Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CbZm/15/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 01X XX S. Q., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/ 1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX F. E. F. R.Á., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Filip Vavrinčík, so sídlom kancelárie Kmeťova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 4.800,- eur a ostatných postihových práv zo zmenky s príslušenstvom, o námietkach odporcu takto

rozhodol:

Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. k. -15 zo dňa 05.03.2015 p o n e c h á v a v platnosti.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy námietkového konania vo výške 518,53 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 29.10.2014 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 4.800,- eur s úrokom vo výške 6% ročne od 01.08.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 16,- eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Podanú žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca vystavil v prospech navrhovateľa dňa 31.05.2013 vlastnú zmenku na sumu 4.800,- eur so splatnosťou 31.07.2014 v S. Q., W. XXX. S poukazom na ustanovenie (Zmenkový a šekový 7 Z.z. a ), ustanovenie a predložený originál vlastnej zmenky, žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov súd žalobe vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č.k. -15 zo dňa 05.03.2015.

V zákonom stanovenej trojdňovej lehote podal odporca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky (nesprávne označené ako "odpor"), ktoré odôvodnil odporca tým, že pohľadávka, ktorú si navrhovateľ v súdnom konaní voči odporcovi uplatňuje, nikdy nevznikla, odporca od navrhovateľa neprijal žiadne plnenie, ktoré by podporilo reálnosť takejto zmenky. Vzhľadom na neexistenciu vzniku pohľadávky považuje odporca zmenku ako zabezpečovací prostriedok viažuci sa subsidiárne na pohľadávku navrhovateľa, za neplatnú a navrhovateľom uplatnený nárok za pokus o bezdôvodné obohatenie.

V písomnom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 13.05.2015 navrhovateľ poukázal na nesprávnosť opravného prostriedku proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktorý odporca označil ako odpor, teda rozporne s obsahom ustanovenia Navrhovateľ poukázal na abstraktný a nesporný záväzok

odporcu vyplývajúci z vystavenej zmenky, na ktorú zo strany odporcu nedošlo k plneniu, a preto navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi svoje zmenkové nároky na základe zmenky predloženej v jej prvopise súdu. Žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v celom rozsahu v platnosti a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania.

V podaní zo dňa 19.10.2015 právny zástupca odporcu oznámil súdu zrušenie právneho zastúpenia odporcom. Právny zástupca ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že nemôže ďalej odporcu v konaní zastupovať a odporca je do 15.11.2015 mimo územia Slovenskej republiky a nemá finančné prostriedky na úhradu cestovných nákladov - letenky, právny zástupca požiadal o odročenie termínu pojednávania, nakoľko odporca trval na svojej osobnej účasti, keďže s podaným návrhom navrhovateľa nesúhlasí a považuje ho za pokus o bezdôvodné obohatenie.

Pri posúdení dôvodnosti žiadosti o odročenie termínu pojednávania súd zohľadnil skutočnosť, že právnemu zástupcovi odporcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 08.07.2015 a náhradným spôsobom odporcovi dňa 14.09.2015 podľa ustanovenia , podľa ktorého zákonného ustanovenia ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Z oznámenia poštového doručovateľa vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bolo uskutočnené dňa 19.08.2015, opakované doručenie dňa 20.08.2015, ktorého dňa došlo k uloženiu zásielky. Následne zásielka spolu s predvolaním na určený termín pojednávania bola súdu vrátená ako neprevzatá adresátom v odbernej lehote dňa 14.09.2015. Z oznámenia právneho zástupcu JUDr. Vavrinčíka ďalej vyplýva, že právne zastúpenie bolo zrušené právnemu zástupcovi odporcom dňa 19.10.2015, teda nepochybne v čase, keď odporca a jeho právny zástupca mali vedomosť o termíne pojednávania dňa 20.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor, aby si odporca mohol vytvoriť podmienky k zabezpečeniu účasti na nariadenom termíne pojednávania, a aby tak odporca mohol naplniť svoje právo zúčastniť sa súdneho konania. Odporca a jeho právny zástupca boli poučení o tom, čo musí obsahovať žiadosť o odročenie pojednávania podľa ustanovenia O.s.p, v zmysle ktorého ustanovenia návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel a ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Žiadosť o odročenie termínu pojednávania neobsahuje údaj, kedy sa odporca o dôvode odročenia pojednávania dozvedel a rovnako neobsahuje označenie dôkazov, z ktorých by dôvodnosť žiadosti vyplývala. Podľa ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V tejto súvislosti súd poukazuje na vety prvej , v zmysle ktorého ustanovenia má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Teda na jednej strane stojí právo účastníkov zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom ako neodňateľné právo každého účastníka konania v každom štádiu súdneho procesu a na druhej strane stojí právo účastníka na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. Zákon v ustanovení , druhá veta určuje jednu výnimku z práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať v jeho neprítomnosti, t. j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vo všeobecnosti vtedy, pokiaľ účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa pojednávania zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne, t. j. dôležité a ospravedlniteľné, ktoré súd posudzuje k okamihu, kedy o žiadosti o odročenie pojednávania rozhoduje. Napriek tomu, že odporca bol riadne poučný súdom o náležitostiach, ktoré žiadosť o odročenie pojednávania musí mať, odporca si svoju procesnú povinnosť riadne nesplnil a okolnosti, ktoré mu v splnení tejto povinnosti bránili súdu, neuviedol. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je nielen poskytnutie možnosti v uplatňovaní a bránení svojich práv,

ale tiež konanie súdu v súlade s procesnými predpismi a ústavnoprávnymi princípmi, a to v záujme oboch procesných strán. Princíp rovnosti zbraní ako súčasť koncepcie spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňovať svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že k zániku právneho zastúpenia odporcu došlo z podnetu odporcu ako účastníka konania, ktorý odvolal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi bez toho, že by dôvody tohto postupu akýmkoľvek spôsobom odporca súdu objasnil. K zániku právneho zastúpenia došlo bezprostredne pred pojednávaním, kedy nebolo možné zabrániť zmareniu jednania súdu. Okolnosti, ktoré odporcovi bránili v osobnej účasti na pojednávaní odporca nepreukázal. Vzhľadom na uvedené súd s prihliadnutím na koncentráciu námietkového konania, obsah predložených námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu a najmä obsah a dôvody a okolnosti žiadosti o odročenie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti odporcu podľa ustanovenia

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a vyjadrenia k podaným námietkam. Tieto označil za nedostatočné a s poukazom na koncentračnú zásadu námietok, ktoré odporca odôvodnil len tým, že neexistuje žiadna pohľadávka, ktorá sa viaže subsidiárne na predloženú zmenku, navrhovateľ označil obranu odporcu za nedôvodnú. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade s prihliadnutím na abstraktný záväzok vyplývajúci zo zmenky, nie je potrebné v konaní preukazovať kauzálny vzťah. Odporca vystavil vlastnú zmenku, pričom je nereálne, aby tak učinil bez toho, že by prijal k tejto zmenke akékoľvek plnenia.

Zmenka, ktorú navrhovateľ pripojil k žalobe je vystavená odporcom, ktorý je označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou. Na základe zmenky, ktorá je svojou povahou vlastnou zmenkou, sa vystaviteľ zmenky, t. j. odporca zaviazal v Žiline dňa 31.05.2013 zaplatiť navrhovateľovi dňa 31.07.2014 zmenkovú sumu 4.800,- eur v mieste Zábrežná 423, 013 13 Rajecké Teplice. Zmenka je opatrená podpisom odporcu.

Podľa ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

Podľa čl. I §-u 43 ods. 1 , Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZŠ) ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa článku I. §-u 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. §-u 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. §-u17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Vo vzťahu k namietanej neexistencii kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa viaže vystavená zmenka, súd konštatuje, že z charakteru zmenky ako cenného papiera, ktorý je záväzkom nesporným a abstraktným, vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje zmenkovému veriteľovi, resp. jej majiteľovi právo na jej zaplatenie. Pri posudzovaní námietok je teda súd povinný vychádzať z toho, že zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, ktorý je nezávislý na iných právnych vzťahoch. Navrhovateľ ako zmenkový veriteľ preto nie je povinný preukazovať, k akému kauzálnemu vzťahu sa zmenka viaže, pričom zmenkový dlžník, ktorý uplatňuje námietky proti zmenke v súlade s ustanovením § 17 zákona zmenkového a šekového, môže v rámci obrany proti zmenkovému veriteľovi namietať neexistenciu zmenkovej pohľadávky, pričom svoje námietky je povinný v rámci dôkaznej povinnosti preukázať. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok dlžníka zo zmenky je záväzkom nesporným a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá v prípade, že spĺňa formálne náležitosti stanovené zákonom, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Teda dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti uplatnených námietok spočíva na dlžníkovi. Pokiaľ odporca nedôvodnosť žaloby opiera výlučne o neexistenciu plnenia, ku ktorému sa zmenka viaže, súd konštatuje, že aj v prípade ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku, zákon nevyžaduje, aby dlžník zo zmenky bol aj účastníkom kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viaže, nakoľko dostatočným dôvodom vystavenia zmenky je dohoda účastníkov o tom, že povinnosť iného dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú vystaviteľ zmenky podpísal. Takzvaná zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky. Dlžník zo zmenky sa však môže brániť kauzálnou námietkou, že zabezpečená pohľadávka zanikla a tým zanikol aj dôvod zmenky. Zmenka k svojej platnosti zásadne žiadnu kauzu nevyžaduje. Spravidla však predpokladom vystavenia zmenky je mimozmenková dohoda účastníkov, k obsahu ktorej sa odporca žiadnym spôsobom nevyjadril. Pokiaľ zmenka bola vystavená s predpokladom, že dlžník od majiteľa zmenky obdrží v budúcnosti určité plnenie, ktoré malo byť zmenkou zaplatené, je takáto námietka prípustná, avšak dôkazné bremeno opätovne spočíva na dlžníkovi, t. j. odporcovi (obdobne R NS SR sp. zn. , R NS SR sp. zn ). Podpísaním zmenky odporca prejavil vôľu smerujúcu k prevzatiu záväzku zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu. Odporca v rámci obrany voči žalovanej pohľadávke v podaných námietkach neuviedol konkrétne tvrdenia vo vzťahu k dohode, ktorá bola podkladom vystavenia zmenky, k okolnostiam vzniku zmenkového záväzku a rovnako nešpecifikoval okolnosti, ktoré spôsobili zánik záväzku na zmenku plniť. Povinnosťou odporcu v zmenkovom konaní je vymedziť jednoznačne a nezameniteľne skutok, o ktorý sa jeho obrana opiera, to v zákonom stanovenej trojdňovej lehote na podanie námietok. Pokiaľ tieto skutočnosti odporca v námietkach riadne neuvedie, na dodatočné tvrdenia ku konkrétnej kauze zmenky a dôvodom jej vystavenia súd vzhľadom na koncentráciu námietkového konania nemôže prihliadať. Dôvodom plnenia v zmysle zmenkového platobného rozkazu je samotná existencia zmenky (rozhodnutie NS ČR sp zn. ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ako nosnú otázku v predmetnom konaní posudzoval, či v námietkach formulovaná obrana odporcu je spôsobilá ovplyvniť existenciu a obsah zmenkového záväzku, ktorý na seba odporca vystavením a podpísaním vlastnej zmenky prevzal. Ako už bolo uvedené vyššie, ten, kto sa ako dlžník na zmenku podpíše, je zo zmenky zaviazaný aj vtedy, pokiaľ medzi ním a majiteľom zmenky neexistuje žiaden záväzkový vzťah. Vznik zmenkového záväzku zákon neviaže na žiadne iné okolnosti, ako na splnenie zákonom stanovených podmienok platnosti zmenky. Právna úprava zásadne abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Vlastník zmenky tak nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať, že povinný zo zmenky skutočne dlhuje veriteľovi zmenkovú sumu. Nedostatok kauzálneho vzťahu medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom nezakladá dôvod neplatnosti zmenkového záväzku, ale len za súčasného splnenia podmienok vymedzených v čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového môže predstavovať námietku, ktorá je obranou proti povinnosti platiť na túto zmenku. Odporca v takom prípade je povinný námietku jednoznačne preukázať. Teda je povinný preukázať, že zmenka, z ktorej navrhovateľ uplatňuje svoje zmenkové nároky, sa neviaže na žiaden záväzkovo-právny vzťah a súčasne musí preukázať vplyv tejto skutočnosti na jeho zmenkový záväzok. K tejto okolnosti však v podaných námietkach absentujú akékoľvek tvrdenia, ktoré vzhľadom na koncentráciu námietkového konania už nemožno odporcom ani v súdnom konaní dopĺňať.

Pokiaľ za daného stavu odporca namietol, že od navrhovateľa neprijal žiadne plnenie, ktoré by podporilo reálnosť takejto zmenky, je potrebné túto námietku vyhodnotiť ako nepreukázanú, a preto nedôvodnú, a to s prihliadnutím na zabezpečovací charakter predmetnej zmenky a jej nezávislosť od kauzálneho vzťahu. Zmenkový záväzok nemožno považovať za záväzok akcesorický, a preto nie je možné zmenkovému veriteľovi úspešne namietať skutočnosť, že odporca od navrhovateľa neprijal žiadne plnenie. Pokiaľ odporca súčasne neuviedol a nepreukázal konkrétne tvrdenia k okolnostiam vystavenia vlastnej zmenky, k obsahu dohody o vystavení zmenky, je potrebné námietku neprijatia plnenia v kontexte abstraktného a nesporného charakteru zmenky vyhodnotiť ako nedôvodnú.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že obrana odporcu, ktorú odporca formuloval v podaných námietkach, nemala vplyv na obsah záväzku zmenkového dlžníka zo zmenky plniť. Súd preto rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz ponecháva v celom rozsahu v platnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si ako účastník úspešný v konaní uplatnil náhradu trov konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktorých špecifikáciu predložil súdu v podaní doručeného súdu dňa 23.10.2015. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom priznal navrhovateľovi náhradu trov nasledovne:

- sumu 518,53 eur titulom trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:

1. vyjadrenie zo dňa 13.5.2015 v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ) - 170,97 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20% DPH, 2. účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z, - 170, eur + režijný paušál 8, eur + 20% DPH, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vyčíslená v súlade s vyhlášky č.

Ďalej si navrhovateľ uplatnil náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie z Čadce do Žiliny dňa 20.10.2015, v zmysle vyhlášky č. - 4 x začaté polhodiny 4x13,98 eur spolu 55,92 eur, náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie z Čadce do Žiliny a späť (2x 33 km) pri použití osobného motorového vozidla v zmysle vyhlášky č. , 2 x 33 km x 0,183 eur/km, v sume 12,07 eur a náhradu za spotrebované pohonné hmoty, pri preukázanej spotrebe osobného motorového vozidla 6,8 l/100km, vo výške 0,068l/km x 66 km x 1,205eur/l vo výške 5,40 eur, všetko navýšené o 20% DPH.

Trovy konania, boli uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. K predloženej špecifikácii trov konania súd uvádza, že pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné hmoty vychádzal z priemernej ceny pohonných hmôt (benzín 95 oktánový - 1,205 eur/l) podľa údajov štatistického úradu zverejnených na internete a to z cien v 43. týždni (19.10.2015 - 25.10.2015), kedy sa konalo pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca navrhovateľa. Náhradu trov konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu titulom trov právneho zastúpenia vo výške 518,53 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ust. na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pre úplnosť súd uvádza, že trovy konania, ktoré vznikli v procesnom štádiu pre vydaním zmenkového platobného rozkazu, boli navrhovateľovi priznané zmenkovým platobným rozkazom, ktorý bol ponechaný v platnosti v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.