Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-22-2021.pdf
PDF · 106.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného Mgr. Lenkou Diabelkovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 07. júla 2021 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 07. júla 2021 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19. apríla 2021 číslo: XXX XXX XXXX X a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.07. 2021 rozhodol Generálny riaditeľ žalovanej ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.04.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 19.04.2021 rozhodla podľa § 70 a § 71 zákona tak, že zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 24.02.2021.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie s tým, že Generálny riaditeľ žalovanej odvolacie námietky konkretizoval.
Ďalej citoval § 153 ods. 5 zákona, podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore – posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradené do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore – posudkové lekárstvo.
Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
Generálny riaditeľ žalovanej ďalej citoval § 71 ods. 1 až 9 zákona a uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 22.06.2021. Posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku, zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania v jeho neprítomnosti, na základe dostupnej dokumentácie, dna 06.07. 2021 s nasledovným záverom:
Účastníkovi konania bola v roku 2014 prevedená trepanácia lebky (operácia s otvorením kostného krytu lebky) pre chronický subdurálny hematóm, ktorý vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou po zrazení autom ešte v roku 2008. Pooperačne a ani neskôr nebola odbornými vyšetreniami dokumentovaná závažná neurologická symtomatológia (parézy a plégie končatín, poruchy reči, poúrazovú epilepsiu a podobne), ktorá by vážne narúšala aj stav v oblasti psychiky. Doložené psychiatrické a psychologické vyšetrenia sú so záverom organickej afektívnej poruchy na úrovni ľahkého stupňa. Takto prezentovaný zdravotný stav odbornými vyšetreniami podmieňuje hodnotenie s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je v súlade s hodnotením podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade, po komplexnom zhodnotení všetkých doložených lekárskych nálezov pri posudzovaní zdravotného stavu v rámci druhostupňového konania o odvolaní, sa stotožňuje s hodnotením posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania určil posudkový lekár sociálneho poistenia ochorenie, stav po vnútrolebkovom poranení riešenom trepanáciou (v roku 2014), ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu F - stavy po úrazoch, položky 1 - stavy po krániocerebrálnych poraneniach, písmena c) - ľahké až stredne ťažké poruchy mozgových funkcií, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 %.
Iné zdravotné postihnutia účastníka konania, potátorské predchorobie, nikotinizmus, chronická fajčiarska bronchitída v anamnéze, vredové ochorenie gastroduodena v anamnéze, sú posudkovo nevýznamné a neodvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita nevznikla.
Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade vychádzal zo zdravotnej dokumentácie uvedenej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.07.2021, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia.
V súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a v záujme zamedzenia možného šírenia ochorenia a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z,, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 4. apríla 2020, bol zdravotný stav účastníka konania posúdený v jeho neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie.
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere podľa § 153 ods. 5 zákona zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, ktoré, by následne viedli k zmene rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
Podľa §196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
II.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe opísal skutkový stav, poukázal na splnenie procesných podmienok, citoval § 71 ods. 1 až 9 zákona a uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil posudkový lekár sociálneho poistenia ochorenie, stav po vnútrolebkovom poranení riešenom trepanáciou, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu F - stavy po úrazoch, položky 1 - stavy po zlomeninách kostí lebky (stavy po kraniocerebrálnych poraneniach) písmena c) stredne ťažká porucha mozgových funkcií, kde je percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 30% do 40%.
Žalobca považuje ohodnotenie posudkového lekára za nesprávne. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 06.07.2021 (ďalej len „odborný posudok“) nevyplýva prečo posudkový lekár, z akého dôvodu určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30% a nie na hornej hranici rozpätia vo výške 40%.
Z napadnutého rozhodnutia a odborného posudku nevyplýva, prečo nebola zohľadnená závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobcu a nedošlo k navýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona.
V odbornom posudku nebolo zohľadnené obmedzenie pohyblivosti chrbtice vyplývajúce z lekárskej správy zo dňa 01.09.2019. Taktiež neboli zohľadnené psychické poruchy uvedené v lekárskej správe vypracovanej E. E. F. dňa 09.06.2021. Z uvedenej správy vyplýva, že aktuálna intelektová kapacita žalobcu je hlboko subnormná, mnestický výkon je znížený na hranicu s defektom. Prítomné sú znaky organického poškodenia VNS, postihujúce najmä schopnosť vizuo - motorickej koordinácie, vizuálnej reprodukcie, schopnosť učenia sa novému.
Žalovaný v tomto smere dokazovanie nevykonal v dostatočnom rozsahu v zmysle § 71 ods. 4 zákona. Žalobca je toho názoru, že z predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a z uvedeného dôvodu je v zmysle § 71 ods. 1 zákona invalidný.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s rozhodnutím sociálnej poisťovne a vrátil vec na nové konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
III.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.07.2021 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredie so sídlom v Poprade zo dňa 06.07. 2021, podľa ktorého nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov
organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.
Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
K námietke žalobcu, ktorou namietal nekomplexné posúdenie zdravotného stavu a nesprávne vyhodnotenie lekárskych správ, ktoré predložil, žalovaná uvádza, že posudkový lekár sociálneho poistenia, žalovanej ústredie so sídlom v Poprade sa komplexne a rozsiahlo vysporiadal s každou lekárskou správou, ktorá bola predložená či už k žiadosti o invalidný dôchodok, alebo k odvolaniu.
Ak žalobca predložil súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobca má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok.
Skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Podľa § 135 zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobcu.
Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.07.2021 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.07.2021, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2021. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
Z uvedených dôvodov žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň oznámila, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie.
IV.
Právna zástupkyňa žalobcu k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žiada, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
V.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2016 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9 zákona ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Podľa § 153 ods. 5 zákona ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 195 ods. 4 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Aj keď je nepochybné, že posúdenie zdravotného stavu pre účely zákona č. 461/2003 Z.z. prislúcha posudkovým lekárom, ktorých činnosť spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať, aby rozhodnutia vychádzali z presne a úplne zisteného stavu veci.
V danom prípade žalobca v priebehu administratívneho konania aj pred súdom namietal, že jeho zdravotný stav nebol posúdený objektívne a v potrebnom rozsahu, to znamená že namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo v konaní sporné posúdenie medicínskej otázky, keďže žalobca namietal, že jeho zdravotný stav nebol posúdený v potrebnom rozsahu.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár Sociálnej poisťovne stav po vnútrolebkovom poranení riešenom trepanáciou ( v roku 2014 ), ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu F – stavy po úrazoch, položky 1 – stavy po kraniocerebrálnych poraneniach, písmeno c) – ľahké až stredne ťažké poruchy mozgových funkcií, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia od 30% do 40%.
Iné zdravotné postihnutia: potátorske predchorobie, nikotinizmus, chronická fajčiarska bronchitída v anamnéze, vredové ochorenie gastroduodena v anamnéze posúdili posudkoví lekári sociálnej poisťovne pobočky aj ústredia ako posudkovo nevýznamné, neodôvodňujúce navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona.
Z obsahu administratívneho spisu však správny súd zistil, že posúdenie zdravotného stavu sa realizovalo na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, doručenej Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad dňa 19.02.2021 pod č. záznamu:XXXX-X/XXXX-G.. Z obsahu tejto žiadosti v časti „Lekársky nález“ v časti C s označením, „Druh zdravotného postihnutia, rozhodujúca diagnóza“ je označená aj: Ťažká spondylóza až osteochondróza C4-C7 v sústavnej liečbe neurológa. Súčasťou administratívneho spisu je aj žiadanka E. F. H., neurológa zo dňa 13.11.2019 a následný nález RTG chrbtice so záverom: „Ťažké známky deformačnej spondylózy až intervertebrálnej osteochondrózy C4/5, C5/6, C6/V7. Artrotické zmeny intervertebrálnych skĺbení“.
V žiadnom z posudkov posudkových lekárov vypracovaných dňa 24.02.2021, 22.06.2021 ani v posudku zo dňa 06.07.2021 sa posudkoví lekári o takomto zdravotnom postihnutí, resp. diagnóze nezmieňujú a táto diagnóza nebola posudkovými lekármi posúdená a zdravotne vyhodnotená.
Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktoré Generálny riaditeľ žalovanej potvrdil ako vecne správne a zákonné, vychádza z neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu, čo je dôvodom, že správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e) ods. 3, 4 SSP zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.
Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu aj na základe odborného nálezu, na ktorý poukázal správny súd v skoršej časti svojho rozsudku a rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrade trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 175 ods. 2 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).