Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-399-2014.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/399/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci navrhovateľa: R. T. D., D..O..M.., G. X, XXX XX J. W.: XX XXX XXX , právne zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: G. L., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/XX, XXX XX K. D., o zaplatenie istiny 270,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a.
II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 29.04.2014 sa domáhal na tunajšom súde od odporcu zaplatenia istiny 270,-€ s príslušenstvom. Súd návrh podľa § 79 os. 4 a § 114 ods. 3 O.s.p. spolu s procesným poučením doručil odporcovi do vlastných rúk ktorý sa k návrhu nevyjadril. Vzhľadom na výšku uplatnenej istiny rozhodol súd vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebeh konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 € od toho okamihu ide o drobný spor. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou č. XXXXXXXX uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. Bratislava a odporcom, zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Všeobecná úverová banka a.s. a odporca dňa 08.12.2008 podpísali listinu označenú ako žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX. V časti III tejto listiny je uvedená maximálna výška pôžičky ( úverový rámec ) 30.000,-Sk a mesačná splátka vo výške 1.200,-Sk ktorou mal predmetný úver odporca splácať. Na základe zmluvy bola odporcovi vydaná platobná karta ktorou vykonal platby a výbery od 16.02.2009 do 21.10.2010. Nebolo zistené z doložených listinných dôkazov, že by bol odporca zo strany Všeobecnej úverovej banky a.s. vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Dňa 11.03.2014 medzi postupcom Všeobecná úverová banka a.s. a navrhovateľom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok na základe ktorej postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Táto zmluva obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:
1. POJMY
Deň účinnosti: znamená deň, kedy bola uhradená celá kúpna cena, pričom každá platba kúpnej ceny sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na účet
2. POSTÚPENIE A ODPLATA ZA POSTÚPENIE
3.6 Postupník sa za nadobudnutie pohľadávok v zmysle tejto zmluvy zaväzuje uhradiť postupcovi kúpnu cenu vo výške ( suma ne nečitateľná ) na účet postupcu.
Nebolo zistené či a kedy navrhovateľ zaplatil VÚB a.s. odplatu dohodnutú v ods. 3.6 Zmluvy o postúpení, rovnako nebolo zistené, že by VÚB a.s. oznámila odporcovi, že postúpila pohľadávku na navrhovateľa. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov listinami doloženými navrhovateľom. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nebolo povinnosťou súdu v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu navrhovateľa výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. Nepredloženie uvedených listín totiž nie je vadou ktorá by bránila prejednaniu žaloby ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností o ktoré navrhovateľ opiera svoje uplatňované nároky ( navrhovateľ opiera svoje uplatňované nároky - Uzn. NS SR 4Cdo 179/2012 ). Navrhovateľ si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky, o to viac, ak jeho pôvodným veriteľom bola banka. Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatneného nároku, navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje zo zmluvy ktorú odporca uzavrel s VÚB a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je všeobecne známa skutočnosť. Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením, preto bolo potrebné sa v 1.rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je ( aspoň voči dlžníkovi ) platné a účinné. Ust. § 524 ods. 1 OZ umožňuje postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou. Táto zmluva musí byť platná a zároveň účinná ( teda musia nastať v nej zamýšľané účinky ), aby sa postupník stal majiteľom ( veriteľom ) pohľadávky postupcu. V predmetnej veci bolo zistené, že navrhovateľ a VÚB a.s. uzavreli zmluvu, ktorá je síce písomná, v ktorej však bolo výslovne dohodnuté, že postúpenie ( prechod pohľadávky ) z VÚB a.s. na navrhovateľa nastáva až dňom, kedy bude na účet VÚB a.s. pripísaná suma úhrady za postúpené pohľadávky. Až do toho dňa zostáva veriteľom a majiteľom pohľadávky postupca , teda VÚB a.s. Zo skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ nedokázal , že by k takejto úhrade došlo a teda že by došlo k naplneniu predpokladu, za ktorého malo postúpenie pohľadávky nadobudnúť účinnosť. Tento nedostatok by však mohol byť zhojený za podmienok upravených v § 526 OZ ktorý „ zmierňuje“ predpoklady účinnosti postúpenia voči dlžníkovi tým, že dáva na výber, či ho o postúpení informuje postupca alebo postupník. Ak o postúpení informuje postupca, je tým postúpenie účinné voči dlžníkovi bez ďalšieho ( s výnimkou prípadov § 525 OZ), aj keď zmluva o postúpení neexistuje alebo nie je účinná. Ak však postúpenie oznamuje postupník, z § 526 ods. 2 OZ vyplýva, že preukázanie zmluvy o postúpení je predpokladom toho, aby bol oprávnený pohľadávku od dlžníka vymáhať. Uvedená požiadavka je logická, pretože ak postupca neoznámi dlžníkovi , že pohľadávku postúpil, môže dlžník vychádzať z toho, že postupca je naďalej jeho veriteľom a že len plnenie jemu má účinky riadneho splnenia. Predpoklady § 526 OZ ( oznámenie postupcu alebo platnú a účinnú zmluvu o postúpení) môže postupník preukázať kedykoľvek a prípadný nedostatok tohto dôkazu môže nahradiť preukázaním týchto skutočností aj počas prebiehajúceho konania voči dlžníkovi. V prerokúvanej veci však zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľovi ako tvrdenému postupníkovi sa žiadnu z týchto skutočností nepodarilo preukázať. Nedokázal tak, že by bol odporca upovedomený o postúpení pôvodným veriteľom ani nedokázal, že by zmluva o postúpení z ktorej odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu nadobudla účinnosť v súlade s jej ods. 3 bod 3. Vzhľadom na to súd dospel k tomu záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoje postavenie veriteľa uplatnenej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Aktívna legitimácia nie je preukázaná aj z iného dôvodu. Ust. § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávka banky voči svojim klientom je práve takouto pohľadávkou. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako aj obsiahle bankové tajomstvo ( § 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky na iný subjekt ktorý týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom. Preto treba vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.
Podľa § 92 ods. 7 Zákona o bankách resp. § 92 os. 8 cit. zákona dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle cit.ust. tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je , aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ a to nielen medzi stranami zmluvy ale aj navonok voči dlžníkovi. Je to v podstate aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ust. zákona prešiel na inú osobu než toho veriteľa voči ktorému pôvodne vznikol. Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky prihliada súd aj bez námietky z úradnej povinnosti. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ bol povinný aj dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie , teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania , čo vyplýva z výpisu z úverovej karty, avšak neoblo dokázané, že by bol aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku pôvodným veriteľom. Navrhovateľ nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi bola v čase jej postúpenia na navrhovateľa spôsobilí na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Vzhľadom na to je nepochybné, že navrhovateľ nepreukázal , že sa platne účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Preto súd jeho návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Navrhovateľ si uplatnil trovy, no nebol úspešný, odporca zase náhradu trov konania nežiadal a preukázateľne v tomto konaní mu ani trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).