a , , ustanovením , , , a nariadenia vlády SR v znení novely č. účinného od 01.01.2009, ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 a ustanovenia , a , . Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením (ďalej „“).

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému službu Povolené prečerpanie na osobnom účte. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení . Žalobca listom zo dňa 9.1.2009 od zmluvy uzavretej so žalovaným ako klientom odstúpil.

Napriek tomu, že ide o absolútny obchod, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až . O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy , za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje , ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie, ktoré žalovaný využil, avšak zostatok na svojom účte nedoplnil minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku. Dlžná suma pozostávala z istiny 1.222,96 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 889,92 eur. Žalobca dňa 14.1.2009 odstúpil od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok.

Žalobcovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca mohol žalobou na súde prvýkrát uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 14.1.2009, preto dvojročná premlčacia doba podľa uplynula dňom 14.1.2011 a žaloba bola podaná na súd až dňa 14.8.2012, teda žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, a na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať.

Vzhľadom na uvedené sa súd prvého stupňa v ďalšom nezaoberal jednotlivými nárokmi žalobcu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením , v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Mal za to, že preukázal oprávnenosť svojho nároku voči žalovanému v časti istiny, ako aj v časti uplatneného sankčného poplatku, a preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 119,20 eur. Žalobca svoje odvolanie právne odôvodnil ustanovením , Uviedol, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 06.12.1996 zmluvu o rastovom osobnom účte. Zmluva, ako banková zmluva, bola uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami , teda . Zmluva o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchody. Ustanovenia sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak majiteľom účtu bude fyzická osoba nepodnikateľ. Žalobca poukázal na ustanovenie , ktoré obsahuje úpravu inštitútu Všeobecných obchodných podmienok. Dikcia zákona v ustanovení stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Ďalej poukázal na čl. I. bod 2, bod 6, III. bod 15, bod 23 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej „VOP“) a ich obsah.

Z charakteru povoleného prečerpania vyplýva, že žalovaný sa v zmysle čl. III. písm. U „Služba Povolené prečerpanie na osobnom účte“ bod 11 VOP zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi priebežne, a to kreditnými obratmi na účte. Žalovaný ale porušil zmluvu a VOP, a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu. Listom zo dňa 29.08.2008 žalobca informoval žalovaného, že odo dňa 16.08.2008 eviduje na jeho účte nepovolený debetný zostatok a vzhľadom k tomu, že sa zaviazal neprekročiť limit povoleného prečerpania, ktorý mal schválený vo výške 40.000 Sk, požiadal ho o doplnenie zostatku na jeho účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.009,93 Sk (33,52 Eur). Keďže žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte, žalobca v súlade s čl. III. bod 36 VOP listom zo dňa 09.01.2009 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a zároveň žalovaného vyzval na úhradu debetného zostatku. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a žalobcovi neuhradil príslušný debetný zostatok. Na základe tejto skutočnosti došlo dňa 14.01.2009 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom vo výške 1.222,96 Eur, čo je vyjadrené vo výpise z účtu

žalovaného pod položkou vyrovnanie zostatku zatv. účtu. Ide o účtovné vyrovnanie zo strany žalobcu. Preto sa žalobca domáha nevyrovnanej výšky debetného zostatku vo výške 1.222,96 Eur, pozostáva z vlastných výberov žalovaného, z úrokov, poplatkov za Balík, Výhoda a iných poplatkov spojených s transformáciami na účte a sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) vo výške 889,92 Eur v zmysle čl. III. bod 23 VOP. Žalobca má nárok na 20% sankčný poplatok zo sumy 1.222,96 Eur od 15.01.2009 do zaplatenia. Napriek tomu príslušný sankčný úrok z omeškania (zmluvnú pokutu)v podanom návrhu uplatňoval z vyčíslenej istiny 1.222,96 Eur, t.j. z nevyrovnanej výšky debetného zostatku iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu, t.j. od 15.01.2009 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom k tomu, že zmluva o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchody, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia a vzhľadom k tomu, že banka je obchodná inštitúcia, čo z obsahu zmlúv určuje odkazom na VOP. Túto skutočnosť zobral žalovaný podpisom zmluvy na vedomie a zaviazal sa dodržiavať aj ustanovenia VOP. Úprava odstúpenia od zmluvy a premlčania v nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Preto sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie, čo však konajúci súd nespravil a rozhodol preto nezákonne. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na ustanovenie . Právna úprava odstúpenia od zmluvy je v komplexnou, a preto sa ustanovenia nepoužijú ( , ). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 2/2007 zo dňa 30.09.2009. Žalobca má za to, že nejde o správne posúdenie, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( až , až ) sú jednostranne konventné, to znamená, že aj voči . Žalobca má za to, že jeho nárok je plne v súlade so zákonnými predpismi, na základe čoho žalobca namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami . Pokiaľ ide o následky porušenia zmluvy, nemá odstúpenie od zmluvy spätné účinky. Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpení, zostávajú zachované. Platí to aj pre úroky z omeškania, a to aj so zreteľom na ich odškodňovaciu funkciu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Zároveň žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 25.06.2003, v ktorom sa uvádza, že odstúpením od zmluvy realizuje zmluvná strana svoju vôľu nebyť naďalej účastníkom zmluvného vzťahu, v ktorom druhá zmluvná strana nedodržuje stanovené záväzky a uplatnením práva na zmluvnú pokutu takéto konanie druhej zmluvnej strany sankcionuje a hradí svoju prípadnú majetkovú ujmu. Porušením zmluvy vznikol medzi zmluvnými stranami nový, doteraz neexistujúci a pôvodnou zmluvou bez ďalšieho nezaložený právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na jeho existenciu nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv. Preto žalobca považuje záver súdi o tom, že odstúpením od zmluvy vzniklo zmluvným stranám právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za nesprávny, nakoľko v zmysle plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnenie z neplatnej zmluvy. V zmysle uvedeného zároveň namieta žalobca záver súdu o premlčaní nároku na bezdôvodné obohatenie v dvojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení . Zároveň žalobca namietal zákonnosť postupu súdu, ktorý na premlčanie prihliadal ex offo. Postup súdu a jeho rozhodnutie odporujú nie len ustanoveniam , ale sú aj v rozpore so základnými ústavnými princípmi. Zároveň žalobca poukázal na Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 14.10.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 2.112,88 Eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50% ročne zo sumy 1.222,96 eur od 15.1.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.12.1996 uzavrel so žalovaným v súlade s ust. ods., 2, a nasl., a nasl. , a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. 3334273002, na základe ktorej poskytol žalovanému službu povolené prečerpanie na osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a

hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Po posúdení predložených dokladov vyhodnotil, že žalovaný splnil podmienky na poskytnutie debetného limitu, pričom žalovaný počas trvania zmluvy prečerpal sumu vo výške 1.222,96 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v Sadzobníku poplatkov, dňa 14.1.2009 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. V odstúpení od zmluvy vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 151,30 eur, ktorá pozostáva z istiny 104,61 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 889,92 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým deklaruje, že výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby považuje deň 15.1.2009, t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy.

Žalobca ako banka pod vtedajším obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s. a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 6.12.1996 zmluvu v zmysle , a nasl., a nasl. a mimo iných aj obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu banky a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky v platnom znení.

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu žalovaného ku dňu 17.12.2008 výška zostatku na účte bola mínus 1.209,80 eur.

Listom zo dňa 29.8.2008 žalobca žalovanému oznámil, že odo dňa 16.8.2008 je na jeho účte vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálneho výška je 1.209,80 eur, týmto odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte dňom doručenia tohto oznámenia v súlade s príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s.. Žalovanému oznámil, že nasledujúci pracovný deň po doručení tohto odstúpenia bude jeho účet zrušený a zároveň dňom doručenia tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb.

Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu nepovoleného debetného zostatku aj listom zo dňa 29.8.2008, kde ho zároveň upozornil, že aktuálna suma nepovoleného debetného zostatku je úročená sankčnou úrokovou sadzbou v zmysle platného Sadzobníka vo výške 20% p.a..

Žalovaný pred súdom uviedol, že žaloba proti nemu nie je oprávnená a s touto nesúhlasí. Na účte mal nejaké peniaze, strhli mu aj prvú výplatu v sume asi 400 eur. Banku kontaktoval, pričom mu bolo povedané, že je všetko v poriadku. Nevie, prečo ho banka nekontaktovala už v roku 2008, ale až teraz v roku 2014. Podľa jeho názoru je nárok žalobcu premlčaný.

Ustanovenie taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod uvedený v ustanovení , tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní, teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ustanovení až , teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu práva sa považuje použitie iného právneho predpisu, než ako sa správne mal použiť alebo správna aplikácia právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

V odvolaním preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z správneho skutkového a právneho záveru. Preto odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie , ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( ).

Ustanovenie je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v . Treba však poznamenať, že ide o pomerne nové ustanovenie a judikatúra súdov je ohľadne tohto ustanovenia zatiaľ zriedkavá (porov. rozsudok NS SR vo veci ).

Ustanovenie je nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa domnievať, že zákonodarca tým rozumel (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v ktorom je naň priamy odkaz; porov. dôvodovú správu k na http://www.rokovania.sk/ Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=9083 ,,() Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.

Prvostupňový súd uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité (viď dôsledky pre spotrebiteľov v ďalšej časti odôvodnenia).

Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Sám zákonodarca napríklad pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu , ale odkazovou poznámkou pod č. 19 pri odkázal na právnu úpravu v , aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel vlády nemajú odkazové poznámky normatívnu povahu, uvedený odkaz zákonodarcu názory o absolútnej prednosti právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v . Niektoré rozsudky boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec ) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Podľa ust. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z

porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia ( ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa , evidentne zhoršujú jeho postavenie.

Žalobca namieta, že použitím právnej úpravy o odstúpení od zmluvy podľa predpisov občianskeho práva sa dostáva do nevýhodnejšieho postavenia v rozpore s princípom právnej istoty. S týmto názorom žalobcu odvolací súd nesúhlasí. Naopak spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejší oproti právnej úprave podľa (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str. 178).

Sám žalobca ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Odvolací súd nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie . Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovenia až . Je pravda, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež ).

Odvolací súd zostáva na svojom právnom názore, ktorý vyjadril už v niekoľkých rozhodnutiach, že ustanovenie je potrebné vykladať tak, že v prípade v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej , ).

K odvolacej námietke žalobcu, čo do použitia ustanovenia o ochrane spotrebiteľov účinného od 01.05.2014 odvolací súd uvádza, že touto sa nezaoberal, lebo sám žalovaný vzniesol námietku premlčania (č.l. 34 spisu).

Odvolací súd teda súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca mohol žalobou na súde prvýkrát uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 14.1.2009, preto dvojročná premlčacia doba podľa uplynula dňom 14.1.2011 a žaloba bola podaná na súd až dňa 14.8.2012, teda žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, a na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať.

Správne rozhodol súd prvého stupňa i čo do výroku o trovách konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.