Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/45/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: Y. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom exekútorského úradu Mlynárska 16, Košice pod sp. zn: EX 1057/2011, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 12.6.2019 č.k. -9 takto

rozhodol:

V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I. výrok) a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi E.. E. S., H. XX, F. trovy exekúcie v sume 44,44 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora, ktorý dňa 31.5.2019 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania. Súdny exekútor vykonal lustráciu majetkových pomerov povinného a zistil, že povinný je nemajetný, nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľností na území SR, je dlhodobo nezamestnaný. Proti povinnému je od roku 2007 neúspešne vedených 16 exekučných konaní, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi sa nepodarilo vymôcť vymáhaný nárok, a to ani v rozsahu na uspokojenie trov exekúcie.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa , a a Exekučného poriadku a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 44,44 Eur, pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu, proti jeho prvému výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie snažil o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z

dôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ďalej poukázal na § 243j Exekučného poriadku, ktorým je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto dôvodom môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní alebo neefektívne a nehospodárne konanie exekútora. Dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybnosti alebo zistením dôvodov zastavenia. Oprávnený taktiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS -11 zo dňa 31.08.2010, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. ), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na základe uvedeného sa oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len ), potom čo mu bol súdom prvej inštancie predložený spis spolu s odvolaním proti uvedenému uzneseniu, a predtým ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia preskúmal obsah odvolania a spisu predloženého s odvolaním a zistil, že je potrebné vec vrátiť súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

7. Exekučné konanie v posudzovanej veci začalo dňa 5.5.2011, kedy bol do zápisnice pred súdnym exekútorom spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom ustanovení prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Podľa , odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní.

10. Podľa ,, , súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia. K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku 1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote desať dní od jej doručenia. Podania podľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom. Ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces.

11. Podľa po vykonaní úkonov podľa až 375 predloží súd prvej inštancie bezodkladne vec odvolaciemu súdu.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu mal za preukázané, že súdu prvej inštancie bolo dňa 19.11.2019 doručené odvolanie oprávneného proti jeho uzneseniu zo dňa 12.6.2019, ktorým

zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Odvolanie oprávneného nebolo doručené povinnému v zmysle . Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd prvej inštancie zistil, že povinný dňa 19.7.2021 zomrel.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa , , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

16. Súd je povinný kedykoľvek prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci a rozhodnúť. Jednou z takýchto procesných podmienok je aj procesná subjektivita v zmysle , ktorá sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Súd je povinný skúmať, či ten kto vystupuje ako účastník (strana) má spôsobilosť byť účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadať aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.

17. Súd prvej inštancie síce zistil, že jeden z účastníkom konania, konkrétne povinný dňa 19.7.2021 zomrel, avšak s uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysporiadal. Napriek povinnosti súdu kedykoľvek prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, pričom jednou z takýchto procesných podmienok je aj procesná subjektivita. Procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzická osoba stráca smrťou. V posudzovanom prípade povinný v priebehu konania zomrel. Súd prvej inštancie na tento nedostatok procesnej subjektivity neprihliadol, neskúmal, či sú splnené podmienky konania a nepostupoval podľa .

18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že vo veci doposiaľ nie sú splnené podmienky pre odvolacie konanie, pretože nedošlo k riadnemu doručeniu odvolania účastníkovi konania na strane povinného. Súd prvej inštancie potom ako mu bolo doručené odvolanie oprávneného proti jeho rozhodnutiu, nepostupoval v zmysle a bez doručenia odvolania ostatným subjektom konania, predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Z ustanovení a jednoznačne vyplýva, že uvedené procesné úkony vykonáva súd prvej inštancie a nemožno ich vykonanie prenášať na odvolací súd.

19. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie prihliadať na splnenie podmienok konania a postupovať podľa ustanovení . Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vykonať všetky úkony vyplývajúce z vyššie citovaného zákonného ustanovenia ( ) a vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu s novou predkladacou správou.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).