Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-1925-2022.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Subarea
27Ek/1925/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. Š.T., L.: XX.X.XXXX, C..O.. Š. XXX/XXX, XXX XX P.-T. Y., zast.: JUDr. Michal Murina, Nová Doba 497, 027 43 Nižná, IČO: 46 808 965, o vymoženie 191,4 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069, 01001 Žilina, IČO: 35 658 991, pod číslom XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 36,00 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 15.07.2022, podaným v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 191,40 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov - Platobný výmer č. XXXX/XX/X vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 14.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2004 a vykonateľnosť dňa 11.12.2004; Platobný výmer č. XXXX/XX/X zo dňa 14.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2004 a vykonateľnosť dňa 11.12.2004 (ďalej aj ako „exekučný titul“ alebo „exekučné tituly“). 2. Poverením zo dňa 01.08.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jozef Rišian, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069, 01001 Žilina, IČO: 35 658 991 (ďalej len ako „súdny exekútor“). 3. Súdny exekútor dňa 06.09.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 05.08.2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Súdnemu exekútorovi bol návrh povinného prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručený dňa 10.08.2022. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol v zákonom stanovenej lehote, pričom v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku má odkladný účinok. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že uvedená pohľadávka nebola zahrnutá do dedičstva po poručiteľovi. Pasíva, teda pohľadávka všeobecnej zdravotnej poisťovne , a.s. zahrnutá do dedičstva mala byť povinným uhradená, avšak má sa jednať sa o odlišnú pohľadávku oprávneného. Povinný nemal o existencii oprávneným vymáhanej pohľadávke vedomosť, keďže už v právoplatne ukončenom dedičskom konaní nebola zahrnutá. Povinný v ďalšom uviedol, že nakoľko sa jedná o pohľadávku z roku 2004 v zmysle ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uplynula rozhodná doba 5 rokov a stará exekúcia má byť zastavená. Povinný záverom taktiež vzniesol námietku premlčania a z uvedených dôvodov požiadal súd o zastavenie „starej“ exekúcie.
5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastaveniu exekúcie na začiatok poznamenal, že nezahrnutie pohľadávky do pasív dedičstva nemá na existenciu pohľadávky vplyv. Oprávnený pokračoval tým, že Slovenská konsolidačná, a.s. vyzvala povinnú k úhrade záväzku listom zo dňa 18.2.2022, adresovaným do miesta trvalého pobytu povinného (obyčajná listová zásielka sa odosielateľovi nevrátila, preto má oprávnený za to, že sa dostala do sféry vplyvu príjemcu- povinnej), záväzok poručiteľa vyplývajúci z nedoplatku na zdravotnom poistení bol navyše zverejnený na všetkých dostupných portáloch, rovnako bola stará exekúcia evidovaná v Centrálnom registri exekúcii. Oprávnený rovnako poukázal na skutočnosť, že v zmysle ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. bola stará exekúcia vedená proti poručiteľovi zastavená, oprávnený však využil právo uplatniť si pohľadávku opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Nakoniec uzavrel, že povinný námietku premlčania nezdôvodnil čo do skutočností, ktoré zakladajú jej plynutie, ani čo do ustanovení príslušných právnych predpisov, ktoré upravujú plynutie premlčacej doby pre vymáhanie predmetného nároku. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 7. Podľa § 50 os. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 8. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase podania pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie), exekučné konanie sa začína na návrh. 9. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase podania pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). 10. Podľa § 61k odsek 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 11. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 12. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 13. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 14. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 15. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, Poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré a) nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, b) nie sú samostatne zárobkovo činné osoby na území Slovenskej republiky, c) nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát, Sociálna poisťovňa a orgán, ktorý priznáva, vypláca, zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia
podľa osobitného predpisu s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c).
16. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádzajú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. b) a v § 10 ods. 2, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. 17. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. 18. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. 19. Podľa § 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotné poistenie je a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak. 21. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 8, § 18 a § 19 ods. 15) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť [§ 9 ods. 7 písm. a), b) a e)] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť. 22. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak. 23. Podľa § 100 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 24. Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 25. Podľa § 8 odsek 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené. 26. Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
27. Podľa § 9 odsek 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. 28. Pokiaľ ide o prvý argument povinného, obmedzí sa súd len na krátke konštatovanie. Osobitné uznanie dlhu dedičom po poručiteľovi či samotná vedomosť o takomto dlhu sa na zachovanie existencie pohľadávky (dlhu) nevyžaduje. Dedič za dlhy poručiteľa zodpovedá automaticky dedením, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola určitá pohľadávka (domnelého) veriteľa zahrnutá do samotného uznesenia o dedičstve pri určovaní všeobecnej hodnoty majetku, dlhov a čistej hodnoty dedičstva ( podľa § 200 ods. 1 zákona 161/2015 Z.z. Civilný mimo sporový poriadok). Dedič tak nastupuje do (všetkých) práv a povinností po poručiteľovi ako „univerzálny sukcesor“ a za dlhy poručiteľa zodpovedá až do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Inak povedaná, dedič je povinný uspokojiť veriteľov po poručiteľovi až do momentu, pokiaľ nie je cena ním nadobudnutého dedičstva vyčerpaná (§ 471 ods. 2 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Na veriteľa, rovnako ako dlžníka (dediča) sa tak kladie určitá miera obozretnosti, pričom ak veriteľ nie je zodpovedný, uspokojenie jeho pohľadávky môže byť zmarené. Dedič je tak chránený v situácii, kedy sa po skončení dedičského konania prihlási (dovtedy) neznámy veriteľ, o ktorom dedič nemal vedomosť. Tento „nový“ veriteľ totiž nemôže a nebude uspokojený v miere prevyšujúcej hodnotu dedičstva, ktorú dedič nadobudol dedení. Dedičovi je taktiež zachovaná možnosť dedičstvo odmietnuť a vyhnúť sa tak nepriaznivým právnym dôsledkom súvisiacich s vymáhaním pohľadávok (domnelých) veriteľov (§ 463 a nasl. zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Súd preto vyhodnotil návrh povinného v tejto časti ako nedôvodný. 29. Súd však vo vzťahu k zvyšnej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že ten je dôvodný čo do vznesenia námietky premlčania. Premlčanie (inveteratio) je kvalifikované uplynutie času ustanoveného zákonom na vykonanie práva. Jeho zmyslom je prinútiť príslušné subjekty, aby pod hrozbou následkov vyplývajúcich z premlčania náležite uplatnili svoje práva a neodďaľovali ich splnenie od povinného subjektu. Následok uplynutia zákonných lehôt bez toho, aby si oprávnený subjekt svoje právo uplatnil, sa na rozdiel od preklúzie neprejavuje v zániku práva samého, ale v jeho nárokovej zložke (nárok zaniká, právo trvá vo forme naturálnej obligácie), t.j. v súdnej vymáhateľnosti, avšak nie ex officio, ale len na základe aktivity zo strany povinného subjektu vo forme námietky premlčania, v prípade vznesenia ktorej právo v súdnom konaní nemožno priznať. Dobrovoľné plnenie je napriek premlčaniu možné a na rozdiel od preklúzie nepredstavuje bezdôvodné obohatenie ani v prípade, ak ten, čo plnil, o premlčaní nevedel. 30. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž ide o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať (na rozdiel od preklúzie práva), či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol. 31. V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je nevyhnutné rozlišovať medzi právom predpísať (uplatniť) poistné a právom vymáhať poistné. Právo vymáhať poistné sa podľa zákonných ustanovení spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému (poistencovi), ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov, ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania (podanie návrhu na vykonanie exekúcie), v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Predmet premlčania - „právo vymáhať poistné“ sa spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov. 32. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a ďalším obsahom spisu, pričom zdôrazňuje, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 15.07.2022, na podklade exekučného titulu (Platobný výmer č. XXXX/XX/X vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 14.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2004 a vykonateľnosť dňa 11.12.2004; Platobný výmer č. XXXX/XX/ X zo dňa 14.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2004 a vykonateľnosť dňa 11.12.2004), pre ktoré už bola vedená exekúcia súdnym exekútorom: František Radzo, pod č. konania R. XXX/ XXXX (pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie vydané Okresným súdom Dolný Kubín bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 06.12.2007 a návrh na vykonanie exekúcie bol exekútorovi doručený dňa 30.11.2007), ktoré exekučné konanie však bolo v zmysle § 2, § 8 odsek 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov ukončené dňa 11.07.2020 (právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení konania). Uvedené vyplýva z oprávneným predložených dokumentov k návrhu na vykonanie exekúcie, a to z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 31.01.2020, z Oznámenia o ukončení exekučného konania zo dňa 07.09.2020 vydaného súdnym exekútorom František Radzo, stará exekúcia vedená pod č. k. R. XXX/ XXXX ako aj z rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.:XEr/XXXX/XXXX zo dňa 08.07.2020 o odmietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2020. Keďže oprávnený pôvodne podal návrh na vykonanie exekúcie (v roku 2007), na podklade ktorého po preskúmaní návrhu a exekučného titulu v starom exekučnom konaní došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie (vydané Okresným súdom Dolný Kubín, v konaní sp. zn. XEr/XXXX/ XXXX, súdnemu exekútorovi poverenie doručené dňa 06.12.2007, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený už dňa 30.11.2007), premlčacia doba od podania predmetného návrhu na vykonanie exekúcie až do ukončenia starého exekučného konania (11.07.2020) neplynula, spočívala, pričom opätovne začala plynúť až po ukončení starého exekučného konania. Súd zároveň dáva do pozornosti ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Súd poukazuje, že predmetné ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje výnimku pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie doby pre vymoženie nároku alebo na prípady, kedy by premlčacie doby po jeho ukončení boli pre možnosť opätovného uplatnenia nároku príliš krátke. Účelom je vytvorenie dostatočného časového rámca pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie ako aj pre exekučný súd na spracovanie návrhov (Dôvodová správa k zákonu č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predmetné ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje špeciálnu právnu normu vo vzťahu k všeobecným právnym predpisom upravujúcom otázku premlčania vymáhania nároku, pričom lehota upravená v tomto ustanovení zákona vytvára pre oprávneného výnimku v prípadoch, keby by po ukončení starej exekúcie došlo k uplynutiu premlčacej doby na vymáhanie nároku vyplývajúcu z iných právnych predpisov. 33. V súlade s objektívnym plynutím času (computatio naturalis) bolo možné „nový“ (opätovný) návrh na vykonanie exekúcie podať najneskôr do 14.07.2020. No v súlade s 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa premlčacia lehota na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie tak, ako súd vyššie poukázal, predĺžila. Keďže však oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí aj tejto špeciálnej premlčacej lehoty, pričom zároveň uplynula aj „pôvodná“ premlčacia lehota na vymoženie poistného, súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel. Súd z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a exekúciu v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) exekučného poriadku zastavil. 34. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 35. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 37. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 38. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
39. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 40. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 41. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 42. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 43. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 44. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 45. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy (náhradu výdavkov) súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (pozri formuláciu „...patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania,....), že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,00eur, ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Oprávnený si tejto skutočnosti musí byť vedomý a pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie musí dôsledne zvážiť všetky dôsledky prípadného zastavenia exekúcie. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. aj súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý ich má mať nahradené. Oprávnený tak musí byť pri uplatňovaný obozretný, a to najmä v prípade, keď sa z jeho práva stala naturálna obligácia. Súd si v neposlednom rade nedovolí opomenúť skutočnosť, že dôvod na zastavenie exekúcie v prejednávaonom prípade bezpochyby nastal podaním samotného návrhu na zastavenie exekúcie povinným, resp. kvalifikovaným vznesením námietky premlčania v ňom. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v spojení s § 22 ods. 2 vyhlášky zaviazal oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 36,00 oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.