Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/171/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa A. H., št. občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom V., G. Y. XXXX/X, proti odporkyni H.. E. H., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom V., P. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni, naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -97 zo dňa 17.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -115 zo dňa 25.11.2010 sumou 150,- € mesačne, zanikla s účinnosťou od 01.06.2014.

II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni ku dňu 01.06.2014 s odôvodnením, že odporkyňa ukončila štúdium v máji 2014, čo mu neoznámila.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí. Uviedla, že po ukončení vysokej školy nastali okolnosti, ktoré jej nedovolili zaradiť sa do pracovného pomeru, doteraz je nezamestnaná. Po ukončení štúdia otehotnela so snúbencom, pričom prvé tri mesiace trpela vážnymi nevoľnosťami, neustále zvracala a mala veľké bolesti. V 4. mesiaci sa dozvedela, že plod dieťatka je už mesiac mŕtvy. Počas tohto obdobia sa o ňu starala matka, pretože si nevládala nachystať ani raňajky. Následne bola lekárom okamžite zaslaná na zákrok a kvôli vysokému štádiu tehotenstva mala po zákroku ešte niekoľko týždňov bolesti. Polepšilo sa jej až v decembri 2014, ale doteraz je registrovaná na úrade práce, pretože ďalej externe študuje právo. Na právnickej fakulte je v 5. ročníku pred štátnou skúškou a dôkladná príprava na skúšky jej nedovoľuje chodiť aj do zamestnania. Z tohto dôvodu si uplatnila nárok na vyživovaciu povinnosť od otca počas obdobia nezamestnanosti. Zákon nestanovuje, že vyživovacia povinnosť skončí ukončením štúdia, ale môže pretrvávať aj počas choroby alebo neschopnosti uživenia sa osoby, voči ktorej táto povinnosť smeruje. Poukázala na zlý osobný vzťah s otcom.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom, kópiou kontrolného preukazu odporkyne z ÚPSVaR V., lekárskou správou zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o štúdiu odporkyne a potvrdením o ukončení štúdia odporkyne na V. univerzite C. G. v V., potvrdením o návšteve školy fakulty práva E. E., Y. škola G., písomnými vyjadreniami účastníkov, výpismi z účtu, fotodokumentáciou, potvrdením o hľadaní si zamestnania odporkyňou, oznámením o zaradení odporkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie, oznámením o predĺženie lehoty prijímacieho konania, výplatnými páskami priateľa odporkyne, rozhodnutím Okresného úradu X., katastrálny odbor, č. V XXXX/XX zo dňa 16.10.2014, lekárskymi správami zo dňa 02.10.2014 a 29.03.2015, správou H..

V. E. zo dňa 24.09.2015, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. , rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -97 zo dňa 17.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -115 zo dňa 25.11.2010, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -97 zo dňa 17.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -115 zo dňa 25.11.2010 bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni vo výške 150,- € mesačne. V čase rozhodovania súdu bola odporkyňa študentkou 1. ročníka V. univerzity C. G. v V., žila s matkou a mala zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keď trpela vredmi na dvanástorníku, zápalmi horného tráviaceho traktu, alergiou na potraviny, astmou a liečila sa aj na štítnu žľazu. Odporca bol nezamestnaný, žil v rodinnom dome so svojou matkou. Odporca nemal žiadny pravidelný príjem, nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Študovala naraz dve školy, pričom magisterské štúdium na V. univerzite ukončila v júni 2014. Okrem toho študuje externe v R. právo. Potom si podala žiadosť o prijatie do policajného zboru, ale otehotnela. Bolo jej zle, starala sa o ňu matka, v štvrtom mesiaci bola na zákroku, potom ešte asi mesiac krvácala, nemohla pracovať. Potom si dala zase žiadosť o prijatie do policajného zboru. Teraz je asi v troch štvrtinách prijímacieho konania, čaká na pridelenie miesta a podpis riaditeľa. Stále ju živí matka. Otec svojvoľne neplatí výživné, nekontaktuje ju, nestará sa. Doteraz nesplatil svoj dlh na výživnom. To, že je tehotná, zistila v septembri 2014, asi v novembri bola na tom zákroku, ale ešte v decembri, v januári bola v zlom stave. Doklady od lekára, preukazujúce jej nepriaznivý zdravotný stav v decembri 2014 a v januári 2015, nemala, bola na jednej prehliadke. Priateľ má byt v X., kde býva, polovicu dal na ňu. Ona býva u mamy cez týždeň, na víkendy chodí k nemu. Snúbenec je zamestnaný u polície a dosahuje príjem asi 700,- € mesačne; jeho plat ide na hypotéku a iné výdavky. Zostáva im 50,- € na mesiac, jej matka im prispieva sumou 100,- € mesačne. Snúbenec platil všetky prehliadky, lieky v lekárni v súvislosti s tehotenstvom, vtedy obaja bývali u matky. Navrhovateľ sa o ňu 25 rokov nezaujímal, nechodil na rekvalifikačné kurzy, nebol evidovaný na úrade práce. Chcela vedieť, ako sa on snažil zamestnať. Od budúceho mesiaca bude zamestnaná ako vyšetrovateľka a je pre ňu nedôstojné, aby ju navrhovateľ nazýval klamárkou, pretože absolvovala aj všetky psychologické vyšetrenia. Bola to len jej dobrá vôľa, že sa chcela zamestnať po takom ťažkom zákroku. Chcela tú prácu, absolvovala ťažkú fyzickú prípravu. Nie je možné, aby do decembra 2014 žila v X., pretože byt kúpili v decembri a až vo februári bola skúška elektriny. Priateľ za ňou chodil do V., lebo jej bolo zle, starala sa o ňu mama. Nezamestnaná bola len jeden rok, prácu si hľadala už od začiatku, ale keď povedala, že je tehotná, nikto ju nechcel zobrať. Potom sa jej kvôli zdravotnému stavu práca hľadať nedala. Až v marci 2014 v X., kde jej povedali, že až v júni alebo v júli budú fyzické, resp. psychické testy. Na narodeniny, meniny jej navrhovateľ nikdy nič nedal, neplnil ani to, čo mal. Byt kúpili preto, lebo priateľ robí v X. a ona si tam tiež podala žiadosť. Keby tam dochádzali obaja, na naftu by minuli viac ako je suma hypotéky. Chcela, aby navrhovateľ svoje tvrdenia dokázal, on tvrdí len nepodložené veci, nič nepodloží dôkazmi, ona musí všetko dokazovať. Podľa navrhovateľa všetci klamú, iba on nie, ale on všetko iba tvrdí a žiadne doklady k tomu nepredkladá. Od ukončenia denného štúdia je evidovaná na úrade práce, ale nepoberá žiadne dávky, pretože ako absolvent na žiadne dávky nemá nárok. Žiadne dávky nepoberá ani zo Sociálnej poisťovne, o dávku v hmotnej núdzi nežiadala. Navrhovateľ má z čoho výživné platiť, kšeftári s autami, má 3-násobný príjem ako policajt, je to vidno aj na tých fotkách, čo súdu predložila. Trvala na tom, aby bol zaviazaný platiť jej výživné až do októbra 2015.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa chcel s dcérou kontaktovať, neozývala sa mu, stretli sa, ani ho neozdravila. Výživné má vyrovnané, nemá žiaden dlh. Odporkyňa stále vymýšľa sumy, ktoré jej je vraj dlžný. Keby bola odporkyňa tak vážne chorá, bola by práceneschopná. Prácu si intenzívne hľadá, má zdravotné problémy, je starší a ťažko ho zamestnajú. Pokiaľ ide o problémy dcéry, také má každá mladá rodina a ak nemali peniaze, načo si kupovali byt, mohli bývať u matky. Nie je pravdou, že by nad výživné naviac neprispel, dcére k narodeninám aj meninám dal finančnú hotovosť, tú dostala aj od babky.

Svedkyňa E. N., matka odporkyne a bývalá manželka navrhovateľa, uviedla, že dcéra od skončenia denného štúdia navštevovala ešte externú vysokú školu, avšak po ukončení denného štúdia sa chcela zamestnať u polície, ale zostala tehotná. Mala rizikové tehotenstvo, bolo jej zle, nemohla chodiť, ani sa o seba postarať. Starala sa o ňu ona, nosila raňajky do postele a podobne. Tehotnú ženu nezamestná nikto, už vôbec nie u polície. V novembri 2014 potratila, mala mŕtvy plod, potom bola v šestonedelí

a nemohla sa zamestnať, pretože fyzicky to nebolo možné. Zdravotné problémy mala až do marca 2015. Následne sa prihlásila do policajného zboru, úspešne urobila pohovor a pripravuje sa na nástup do zamestnania, čo sa ale odďaľuje z objektívnych dôvodov. Najprv bolo treba podpis prezidenta policajného zboru, potom odobrenie iných zložiek, teraz zas treba podpis riaditeľa. Po podaní prihlášky nemohla požiadať o prácu u iného zamestnávateľa, to nie je možné. Od marca žije v X., lebo jej priateľ tam kúpil byt. Ona sa stala spoluvlastníčkou, lebo na tom trvala ona, pretože založila vlastný byt. Hypotéku si zobral priateľ odporkyne. Ona v podstate nemá dve, ale tri deti, lebo z platu príslušníka polície platia hypotéku 300,- € mesačne, platia za byt, niečo musia jesť, pričom zo stravou, poistením a podobne im vypomáha ona. Vždy, keď prídu, sú to kufre plné jedla, hrnce, poháre. Celý život sa o dcéru starala sama, navrhovateľ neplatil nič navyše. V dôsledku toho bola unaháňaná matka, a to z nej robí aj teraz, po skončení vysokej školy dcéry, znova je len unaháňaná matka. Absolventi vysokých škôl majú problém sa zamestnať, pričom navrhovateľ nepracuje už 25 rokov. Ona si nemohla dovoliť byť nezamestnaná ani jeden deň.

Svedok V. P., priateľ odporkyne, uviedol, že odporkyňa doteraz nebola schopná sama sa živiť, študovala na dvoch vysokých školách, ale po ukončení denného štúdia sa snažila zamestnať. To sa nepodarilo, pretože s ním neplánovane otehotnela, skončilo to tak, ako to skončilo, mala potrat, po vyliečení - pretože mala ťažké zdravotné problémy, došlo aj k otrave krvi alebo niečo také - opäť sa snažila zamestnať sa, ktoré konanie by teraz už malo snáď vyjsť, pretože sa to rieši už pol roka. Odporkyňa rozhodne nebola schopná sama sa živiť, bola odkázaná na neho a na matku.

Podľa potvrdenia o štúdiu odporkyne na V. univerzite C. G. v V. zo dňa 12.02.2014 odporkyňa študuje dennú formu magisterského štúdia, ktoré trvá od septembra 2010 do mája 2014.

Podľa potvrdenia o ukončení štúdia zo dňa 22.05.2014 odporkyňa ukončila II. stupeň vysokoškolského štúdia na V. univerzite C. G. v V. dňa 20.05.2014.

Podľa potvrdenia o návšteve školy, vystavenom dňa 05.06.2015 O. E. E., Y. škola G., R. odporkyňa je v akademickom roku 2014/2015 študentkou 2. roku štúdia, dňom zápisu od 01.10.2014 do 31.08. príslušného akademického roka študijného programu právo - externá forma, magisterský, II. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky.

Podľa kontrolného preukazu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. odporkyňa pravidelne navštevuje úrad od 02.06.2014. Podľa oznámenia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie je odporkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 21.05.2014.

Podľa potvrdenia o hľadaní si zamestnania je odporkyňa od 16.02.2015 v prijímacom konaní vo vzťahu ku Krajskému riaditeľstvu PZ v X.. Podľa oznámenia zo dňa 24.08.2015 MV SR, Krajské riaditeľstvo PZ v X. navrhlo odporkyni predloženie lehoty na vyhodnotenie prijímacieho konania o 4 mesiace.

Podľa lekárskej správy zo dňa 20.10.2014 sa odporkyňa podrobila operačnému zákroku pri celkovej anestézii. Následne jej bol doporučený kľudový režim.

Podľa lekárskej správy H.. C. H. zo dňa 29.03.2015 odporkyňa udáva asi týždeň pichavé bolesti v pravom podbrušku, pričom bolesti vyžarujú do krížov. Odporkyni boli predpísané antibiotiká.

Podľa výplatných pások priateľa odporkyne tento za jún 2015 dosiahol príjem 655,90 € a za júl 2015 príjem 666,34 €.

Podľa vyjadrenia ošetrujúceho gynekológa odporkyne H.. V. E. zo dňa 24.09.2015 odporkyňa navštevuje jeho ambulanciu od 24.02.2009. Dňa 05.09.2014 absolvovala gynekologické vyšetrenie, pričom bola verifikovaná gravidita. Dňa 19.09.2014 absolvovala kontrolné vyšetrenie, kedy bol potvrdený vitálny plod, zodpovedajúci 8 týždňov tehotnosti, odporkyni bol vystavený tehotenský preukaz a boli vykonané odbery. Pri následnej kontrole dňa 20.10.2014 bol zistený odumretý plod v 13. v týždni tehotenstva a následne dňa 20.10.2014 bola menovanej v celkovej anestéze vykonaná inštrumentálna revízia dutiny maternice. Pooperačný priebeh bol nekomplikovaný, následná kontrola 15.12.2014 bez komplikácií, gynekologický nález negatívny. Priebeh liečenia prebiehal bez práceneschopnosti, o

ktorú odporkyňa nepožiadala, rekonvalescencia prebiehala ambulantnou formou. Priebeh tehotnosti nevyžadoval práceneschopnosť, pooperačný priebeh vyžadoval kľudový režim v trvaní asi 7-14 dní.

Podľa rozhodnutia Okresného úradu X., katastrálny odbor, č. V XXXX/XX zo dňa 16.10.2014 bol v tento deň povolený vklad vlastníckeho práva k bytu č. XX v bytovom dome s.č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XXX a k prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, v prospech odporkyne a jej priateľ, každý v X/X-ici. Prvá odborná prehliadka a skúška elektriny bola v byte vykonaná 12.12.2013.

Navrhovateľ súdu dňa 06.07.2015 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na finančnú situáciu odporkyne, ktorá dostáva príspevok z úradu práce a žije v spoločnej domácnosti so snúbencom, ktorý zarába asi 700,- €. Taktiež zakúpila 1/2 bytu v X.. Poukázal na platenie výživného v predchádzajúcom období. Namietal, že jednodňové ošetrenie, ktorému sa podrobila, jej nebránilo hľadať zamestnanie alebo sa zamestnať. Ak mala zdravotné problémy a nemohla sa zamestnať, o tomto nemá žiadne lekárske potvrdenie. Taktiež namietal jej štúdium na druhej vysokej škole. Vyjadril sa i ku kvalite vzťahu s odporkyňou ako jeho dcérou.

Odporkyňa dňa 07.07.2015 súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom namietala, že nesúhlasí s ukončením vyživovacej povinnosti po ukončení dennej formy štúdia. Skutočnosť, či býva u priateľa alebo u matky, nemá vplyv na povinnosť otca platiť výživné, pretože niekto sa o ňu postarať musí, ak nie je schopná sama sa živiť. Matka jej finančne pomáha či je v V. alebo v X.. Poukázala na svoju snahu zamestnať sa, ale čaká na zaradenie do služobného pomeru, keď musela podpísať vyhlásenie, že sa nikde nesmie zamestnať, o čom prinesie doklad. V súčasnosti nemá žiaden príjem, nemá z čoho žiť a zamestnať sa nemôže. Preto jej podľa jej názoru patrí výživné.

Dňa 14.09.2015 bolo súdu doručené ďalšie písomné vyjadrenia odporkyne, v ktorom uviedla, že z dôvodu ukončenia tehotenstva v 4. mesiaci októbri 2014 je zrejmé, že žena jednak kvôli psychickej, ale aj kvôli fyzickej stránke nie je schopná sa hneď zamestnať. Do decembra 2014 mala šestonedelie, počas ktorého veľmi krvácala. Ťažkosti pretrvávali aj po decembri 2014, navštívila aj pohotovosť. Vo februári 2015 absolvovala pohovor do PZ SR, kde bola vopred upovedomená o tom, že až v mesiaci máj - jún absolvuje testy potrebné pre vstup. Len pre jej snahu zamestnať sa pripravovala na fyzické testy, ktoré absolvovala v máji 2015. Splnila všetky podmienky pre prijatie do PZ SR, ale nie je jej chybou, že ju príjmu až od októbra 2015. Pre prijatie do služobného pomeru musela v júni prehlásiť, že nemá žiadny príjem a že nebude mať iné zamestnanie počas celej doby až do podpísania zmluvy. Poukázala na povinnosť otca podieľať sa na jej výžive. Žiadala, aby súd vykonal dokazovanie dokladmi, preukazujúcimi stupeň odkázanosti navrhovateľovej matky, preukazujúcimi neschopnosť navrhovateľa zamestnať sa počas doby 25 rokov, potvrdeniami o jeho zdravotnom stave, dokladmi Sociálnej poisťovne, odkedy je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ako dlho, či sa zúčastnil rekvalifikačných kurzov a školení, dokladov o výdavkoch, spojených s úmrtím jeho brata a dokladov, odkiaľ zobral peniaze na pokrytie týchto výdavkov. Taktiež žiadala, aby si súd od navrhovateľa vyžiadal doklady preukazujúce pravidelnosť platenia výživného od januára 2001. V prípade, že súd nevyzve navrhovateľa na doloženie týchto dokladov, bude to považovať za zaujatosť súdu a bude sa dožadovať nápravy nielen prostredníctvom riadnych, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože má za to, že bez týchto dokladov nemôže súd zákonne rozhodnúť. Súd nemôže zákonne objektívne rozhodnúť na základe nepodloženého tvrdenia navrhovateľa, pričom ona musí všetky tvrdenia predložiť dôkazmi. Zároveň požiadala o výsluch svedkov - svojej matky, priateľa a priateľa matky.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa z.č. o rodine (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V zmysle pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie

i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov bez ďalšieho nezaniká.

V každom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Zmyslom a účelom citovaného zákonného ustanovenia teda je, že ak je dieťa už objektívne schopné samo si svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.

Súdna prax spája vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, hoci v tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy výživného k zásadnej zmene pomerov došlo tým, že odporkyňa dňom 20.05.2014 ukončila prípravu na svoje budúce povolanie vo forme denného vysokoškolského magisterského štúdia na V. (odbor politológia) a od 21.05.2014 je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím v zmysle vyššie uvedeného objektívne nadobudla potenciálnu schopnosť sama sa živiť.

Pokiaľ odporkyňa následne, resp. súčasne, až do 31.08.2015 študovala aj ďalšiu vysokú školu vo forme externého štúdia (odbor právo), aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodzuje záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu.

V danej veci súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania, keď odporkyňa dňom 20.05.2014 riadne ukončila 2. stupeň vysokoškolského štúdia, čím nepochybne získala možnosť (hoci hypotetickú) zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovala, pričom odbor, ktorý následne ešte študovala externe na druhej vysokej škole, nenadväzuje na jej ukončené denné štúdium a neslúži ani na prehĺbenie tohto skôr získaného vzdelania. Okrem toho, Vysokú škola G. študovala odporkyňa externe, čo jej umožňovalo zamestnať sa v pracovnom pomere (hoci i na kratší pracovný čas alebo inou formou pracovnoprávnych vzťahov).

Súd však prisvedčil tvrdeniu odporkyne, že na zánik vyživovacej povinnosti zo strany rodiča má vplyv aj posúdenie zdravotného stavu oprávnenej osoby v tom smere, či neexistuje taký zdravotný stav dieťaťa, ktorý by mu objektívne, dlhodobo bránil, aby sa živilo samo, vlastným pričinením. V tomto smere nie je ani vylúčené, aby za určitých okolností došlo napr. k obnoveniu vyživovacej povinnosti zo strany rodiča v prípade ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa, ktoré mu objektívne znemožňuje živiť sa samo. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 13.03.2013 objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa. Aj podľa doktríny, ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodov plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života (napr. Hrušáková, M.: / Zákon o registrovaném partnerství, 4 vydanie, C.H.Beck Praha, 2009, str. 398, podobne Kovářová, D.: Rodina a výživné, vyživovací povinnost rodiču, dětí a dalších příbuzných, Leges, Praha, . 51, alebo Holub, M., Nová, H., Sladká Hyklová, J.: Zákon o rodině, Komentář a předpisy souvisejíci, Linde Praha, a.s., 2007, str. 275).

Odporkyňa tvrdila, že po ukončení dennej formy štúdia na V. univerzite nebola objektívne schopná sama sa živiť, pre závažný nepriaznivý zdravotný stav - tehotenstvo a následné ukončenie tehotenstva v 4. mesiaci (október 2014), pričom do decembra 2014 krvácala a nebola schopná postarať sa o seba. Jej zdravotné ťažkosti pretrvávali aj po decembri 2014, navštívila aj pohotovosť.

Súd z vykonaného dokazovania, najmä z vyjadrenia ošetrujúceho gynekológa odporkyne H.. V. E. zo dňa 24.09.2015, lekárskej správy zo dňa 20.10.2014, lekárskej správy H.. C. H. zo dňa 29.03.2015, zistil,

že odporkyni bolo v septembri 2014 potvrdené tehotenstvo, pričom 20.10.2014 jej bol zistený odumretý plod (v 13. v týždni tehotenstva) a v celkovej anestéze sa podrobila operačnému zákroku. Podľa správy jej ošetrujúceho gynekológa bol pooperačný priebeh nekomplikovaný, následná kontrola 15.12.2014 bez komplikácií, gynekologický nález negatívny. O práceneschopnosť odporkyňa nepožiadala, pričom lekár potvrdil, že celý priebeh tehotnosti ani nevyžadoval práceneschopnosť a pooperačný priebeh vyžadoval kľudový režim v trvaní asi 7-14 dní. Dňa 29.03.2015 bola odporkyňa na lekárskej pohotovosti s akútnymi bolesťami v podbrušku, pričom jej lekárka predpísala antibiotiká.

V konaní nebolo zistené, že by odporkyňa bola ťažko zdravotne postihnutá a poberala čo len čiastočný invalidný dôchodok.

Za daného skutkového stavu mal súd za to, že zdravotný stav odporkyne po ukončení jej denného štúdia nebol tak nepriaznivého charakteru, že by absolútne, dlhodobo stratila objektívnu schopnosť sama sa živiť. Ošetrujúci odborný lekár potvrdil, že celý priebeh jej tehotenstva, hoci skončilo tragicky, si práceneschopnosť nevyžadoval. Potreba krátkodobého kľudového režimu po operačnom zákroku a jednorazová návšteva pohotovosti pre infekčné ochorenie v marci 2015 podľa názoru súdu nepredstavujú taký celkový, objektívny a dlhodobý zdravotný stav odporkyne, ktorý by jej znemožňoval uspokojovať svoje potreby vlastnou prácou.

Okrem toho súd podotýka, že hoci odporkyňa nie je s priateľom zosobášená, vznikla i jej priateľovi vyživovacia povinnosť k nej, a to vo vzťahu k nákladom na jej výživu a iné náklady súvisiace s tehotenstvom.

Súd nevykonal dokazovanie, navrhnuté odporkyňou dokladmi, označenými v podaní, doručenom súdu dňa 14.09.2015, pretože vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci, ktorej premetom je zrušenie výživného na odporkyňu. Taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedka

- priateľa matky odporkyne, ohľadne jej spolužitia s matkou, resp. priateľom, pretože tieto skutočnosti súd dostatočne zistil z iných vykonaných dôkazov (výpoveď odporkyne, svedkov E. a V. P.).

Podľa veta prvá účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Pokiaľ odporkyňa namieta, že súd žiadal len od nej, aby preukázala svoje tvrdenia, pričom navrhovateľ svoje tvrdenia ničím nepodložil, súd uvádza, že navrhovateľ svoje tvrdenie o tom, že odporkyňa ukončila vysokú školu v máji 2014 preukázal listinným dôkazom (potvrdenie o štúdiu odporkyne na V. univerzite C. G. v V.), ktorú skutočnosť napokon potvrdila i odporkyňa. Pokiaľ odporkyňa namieta, že i po ukončení vysokej školy nie je objektívne schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť otca k nej trvá, prenáša sa na ňu v tomto smere dôkazné bremeno a svoje tvrdenia ohľadne uvedeného musí podľa preukázať.

Na základe všetkých zistených skutočností súd rozhodol, že odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť dňom ukončenia denného vysokoškolského štúdia 20.05.2014, avšak navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť až od 01.06.2014. Súd, viazaný jeho návrhom, nemohol ísť nad jeho rámec, a preto rozhodol, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni zanikla s účinnosťou od 01.06.2014.

Záverom súd uvádza, že zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni ku dňu 01.06.2014, nemá žiaden vplyv na otázku tvrdeného zameškaného výživného zo strany navrhovateľa do tohto dňa.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa z.č. (ďalej len „“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľovi, ktorý bol vo veci plne úspešný, súd náhradu trov konania v zmysle nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.