Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-33-2024.pdf
PDF · 79.24 KB
Case nature
Subarea
26Co/33/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, so sídlom: Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 50 650 190, proti žalovanému v 1. rade: D. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., a žalovanej v 2. rade: E. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., obaja zastúpení: JUDr. Juraj Gajdoš, advokát, so sídlom: Štefánikova 15, 949 01 Nitra, IČO: 53 533 801, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/17/2023 - 134 zo dňa 30. januára 2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 16C/17/2023 - 134 zo dňa 30. januára 2024 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. 16C/17/2023 - 134 zo dňa 30. januára 2024 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie konanie prerušil podľa ust. § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp zn. 16C/3/2024. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., E. F., parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX a jej odovzdania žalobkyni vrátane náhrady trov konania. V priebehu konania žalovaní podali vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobkyni domáhali určenia vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, a to v podiele 1/1. Keďže prebiehalo konanie, ktoré má podstatný význam pre konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, súd prvej inštancie vyzval strany, aby sa vyjadrili k postupu podľa ust. § 164 CSP, pričom žalovaní vyjadrili s týmto postupom súhlas a žalobkyňa s predmetným postupom nesúhlasila. Súd prvej inštancie zvážil nevyhnutnosť potreby prerušenia predmetného konania a dospel k záveru, že je potrebné ho prerušiť práve z dôvodu konania začatého vzájomnou žalobou žalovaných, lebo sa v ňom rozhoduje o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že táto otázka podstatne ovplyvňuje aktívnu vecnú legitimáciu v pôvodnom konaní a dospel k záveru, že nie je žiaduce v ňom pokračovať bez jeho prerušenia, keďže prípadné rozhodnutie by mohlo nežiaducim spôsobom ovplyvniť postavenie sporových strán, predovšetkým žalovaných. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že je nežiaduce, aby duplicitne posudzoval tie isté právne otázky v dvoch rôznych konaniach. 3. Podaním doručením súdu prvej inštancie dňa 5. februára 2024 žalobkyňa podala v zákonnej lehote voči predmetnému uzneseniu odvolanie. Predmetné odvolanie v podstate odôvodnila tým, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, že sa súd prvej inštancie pokúsil o iné vhodné opatrenia pred rozhodnutím o prerušení konania. Mala za to, že súd prvej inštancie mohol vykonať predbežné prejednanie sporu v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/3/2024, v ktorom by zistil argumenty a názory
strán sporu, pričom v tomto konaní mal vykonať procesné úkony. Súd prvej inštancie sa mal tiež pokúsiť o zmier. 4. Žalovaní podaním zo dňa 25. marca 2024 reagujúc na predmetné odvolanie žalobkyne argumentovali tým, že v zmysle ust. § 164 CSP je len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa paralelne vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa žiada vypratať v tomto konaní a má to zásadný význam pre toto konanie, bolo jeho právom predmetné konanie fakultatívne prerušiť. V tejto súvislosti podporne poukázali na rozhodovaciu prax v podobných veciach, konkrétne na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 137/2009 zo dňa 30. apríla 2009. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 8. Podľa § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu. 9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, prejednal odvolanie žalobkyne v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 10. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a aplikovať to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. októbra 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010). Toto ustanovenie musia súdy interpretovať a uplatňovať v súlade so zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“), najmä s jej čl. 152 ods. 4. Zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v predmetnom článku Ústavy SR, a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000). 11. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa ust. § 164 CSP je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Účelom ustanovenia § 164 CSP je možnosť súdu konanie prerušiť najmä z dôvodu hospodárnosti konania, ale do úvahy prichádza jeho aplikácia aj v prípadoch, v ktorých sa takýmto postupom súdu napĺňa samotný cieľ občianskeho súdneho konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán sporu. Keďže prerušenie konania v zmysle tohto ustanovenia závisí od úvahy súdu, mohol by odvolací súd spochybniť rozhodnutie súdu prvej inštancie o prerušení konania vtedy, ak by bolo arbitrárne (svojvoľné), t. j. ak by nebolo vôbec odôvodnené, alebo ak by bolo výsledkom aplikácie príslušnej procesnej normy v zjavnom rozpore s jej účelom a zmyslom. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného konania, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd
vlastným predbežným posúdením otázok, riešených v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu. 12. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., E. F., parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX a jej odovzdania žalobkyni vrátane náhrady trov konania. Podaním zo dňa 12. januára 2024 žalovaní podali vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobkyni domáhali určenia vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti ako aj náhrady trov konania. Ďalej zistil, že na čl. 121 sa nachádza úradný záznam o tom, že vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 16C/3/2024. Z vyjadrení strán sporu k postupu podľa ust. § 164 CSP odvolaciemu súdu vyplynulo, že žalovaní na rozdiel od žalobkyne súhlasili s prerušením konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol o prerušení konania napadnutým rozhodnutím. Odvolací súd mal z obsahu predmetného odvolania za to, že žalobkyňa namieta, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]. 13. Odvolací súd mal za preukázané, že paralelne popri sebe existujú dve konania, pričom v oboch sa koná o nároku k tej istej nehnuteľnosti s tými istými stranami (vo vylúčenom konaní v opačnom procesnom postavení). Odvolací súd konštatuje, že je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pretože táto skutočnosť „rozhodne“ o aktívnej vecnej legitimácii predmetného konania, lebo ak žalobkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti nemá nárok na jej vypratanie žalovanými. Na základe týchto skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vylúčené konanie má podstatný význam pre prvotné konanie, a preto je nevyhnutné rozhodnúť o prerušení konania a svoje závery dostatočne odôvodnil. Odvolací súd považuje námietky žalobkyne za nedôvodné, pretože o prerušení konania sa nerozhodlo vo vylúčenom konaní, a teda procesné úkony alebo možnosť predbežného prejednania sporu vo vylúčenom konaní nemá vplyv, respektíve je irelevantné pre posúdenie dôvodnosti samotného rozhodnutia o prerušení pôvodného konania. Odvolací súd záverom konštatuje, že po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k takej vade konania na súde prvej inštancie, ktoré by viedlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobkyne, pretože procesný postup súdu prvej inštancie hodnotí odvolací súd ako správny. 14. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 15. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.