Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/27/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Tatra Banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, zastúpeného advokátskou kanceláriou: MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnému: E. T., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX/ XX, J. H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava, Ulica 29. augusta 2, o vymoženie 3.027,08 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.1.2014 pod č.k. -24, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že v posudzovanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia sumy 3.027,08 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2012-8067, ktorý vydal dňa 13.2.2012 JUDr. S. M., rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V zmysle rozhodcovskej doložky sa oprávnený a povinný navzájom dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pretože rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom, neexistujúcom právnom úkone, exekučný súd

po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Preto návrh súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, ktorým navrhol ho zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonávaním exekúcie tak, ako to žiadal v žiadosti o udelenie poverenia. Ako dôvod, okrem iného, uviedol, že v zmysle dôvodovej správy Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu , tento postup exekučného súdu nie je správny. Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy predmetná rozhodcovská doložka nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na ustanovenie o bankách, v zmysle ktorého oprávnený ako bankový subjekt ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) a povinný s touto rozhodcovskou doložkou súhlasil. V prípade, ak by povinný s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, mohol ju v zmysle obchodných podmienok vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu zmluvy o úvere. Povinný takto dojednanú rozhodcovskú doložku v lehote nevypovedal. Na podporu svojich tvrdení a k skutočnostiam uvedeným v napadnutom uznesení poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov a ich časti v odvolaní citoval - uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.9.2011, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , a . Je presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Povinný sa na odvolanie oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd dopĺňa:

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 25.2.2005 (č. l. 12) nepochybne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa zaoberal rozhodcovskou doložkou, ktorá je uvedená v čl. VIII. bod 8 uvedenej zmluvy. V tejto rozhodcovskej doložke si účastníci dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené výlučne pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Táto rozhodcovská bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím bola dodržaná jej písomná forma (§ 4 ods. 2 ZoRK), no i napriek tomu je táto rozhodcovská doložka neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také dojednanie, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálna možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať ( ), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Ani zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 25.2.2005, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k dispozícii, nevyplýva, že by povinný bol pred podpisom zmluvy oprávneným takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde podľa bodu 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V prejednávanom prípade rozhodcovská doložka bola navrhnutá vopred - na predtlačenom formulári a povinný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Takáto rozhodcovská doložka nespĺňa vyššie uvedené podmienky individuálneho dojednania a preto je neplatná.

Rovnako odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to právo spotrebiteľské. Jeho účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Výsledkom toho je odmietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.