Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-108-2014.pdf
PDF · 74.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/108/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému F. F., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom N., ul. T. č. XXX/XXX, naposledy bytom XX R. I., U. on F., NG XXX FY, H. R., t.č. na neznámom mieste, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 20. októbra 2015, o odvolaní obhajkyne obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 01. augusta 2014, sp. zn. 2T/83/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obhajkyne obžalovaného F. F. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01. augusta 2014, sp. zn. 2T/83/2012, bol obžalovaný F. F. (v konaní proti ušlému podľa § 358 a nasl. Tr.por.) uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.3 písm.b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že ako otec mal. N. F., nar. XX.XX.XXXX, si v mieste trvalého pobytu oprávnenej osoby v R. pod R., ul. T. rad č. XXX/XX, riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť na svojho syna, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, ktorá mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/946/2008-57 zo dňa 11.05.2010, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 26P/352/06-26 zo dňa 18.04.2007 a ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. syna N. sumou 300,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2008 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na adresu trvalého pobytu matky dieťaťa C. F., tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil v období od 01.07.2011 až doposiaľ, okrem mesiaca apríl 2012, kedy dňa 23.04.2012 zaslal poštovou poukážkou oprávnenej sumu vo výške 350,- Eur, čím mu doposiaľ vznikol k rukám matky dieťaťa dlh na výživnom vo výške najmenej 10.750,- Eur, pričom obžalovaný podľa posledných známych informácií pracuje vo firme SUTTON Newark on Trent vo Veľkej Británii ako vodič kamiónu s čistým mesačným príjmom cca 1.920,- Eur, za stravu a nájomné platí 650,- Eur, má dve pôžičky, ktoré spláca vo výške 400,- Eur, má iné náklady a zostáva mu 350,- Eur mesačne, ktoré si odkladá.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona bola tiež obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné. Proti citovanému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie obhajkyňa obžalovaného Mgr. Petra Hrubová, ktorá keďže išlo o konanie proti ušlému, mala rovnaké práva ako obvinený (§ 359 Tr.por.) a to proti všetkým výrokom rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že odvolanie podala z dôvodu, že ako ustanovenej obhajkyni sa jej nepodarilo získať stanovisko obžalovaného, ktorý
je na neznámom mieste. Citovala tiež ustanovenie § 86 písm. a), písm. b) Tr.zák. o účinnej ľútosti. Pokiaľ ide o uložený trest, tento považuje za neprimerane prísny s ohľadom na skutočnosť, že neplatenie výživného obžalovaným nemalo trvalo nepriaznivé následky na maloletého syna, nakoľko matka poberala náhradné výživné a tiež nebolo jednoznačne preukázané, či v danom období mal obžalovaný zamestnanie a bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť. Preto žiadala zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, alternatívne, aby v prípade rozhodnutia o vine uložil odvolací súd obžalovanému miernejší trest s jeho podmienečným odkladom.
K odvolaniu obhajkyne sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí o vine správne zistil skutkový a právny stav veci, pričom i obžalovanému uložený trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom považuje vzhľadom na stupeň ignorácie obžalovaného k vyživovacej povinnosti a okolnosti prípadu za primeraný a zákonný. Preto odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje odvolanie podané obhajkyňou obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť, nakoľko napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný.
Obhajkyňa obžalovaného navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, prípadne uložiť obžalovanému miernejší trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por., ako aj konanie rozsudku predchádzajúce, pričom zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal konanie proti ušlému za splnenia a dodržania všetkých zákonných ustanovení § 358 Tr.por. a nasl. Vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Skutkový stav bol nepochybne preukázaný jednak výpoveďou svedkyne C. F., z prečítanej zápisnice o výsluchu obžalovaného F. F. z prípravného konania v procesnom postavení obvineného, listinnými dôkazmi a to oznámením o narodení, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 10C/180/2010-24 zo dňa 11.05.2010, právoplatným dňa 22.06.2010, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/946/2008-57 zo dňa 11.05.2010, právoplatným dňa 19.05.2010, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, ktoré podrobne konštatoval už okresný súd vo svojom rozhodnutí. V súlade s vykonaným dokazovaním potom aj správne okresný súd oproti podanej obžalobe ku dňu rozhodnutia o vine ustálil dlh obžalovaného na výživnom na 10.750,- Eur. Pokiaľ bolo odvolaním poukazované na ustanovenie § 86 písm. a), písm. b) Tr.zák. o účinnej ľútosti, odvolací súd uvádza, pre jeho aplikáciu je nutné splniť dve podmienky súčasne a to, že trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a ďalšou je dodatočné splnenie povinnosti spočívajúce v uhradení dlžného výživného, resp. uhradení poskytnutého náhradného výživného. Obžalovaný však do doby než sa súd odobral na záverečnú poradu dlžné výživné neuhradil, teda neboli splnené základné zákonné podmienky účinnej ľútosti. Napokon obžalovaný vo svojom výsluchu v prípravnom konaní po vznesení obvinenia uvádzal, že je zamestnaný vo Veľkej Británii s mesačným príjmom 1.920,- Eur, pričom pracuje ako vodič kamiónu. Uviedol tiež, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti na syna N. F. a vzniknutý dlh na výživnom prejavil záujem zaplatiť v čo najkratšom čase. Z týchto dôvodov ani pochybnosť vyslovenú v odvolaní, či obžalovaný mal zamestnanie a bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť, nepovažoval súd za dôvodnú. Okresný súd potom správne konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods.1, ods.3 písm.b/ Tr.zák. s poukázaním na § 138 písm.b) Tr.zák., pretože si úmyselne
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a či spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Napokon tiež pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, v mieste bydliska k jeho chovaniu neboli zistené negatívne pripomienky. Vzhľadom k skutočnosti, že súdom neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, súd prvého stupňa správne ukladal trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 207 ods.3 Tr.zák., t.j. od 1 roka do 5 rokov. S prihliadnutím na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, zohľadniac tiež výšku dlžného výživného, je aj podľa názoru odvolacieho súdu trest uložený nad spodnou hranicou zákonnej sadzby v trvaní 15 mesiacov s jeho podmienečným odkladom za použitia § 51 ods. 1, ods.2 Trestného zákona na dlhšiu skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom a súčasného uloženia povinnosti v zmysle § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné, trestom zákonným, nie je neprimerane prísnym, ktorý zohľadňuje tiež účel trestu.
Z týchto dôvodov odvolanie obhajkyne obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.