Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-18Ro/314/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobkyne: R. Y., narodená: X.X.XXXX, bytom: Y. E. N. Č..XXX/X, Q.Š., zastúpená advokátom: JUDr. Ján Fečko, sídlo: Mäsiarska č. 61, Košice, proti žalovanému: Š. X., narodený: XX.X.XXXX, bytom: I. Č.. XX, Q., zastúpený advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., sídlo: Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o zaplatenie 615,57 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 653,31 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného advokátskej kancelárii AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.. Trovy konania v časti 36,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 616,81 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalovaného.

III. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 231,09 eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II.

IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalobkyňa povinná splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 28.9.2011 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 615,57 eur istiny. Tento svoj nárok odôvodnila právom na uhradenie odmeny za poskytovanie úkonov právnej pomoci, ktorú nebohý JUDr. Z. Y. poskytol počas svojho života žalovanému. Toto svoje právo žalobkyňa získala ako dedička na základe Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. zo dňa 24.8.2011. Žalobkyňa taktiež požadovala priznať aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 23.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že žalobu navrhol v plnom rozsahu zamietnuť. V prvom rade na svoju obranu vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že spor sa týka úkonov právnej pomoci za obdobie od roku 2000 do roku 2008. Zároveň uviedol, že nebohý JUDr. Y. si nikdy predmetné úkony nevyúčtoval, pričom tiež uviedol, že odmenu za jeho činnosť mu uhrádzal priebežne a to jednak v hotovosti (bez vystavenia príjmového dokladu) a tiež mu ich uhrádzal započítaním poskytnutím svojich služieb pneuservisu. Žalovaný tiež deklaroval svoje stanovisko, že advokát s dlhoročnou praxou by neposkytoval právne služby dlhodobo (8 rokov) bez toho, aby mu bolo niečo uhradené.

Žalobkyňa ako svoju reakciu na námietku premlčania uviedla, že medzi jej nebohým manželom a žalovaným bola dohoda v tom zmysle, že žalovaný mu uhradí odmenu za poskytnuté služby až po skončení sporu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu namietala existenciu premlčania. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že jej manžel bol pôvodne komerčným právnikom, pričom u týchto osôb bolo bežnou praxou uhradenie odmeny až po skončení zastúpenia. Taktiež žalobkyňa prezentovala aj svoje stanovisko, že vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi.

Dňa 27.11.2008 zomrel poručiteľ JUDr. Z. Y.. Poručiteľ bol advokátom a túto činnosť vykonával až do svojej smrti. V rámci dedičského konania po poručiteľovi prešiel nárok na vyplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb uplatnený v tomto konaní na žalobkyňu ako na jeho dedičku (manželku). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , zo dňa 24.8.2011 (č.l. 4 - 8 súdneho spisu).

Pán Y. na základe plnomocenstva zo dňa 8.3.2000 vykonal pre žalovaného v období od 8.3.2000 do 6.6.2008 viaceré úkony právnej pomoci v celkovej hodnote 615,57 eur. Tieto úkony právnej pomoci boli uskutočnené v rámci konania na Okresnom súde Košice II vedeného pod spisovou značkou , pričom tieto úkony právnej pomoci boli z časového hľadiska vykonané nasledovne: v roku 2000 boli vykonané 4 úkony, v roku 2002 - 1 úkon, v roku 2003 - 2 úkony, v roku 2004 - 1 úkon, v roku 2005 - 6 úkonov, v roku 2006 - 3 úkony, v roku 2007 - 1 úkon a v roku 2008 - 2 úkony (posledný dňa 6.6.2008). Tieto skutočnosti sú zrejmé zo žalobného návrhu, zo splnomocnenia zo dňa 8.3.2000, z vyúčtovania a tiež z vyjadrenia žalovaného pri jeho výsluchu dňa 19.5.2015 (č.l. 9,10, 127).

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.11.2013 uviedla k veci nižšie uvedené skutočnosti. Pokiaľ viem, tak medzi mojím manželom a žalovaným nebola žiadna písomná dohoda o odmene. Žalovaný vždy k nám prišiel a riešil tie veci s mojim manželom, ale ja som osobne pri tých rokovaniach nebola. Keď som občas prišla k nim na rokovanie, tak som medzi rečou postrehla, že to bude uhradené potom, ako skončí právne zastúpenie môjho manžela. Môžem uviesť, že som osobne bola pri tom, ako sa manžel so žalovaným dohodli na tom, že odmena bude uhradená až po ukončení veci ako takej. Môj manžel mal dosť klientov a žalovaného som si pamätala z toho dôvodu, že sa správal tak kamarátsky. Môj manžel poskytoval svoje právne služby u nás doma v našom byte, preto som bola v kontakte s jeho klientmi.

Na pojednávaní dňa 12.11.2013 bol vo veci vypočutý svedok MUDr. R. Y. - syn žalobkyne. Svedok uviedol nasledovné skutočnosti. Otca som dosť často vozieval k jeho klientom, hlavne v zimnom období. Bol som pri tom, ako sa žalovaný a môj otec priamo dohodli, že otec mu poskytne právne služby a dohodli sa aj na tom, že všetko bude uhradené až po tom, ako skončí jeho zastupovanie v danej veci, teda keď bude daná vec ukončená. Po smrti otca sme komunikovali so žalovaným, on aj prisľúbil, že uhradí túto pohľadávku, ale jeho návrh na splátky bol na nejakých smiešnych 10,- eur alebo 20,- eur. Môj otec s každým uzatváral ústne dohody a nemal písomné dohody. Pokiaľ mal môj otec nejaký problém s autom, tak to vždy riešil cezo mňa a ja som to riešil so svojimi známymi. Otec nemal nejaké zásadné problémy s autom, jedine bežná údržba, výmena zimných pneumatík a podobne, toto všetko som mu zabezpečoval ja, pretože môj spolužiak z medicíny je majiteľom Fordu a otec mal zakúpené vozidlo Ford.

Dňa 19.5.2015 bol na informatívnom výsluchu vo veci vypočutý žalovaný účastník konania. Žalovaný uviedol nasledovné skutočnosti. Nebohého pána Y. som spoznal cez svojho otca. Pán Y. pre mňa vykonával právne služby, tie úkony, ktorých uhradenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, tak tieto úkony boli zo strany pána Y.Š. pre mňa poskytnuté, avšak k tomu môžem uviesť, že je to už všetko uhradené. S nebohým pánom Y. som mal korektný vzťah, fungovalo to tak, že pokiaľ pre mňa nejaký úkon urobil, tak som sa opýtal, čo som dlžný a on mi povedal nejakú sumu, ktorú som potom uhradil alebo som pre neho vykonal nejaké služby a takto sme si započítali tie jeho právne úkony. Tie moje služby spočívali v servisných prácach na aute pána Y.. Ohľadom platieb sme v zásade nemali nejaký problém, nakoľko pán Y. bol presvedčený, že v spore budeme úspešný a druhá strana mu bude zaviazaná nahradiť trovy konania, pokiaľ som sa ja pýtal, že čo som dlžný a on uznal, že je treba niečo už zaplatiť, tak som mu to zaplatil. Nedohodli sme sa na tom, že mu služby zaplatím po skončení sporu. Nebohý pán Y. mi nikdy nevystavil žiadne potvrdenie o úhrade, medzi nami nebol problém, mali sme v tom jasno a bolo to medzi nami v poriadku. Nikdy som nebol u pána Y. v jeho dome alebo byte alebo kancelárii, vždy prišiel za mnou sám na aute, nemám vedomosť o tom, že by ho priviezol jeho syn. Jeho manželka a ani syn neboli nikdy pri našom rokovaní, ja ich osobne ani nepoznám.

Žalovaný svojim stanoviskom nerozporoval uskutočnenie a ani hodnotu poskytnutých právnych služieb, ale namietal premlčanie a tiež skutočnosť, že predmetnú odmenu v plnom rozsahu už pánovi Y. uhradil. Z uvedeného dôvodu, je pre rozhodnutie vo veci samej podstatné zistiť, či došlo k premlčaniu pohľadávky žalobkyne, respektíve k jej uhradeniu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný nijako nepreukázal uhradenie predmetnej pohľadávky žalobkyne. Žalovaný v tomto smere iba tvrdil, že všetko uhradil (v hotovosti alebo započítaním za poskytnuté servisné služby), čo však nepodporil žiadnym dôkazom.

Až do zlúčenia Komory komerčných právnikov s advokátskou komorou (t.j. do 1.1.2004) poskytoval nebohý pán Y. svoje právne služby žalovanému spočiatku ako komerčný právnik. Túto činnosť upravoval o komerčných právnikoch. Neskôr až do smrti vykonával nebohý pán Y. svoju činnosť podľa o advokácii. Predmetné normy žiadnym špecifickým spôsobom neupravovali splatnosť odmeny za poskytovanie právnych služieb.

Výšku odmeňovania za poskytovanie služieb právnej pomoci komerčnými právnikmi a neskôr advokátmi bližšie upravovali nasledovné normy: Vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci (v spojení s Vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci), Vyhláška MS SR č. o odmenách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci, Vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a Vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Predmetné normy žiadnym špecifickým spôsobom neupravovali splatnosť odmeny za poskytovanie právnych služieb, upravovali len spôsob výpočtu hodnoty odmeny.

Žalobkyňa tvrdila, že sa jej nebohý manžel so žalovaným dohodol na tom, že odmena za poskytovanie právnych služieb bude uhradená až po skončení zastúpenia a túto skutočnosť mal potvrdiť aj svedok MUDr. R. Y. - syn žalobkyne. Tomuto tvrdeniu žalobkyne však súd neuveril, a to z nasledovných dôvodov. Obsahy výpovede žalobkyne a svedka sa zásadne líšili a to konkrétne v tom, kde malo dôjsť k deklarovanej dohode o splatnosti odmeny. Žalobkyňa tvrdila, že k tejto dohode malo dôjsť v jej byte, kde jej manžel poskytoval právne služby, pričom svedok v rozpore s týmto tvrdením žalobkyne uviedol, že k dohode došlo v dome žalovaného, kde sa svedok mal zúčastniť rokovania nebohého pána Y. so žalovaným. Je nelogické, aby si komerčný právnik a jeho klient dohadovali dvakrát čas uhradenia odmeny a s ohľadom na dôvernosť vzťahu právnik a klient je tiež ťažko uveriteľné, aby si túto vec vôbec dohadovali pred tretími osobami.

Bez ohľadu na samotný obsah a rozpornosť výpovedí svedka a žalobkyne má súd za to, že svedeckú výpoveď syna žalobkyne, ktorý je jej blízkym príbuzným nie je možné bez všetkého akceptovať, pretože je tu zrejmá osobná zainteresovanosť svedka na výsledku sporu.

Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že nebola preukázaná existencia špeciálnej dohody medzi nebohým pánom Y. a jeho klientom - žalovaným o uhradení odmeny za poskytovanie právnej pomoci v tom zmysle, že táto mala byť uhradená až po skončení zastupovania žalovaného.

Podľa : „Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.“

Podľa : „Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.“

Podľa : „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

Podľa a (PREMLČANIE): „(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie §105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa (Premlčacia doba): „ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že podľa mala byť odmena za vykonanie jednotlivých právnych úkonov uhradená prvý deň po výzve pána Y. na jej uhradenie. T.j. splatnosť odmeny bola viazaná na vykonanie úkonu zo strany nebohého pána Y., t.j. na jeho výzvu na uhradenie svojej odmeny. Predmetnú výzvu mohol pán Y. prvýkrát uskutočniť hneď po vykonaní príslušného úkonu právnej pomoci. Posledný úkon právnej pomoci pán Y. vykonal dňa 6.6.2008, na uhradenie odmeny za jeho vykonanie mohol vyzvať žalovaného okamžite. Právo pána Y. na vyzvanie žalovaného k úhrade odmeny (majetkové právo na odmenu) sa teda s ohľadom na všeobecnú 3 ročnú dĺžku premlčacej lehoty premlčalo márnym uplynutím dňa 6.6.2011, t.j. pred podaním žalobného návrhu.

Z pohľadu súdu neobstojí stanovisko žalobkyne, podľa ktorého je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút premlčania je dlhoročným a bežným prostriedkom občianskeho práva, ktorý má za účel zabezpečiť právnu istotu účastníkov občiansko-právnych vzťahov, t.j. tento inštitút je plne legitímnym nástrojom obrany dlžníka a ako taký nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v čase pred podaním žaloby došlo k premlčaniu pohľadávky žalobkyne, preto jej súd po vznesení námietky premlčania dlžníkom toto právo podľa znenia a nemohol priznať a na základe tohto dôvodu žalobu zamietol.

Podľa : „Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.“

Štát na základe Uznesenia konajúceho súdu sp. zn. zo dňa 25.11.2013 uhradil v rámci tohto konania svedkovi MUDr. R.Š. Y. svedočné vo výške 231,09 eur.

Podľa vyššie citovaného má štát voči žalobkyni nárok na nahradenie týchto trov konania, ktoré zaplatil. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu neúspešná.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania medzi účastníkmi konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 36,50 eur podľa o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 10 úkonov právnej pomoci v hodnote po 39,84 eur (prevzatie zastúpenia, podanie zo dňa 6.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 26.2.2013, podanie zo dňa 4.6.2013, podanie zo dňa 18.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013, porada s klientom dňa 18.11.2013, porada s klientom 15.5.2015, účasť na pojednávaní dňa 19.5.2015 a účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015), 2. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 9,96 eur (1 z hodnoty plného úkonu - pojednávania boli odročene bez prejednania veci samej - dňa 11.6.2013 a dňa 1.4.2014), 3. náhradu tzv. režijného paušálu 8 x po 7,81 eur, 1 x 8,04 eur a 3 x po 8,39 eur, 4. príslušnú daň z pridanej hodnoty (t.j. 20% z hodnoty úkonov právnej pomoci a režijných paušálov). To všetko v súlade s §10 ods.

1, , , ods. 3 a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v ods. ( 1 ) , 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( ), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.