Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: R. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. XXX, v konaní zastúpený: Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka AK so sídlom Ružomberok, A. Bernoláka 1419/10 proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, IČO: 36 022 047, o žalobe žalobcu na zaplatenie 56,84 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca ako podielový spoluvlastník R.-T. G.. Č.. XXXX orná pôda o výmere XX C. S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX orná pôda o výmere XX C. s podielom vo výške 1, ktoré nehnuteľnosti sú evidované Okresným úradom O., katastrálny odbor, pre obec O., T.. Ú.. O. L. B. Č.. XXXXX sa domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy vo výške 56,84 € ako a 5 % úroku z omeškania odo dňa 10.4.2021 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia pre užívanie nehnuteľnosti žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu za časové obdobie odo dňa 17.04.2019 do 17.04.2020.

2. Tunajší súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom -152 dňa 07.10.2021 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 56,84 € spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 10.04.2021 do zaplatenia a súčasne žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. -180 zo dňa 06.07.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie dôkazmi navrhnutými a predloženými stranami v sporovom konaní (snímka katastrálnej mapy, fotodokumentácia) a vec predčasne právne posúdil.

4. Súd doplnil pôvodného dokazovanie, ktoré realizoval výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom splnomocneného zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené stranami sporu v rámci prejednávania danej právnej veci, a to LV č. XXXXX G. T.. Ú.. O., žiadosťou žalobcu adresovanou žalovanému dňa 07.03.2016 na vyplatenie náhrady za užívanie pozemkov, urgenciou na výplatu za náhrady užívanie pozemkov, výpisom bankového účtu, výpisom nájomného za užívanie pozemkov k. ú. O. určené znaleckým posudkom, vzájomnou emailovou komunikáciou medzi stranami sporu, predloženou fotodokumentáciou sporných nehnuteľností,

fotodokumentáciou snímky mapy ZBGIS, doplnil o listinné dôkazy predložené stranami sporu snímku z aplikácie mapový klient ZBGIS na parcelu Q. G.. Č.. XXXX/X, vyjadrenie geodeta, ktorý realizoval obhliadku na mieste samom W.. C. C., so sídlom O. a fotodokumentáciu sporných nehnuteľností R.-T. G.. Č.. XXXX S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX s vyznačením priebehu hraníc a lomových bodov sporných nehnuteľností a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobcovi svedčí spoluvlastnícky podiel vo výške 1. T. R.-T. G.. Č.. XXXX orná pôda o výmere XX C. S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX orná pôda o výmere XX C., ktoré sú zapísané na B. Č.. XXXXX G. T.. Ú.. O.. Žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia argumentujúc tým, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a primeraná náhrada v zmysle znaleckého posudku predstavuje 0,784 €/m2/rok, čo predstavuje výšku obvyklého nájmu v danej lokalite a za uplatňované obdobie od 17.04.2019 do 17.04.2020 predstavuje suma bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 56,84 € (výpočet 72,50 m2 x 0,784 € / m2 / rok). Žalobca v konaní odkazoval na skutočnosť, že aj v iných súdnych konaniach (OS Banská Bystrica, konanie vedené pod sp. zn. ) bol zaviazaný žalovaný na plnenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za iné časové obdobie ako je uplatňované v tomto konaní.

6. Žalovaný prioritne namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní s tým, že nie je oprávnený zastupovať Slovenskú republiku v spore vzhľadom na jeho predmet. V danom konaní však žalovaný nezastupuje štát, ale žalobca uplatňuje priamo nárok voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, predmetom ktorého konania nie je vecné právo k nehnuteľnostiam, ale nárok na priznanie peňažného plnenia. Ďalej namietal žalovaný skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti nevyužíva výlučne žalovaný, tieto majú charakter pozemnej komunikácie, na ktorých je umiestnená inžinierska stavba (miestna komunikácia, účelová komunikácia, resp. parkovisko), pričom žalovaný nie je správcom ani vlastníkom takejto komunikácie a komunikácia je verejne prístupná.

7. Práve s poukazom na obranu žalovaného i odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 07.10.2021 zrušil z dôvodu, že prvostupňový súd nevenoval dostatočnú pozornosť takejto obrane žalovaného, t. j. že nehnuteľnosti R.-T. G.. Č.. XXXX charakteru ornej pôdy a R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX charakteru ornej pôdy, v skutočnosti sú verejným priestranstvom, ktoré môže užívať ktokoľvek a na týchto nehnuteľnostiach je umiestnená pozemná komunikácia, resp. pozemok, na ktorom sa nachádza miestna, resp. účelová komunikácia alebo parkovisko.

8. Prvostupňový súd vzhľadom na vyslovený právny názor a zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a zistil, že Q. G.. Č.. XXXX/X G. T.. Ú.. O. (bez založeného LV) subsumuje v sebe i R.-T. G.. Č.. XXXX S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX s tým, že i keď predmetné R.-T. G.. Č.. D. R. L. B. Č.. XXXXX G. T.. Ú.. O. ako orná pôda, reálne tieto nehnuteľnosti predstavujú spevnené plochy opatrené asfaltovým povrchom kontinuálne tvoriace cestné teleso Q. G.. Č.. XXXX/X. K takýmto záverom súd dospel na základe predloženej snímky mapového klienta ZBGIS, fotodokumentácie, ako i fotodokumentácie vyhotovenej geodetom, ktorý realizoval obhliadku na mieste samom a to W.. C. C., so sídlom O.M., J. Q., ktorá konštatovala, že R.-T. G.. Č.. XXX S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX zasahujú do miestnej komunikácie a súčasne ohraničila vo fotoprílohe (čl. 207-212 súdneho spisu) vytýčenie R.-T. G.. Č.. XXXX S. R.-T. G.. Č..XXXX/XXX, ktoré sú v katastri vedené ako časť Q. G.. Č.. XXXX/X charakteru zastavenej plochy so spôsobom využívania pozemku ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti s tým, že CKN parc. č. nie je evidovaná na LV. Z takto doplneného dokazovania preto súd konštatuje, že reálne nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu R.-T. G.. Č.. XXXX S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX predstavujú prístupovú plochu miestnej komunikácie, na ktorej je postavená inžinierska stavba, cesta, resp. parkovisko, ktorá komunikácia je verejne prístupná.

9. Podľa o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon), pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia, technického vybavenia na: a) diaľnice, b) cesty, c) miestne cesty, d) účelové cesty.

Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona, pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranicami, priekopov, rigolov, násypov a zárezov svahov a zárubní

a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách 0,5 m za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

Podľa § 4b ods. 1 vyššie citovaného zákona, miestnymi cestami sú všeobecne prístupné užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.

Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy, v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie, nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

Podľa (ďalej len ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako je majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Z doplneného dokazovania, ktoré vykonal tunajší súd po tom, čo predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom, rozhodnutím mal za preukázané, že nehnuteľnosť R.-T. G.. Č.. XXXX S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX, ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca v podiele 1 a sú evidované na LV č. XXXXX G. T.. Ú.. O. ako orná pôda a reálne majú charakter pozemnej komunikácie. Z predložených snímok mapového operátu ako i z predložených snímok žalobcom, ktoré realizoval Ing. C. C. je zrejmé, že R.-T. G.. Č.. XXXX S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX sú reálne pozemkami, na ktorých sa nachádzajú inžinierske stavby, a to spevnená asfaltová plocha charakteru miestnej komunikácie, resp. parkoviska. Takéto nehnuteľnosti priamo zasahujú do miestnej komunikácie, ktorá je evidovaná na Q. G.. Č.. XXXX/X a je využívaná ako zastavaná plocha, spôsob využívania pozemku, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná stavba, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník a nekryté parkovisko a súčasne bezprostredne bez toho, aby reálne takáto komunikácia bola oddelená od ďalšej časti R.-T. G.. Č.. XXXX S. R.-T. G.. Č.. XXXX/XXX predstavujú priestranstvo parkoviska a teda sa jedná o pozemnú komunikáciu charakteru miestnej, resp. účelovej cesty, ktorých správa je zabezpečovaná buď obcou, resp. právnickými osobami, ktorým celkom alebo prevažne slúžia. Samotný žalobca, ako i žalovaný v konaní deklarovali, že ani jedna zo strán sporu takúto miestnu, resp. účelovú komunikáciu nevybudovala. Nie je teda vlastníctvom ani jednej zo strán sporu, pričom ani užívanie takejto pozemnej komunikácie s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 1 Cestného zákona nemôže byť obmedzené a premávku na takejto komunikácii môže užívať každý spôsobom obvyklým a nielen, ako to tvrdil v konaní žalobca, t. j. že nehnuteľnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve sú užívané výlučne žalovaným za účelom prístupu do stavby, ktorej je vlastníkom.

11. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní nehnuteľnosti žalobcu žalovaným nie je dôvodná, keďže sa nejedná o užívanie nehnuteľností, ktoré majú charakter miestnej komunikácie, resp. účelovej komunikácie bez právneho dôvodu vzhľadom na skutočnosť, že takéto pozemné komunikácie obvyklým spôsobom môže využívať každý.

12. V zmysle ustanovenia , súd o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval vyššie citované ustanovenie a žalovanému ako strane úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O vyčíslení trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnom skončení vo veci samej, ktoré vydá súdny úradník (ô 262 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).