Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-140-2014.pdf
PDF · 91.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/140/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L., X. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 282,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. januára 2013, č.k. 16Er/1135/2004-45, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. g.) a § 41 ods. 2 Ex.por. s poukazom na ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií. Uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 12.10.2004 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 8.500,- Sk s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 1460/2004, NZ 63023/2004 zo dňa 6.8.2004, spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej udelené tamojším súdom dňa 20.04.2005. Súd prvého stupňa zistil, že exekúcia sa má vykonať na podklade notárskej zápisnice č. N 1460/2004, NZ 63023/2004 zo dňa 06.08.2004, podľa ktorej prítomný účastník Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, vyhlásil za osobu povinnú na základe splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 19.02.2004, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 11.932,- Sk. Povinný ďalej prostredníctvom uvedeného splnomocneného zástupcu vyhlásil takýmto spôsobom aj súhlas s tým, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v prípade neuhradenia dlhu do lehoty splatnosti. K notárskej zápisnici je pripojená aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 5.000,- Sk s príslušným poplatkom, ktorý sa zaviazal povinný splácať v splátkach. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie povinného udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. zostatku v prípade čiastočného splnenia dlhu a jeho príslušenstva. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2004 podal na základe plnomocenstva zo dňa 02.01.2004 JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25. Súd prvého stupňa mal však z iných exekučných spisov vedených na tamojšom súde v obdobných veciach oprávneného preukázané, že v čase krátko predchádzajúcom uzatvoreniu zmluvy o úvere a udeleniu splnomocnenia na uznanie dlhu osobou povinného dané Mgr. Tomášovi Kušnírovi dňa 19.02.2004, bol Mgr. Tomáš Kušnír zároveň splnomocneným JUDr. Martinom Máčajom na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti, vrátane podávania návrhov na začatie konania pred súdmi a súdnymi exekútormi na základe plnej moci zo dňa 02.01.2003. Podľa súdu prvého stupňa došlo v tomto prípade podľa súdu k rozporu s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 132/1990 Z.z., resp. s ustanovením § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. Zmluva o úvere je uzavretá dňa 19.02.2004 a v ten istý deň udelil povinný aj splnomocnenie advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval oprávneného na základe splnomocnenia zo dňa 02.01.2003 až do 31.10.2003, kedy nadobudla účinnosť výpoveď uvedeného plnomocenstva. Notárska zápisnica je spísaná 06.08.2004. Z časového hľadiska a v súlade s ust. § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. bolo preto povinnosťou Mgr. Tomáša Kušníra odmietnuť poskytnutie právnych služieb povinnému a neprijať splnomocnenie povinného na úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s jej vykonateľnosťou. Takáto plná moc a úkony uskutočnené na základe tohto splnomocnenia sú v rozpore aj s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Tak uznanie dlhu, ako aj vyhlásenie o exekučnom titule vo forme notárskej zápisnice je jednostranný právny úkon, ktorým z hľadiska hmotno-právneho povinná osoba uznáva svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky a z hľadiska procesného vyhlasuje za splnenia ďalších podmienok, že súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Podľa názoru súdu prvého stupňa takýto prejav vôle je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), keďže Mgr. Tomáš Kušnír dlhodobo a opakovane poskytoval oprávnenému právne služby vo veciach súvisiacich s vecou povinného. Ide o nespôsobilé zastúpenie a právne úkony urobené takýmto zástupcom sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa názoru súdu prvého stupňa je preto notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom, pretože za povinného vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy vzhľadom na to, že zastupovala v relatívne krátkom čase pred týmto úkonom dlhodobo v obdobných veciach aj osobu oprávneného, sú v rozpore so záujmami zastúpeného, t.j. povinného. V súvislosti so splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere a jeho rozporom so zákonom, najmä pre rozpor s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, poukázal súd prvého stupňa tiež na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v celom rade vecí oprávneného rozhodol zhodne tak, že plnomocenstvo (splnomocnenie) tvoriace súčasť zmlúv o úvere je neplatným právnym úkonom. Zároveň Najvyšší súd SR poukázal na to, že v prípade tohto splnomocnia ide o obchádzania zákona. Z neplatného úkonu alebo z úkonu, ktorým je obchádzaný zákon, nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú práva a povinnosti. S poukazom na hore uvedené skutočnosti, s prihliadnutím aj na základné ustanovenia § 2 a 3 O.s.p., súd prvého stupňa notársku zápisnicu neuznal ako spôsobilý exekučný titul, a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodoval.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Ex.poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a so záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Namietal, že uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč.zák. Plnomocenstvo udelené v zmluve je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považoval aj záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Žiadne z ustanovení zmluvy totiž nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak teda povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zatupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex.poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil. K návrhu na prerušenie konania na základe § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ uviedol, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Ďalej uviedol, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavil právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a jeho následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Žiadal, aby odvolací súd položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1/ či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky z tejto zmluvy, 2/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Zároveň mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 7 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> prvá veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa § 7 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> prvá veta Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 19 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252319'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523103'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523104'&ucin- k-dni='30.12.9999'> prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Exekúcia v danej veci začala dňa 19.10.2004 na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 1460/2004, Nz 63023/2004, vyhotovená notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 06.08.2004.
Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex.por. povinnosť pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex.por., ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia udeleného súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex.por. preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.
Súd prvého stupňa však pochybil, keď o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por. rozhodoval vo vzťahu k povinnému v čase, keď povinný už nebol subjektom práv a povinností.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z oznámenia súdneho exekútora doručeného súdu prvého stupňa dňa 26.02.2013, ako aj zo spisu odvolaciemu súdu vyplynulo, že povinný zomrel dňa 18.12.2012, teda síce po začatí exekúcie, avšak pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (28.01.2013). V čase rozhodovania prvostupňového súdu povinný už nemal právnu subjektivitu, a teda ani spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.
Smrť povinného je prekážkou konania, s ktorou sa musí súd vyporiadať zákonným spôsobom, pričom smrť účastníka počas konania nie je nevyhnutne neodstrániteľnou prekážkou. Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného totiž bez ďalšieho nezanikajú (§ 37 ods. 3 Ex.por.), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti povinného stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec preskúma v zmysle vyššie naznačeného právneho názoru a vo veci opätovne rozhodne o ďalšom postupe § 107 O.s.p.
Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný podľa § 226 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.