Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-37-2015.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-0T/37/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Miroslav Číž, v trestnej veci obž. K. Š., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. októbra 2015 v Považskej Bystrici takto
rozhodol:
obvinený K. Š. Q. E. I. O. W. , nar. XX.XX.XXXX C. N. D., trvale bytom R. XXX, adresa na doručovanie písomností R. XXX, V. N., bez zamestnania,
j e v i n n ý , ž e
napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica, Okresného dopravného inšpektorátu Púchov č. ORPZ-PB-ODI3-P-106/2014, zo dňa 27.6.2014, právoplatným dňa 27.6.2014, postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 32 mesiacov,
dňa 4. júla 2015 okolo 01.02 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky C. F., evidenčného čísla N. po miestnej komunikácii Ulice okružnej v Púchove, smerom ku kruhovej križovatke a následne po ceste II/507 v Púchove smerom na Považskú Bystricu, kde pri reštaurácii Salaš pred obcou Nimnica okres Púchov bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Považská Bystrica, pričom napriek výzvam policajta odmietol vykonať dychovú skúšku a tiež podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom krvi, na zistenie množstva alkoholu v krvi, hoci to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t e d a
- maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
- pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t ý m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
o d s u d z u j e s a z a t o
podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., s prihliadnutím na § 353 ods. 2 Tr. por. na úhrnný trest 5 (slovom: päť) mesiacov odňatia slobody.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obvinený pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 6 (slovom: šesť) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorých prečinov sa mal obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.
Prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného.
Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením. Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., teda že maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., teda že pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Svojim konaním potom naplnil všetky znaky uvedených prečinov.
Obžalovaný pracovne ani z miesta bydliska nie je hodnotený, nebol priestupkovo riešený, trestaný bol doposiaľ jedenkrát v roku 2014 podmienečným trestom odňatia slobody.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Po zhodnotení všetkých týchto skutočností s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného, závažnosť jeho trestnej činnosti a skutočnosť, že naposledy bol súdne trestaný za rovnaký prečin, dospel k záveru, že na jeho nápravu a ochranu spoločnosti je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, čím sa zabezpečí aj zákonom sledovaný
prevýchovný účel trestu. Keďže súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, uložil mu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie trestný. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce a dve priťažujúce okolnosti.
Súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, keďže už bol odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).