Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1512-2012.pdf
PDF · 85.63 KB
No categories available
6Er/1512/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, proti povinným v 1. rade DATIM - LM, s. r. o., so sídlom Malatiny 8, Partizánska Ľupča, IČO: 36 749 532, v 2. rade H.. P. Ď., K.. XX. XX. XXXX, O. Q.
- K. X, V. Ľ.T., v 3. rade Q.. X. B., K.. XX. XX. XXXX, O. V. Ľ. XXX, pre vymoženie 221 904,46 eur s príslušenstvom, o námietkach povinných v 1. a 3. rade proti exekúcii vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Adamcovou, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. EX 400/2012, na základe odvolania povinných v 1. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 05. 01. 2015, č. k. 6Erú1512/2012-261, takto
rozhodol:
Námietkam povinných proti exekúcii sa n e v y h o v u j e .
Námietkam povinných proti predbežným trovám exekúcie sa n e v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Dňa 07. 08. 2012 súdna exekútorka JUDr. Lucia Adamcová doručila súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinným DATIM - LM, s. r. o., Malatíny, H.. P. Ď., Q.. X. B. U. H.. Q. B.. Ako exekučný titul oprávnený predložil notársku zápisnicu N 42/2007, Nz 23353/2007, NCRIs 23244/2007, napísaná na Notárskom úrade JUDr. Miroslava Duriša v Liptovskom Mikuláši dňa 13. 06. 2007 (ďalej len „notárska zápisnica“).
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18. 09. 2012, č. k. 6Er/1512/2012-160 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 08. 2013, č. k. 3CoE/243/2012-195, bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá v časti o vymáhanie poplatku vo výške 90,48 eur a v časti vymáhania nákladov dražby vo výške 5 710,92 eur (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 04. 2014). Dňa 25. 08. 2014 pod č. 5505 053623 tunajší súd poveril súdnu exekútorku JUDr. Luciu Adamcovú, ktorá vec eviduje pod sp. zn. EX 400/12, na vykonanie exekúcie voči všetkým štyrom označeným povinným, na vymoženie povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne všetkých štyroch povinných vo výške 221 904,46 eur, úroky vo výške 22 868,28 eur, úroky z omeškania vo výške 27 691,44 eur, úroky z omeškania z istiny vo výške 6M EURIBOR + marža 1,6 p. a. + 5 % p. a. od 27. 07. 2012 do zaplatenia a trovy exekúcie.
Uznesením Okresného súdu Žilina 2K/2/2013 zo dňa 05. 03. 2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 50/2013 dňa 12. 03. 2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ing. Milana Vitáliša, nar. XX. XX. XXXX, O. Q. X, IČO: 32598785 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený H.. I. O.. Dňa 21. 05. 2013 Okresný súd Žilina rozhodol, že konkurz sa uznáva za „malý“ - uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 100/2013 dňa 27. 05. 2013.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Podľa § 48 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 12. 03. 2013 bol na majetok označeného povinného v 4. rade H.. Q. B. vyhlásený konkurz, zo zákona došlo voči tomuto povinnému k zastaveniu exekúcie (o zastavení exekúcie preto súd nerozhoduje). Povinnými v konaní preto zostali v 1. rade DATIM - LM, s. r. o., Malatíny, v 2. rade H.. P. Ď. a v 3. rade Q.. X. B., voči ktorým oprávnený trval na vykonaní exekúcie.
Súdna exekútorka vydala pod sp. zn. EX 400/2012 dňa 17. 09. 2014 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému v 1. rade fikciou podľa § 48 ods. 2 O. s. p. dňa 21. 10. 2014 (doporučená zásielka do vlastných rúk bola vrátená súdnej exekútorke ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 17. 10. 2014). Povinnej v 3. rade Q.. X. B.R. bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 10. 10. 2014 a povinnému v 2. rade fikciou podľa § 47 ods. 2 O. s. p. - za doručenú sa považuje dňom 12. 11. 2014, kedy súdnej exekútorke bola vrátená doporučená zásielka do vlastných rúk s opakovaným doručením nevyzdvihnutá povinným v 2. rade v úložnej lehote.
V zákonnej lehote boli súdnej exekútorke doručené námietky proti exekúcii. Podľa záhlavia podania obsahujúceho námietky, tieto podal povinný v 1. rade, t. j. DATIM - LM, s. r. o. Malatíny, pričom listinu podpísala povinná v 3. rade, ktorá v tom čase bola konateľkou obchodnej spoločnosti. Do zápisnice o pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 02. 07. 2015, povinná v 3. rade uviedla, že tieto námietky podala v mene obchodnej spoločnosti, ako aj vo svojom mene, nakoľko je sama povinnou v 3. rade. Námietky boli odôvodnené nesprávnosťou vyčíslenia vymáhanej pohľadávky; povinná v 3. rade poukázala na to, že spolu s ďalšími ručiteľmi, povinnými v 2. a 4. rade, poskytla povinnému v 1. rade vlastné finančné prostriedky formou pôžičky na splácanie predmetného investičného úveru aj revolvingového úveru. Konkrétne výhrady voči výške uplatnenej pohľadávky však v námietkach neboli uvedené, čo bolo odôvodnené krátkosťou času na podanie námietok. Povinní vzniesli výhrady voči účtovaniu jednotlivých úhrad, keď napriek určeniu úhrad vo výpisoch si oprávnený účtoval úhrady ako splátky úrokov z úveru a voči tomu, že oprávnený si zúčtoval peňažné prostriedky z účtov povinného v 1. rade sám a bez príkazu dlžníka na úhradu. Namietnutá bola aj výška úrokov vyčíslených sumou 22 868,28 eur z tých istých dôvodov, ako výška pohľadávky.
O týchto námietkach povinných rozhodol tunajší súd uznesením 6Er/1512/2012-261 zo dňa 05. 01. 2015 tak, že námietky proti exekúcii aj proti trovám exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil žiaden z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pre ktoré by bolo možné námietkam povinného vyhovieť. Poukázal pritom na stanovisko oprávneného k odvolaniu povinných, s ktorým sa súd stotožnil.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie oprávnení v 1. a 3. rade (odvolanie podpísala povinná v 3. rade ako konateľka spoločnosti DATIM - LM, s. r. o., pričom z jej vyjadrenia na vyplýva, že konala jednak v mene obchodnej spoločnosti, ako aj vo svojom mene). Odvolanie odôvodnili tými istými skutočnosťami, ako námietky proti exekúcii. Poukázali na to, že poskytnutý úver povinný v 1. rade riadne splácal v priebehu rokov 2007 - 2008, pričom v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy na začiatku roka 2009, ako objektívnej príčiny, ktorej dôsledkom bol úplný odliv zákaziek a tým aj tržieb povinného v 1. rade, nebolo možné poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v stanovenej lehote. Povinný požiadal oprávneného o zmenu úveru na dlhodobý, čomu však nebolo vyhovené. Nepriaznivá finančná situácia povinného v 1. rade ovplyvnila aj finančnú situáciu povinných v 2. - 4. rade, ktorí museli poskytovať vlastné finančné prostriedky ako pôžičky na splácanie investičného úveru. Namietali správnosť vymáhanej pohľadávky 221 904,46 eur, ako aj príslušenstva, t. j. úrokov vo výške 22 868,28 eur a úrokov z omeškania 27.69,44 eur (zrejme mala byť uvedená suma 27 691,44 eur). Tvrdili, že oprávnený nepostupoval v súlade s ustanovením § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom a istinu, ak dlžník neurčí inak. Oprávnený si platby započítal podľa vlastných úvah a to buď na istinu alebo na úrok, čo preukazujú bankové výpisy. Tvrdili, že medzibankové sadzby marže v danej dobe sa pohybovali na úrovni 1,3 % - 1,37 %, a preto vyčíslený úrok z omeškania vo výške 27 691,44 eur, vypočítaný z istiny vo výške 6M EURIBOR + marža 1,6 p. a. + 5 % p. a. do zaplatenia, je vysoký.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti uzneseniu súdu, ktorým nebolo vyhovené námietkam proti exekúcii a proti trovám exekúcie, nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 50 ods. 4 Exekučného poriadku). Nakoľko však napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník, je proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p., pričom podaním odvolania sa zo zákona zrušilo uznesenie, ktorým nebolo vyhovené námietkam proti exekúcii a predbežným trovám exekúcie, a preto o námietkam povinných opätovne rozhoduje sudca.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len Exekuč. por.) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a či sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekuč. por., ktoré ho oprávňuje skúmať len to, či nenastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekuč. por.). Exekučný súd však nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku, t. j. po dni jeho vydania.
Výhrady povinných, že nemohli splácať úver, ktorý im nesporne oprávnený poskytol za podmienok dojednaných v zmluve, sú právne bezvýznamné. Takisto nie je právne významné, že povinní požiadali o zmenu úveru na dlhodobý a oprávnený tejto žiadosti nevyhovel. V exekučnom konaní súd skúmal iba, či exekučný titul, t. j. v danom prípade notárska zápisnica, spĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Pokiaľ v notárskej zápisnici sa povinní zaviazali zaplatiť poskytnuté finančné prostriedky, pričom sa jednalo medzi oprávneným a povinnými o obchodný záväzkový právny vzťah (podkladom pre notársku zápisnicu teda nebola spotrebiteľská zmluva), sú povinní viazaní notárskou zápisnicou. Vzhľadom na výhrady povinných, pokiaľ ide o vyčíslenú dlžnú sumu, súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 02. 07. 2015, na ktorom bola vypočutá zamestnankyňa oprávneného, ktorá jednoznačným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vysvetlila uplatnený nárok. Svedkyňa svoje tvrdenia podložila účtovnými dokladmi banky, ktoré údaje povinní nespochybnili. Svedkyňa takisto vysvetlila rozpor medzi úrokovou sadzbou uvedenou v exekučnom titule ako „BRIBOR“ určená pre úrokové obdobie stanovené k zmluve a marže vo výške 1,6 %“ a úrokov z omeškania vo výške „6M EURIBOR + marža 1,6 p. a. + 5 % p. a.“. Vypočutím tejto svedkyne a predloženými listinnými dôkazmi boli preto vyvrátené námietky povinných spočívajúce v nesprávnej výške uplatneného nároku. Dôkazy vykonané na pojednávaní dňa 02. 07. 2015 povinní v 1. a 3. rade nevyvrátili ani vyjadrením zo dňa 16. 07. 2015. Oprávnený v podaní zo dňa 01. 10. 2015 označil tieto tvrdenia povinných za účelové s cieľom vytvárať prekážky v konaní. Uznal iba výhrady povinných voči tej časti výpovede svedkyne H.. I. F., pokiaľ táto uviedla, že na základe úverovej zmluvy bola poskytnutá čiastka 8 000 000,- Sk, nakoľko v skutočnosti vyčerpal povinný v 1. rade zo schváleného úverového rámca 8 mil. Sk sumu 7 835 801,52 Sk (v prepočte 260 100,96 eur). Ostatné tvrdenia tejto svedkyne však zodpovedali predloženému listinnému dôkazu - tabuľke, obsahujúcej čerpanie a splácanie úveru. Povinní preto nepreukázali, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti a ani neboli zistené žiadne iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Súd preto nevyhovel námietkam, ktoré podali povinní v 1. a 3. rade proti exekúcii.
Podľa § 201 ods. 1, 2 Exekuč. por.
(1) Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. (2) Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 4 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pre exekúciu na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 a 16).
Podľa § 5 ods. 1, 2 vyhlášky (1) Odmena súdneho exekútora je 20 % základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. (2) Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Exekučné konanie ako nútený výkon exekučného titulu má za úlohu zabezpečiť, aby sa oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Pokiaľ povinný nesplní riadne a včas to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený sa môže domáhať svojich práv podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Sankciou pre povinného je v tomto prípade to, že okrem vymáhanej pohľadávky musí uhradiť aj trovy exekúcie.
Súdna exekútorka v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslila predbežné trovy exekúcie ku dňu vydania tohto upovedomenia (17. 09. 2014) sumou 36 764,52 eur, z čoho odmena exekútora bola 30 601,- eur, náhrada hotových výdavkov 36,10 eur a DPH 6 127,42 eur. V odpovedi zo dňa 02. 09. 2015, ktorou reagovala na výzvu súdu, súdna exekútorka špecifikovala základ na určenie odmeny, t j. čiastku 306 008,66 eur, ako súčet istiny 221 904,46 eur, vyčísleného úroku k 17. 09. 2014 vo výške 84 087,70 eur a súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur. Správnosť výpočtu úroku z omeškania súdna exekútorka doložila oznámením oprávneného o platných úrokových sadzbách 6M EURIBOR + marža 1,6 % ročne za obdobie od 12. 03. 2012 do 12. 09. 2014. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu potom súdna exekútorka vyčíslila správne svoju odmenu 30 601,- eur (po zaokrúhlení základu a odmeny podľa § 26 vyhlášky). Takisto hotové výdavky 36,10 eur boli primerané, vzhľadom na úkony vykonané súdnou exekútorkou do vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Súdna exekútorka je platiteľkou DPH, preto má nárok na zvýšenie odmeny 30 637,10 eur o 20 % DPH, t. j. o 6 127,42, na čiastku 36 764,42 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd nevyhovel ani námietkam povinných proti predbežným trovám exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.