Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-284-2012.pdf
PDF · 94.94 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-18Ro/314/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobkyne: R. Y., narodená: X.X.XXXX, bytom: Y. E. N. Č..XXX/X, Q.Š., zastúpená advokátom: JUDr. Ján Fečko, sídlo: Mäsiarska č. 61, Košice, proti žalovanému: Š. X., narodený: XX.X.XXXX, bytom: I. Č.. XX, Q., zastúpený advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., sídlo: Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o zaplatenie 615,57 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 653,31 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného advokátskej kancelárii AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.. Trovy konania v časti 36,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 616,81 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalovaného.
III. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 231,09 eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalobkyňa povinná splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 28.9.2011 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 615,57 eur istiny. Tento svoj nárok odôvodnila právom na uhradenie odmeny za poskytovanie úkonov právnej pomoci, ktorú nebohý JUDr. Z. Y. poskytol počas svojho života žalovanému. Toto svoje právo žalobkyňa získala ako dedička na základe Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. Dnot 18/2009 zo dňa 24.8.2011. Žalobkyňa taktiež požadovala priznať aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 23.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania.
Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že žalobu navrhol v plnom rozsahu zamietnuť. V prvom rade na svoju obranu vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že spor sa týka úkonov právnej pomoci za obdobie od roku 2000 do roku 2008. Zároveň uviedol, že nebohý JUDr. Y. si nikdy predmetné úkony nevyúčtoval, pričom tiež uviedol, že odmenu za jeho činnosť mu uhrádzal priebežne a to jednak v hotovosti (bez vystavenia príjmového dokladu) a tiež mu ich uhrádzal započítaním poskytnutím svojich služieb pneuservisu. Žalovaný tiež deklaroval svoje stanovisko, že advokát s dlhoročnou praxou by neposkytoval právne služby dlhodobo (8 rokov) bez toho, aby mu bolo niečo uhradené.
Žalobkyňa ako svoju reakciu na námietku premlčania uviedla, že medzi jej nebohým manželom a žalovaným bola dohoda v tom zmysle, že žalovaný mu uhradí odmenu za poskytnuté služby až po skončení sporu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu namietala existenciu premlčania. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že jej manžel bol pôvodne komerčným právnikom, pričom u týchto osôb bolo bežnou praxou uhradenie odmeny až po skončení zastúpenia. Taktiež žalobkyňa prezentovala aj svoje stanovisko, že vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi.
Dňa 27.11.2008 zomrel poručiteľ JUDr. Z. Y.. Poručiteľ bol advokátom a túto činnosť vykonával až do svojej smrti. V rámci dedičského konania po poručiteľovi prešiel nárok na vyplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb uplatnený v tomto konaní na žalobkyňu ako na jeho dedičku (manželku). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/623/2008, Dnot 18/2009 zo dňa 24.8.2011 (č.l. 4 - 8 súdneho spisu).
Pán Y. na základe plnomocenstva zo dňa 8.3.2000 vykonal pre žalovaného v období od 8.3.2000 do 6.6.2008 viaceré úkony právnej pomoci v celkovej hodnote 615,57 eur. Tieto úkony právnej pomoci boli uskutočnené v rámci konania na Okresnom súde Košice II vedeného pod spisovou značkou 28C 425/1998, pričom tieto úkony právnej pomoci boli z časového hľadiska vykonané nasledovne: v roku 2000 boli vykonané 4 úkony, v roku 2002 - 1 úkon, v roku 2003 - 2 úkony, v roku 2004 - 1 úkon, v roku 2005 - 6 úkonov, v roku 2006 - 3 úkony, v roku 2007 - 1 úkon a v roku 2008 - 2 úkony (posledný dňa 6.6.2008). Tieto skutočnosti sú zrejmé zo žalobného návrhu, zo splnomocnenia zo dňa 8.3.2000, z vyúčtovania a tiež z vyjadrenia žalovaného pri jeho výsluchu dňa 19.5.2015 (č.l. 9,10, 127).
Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.11.2013 uviedla k veci nižšie uvedené skutočnosti. Pokiaľ viem, tak medzi mojím manželom a žalovaným nebola žiadna písomná dohoda o odmene. Žalovaný vždy k nám prišiel a riešil tie veci s mojim manželom, ale ja som osobne pri tých rokovaniach nebola. Keď som občas prišla k nim na rokovanie, tak som medzi rečou postrehla, že to bude uhradené potom, ako skončí právne zastúpenie môjho manžela. Môžem uviesť, že som osobne bola pri tom, ako sa manžel so žalovaným dohodli na tom, že odmena bude uhradená až po ukončení veci ako takej. Môj manžel mal dosť klientov a žalovaného som si pamätala z toho dôvodu, že sa správal tak kamarátsky. Môj manžel poskytoval svoje právne služby u nás doma v našom byte, preto som bola v kontakte s jeho klientmi.
Na pojednávaní dňa 12.11.2013 bol vo veci vypočutý svedok MUDr. R. Y. - syn žalobkyne. Svedok uviedol nasledovné skutočnosti. Otca som dosť často vozieval k jeho klientom, hlavne v zimnom období. Bol som pri tom, ako sa žalovaný a môj otec priamo dohodli, že otec mu poskytne právne služby a dohodli sa aj na tom, že všetko bude uhradené až po tom, ako skončí jeho zastupovanie v danej veci, teda keď bude daná vec ukončená. Po smrti otca sme komunikovali so žalovaným, on aj prisľúbil, že uhradí túto pohľadávku, ale jeho návrh na splátky bol na nejakých smiešnych 10,- eur alebo 20,- eur. Môj otec s každým uzatváral ústne dohody a nemal písomné dohody. Pokiaľ mal môj otec nejaký problém s autom, tak to vždy riešil cezo mňa a ja som to riešil so svojimi známymi. Otec nemal nejaké zásadné problémy s autom, jedine bežná údržba, výmena zimných pneumatík a podobne, toto všetko som mu zabezpečoval ja, pretože môj spolužiak z medicíny je majiteľom Fordu a otec mal zakúpené vozidlo Ford.
Dňa 19.5.2015 bol na informatívnom výsluchu vo veci vypočutý žalovaný účastník konania. Žalovaný uviedol nasledovné skutočnosti. Nebohého pána Y. som spoznal cez svojho otca. Pán Y. pre mňa vykonával právne služby, tie úkony, ktorých uhradenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, tak tieto úkony boli zo strany pána Y.Š. pre mňa poskytnuté, avšak k tomu môžem uviesť, že je to už všetko uhradené. S nebohým pánom Y. som mal korektný vzťah, fungovalo to tak, že pokiaľ pre mňa nejaký úkon urobil, tak som sa opýtal, čo som dlžný a on mi povedal nejakú sumu, ktorú som potom uhradil alebo som pre neho vykonal nejaké služby a takto sme si započítali tie jeho právne úkony. Tie moje služby spočívali v servisných prácach na aute pána Y.. Ohľadom platieb sme v zásade nemali nejaký problém, nakoľko pán Y. bol presvedčený, že v spore budeme úspešný a druhá strana mu bude zaviazaná nahradiť trovy konania, pokiaľ som sa ja pýtal, že čo som dlžný a on uznal, že je treba niečo už zaplatiť, tak som mu to zaplatil. Nedohodli sme sa na tom, že mu služby zaplatím po skončení sporu. Nebohý pán Y. mi nikdy nevystavil žiadne potvrdenie o úhrade, medzi nami nebol problém, mali sme v tom jasno a bolo to medzi nami v poriadku. Nikdy som nebol u pána Y. v jeho dome alebo byte alebo kancelárii, vždy prišiel za mnou sám na aute, nemám vedomosť o tom, že by ho priviezol jeho syn. Jeho manželka a ani syn neboli nikdy pri našom rokovaní, ja ich osobne ani nepoznám.
Žalovaný svojim stanoviskom nerozporoval uskutočnenie a ani hodnotu poskytnutých právnych služieb, ale namietal premlčanie a tiež skutočnosť, že predmetnú odmenu v plnom rozsahu už pánovi Y. uhradil. Z uvedeného dôvodu, je pre rozhodnutie vo veci samej podstatné zistiť, či došlo k premlčaniu pohľadávky žalobkyne, respektíve k jej uhradeniu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný nijako nepreukázal uhradenie predmetnej pohľadávky žalobkyne. Žalovaný v tomto smere iba tvrdil, že všetko uhradil (v hotovosti alebo započítaním za poskytnuté servisné služby), čo však nepodporil žiadnym dôkazom.
Až do zlúčenia Komory komerčných právnikov s advokátskou komorou (t.j. do 1.1.2004) poskytoval nebohý pán Y. svoje právne služby žalovanému spočiatku ako komerčný právnik. Túto činnosť upravoval Zákon č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch. Neskôr až do smrti vykonával nebohý pán Y. svoju činnosť podľa Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Predmetné normy žiadnym špecifickým spôsobom neupravovali splatnosť odmeny za poskytovanie právnych služieb.
Výšku odmeňovania za poskytovanie služieb právnej pomoci komerčnými právnikmi a neskôr advokátmi bližšie upravovali nasledovné normy: Vyhláška MS SR č. 180/1991 Zb. o odmenách a náhradách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci (v spojení s Vyhláškou MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci), Vyhláška MS SR č. 591/2002 Z.z. o odmenách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci, Vyhláška MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Predmetné normy žiadnym špecifickým spôsobom neupravovali splatnosť odmeny za poskytovanie právnych služieb, upravovali len spôsob výpočtu hodnoty odmeny.
Žalobkyňa tvrdila, že sa jej nebohý manžel so žalovaným dohodol na tom, že odmena za poskytovanie právnych služieb bude uhradená až po skončení zastúpenia a túto skutočnosť mal potvrdiť aj svedok MUDr. R. Y. - syn žalobkyne. Tomuto tvrdeniu žalobkyne však súd neuveril, a to z nasledovných dôvodov. Obsahy výpovede žalobkyne a svedka sa zásadne líšili a to konkrétne v tom, kde malo dôjsť k deklarovanej dohode o splatnosti odmeny. Žalobkyňa tvrdila, že k tejto dohode malo dôjsť v jej byte, kde jej manžel poskytoval právne služby, pričom svedok v rozpore s týmto tvrdením žalobkyne uviedol, že k dohode došlo v dome žalovaného, kde sa svedok mal zúčastniť rokovania nebohého pána Y. so žalovaným. Je nelogické, aby si komerčný právnik a jeho klient dohadovali dvakrát čas uhradenia odmeny a s ohľadom na dôvernosť vzťahu právnik a klient je tiež ťažko uveriteľné, aby si túto vec vôbec dohadovali pred tretími osobami.
Bez ohľadu na samotný obsah a rozpornosť výpovedí svedka a žalobkyne má súd za to, že svedeckú výpoveď syna žalobkyne, ktorý je jej blízkym príbuzným nie je možné bez všetkého akceptovať, pretože je tu zrejmá osobná zainteresovanosť svedka na výsledku sporu.
Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že nebola preukázaná existencia špeciálnej dohody medzi nebohým pánom Y. a jeho klientom - žalovaným o uhradení odmeny za poskytovanie právnej pomoci v tom zmysle, že táto mala byť uhradená až po skončení zastupovania žalovaného.
Podľa § 724 Občianskeho zákonníka: „Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.“
Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.“
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (PREMLČANIE): „(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie §105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (Premlčacia doba): „ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“
S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že podľa § 563 Občianskeho zákonníka mala byť odmena za vykonanie jednotlivých právnych úkonov uhradená prvý deň po výzve pána Y. na jej uhradenie. T.j. splatnosť odmeny bola viazaná na vykonanie úkonu zo strany nebohého pána Y., t.j. na jeho výzvu na uhradenie svojej odmeny. Predmetnú výzvu mohol pán Y. prvýkrát uskutočniť hneď po vykonaní príslušného úkonu právnej pomoci. Posledný úkon právnej pomoci pán Y. vykonal dňa 6.6.2008, na uhradenie odmeny za jeho vykonanie mohol vyzvať žalovaného okamžite. Právo pána Y. na vyzvanie žalovaného k úhrade odmeny (majetkové právo na odmenu) sa teda s ohľadom na všeobecnú 3 ročnú dĺžku premlčacej lehoty premlčalo márnym uplynutím dňa 6.6.2011, t.j. pred podaním žalobného návrhu.
Z pohľadu súdu neobstojí stanovisko žalobkyne, podľa ktorého je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút premlčania je dlhoročným a bežným prostriedkom občianskeho práva, ktorý má za účel zabezpečiť právnu istotu účastníkov občiansko-právnych vzťahov, t.j. tento inštitút je plne legitímnym nástrojom obrany dlžníka a ako taký nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v čase pred podaním žaloby došlo k premlčaniu pohľadávky žalobkyne, preto jej súd po vznesení námietky premlčania dlžníkom toto právo podľa znenia § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nemohol priznať a na základe tohto dôvodu žalobu zamietol.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.“
Štát na základe Uznesenia konajúceho súdu sp. zn. 36C 284/2012 zo dňa 25.11.2013 uhradil v rámci tohto konania svedkovi MUDr. R.Š. Y. svedočné vo výške 231,09 eur.
Podľa vyššie citovaného § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má štát voči žalobkyni nárok na nahradenie týchto trov konania, ktoré zaplatil. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu neúspešná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania medzi účastníkmi konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 36,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 10 úkonov právnej pomoci v hodnote po 39,84 eur (prevzatie zastúpenia, podanie zo dňa 6.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 26.2.2013, podanie zo dňa 4.6.2013, podanie zo dňa 18.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013, porada s klientom dňa 18.11.2013, porada s klientom 15.5.2015, účasť na pojednávaní dňa 19.5.2015 a účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015), 2. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 9,96 eur (1 z hodnoty plného úkonu - pojednávania boli odročene bez prejednania veci samej - dňa 11.6.2013 a dňa 1.4.2014), 3. náhradu tzv. režijného paušálu 8 x po 7,81 eur, 1 x 8,04 eur a 3 x po 8,39 eur, 4. príslušnú daň z pridanej hodnoty (t.j. 20% z hodnoty úkonov právnej pomoci a režijných paušálov). To všetko v súlade s §10 ods.
1, § 13a, § 14 ods. 1, 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.