Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/32/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1. U. P., bytom S., ul. N. XXXX/XX, 2. N. Q., bytom S., ul. F. M. XXX/X, obaja navrhovatelia zastúpení zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 361/20, proti odporcom: 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, ul. Hodžova 11, IČO: 31575951, zastúpený zástupcom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Štefánikova 8, 2. G. P., trvale bytom S., ul. F. C. XXX/X, tohto času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Janou Maliníkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovatelia s ú p o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 419,40 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

III. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Dňa 20.02.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľov, ktorým sa proti odporcom domáhajú, aby súd rozhodol, že Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok - nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, Okres Trenčín, Obec Trenčín, pre kat. úz. Kubrá, a to na pozemky parcely registra C, parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 392 m2, parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parc.č. XXX, záhrady o výmere 621 m2 a stavba - rodinného domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX, údajne uzatvorená dňa 26.10.2010 (správne má byť uvedené 26.10.2005) v Trenčíne medzi spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. (predtým Dexia banka Slovensko a.s.), so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 ako záložným veriteľom a záložcami: U. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/X, XXX XX S., zomrelým dňa 10.02.2012 a U. P., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/X, XXX XX S., zomrelou dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola predložená do katastrálneho konania vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom (resp. Správou katastra Trenčín) pod č. V XXXX/XXXX, je neplatná. Ďalej sa týmto návrhom domáhajú, aby súd rozhodol, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, Okres Trenčín, Obec Trenčín, pre kat. úz. O., a to k pozemkom parcely registra C, parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 392 m2, parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parc.č. XXX, záhrady o výmere 621 m2 a stavbe - rodinného domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX, ktoré malo vzniknúť povolením vkladu záložného práva na základe predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok údajne uzatvorenej dňa 26.10.2010 (zrejme správne má znieť 26.10.2005)

v Trenčíne medzi spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. (predtým Dexia banka Slovensko a.s.), so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 ako záložným veriteľom a záložcami: U. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/X, 911 01 Trenčín, zomrelým dňa XX.XX.XXXX a U. P., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom od C. XXX/X, 911 XX S., zomrelou dňa XX.XX.XXXX, nevzniklo.

Tento návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia a odporca v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Zároveň sú dedičmi po U. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/ X, XXX XX S., zomrelým dňa XX.XX.XXXX a U. P., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/X, XXX XX S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Títo poručitelia mali dňa 26.10.2005 uzavrieť vyššie uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva, na zabezpečenie pohľadávky odporcu v 1. rade z úverovej zmluvy, ktorú ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom Y. Q.. Navrhovatelia ako dedičia po týchto záložcoch nemali vedomosť o existencii záložnej zmluve. Preto mali pochybnosti o pravosti podpisov záložcov na nej. V dôsledku toho si dali vypracovať znalecký posudok znalcom P. A., ktorý určil, že podpisy záložcov na zmluve o zriadení záložného práva nie sú ich podpismi so stupňom jednoznačnosti. Odporca v 2. rade je spolu s nimi podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom o jeho skutočnom pobyte, inom ako trvalom, nemajú vedomosť. Dlžníčka z úverového vzťahu s odporcom v 1. rade, teda Y. Q., bola v tom čase životnou partnerkou odporcu v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že právni predchodcovia navrhovateľov nikdy uvedenú zmluvu nepodpísali, je táto podľa pre nedodržanie predpísanej formy neplatná. Vzhľadom k tomu, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, nemohlo na základe nej vzniknúť ani záložné právo. Navrhovatelia ďalej odôvodnili aj existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Poukázali aj na skutočnosť, že na základe ich návrhu prebiehalo na Okresnom súde Trenčín konanie pod sp.zn. , v ktorom súd zamietol návrh navrhovateľov, avšak len pre nedostatok existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, pričom tak rozhodol pre to, že v konaní nevystupovali všetci podieloví spoluvlastníci založených nehnuteľností. Preto v tomto návrhu na strane odporcov označili aj odporcu v 2. rade.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že pre navrhovateľov je podstatná tá skutočnosť, že záložná zmluva, ktorá bola prílohou návrhu na vklad je zmluvou s absentujúcimi podpismi záložcov. Je preto ako písomná zmluva neplatná a na základe nej nemohlo vzniknúť záložné právo. Podľa katastrálneho zákona v čase povolenia vkladu záložného práva malo byť jedno vyhotovenie záložnej zmluvy, ktoré bolo prílohou návrhu na vklad záložného práva o povolení vkladu doručované aj odporcovi v 1. rade, avšak podľa vyjadrení odporcu v 1. rade tento disponuje iba originálom záložnej zmluvy, ktorú predložil v tomto konaní. Už v tom čase tak mohol odporca v 1. rade zistiť, že existujú dve verzie jednej záložnej zmluvy. Vzniká otázka, ako je možné, že navrhovatelia disponujú takisto originálom záložnej zmluvy s podpismi pracovníkov banky, kde sú sfalšované podpisy záložcov. Navrhovateľom nie je jasné, ako je možné, že takáto ďalšia verzia záložnej zmluvy s podpismi pracovníkov banky existuje.

Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní vo svojom výsluchu uviedol, že navrhovatelia predmetnú zmluvu, ktorou disponujú našli doma približne v roku 2009. Pozreli si ju a vzhľadom k tomu, že poznali podpisy ich rodičov, ktorí boli záložcovia, zistili, že tie podpisy nie sú ich. Záložcovia už zomreli, matka v roku 2006 a otec v roku 2012. Nemá podozrenie kto by mohol namiesto nich podpísať túto zmluvu. Rodičia im počas svojho života o tejto zmluve nič nepovedali, preto sa opýtali brata G., teda odporcu v 2. rade, či o tejto zmluve niečo vie. Ich brat o čerpaní úveru vedel a takisto aj o záložnom práve. Sľúbil im, že on bude dlh splácať. Po určitej dobe, približne v roku 2010 dlh prestal splácať. Stratil sa a odvtedy o ňom nemajú žiadne informácie, nevedia, kde by mohol byť, nebol ani na pohrebe ich otca.

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní vo svojom výsluchu uviedla, že sa plne stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojom výsluchu navrhovateľ v 1. rade. Ich rodičia záložnú zmluvu nespochybňovali. Po smrti ich matky v roku 2006 sa psychický stav otca začal zhoršovať. Posledné tri roky pred svojou smrťou bol jeho psychický stav už zlý, trpel stareckou demenciou. V roku 2005 bol otec navonok v poriadku. Nevie, aké dôvody mal brat, aby čerpal so svojou vtedajšou priateľkou úver a prečo rodičia podpísali záložnú zmluvu a im o tom nič nepovedali.

Právny zástupca odporcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že odporca v 1. rade spochybňuje dôvodnosť návrhu navrhovateľov, a to najmä z toho dôvodu, že totožnosť záložcov pri podpise záložnej zmluvy bola overená N. O., notárkou so sídlom v Trenčíne. Následne došlo aj k legalizácii ich podpisov. O riadnom

uzatvorení záložnej zmluvy svedčí aj tá skutočnosť, že záložcovia počas svojho života nespochybnili jej uzatvorenie a jej platnosť. Pán U. P. ako záložca zomrel až 7 rokov po podpísaní záložnej zmluvy. Motívom navrhovateľov na podanie tohto návrhu je podľa odporcu v 1. rade to, že sa snažia zbaviť zdedený majetok záložného práva. Vzhľadom k tomu, že podpisy záložcov boli riadne overené na zmluve, ktorou banka disponovala, nemala dôvod pochybovať o tom, že by podpisy na inom vyhotovení zmluvy mali byť iné. Banka riadne poskytla úver a v zmysle bodu 3.1 záložnej zmluvy mali záložcovia povinnosť predložiť správe katastra riadne záložné zmluvy. Predpokladá, že pravdepodobne z dôvodu ušetrenia nákladov na osvedčenie podpisov bola podpísaná s osvedčenými podpismi iba jedna zmluva a zvyšné exempláre, keďže ich nebolo potrebné predkladať správe katastra s osvedčenými podpismi, neboli zároveň podpísané záložcami a zamestnancami banky. Banka nemala dôvod pochybovať, že si záložcovia nesplnia svoju zmluvnú povinnosť podľa bodu 3.1 záložnej zmluvy a dôverovala im.

Opatrovníčka odporcu v 2. rade sa v konaní nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: informatívnym výpisom z LV č. XXX, osvedčením o dedičstve sp.zn. , opravou osvedčenia o dedičstve, osvedčením o dedičstve sp.zn. , znaleckým posudkom č. 42/2010 znalca P. A., originálom Zmluvy o zriadení záložného práva s pečiatkou o povolení vkladu, ktorú predložili navrhovatelia, originálom Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú predložil právny zástupca odporcu v 1. rade s osvedčenými podpismi záložcov a kópiou Zmluvy o zriadení záložného práva z č.l. 108, ktorú súdu doručil Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzhľadom k tomu, že návrh, resp. žaloba navrhovateľov je určovacou žalobou (domáhajú sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia, že záložné právo nevzniklo), súd za zaoberal v prvom rade podľa , či na týchto určeniach existuje naliehavý právny záujem.

Súd pri posudzovaní danosti právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá bola prílohou návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, si osvojil právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v konaní vedenom pod sp.zn. (naň poukazovali aj samotní navrhovatelia v návrhu), v ktorom najvyšší súd uviedol, že pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem. Stav ohrozenia práva navrhovateľov alebo neistotu v ich právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo. Takisto je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. V danom prípade je otázka platnosti záložnej zmluvy prejudiciálnou k otázke vzniku záložného práva.

Súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy, ba dokonca podľa názoru súdu sa navrhovatelia nemôžu úspešne domáhať určenia neplatnosti jednej verzie právneho úkonu (zmluvy). Tobôž ak je nesporné, že existuje originál právneho úkonu, ktorý netrpí žiadnymi nedostatkami, ktorými trpí iná verzia rovnakého právneho úkonu. Neplatnosť jednej verzie právneho úkonu nemôže s konečnou platnosťou odstrániť stav právnej neistoty medzi účastníkmi právneho úkonu. Preto bolo potrebné návrh v časti, ktorou sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy zamietnuť.

Je však zrejmé, že navrhovatelia ako dedičia po pôvodných záložcoch, a aktuálne podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, majú naliehavý právny záujem na určení, že k predmetným nehnuteľnostiam záložné právo nevzniklo. Navrhovaný určovací výrok súdu môže odstrániť stav nesúladu skutočného stavu so stavom evidovaným (právnym) v katastri nehnuteľností, pričom odstránením tohto nesúladu bude priamo ovplyvnené právne postavenie navrhovateľov, ako podielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Po prípadnom vyhovení ich návrhu, by príslušný okresný úrad vymazal záložné právo, ktoré zaťažuje nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov.

Pri rozhodnutí súdu o tom, či k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo platne záložné právo, resp. či existuje, súd ako predbežnú otázku posudzoval existenciu platnej záložnej zmluvy, na základe ktorej bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností, ale aj to, aká zmluva tvorila prílohu k návrhu na jeho vklad.

Súdu boli v konaní predložené dve obsahovo identické záložné zmluvy. Avšak jedno vyhotovenie zmluvy bolo podpísané záložcami s notárskym osvedčením o pravosti ich podpisov a jedno vyhotovenie bez tohto osvedčenia. Záložná zmluva bez osvedčených popisov záložcov bola prílohou k návrhu na vklad záložného práva. Právna úprava (je platná doposiaľ) umožňovala, aby v zmluve, na základe ktorej malo byť zapísané záložné právo, nemuseli byť podpisy záložcov úradne osvedčené. Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľmi, a to znaleckého posudku č. 42/2010 znalca P. A., znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, bolo zistené, že podpisy záložcov na záložnej zmluve, ktorá bola prílohou návrhu na vklad záložného práva nie sú ich podpismi. Túto skutočnosť odporcovia, najmä odporca v 1. rade, v konaní ani nerozporovali.

Podľa názoru súdu skutočnosť, že prílohou návrhu na vkladu záložného práva bola verzia zmluvy, ktorá neobsahovala podpisy záložcov, nie je dôvodom pre neplatný vznik záložného práva, ak súčasne bola záložcami platne uzatvorená rovnaká záložná zmluva, ktorá však nebola prílohou návrhu na vklad záložného práva. Existenciu takejto záložnej zmluvy má súd za preukázanú listinným dôkazom, a to originálom záložnej zmluvy, ktorý predložil odporca v 1. rade. Podľa názoru súdu, ak je jedno vyhotovenie zmluvy platné, je platná celá zmluva. Je irelevantné, či existujú iné verzie zmluvy. Je zrejmé, že tieto

iné verzie nemôžu „zneplatniť“ platne uzatvorenú zmluvu. Takýmto spôsobom by ktorýkoľvek účastník zmluvy mohol pomerne jednoduchým spôsobom po jej uzatvorení, ak by mu to bolo na prospech, „zneplatniť“ riadnu a platnú zmluvu. Otázne však je, či na základe takejto neplatnej verzie platnej zmluvy môže vzniknúť vecné právo, ktoré vzniká vkladom do katastra nehnuteľností na základe návrhu, ktorého prílohou má byť aj riadna zmluva. Z dôvodov uvádzaných nižšie súd konštatuje, že tomu tak je.

Právnym poriadkom je dané, že záložné právo vzniká až jeho vkladom do katastra nehnuteľností a nie už samotným uzatvorením záložnej zmluvy (podľa záložné právo sa zmluvou zriaďuje). Podľa názoru súdu však nie je možné ignorovať skutočnosť, že zavkladovanie vlastníckeho práva je administratívnym úkonom, resp. rozhodnutím. Vo všeobecnosti vydanie tohto administratívneho rozhodnutia (rozhodnutie o povolení vkladu vecného práva), teda rozhodovanie orgánov štátnej správy na úseku katastra o povolení vkladov vecných práv na základe právnych úkonov, plní predovšetkým ten spoločenský význam, ktorým je najmä riadna evidencia vecných práv k nehnuteľnostiam za účelom ochrany práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Ingerencia štátu, resp. štátnych orgánov je vzhľadom na povahu a dôležitosť vecných práv k nehnuteľnostiam spoločensky nevyhnutná, pričom táto nevyhnutnosť je zjavná aj s ohľadom na minulé (historické) právne úpravy. Táto evidencia, vrátane rozhodovania o zavkladovaní vecných práv, teda plní sekundárnu úlohu a svojim spoločenským významom neprevyšuje všeobecný záujem na tom, aby stav v katastri zodpovedal skutočnej vôli účastníkov právnych vzťahov, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti. Takýto záver vyplýva aj z katastrálneho zákona. Preto sú prípustné aj žaloby, ktoré nevychádzajú z platných údajov katastra nehnuteľností (rovnako je tomu tak aj v prejednávanom prípade). Na základe uvedeného súd konštatuje, že zavkladovanie záložného práva na základe návrhu, ktorého prílohou nebola riadne záložcami podpísaná záložná zmluva, nemôže spôsobiť v danom prípade to, že záložné právo nevzniklo. Samotné zavkladovanie predmetného záložného práva v danom prípade zodpovedalo vôli účastníkov záložnej zmluvy a jeho originálnemu zneniu, aj keď na základe prílohy, ktorá nezodpovedala originálu záložnej zmluvy. Preukázateľne však existovala táto vôľa záložcov na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Vyplýva to z ich prejavu vôle na záložnej zmluve, ktorú riadne podpísali a aj z ich následného správania. Po zavkladovaní záložného práva až do ich smrti v roku 2006, resp. 2012, žiadny z nich a ani žiadna iná osoba nespochybnila predmetné záložné právo, či platnosť záložnej zmluvy. Rozhodnutie súdu teda rešpektuje stav, ktorí medzi účastníkmi zmluvy nebol sporný. Sporným by sa pravdepodobne ani nestal, keby pohľadávka, ktorú zabezpečovalo záložné právo, bola záložným dlžníkom riadne uspokojovaná. Sporným sa dovtedajší stav stal až po tom, čo záloh zdedili navrhovatelia aj s viaznucim záložným právom a odporca v 2. rade napriek svojmu sľubu, ktorý dal navrhovateľom, peňažný dlh nesplácal. Navrhovateľ v 1. rade sám uviedol, že ich brat o čerpaní úveru a o záložnom práve vedel, pričom im sľúbil, že dlh bude splácať. Skutočnosť danú v prejednávanom prípade, a to že záložcovia podpísali aj riadnu a platnú zmluvu (s ich osvedčenými podpismi), ktorá však iba zavinením záložcov nebola prílohou návrhu na vklad záložného práva, ale bola priložená iná verzia záložnej zmluvy (s podpismi, ktoré nepatrili záložcom), nemožno ignorovať.

Súd prihliadal aj na to, že to nebol odporca v 1. rade, teda záložný veriteľ, ktorý spôsobil stav, že príslušnej správe katastra bola predložená iná verzia záložnej zmluvy, aká bola v skutočnosti uzatvorená. Podľa bodu 5.4 záložnej zmluvy jedno vyhotovenie originálu zmluvy obdržal záložný veriteľ, teda odporca v 1. rade a po jednom obdržali záložcovia. Šesť originálnych exemplárov záložnej zmluvy malo byť priložených k návrhu na vklad do katastra, pričom záložcovia mali spolu s návrhom podľa bodu 3.1 záložnej zmluvy povinnosť do 3 pracovných dní po podpísaní zmluvy podať na príslušnú správu katastra návrh na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa a kópiu návrhu s potvrdeným prevzatím správou katastra predložiť záložnému veriteľovi. To, že záložcovia si túto povinnosť riadne nesplnili, keďže správe katastra bola predložená iná verzia záložnej zmluvy (s podpismi iných osôb ako záložcov), nemožno pričítať na ťarchu záložnému veriteľovi.

Takéto rozhodnutie súdu rešpektuje požiadavku právnej istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch aj princíp ochrany dobromyseľného nadobúdateľa práv, v danom prípade záložného veriteľa, ktorý poskytol dlžníkovi úver, po splnení podmienky zriadenia záložného práva k zálohu, ktorým si zabezpečil svoju pohľadávku voči záložnému dlžníkovi z úverového vzťahu. V opačnom prípade by okrem iného

bola poskytnutá ochrana tomu, kto sám konal v rozpore s právom, v danom prípade so zmluvou (bod 3.1 predmetnej záložnej zmluvy), čo nezodpovedá predstavám o spravodlivom rozhodnutí.

Uvedená požiadavka zachovania právnej istoty a stability v zmluvných vzťahoch je predpokladom stability trhových vzťahov v spoločnosti, do ktorých ich účastníci slobodne vstupujú s cieľom dosiahnuť určitý, najčastejšie hospodársky účel. Z toho vyplýva elementárna požiadavka, aby bol jeden účastník vo svojom konaní chránený voči druhému účastníkovi a aby obaja boli chránení voči štátu ako garantovi celkovej stability právneho poriadku. Nie je žiaduce znevýhodňovať jedného účastníka zmluvy z dôvodu porušenia povinností druhého účastníka zmluvy. V okolnostiach daného prípadu je aktuálna aj zásada prevencie v zmysle , t.j. konania, ktoré predchádza ohrozovaniu a porušovaniu práv vyplývajúcich zo súkromnoprávnych vzťahov.

Vyššie uvedené úvahy a skutočnosti viedli súd k záveru, že záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach vzniklo a existuje.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že odporcovi v 1. rade priznal plnú náhradu trov konania, pretože bol v konaní plne úspešný. Rovnako bol úspešný aj odporca v 2. rade, avšak tento si právo na náhradu trov konania neuplatnil a takisto mu žiadne trovy konania z obsahu spisu nevyplývajú. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Trovy právneho zastúpenia si odporca v 1. rade vyčíslil v písomnom podaní, ktoré súdu doručoval poštou dňa 22.10.2015, teda v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to v celkovej výške 709,20 eur.

Súd rozhodol o uplatnených trovách právneho zastúpenia tak, že účelné trovy právneho zastúpenia odporcu v 1. rade pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 25.08.2015 a účasť na pojednávaniach v dňoch 27.08.2015 a 20.10.2015, z príslušných režijných paušálov a z náhrady cestovných výdavkov.

Súd v rámci uplatnenej náhrady trov konania nepriznal odporcovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia pri písomnom podaní vo veci samej na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.09.2015, pretože po posúdení jeho obsahu súd konštatuje, že toto písomné podanie nebolo v konaní účelné. Právny zástupca odporcu v 1. rade v ňom z väčšej časti cituje ustanovenia právnych predpisov, pričom jeho vlastná argumentácia je stručná. Vzhľadom k jej obsahu a rozsahu mohla byť prednesená aj na oboch vykonaných pojednávaniach a nevznikli by tak neúčelné trovy právneho zastúpenia.

Za každý z vyššie uvedených troch úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade podľa , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 64,54 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa vyhlášky, pretože v konaní o neplatnosť právneho úkonu, resp. neexistenciu práva nie je možné vyjadriť hodnotu tohto práva v peniazoch. Ku každému z vyššie uvedených úkonov mu patrí podľa vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839 eur. Celková výška odmeny spolu s režijnými paušálmi tak predstavuje sumu 218,79 eur.

Právny zástupca odporcu v 1. rade má sídlo v Bratislave. Preto mu patrí aj náhrada cestovných výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach konaných dňa 27.08.2015 a 20.10.2015. Tento použil na dopravu osobné motorové vozidlo zn. Audi A3 s ev. č. W s kombinovanou spotrebou 6,4 litra nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi jeho sídlom a Trenčínom je približne 130 km. Priemerná cena 1 litra nafty

podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 35. týždni 2015 (24. 8. 2015 - 30. 8. 2015) vo výške 1,070 eura a v 43. týždni 2015 (19. 10. 2015 - 25. 10. 2015) vo výške 1,067 eura. Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávania v celkovej výške 130,71 eur (17,80 eur + 47,58 eur + 17,75 + 47,58 eur).

Právny zástupca odporcu v 1. rade si uplatnil aj právo na náhradu za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Bratislave. Ide o prípad právneho zastúpenia na dvoch pojednávaniach. Súd zistil, že týchto pojednávaní sa nezúčastnil právny zástupca odporcu v 1. rade, advokát osobne, ale advokátsky koncipient, a to Mgr. P. X.. Súd poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. z 22.01.2015, ktorého závery si súd takisto osvojil, konštatuje, že právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ustanovení o advokácii. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta ( ). Advokátsky koncipient je v zmysle citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávaní na súde sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim odporcu v 1. rade, náhradu za stratu času za pojednávanie, ktorého sa zúčastnil advokátsky koncipient, mu nepatrí. Náhrada za stratu času je finančná kompenzácia advokáta za čas strávený cestou zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu a späť. V prípade zastúpenia advokáta na pojednávaní advokátskym koncipientom advokátovi žiadna strata času nevznikne, nakoľko si v tom čase môže plniť iné práva a povinnosti, ktoré mu z výkonu advokátskej činnosti plynú.

Právny zástupca odporcu v 1. rade je od 15.12.2007 platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhrady podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 69,90 eur. Celková suma odmeny spolu s náhradami a vyššie uvedeným zohľadnením dane z pridanej hodnoty je vo výške 419,40 eur.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.

V zmysle sú navrhovatelia povinní nahradiť trovy konania zo zákona na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.( ) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.