Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/119/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade I. T., L.. XX. XX. XXXX, J. G. Ľ. XXX, v 2. rade X. T., L.. XX. XX. XXXX, J. G. Ľ. XXX, proti odporcom v 1. rade Slovenskej sporiteľni, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, IČO: 36 863 017, v 2. rade I.. I. Š., S., D. D. T. X, J., v konaní o zaplatenie 298,98 eur s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy 59 796,-eur, takto

rozhodol:

Návrh na zaplatenie 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 až do zaplatenia sa z a m i e t a .

V časti o priznanie nemajetkovej ujmy 59 796,-eur sa konanie z a s t a v u j e .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Písomným návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 24. 04. 2015, navrhovatelia v 1. a 2. rade sa domáhali vrátenia sumy 472,11 eur „plus úroky z omeškania vo výške 20 % za každý započatý deň až do zaplatenia, plus penále z omeškania vo výške 0,19 %, alebo navrhli pevnú sumu odškodnenia pre nich obidvoch po 20 000,-eur na jednu osobu, čiže 40 000,-eur spolu“. Na výzvu súdu navrhovatelia doplnili a zmenili návrh tak, že sa domáhali priznania preplatenej sumy 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % denne a zaplatenia nemajetkovej ujmy 59 796,- eur. Na prvom pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 01. 10. 2015, navrhovatelia upravili žalobný návrh tak, že žiadajú priznať sumu 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 až do zaplatenia. V časti, pokiaľ sa domáhali nemajetkovej ujmy uviedli, že na tomto návrhu netrvajú s tým, že pokiaľ sa takéhoto nároku budú domáhať v budúcnosti, uplatnia si ho osobitným konaním. Toto vyjadrenie navrhovateľov podľa obsahu súd posúdil ako späťvzatie návrhu v časti o priznanie nemajetkovej ujmy 59 796,-eur. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že odporcovia ich obvinili a uplatnili voči nim pohľadávku vo výške 472,11 eur, ktorú odvodzovali zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej dňa 15. 11. 2004 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava, ako veriteľom a nimi, ako dlžníkmi - číslo zmluvy 0332908234. Konečná suma, ktorú mali zaplatiť bola 3 839,25 eur, ale skutočne zaplatili 4 138,23 eur. Z toho vyplýva, že úver bol preplatený o sumu 298,98 eur a túto čiastku žiadali vrátiť spolu s úrokmi. Skutočnosť, že úver preplatili, sa dozvedeli až „z papierika“, ktorý im bol doručený na súde (konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ), pričom úver nesplácali „z ruky“, ale peniaze si strhával odporca z účtu navrhovateľa v 1. rade, ktorý mal vedený v banke. Voči odporcovi v 2. rade si uplatnili nárok z toho dôvodu, že on, ako advokát, podal žalobu vo veci tunajšieho súdu s tým, že navrhovatelia odporcu v 2. rade považovali ako subjekt, ktorý „kúpil splatenú pohľadávku“.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej vecnej pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že celú zostávajúcu pohľadávku z právneho vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere č. 0332908234, uzavretou dňa 15. 11. 2004 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom a navrhovateľmi, ako dlžníkmi, postúpil odporca v 1. rade dňa 28. 03. 2013 obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave. Táto skutočnosť bola dňa 05. 04. 2013 oznámená obom odporcom v súlade s ustanovením . Preto od novembra 2013 nemohol odporca v 1. rade viesť vymáhanie predmetnej pohľadávky voči navrhovateľom. Poukázal na to, že podľa obsahu tvrdení navrhovateľov sa nejedná o nárok na náhradu škody, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše navrhovatelia ani neuviedli žiaden dôvod, pre ktorý by plnenie z ich strany bolo alebo malo byť čiastočne bez právneho dôvodu. Poukázal aj na skutočnosť, že posledná splátka splátkového úveru bola zo strany navrhovateľov zaplatená v novembri 2010, takže žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, a preto vzniesol námietku premlčania.

Odporca v 2. rade, v písomnom vyjadrení, žiadal návrh zamietnuť ako bezobsažný, nakoľko z jeho znenia nie je možné ustáliť, čoho sa navrhovatelia domáhajú a ani z čoho svoje nároky odvodzujú.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade ako dlžníci, uzavreli s odporcom v 1. rade ako veriteľom, dňa 15. 11. 2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0332908234, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 80 000,-Sk (2 655,51 eur). Odporcovia sa zaviazali tento úver splatiť v mesačných splátkach po 1 542,-Sk, termín prvej splátky bol dojednaný na 20. 12. 2004 a konečná splatnosť úveru na 20. 02. 2011 (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“). Prípisom zo dňa 05. 04. 2013 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila dlžníkom (navrhovateľom v 1. a 2. rade), že pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere postúpila spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Bratislava, IČO: 35 831 154, zmluvou, uzatvorenou dňa 28. 03. 2013 - oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené navrhovateľom v 1. a 2. rade doporučene do vlastných rúk poštovou zásielkou, ktorú obidvaja prevzali dňa 23. 04. 2013 (doručenie týchto listín potvrdili samotní navrhovatelia tým, že ich predložili na pojednávaní dňa 20. 10. 2015). Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila Slovenská sporiteľňa, a. s. spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Bratislava aj pohľadávku, ktorú viedla voči dlžníkom I. T. S. X. T. na základe zmluvy o splátkovom úvere vo výške 633,98 eur, pričom zo špecifikácie odovzdanej pohľadávky založenej v spise tunajšieho súdu vyplýva, že táto suma pozostávala z istiny po splatnosti 432,79 eur a úrokov celkom 201,19 eur. Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave podala voči I. T. S. X. T. návrh, doručený tunajšiemu súdu dňa 27. 11. 2013, ktorým sa domáhala priznania pohľadávky 472,11 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 21. 02. 2011 do zaplatenia. V tomto konaní bol ako dôkaz predložený výpis z úverového účtu, ktorý dokumentoval platby dlžníkov. Z tejto listiny vyplýva, že poslednú splátku 162,40 eur dlžníci I. T. S. X. T. zaplatili v hotovosti dňa 24. 11. 2010, ostatné splátky boli zrejme realizované z účtu odporcu v 1. rade s tým, že za celú dobu na úhradu uvedeného úveru odporcovia v 1. a 2. rade zaplatili čiastku 4 138,23 eur. Z výpovede I. T. v konaní pritom vyplýva, že istú dobu mal zablokovaný účet v Slovenskej sporiteľni súdnym exekútorom, v dôsledku čoho si Slovenská sporiteľňa nemohla realizovať zrážky z účtu odporcu v 1. rade. Po tom, ako došlo k odblokovaniu účtu, si Slovenská sporiteľňa zvýšila výšku mesačnej splátky najskôr zo sumy 1 800,-Sk na 2 450,-eur alebo až na 2 480,-Sk. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš -64 zo dňa 29. 04. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline -87 zo dňa 26. 02. 2015, súd návrh Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Bratislava zamietol. Odvolací súd v dôvodoch rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu a to tvrdenie, že malo dochádzať k pripisovaniu príslušenstva - splatných úrokov a poplatkov k istine, v dôsledku čoho sa tieto stali jej súčasťou. Navrhovateľovi bolo vytknuté, že skutkovo nevymedzil podstatu (resp. jej relevantnú časť) istiny, ako kapitalizovaného príslušenstva a ani nepoukazoval na zásadnú argumentáciu o existencii zmluvného dojednania o pripisovaní príslušenstva k istine a to ani odkazom na ustanovenie zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že na splnenie povinnosti bremena tvrdenia a dôkazného bremena nepostačuje všeobecné uvedenie, že navrhovateľ požaduje zaplatenie určitej sumy, bol by postup súdu, ak by tento vlastnou činnosťou iniciatívne z dotknutých označených listín zisťoval rozsah dôvodnosti jeho návrhu, v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov konania a úplne by deformoval pozíciu súdu.

Podľa , (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 451 Obč. zák.

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Z tvrdení navrhovateľov vyplýva, že títo za škodu označili rozdiel medzi celkovou sumou 3 839,25 eur (t. j. 75 plátok x 1 542,-Sk), ktorú sa zaviazali uhradiť na splatenie úveru v zmysle zmluvných dojednaní a celkovou výškou platieb poukázaných na úverový účet vo výške 4 138,23 eur. Navrhovatelia však v priebehu celého konania neuviedli, akého porušenia povinnosti sa mali dopustiť odporcovia v 1. a 2. rade, v dôsledku ktorého oni zaplatili Slovenskej sporiteľni, a. s., o 298,98 eur viac, ako predstavoval súčet dojednaných splátok uvedených v zmluve o splátkovom úvere. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú pritom zavinené porušenie povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Tvrdenie navrhovateľov, že nemohli ovplyvniť sumu, ktorú si zrazila Slovenská sporiteľňa, a. s., na úhradu uvedeného úveru, nie je relevantné, pretože navrhovateľ v 1. rade mal zriadený u odporcu v 1. rade svoj účet s ktorým bol oprávnený disponovať. Navyše, sám navrhovateľ v 1. rade uviedol, že konaním iného subjektu (súdneho exekútora) mal po istú dobu zablokovaný účet, v dôsledku čoho nesplácal úver dojednaným spôsobom - v dôsledku toho peňažný ústav po odblokovaní účtu vykonával vyššie zrážky, ale nemohol tak postupovať bez súhlasu a najmä bez vedomia navrhovateľa v 1. rade, ako majiteľa účtu. Poslednú splátku vo výške 162,40 eur (4 892,46 Sk) zaplatili navrhovatelia v 1. a 2. rade pritom v hotovosti.

Nakoľko navrhovatelia tvrdili, že bez právneho dôvodu vyplatili odporcovi v 1. rade viac, ako bola ich povinnosť, potom uplatnením pohľadávky 298,98 eur sa domáhali voči odporcovi v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade vzniesol námietku premlčania, súd už neskúmal, či odporca v 1. rade na úkor navrhovateľov získal bezdôvodné obohatenie alebo nie. Vzhľadom k tomu, že posledná platba na splátku úveru bola zo strany navrhovateľov realizovaná dňa 24. 11. 2010 a navrhovatelia sa nároku domáhali až návrhom doručeným súdu dňa 24. 04. 2015, uplynula ako subjektívna, tak aj objektívna premlčacia doba na uplatnenie takéhoto nároku. Nakoľko odporca v 1. rade sa dovolal premlčania, nebolo možné nároku navrhovateľov vyhovieť. Navyše, súd poukazuje na skutočnosť, že odporca v 1. rade svoju pohľadávku postúpil v roku 2013 tretiemu subjektu, Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., ktorý si uplatnil voči navrhovateľom nárok na zaplatenie 472,11 eur. Skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky bola navrhovateľom známa, pretože im dňa 23. 04. 2013 bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Nakoľko navrhovatelia sa domáhali nároku v súvislosti so splátkami

zmluvy o splátkovom úvere a odporca v 1. rade všetky nároky z tejto zmluvy postúpil pred začatím tohto konania tretiemu subjektu, odporca v 1. rade nebol ani vecne pasívne legitimovaný.

Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade navrhovatelia nepreukázali, v čom malo spočívať porušenie povinnosti odporcu v 2. rade, v dôsledku ktorého mala navrhovateľom vzniknúť škoda 298,98 eur. Odporcovi v 2. rade navrhovatelia vytýkali, že „kúpil splatenú pohľadávku“, pričom žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia nepredložili. Odporca v 2. rade, ako advokát, len zastupoval (na základe plnomocenstva zo dňa 03. 01. 201), v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Odporca v 2. rade teda v tomto konaní nevykonával žiadne úkony vo svojom mene, ale len v mene zastúpeného Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade navrhovatelia nepreukázali jeho vecnú pasívnu legitimáciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto súd návrh navrhovateľov v časti, pokiaľ sa domáhali priznania istiny 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 až do zaplatenia, zamietol ako nedôvodný.

Podľa (), (1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľmi podaný návrh zo dňa 23. 04. 2015 bol neurčitý, a preto boli súdom vyzvaní na odstránenie neúplnosti tohto podania. Na výzvu súdu navrhovatelia návrh doplnili jednak písomným podaním, doručeným súdu dňa 13. 08. 2015 a najmä do zápisnice súdu na pojednávaní dňa 01. 10. 2015. V zmysle týchto doplnení bolo nesporné, že navrhovatelia sa okrem istiny 298,98 eur s úrokom z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 do zaplatenia, i pôvodne domáhali aj nemajetkovej ujmy 59 796,-eur. V tejto časti však návrh zobrali späť pred prvým pojednávaním, a preto súd v zmysle zastavil konanie v časti, pokiaľ sa navrhovatelia domáhali priznania nemajetkovej ujmy 59 796,-eur.

Navrhovateľom náhrada trov konania nepatrí vzhľadom k tomu, že v konaní neboli úspešní. Odporcovia v 1. a 2. rade sa vyslovene vzdali práva na náhradu trov konania, a preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.