Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sd/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky: X. K., trvale bytom N.F. I. K., Ž. XX, korešpondenčná adresa N., Q. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Cestickým, AK Košice, Štúrova 27 na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Košice zo dňa 10. 06. 2015, sp. zn. 7757/2015-PP-KaKE, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 6. mája 2015 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Právnemu zástupcovi JUDr. Rastislavovi Cestickému p r i z n á v a právo na náhradu trov právneho zastupovania.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 6. mája 2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 31. 03. 2015 s tým, že menovaná podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 31. 03. 2015 nie je invalidná podľa ustanovenia , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej určená v rozsahu 20 %.

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia. Žiadala, aby súd rozhodnutie ako nezákonné zrušil pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj z dôvodu, že správny orgán na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sama nie je schopná nič robiť a už vôbec nie vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zákona o sociálnom poistení. Svoje stanovisko oprela o komplexný posudok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 30. 04. 2015, podľa ktorého miera jej funkčnej poruchy predstavuje 50 % podľa prílohy č. 3, časti IV, bodu 2 písm. b/ k , takže sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu a pri úkonoch, stanovených v tomto posudku. Poukázala na to, že z jej ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú ťaživé dôsledky, a to najmä obmedzená schopnosť orientovať sa pre poruchu duševných funkcií a je odkázaná na pomoc inej osoby pri preprave a pri premiestňovaní sa.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 09. 2015 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Konštatovala, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože táto nespĺňa podmienku, stanovenú v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako to vyplýva z posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 31. 03. 2015, 16. 07. 2015, i posudku druhostupňového posudkového orgánu zo dňa 17. 09. 2015, vypracovaného pre účely odvolacieho konania. Z týchto posudkov je zrejmé, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z čoho vyplýva, že jej zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, t. j. že nie je invalidná podľa citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ v konaní nepreukázal , že jeho zdravotný stav odôvodňuje invaliditu. Preto má odporkyňa za to, že vo veci bolo rozhodnuté správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom.

Súd v konaní podľa ustanovenia a nasledujúcich po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k závetu, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 31. 03. 2015 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 09. 08. 2014.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach zo dňa 31. 03. 2015, menovaná nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval duševné choroby a poruchy správania, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly V, pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. U navrhovateľky bola zistená nešpecifikovaná fóbická úzkostná porucha. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 19- ročnú posudzovanú, ktorá ukončila 3 ročníky Obchodnej akadémie, v roku 2012 bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike a stav bol uzavretý ako zmiešaná porucha správania a emócií v puberte, sociálna fóbia. Odvtedy pokračuje v dispenzárnej starostlivosti a liečbe psychiatra ambulantnou formou. V objektívnom náleze je prítomná mierne zvýšená tenzia, vnímanie a osobnosť je akcentovaná senzitívne, v popredí je sklon k anxiete, fóbiám, negativizmu, nálada je hypotýmna, intelekt je primeraný vzdelaniu. Psychiater stav uzatvára ako nešpecifikovaná úzkostná porucha. Psychológ dokumentuje úroveň všeobecných rozumových schopností v pásme priemeru, kognitívne a mnestické funkcie sú v norme, bez znakov organického poškodenia. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu vzhľadom na stredne ťažkú formu nešpecifikovanej fóbickej úzkostnej poruchy ju posudkový lekár zaradil do kapitoly V, pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 o sociálnom poistení s 20 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

K zhodnému záveru pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach vo svojom posudku podanom dňa 17.09.2015, vyhotovenom pre potreby súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľky charakterizoval diagnostickým záverom: nešpecifikovaná fóbická úzkostná porucha, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval duševné choroby a poruchy správania, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole V, pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o posudzovanú, ktorá je v psychiatrickej ambulantnej liečbe pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - nešpecifikovanú fóbickú úzkostnú poruchu, ktorá z posudkového hľadiska odôvodňuje cit. zaradenie do kapitoly č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s 20 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto v súlade s v súvislosti s citovaného zákona nie je invalidná podľa cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

Na pojednávaní dňa 20. 10. 2015 právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom opravnom prostriedku z dôvodov, ktoré sú v ňom uvedené. Zároveň ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľky zo zdravotných dôvodov, vzhľadom na ktorú skutočnosť súd v súlade s s použitím pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.

Zástupkyňa odporkyne navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodov, uvedených v jeho odôvodnení i písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené.

Podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 263 ods. 15 cit. zákona nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa, vyplývajúce z jej zdravotnej dokumentácie i vlastných vyšetrení. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má menovaná stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto jej nárok na invalidný dôchodok ani podľa 263 ods. 15 zákona o sociálnom poistení nevznikol.

Námietku navrhovateľky, týkajúcu sa nesprávneho posúdenia jej zdravotného stavu posudkovými lekármi s poukazom na vyššie citovaný komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30. 04. 2015 nebolo možné akceptovať, pretože tento posudok bol vypracovaný pre účely kompenzácie dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, pričom kritériá pre priznanie postavenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a posudzovanie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sú odlišné ako kritériá pre priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením v spojení s navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola.

Keďže Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice na základe rozhodnutia zo dňa 10. 06. 2015, sp. zn. 7757/2015-PP-KaKE navrhovateľke ustanovený advokát si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastupovania, a keďže navrhovateľke v dôsledku jej neúspechu v konaní právo na náhradu trov konania priznané nebolo, súd mu v zmysle v spojení s priznal právo na ich náhradu s tým, že Centrum právnej pomoci postupom podľa s odkazom na a nasl. vyhlášky MS SR č. rozhodne o ich výške a výplate po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.