Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-51-2021.pdf
PDF · 139.9 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom Mgr. Filipom Grznárikom, v spore žalobcu: RST Slovakia, spol. s r.o., sídlo Pod Lesom 640/4, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, zastúpený advokátom: JUDr. Eva Hlaváčová, sídlo Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 50 650 190, proti žalovanému: ANASTAV, s.r.o., sídlo Coboriho 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 754 471, o zaplatenie 3.715,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.915,- eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 800,- eur, s úrokmi z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 3.715,- eur od 16.03.2020 do 03.09.2021, zo sumy 3.015,- eur od 04.09.2021 do 13.10.2021, zo sumy 2.315,- eur od 14.10.2021 do 26.10.2021, zo sumy 1.500,- eur od 27.10.2021 do 10.11.2021, zo sumy 800,- eur od 11.11.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti v rozsahu 100 %.
IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o zvyšnej časti v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Predmet sporu
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 3.715,- eur s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške 8 % zo žalovanej sumy od 16.03.2020 do zaplatenia a procesného nároku na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil v podstate tým, že objednávkou z 18.10.2019 si žalovaný u žalobcu objednal montáž a demontáž priemyselných brán s príslušenstvom v areáli Piešťany. Následne na základe toho žalobca vystavil faktúru na sumu 15.515,- eur, splatnú 15.03.2020. Žalobca sčasti splnil tento dlh, a to v rôznych častiach - dňa 01.04.2020 uhradil sumu 3.000,-, dňa 07.05.2020 uhradil sumu 1.500,-, dňa 21.05.2020 uhradil sumu 1.500,-, dňa 14.07.2020 uhradil sumu 1.500,-, dňa 05.08.2020 uhradil sumu 1.200,-, dňa 13.08.2020 uhradil sumu 1.100,-, dňa 25.08.2020 uhradil sumu 1.000,-, dňa 22.09.2020 uhradil sumu 1.000,-, a to väčšinu až po výzve zástupcu žalobcu.
3. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení žalobca pripojil k žalobe viaceré listinné dôkazy.
4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor obsahujúci aj vyjadrenie k žalobe. Žalovaný k žalobe uviedol, že je pravdou, že si na základe objednávky z 18.10.2019 objednal u žalobcu montáž a demontáž priemyselných brán v areáli Piešťany pre zmluvného partnera žalovaného. Žalobca práce vykonal a žalovaný mu väčšinu vyfakturovanej sumy aj uhradil. Dôvodom neuhradenia zvyšnej časti faktúry je skutočnosť, že na priemyselných bránach dodaných žalobcom sa vyskytli vady
- brány nefungovali tak ako mali. Žalovaný uviedol, že žalobcu na odstránenie týchto vád vyzval a vady u neho reklamoval, pričom žalobca ich doposiaľ neodstránil.
5. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení žalovaný nepripojil k vyjadreniu žiadny listinný dôkaz.
II. Prejednanie veci na pojednávaní a procesný postup, ktorý mu predchádzal
6. Súd výzvami z 13.09.2021 (č. l. 51 - 52) vyzval obe sporové strany, aby súdu v lehote 15 dní od doručenia výzvy (i/) označili všetky dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, (ii/) v prípade dôkazov, ktorými disponujú, aby ich predložili, (iii/) ak navrhujú vykonať ako dôkaz výsluch svedka, oznámili skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané, (iv/) oznámili, či vedia zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní a ak nevedia zabezpečiť jeho účasť, aby oznámili údaje potrebné pre jeho predvolanie, a to meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu, z ktorej je možné svedka predvolať. Súd sporové strany v tejto výzve súčasne poučil o sudcovskej koncentrácii konania.
7. Na danú výzvu súdu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol vykonať výsluch svedkov - Tomáša Laca a Ivana Szokeho, a to ku kvalite dodaných prác a funkčnosti diela.
8. Žalovaný sa na danú výzvu súdu nevyjadril.
9. Súd podľa § 177 ods. 1 CSP vec samu prejednal na pojednávaní dňa 21.09.2022.
10. Na pojednávaní dňa 21.09.2022 sa zúčastnil žalobca (osobne - konajúc štatutárnym orgánom, i v zastúpení právnym zástupcom). Keďže sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (predvolanie mu bolo doručené 20.06.2022 - č. l. 80b, teda prípravu na pojednávanie podľa § 178 ods. 2 CSP mal zachovanú), neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, súd podľa § 180 CSP uznesením vyhláseným na pojednávaní rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalovaného.
11. Žalobca ešte pred otvorením pojednávania podľa § 180 CSP in fine, uviedol v priebehu daného procesného úkonu, že žalovaný po začatí konania v prejednávanej veci uhradil časti zo žalovanej istiny, ktorá bola pôvodne 3.715,- eur, a to dňa 03.09.2021 sumu 700,- eur, dňa 13.10.2021 sumu 700,- eur, dňa 26.10.2021 sumu 815,- eur, a dňa 10.11.2021 sumu 700,- eur. Nezaplatená časť istiny tak predstavuje po týchto čiastočných úhradách sumu 800,- eur. Žalobca predložil súdu aj listinné dôkazy za účelom preukázania týchto čiastočných úhrad. Žalobca z týchto dôvodov zobral žalobu v časti zaplatenej istiny vo výške 2.915,- eur späť s tým však, že žiada priznať náhradu trov konania, keďže žalovaný svojim konaním zavinil toto zastavenie konania, a preto žalobcovi patrí aj náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka príslušenstva, toto si za čas omeškania žalobca naďalej uplatňuje vo výške uvedenej v žalobe.
12. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe so zohľadnením urobeného späťvzatia pred otvorením pojednávania, pričom vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o vadnosti žalobcom dodaného diela uviedol, že jeho vadnosť nepreukázal a súčasne navrhol aj vykonanie výsluchu žalobcu.
13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie všetkými v konaní sporovými stranami predloženými listinami (či už v písomnej fáze konania [ktorými dokazovanie súd podľa § 204 CSP vykonal vzhľadom na to, že odpis týchto listín bol stranám sporu v priebehu konania doručený a listiny ani ich obsah neboli protistranou spochybnené, odkazom na jednotlivé listiny] alebo predložených súdu krátkou cestou pred otvorením pojednávaní vo vzťahu k späťvzatiu žaloby - ktorými dokazovanie súdu podľa § 204 CSP vykonal oboznámením obsahu], a to: Faktúra č. VF19010278 (č. l. 3), Detail platby na platbu vo výške
3.000,- eur z 01.04.2020 (č. l. 4), Detail platby na platbu vo výške 1.500,- eur z 21.05.2020 (č. l. 5), Detail platby na platbu vo výške 1.500,- eur z 14.07.2020 (č. l. 6), Detail platby na platbu vo výške 1.200,- eur z 05.08.2020 (č. l. 7), Detail platby na platbu vo výške 1.100,- eur z 13.08.2020 (č. l. 8), Detail platby na platbu vo výške 1.000,- eur z 25.08.2020 (č. l. 9), Výzva JUDr. Hlaváčovej v mene žalobcu adresovaná žalovanému z 28.4.2020 s doručenkou (č. l. 10 - 11), Výzva JUDr. Hlaváčovej v mene žalobcu adresovaná žalovanému z 21.05.2020 s doručenkou (č. l. 12 - 13), Výzva JUDr. Hlaváčovej v mene žalobcu adresovaná žalovanému z 23.09.2020 so záznamom o sledovaní zásielky (č. l. 14 - 15), Detail platby na platbu vo výške 700,- eur z 03.09.2021 (č. l. 88), Detail platby na platbu vo výške 700,- eur z 13.10.2021 (č. l. 89), Detail platby na platbu vo výške 815,- eur z 26.10.2021 (č. l. 90), Detail platby na platbu vo výške 700,- eur z 10.11.2021 (č. l. 91).
14. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu (konajúcim štatutárnym orgánom - konateľom svedkov Ing. Tiborom Jakabom) a svedkov - Tomáša Lacu a Ivana Szökeho.
15. Žalobca vypovedal, že dostal objednávku 4 garážových brán pre žalovaného s príslušenstvom (motory, ovládanie - diaľkové ovládače a tlačidlové ovládače), ktoré mal namontovať vo Vodárenskej spoločnosti v Piešťanoch v decembri 2019. Žalobca nedostal žiadnu reklamáciu diela ani žiadne pripomienky k prevedeniu alebo funkčnosti brán, a to ani od žalovaného a ani od Vodárenskej spoločnosti.
16. Svedok Tomáš Laca, ktorý je zamestnancom žalobcu, vypovedal, že žalovaný si u žalobcu objednal montáž zariadení - sečných brán, ktoré montovali od októbra do decembra 2019. Zariadenia boli funkčné, spojazdnené a odovzdané. Svedok ďalej vypovedal, že bol pri odovzdávaní brán spolu s Ivanom Szökem. Za žalovaného bol prítomný p. P. ktorý si brány prezrel, bol s nimi spokojný a nič nenamietal. Svedok nemá vedomosť o tom, že by žalovaný po odovzdaní diela namietal nejaké jeho vady.
17. Svedok Ivan Szöke, ktorý je zamestnancom žalobcu, vypovedal k predmetu sporu, že asi od októbra do decembra 2019 montovali brány, pričom je problém s vyplatením faktúr. Svedok osobne montoval brány s kolegom Lacom (pričom ukazoval na druhého svedka - Tomáša Lacu). Svedok bol osobne aj pri odovzdávaní brán, pri ktorom bol prítomný aj žalobca (konajúci konateľom Jakabom) a za žalovaného bol prítomný p. Magyar. Svedok uviedol, že pri odovzdaní brán ukazujú zákazníkom ako brána funguje, ako ju ovládať a čo robiť v prípade výpadku prúdu. P. Magyar nenamietal pri odovzdaní žiadne vady a svedok nemá ani vedomosť o tom, že by ich namietal žalovaný neskôr. Dielo bolo odovzdané bez vád.
III. Čiastočné späťvzatie žaloby
18. Ako súd už uviedol, žalobca zobral ešte pred otvorením pojednávania, žalobu späť v časti istiny vo výške 2.915 eur,- z dôvodu, že túto sumu v častiach žalovaný plnil po podaní žaloby. Táto skutočnosť bola v konaní aj jednoznačne preukázaná, a to listinnými dôkazmi - detailami jednotlivých platieb (č. l. 88
- 91), z ktorých vyplynulo, že žalovaný dňa 03.09.2021 zaplatil žalobcovi sumu 700,- eur, dňa 13.10.2021 sumu 700,- eur, dňa 26.10.2021 sumu 815,- eur, dňa 10.11.2021 sumu 700,- eur.
19. Čo sa týka zostatku istiny (vo výške 800,- eur) ako aj príslušenstva za príslušné doby omeškania s príslušnými zostatkami ceny za dielo, v tejto časti žalobca žalobu späť nezobral.
20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 CSP, (1) súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
22. Spät?vzatie žaloby, či už úplné alebo čiastočné, je jedným zo širokej škály dispozic?ných oprávnení žalobcu ako sporovej strany s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvn?ovat? priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozic?ný princíp civilného sporového konania). Vôl?a žalobcu dosiahnut? zastavenie konania prostredníctvom inštitútu spät?vzatia žaloby, a to celého v prípade úplného späťvzatia žaloby alebo v časti v prípade čiastočného späťvzatia žaloby, je limitovaná len nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania z vážnych dôvodov, pričom však súd nemôže ani takýto nesúhlas druhej procesnej strany prihliadnuť v prípade, ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
23. Na tomto mieste súd pre úplnosť dopĺňa, že podľa doktríny civilného procesu, s ktorou sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, sa na začatie pojednávania v zmysle § 146 CSP vyžaduje jeho otvorenie po legitimačných úkonoch súdu podľa § 180 CSP a prednesenie podstatného obsahu žaloby žalobcom podľa § 181 ods. 1 CSP, resp. oboznámenie s jej obsahom zo strany súdu, pokiaľ súd pojednáva v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu (Q. M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 - ďalej len "Komentár k CSP", § 146).
24. Keďže v prejednávanej veci síce žalobca zobral v časti žalobu späť v priebehu procesného úkonu súdu, predmetom ktorého malo byť vykonanie pojednávania, no urobil tak ešte pred samotným otvorením pojednávania podľa § 180 CSP in fine a prednesením podstatného obsahu žaloby žalobcom podľa § 181 ods. 1 CSP, ide vzhľadom aj na už uvedené doktrinálne závery vo vzťahu k § 146 CSP o urobenie čiastočného späťvzatia žaloby pred začatím pojednávania.
25. Súd dospel k záveru, že prejav žalobcu prednesený na uvedenom procesnom úkone súdu dňa 21.09.2022 pred začatím pojednávania v zmysle § 146 CSP obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu v danej časti späť, teda ide o účinné čiastočné späťvzatie žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami. Súčasne, vzhľadom na to, že žalobca vzal v časti žalobu späť skôr, než sa v zmysle § 146 CSP začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (v spojení s § 180 a § 181 ods. 1 CSP), súd by podľa § 146 ods. 1 CSP nemohol prihliadnuť ani na prípadný nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, a preto nebolo ani hospodárne (čl. 17 CSP) toto čiastočné späťvzatie žaloby žalovanému doručovať na vyjadrenie, keďže ani jeho nesúhlas by nebol spôsobilý zmeniť rozhodnutie súdu o čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby. Keďže v prejednávanej veci nešlo ani o spor, v ktorom by určitý spôsob vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu, nevyžadoval sa podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby ani z tohto dôvodu.
26. Za týchto skutočností sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie v časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, podľa § 146 ods. 2 vety prvej CSP zastaviť, pričom súd v prípade čiastočného späťvzatia žaloby rozhoduje o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby podľa § 146 ods. 2 vety druhej CSP až v rozhodnutí vo veci samej, ktorým je tento rozsudok.
27. Súd preto I. výrokom tohto rozsudku (ktorý výrok má však podľa § 234 ods. 1 CSP povahu uznesenia) podľa § 146 ods. 2 CSP konanie zastavil v časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, t. j. v časti o zaplatenie sumy 2.915,- eur.
IV. Rozhodné skutkové okolnosti a právne posúdenie veci
28. Predmetom konania je žalobou žalobcu uplatnený nárok na zaplatenie neuhradenej časti za vykonanie diela - montáže a demontáže priemyselných brán s príslušenstvom v Piešťanoch, ktorého cena bola 15.515,- eur, pričom po čiastočných nepravidelných úhradách zostalo neuhradených 3.715,- eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8 % ročne od 16.03.2020 ako nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry do zaplatenia.
29. Po zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.915,- eur v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby (I. výrok) zostal predmetom tohto konania žalobný nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 800,- eur, s úrokmi z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 3.715,- eur od 16.03.2020 do 03.09.2021, zo sumy 3.015,- eur od 04.09.2021 do 13.10.2021, zo sumy 2.315,- eur od 14.10.2021 do 26.10.2021, zo sumy 1.500,- eur od 27.10.2021 do 10.11.2021, zo sumy 800,- eur od 11.11.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
30. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (inak len "Obchodný zákonník" alebo "ObZ"), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 536 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, (1) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
32. Podľa § 546 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
33. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
34. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
35. Podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.
36. Podľa § 560 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. (2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
37. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
38. Podľa § 564 vety prvej Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
39. Podľa § 436 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, (1) ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. (2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. (3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
40. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
41. Podľa § 439 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. (2) Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502. (3) Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.
42. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka (na ktorý odkazuje § 439 ods. 2 ObZ), (1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
43. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
44. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len "nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z."), (1) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
45. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si objednávkou z 18.10.2019 u žalobcu objednal montáž a demontáž priemyselných brán s príslušenstvom v Piešťanoch. Nebolo sporné, že žalobca na základe vykonaných prác žalovanému vystavil faktúru v sume 15.515,- eur, na ktorej cene diela sa zmluvné strany dohodli, splatnú dňa 15.03.2020. Neboli sporné ani skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný túto cenu postupne čiastočne uhrádzal, a to väčšinu až na výzvu žalobcu - nebola pritom sporná ani výška jednotlivých čiastočných plnení ani ich dátum. Nie je sporné ani, že neuhradená časť ceny v čase podania žaloby bola vo výške 3.715,- eur.
46. Keďže súd nezistil v konaní nič, čo by zakladalo existenciu dôvodnej pochybnosti súdu o pravdivosti uvedených nesporných skutkových tvrdení, súd podľa § 186 ods. 2 CSP z uvedených nesporných skutkových tvrdení vychádzal, a preto ani nebolo na tieto tvrdenia zamerané dokazovanie.
47. Skutkovo sporným medzi sporovými stranami v prejednávanej veci bolo to, či priemyselné brány dodané žalobcom boli bez vád a či ich reklamoval žalobcovi, na čom bola založená procesná obrana žalovaného, obsiahnutá vo vyjadrení k žalobe a z ktorej vyvodzoval nedôvodnosť žalobou uplatneného nároku.
48. Vykonaným dokazovaním - výsluchmi oboch svedkov i žalobcu, ktorí o podstatných skutočnostiach vypovedali zhodne, bolo v konaní preukázané, že žalobca vykonal na základe objednávky žalovaného montáž brán pre žalovaného v Piešťanoch, ktoré bolo vykonávané do decembra 2019, kedy za žalobcu jeho zamestnanci - svedkovia D.e odovzdali dielo žalovanému, za ktorého bol pri jeho odovzdaní prítomný ich zamestnanec p. Magyar. Žalovaný si konajúc týmto zamestnancom odovzdané dielo prezrel pri odovzdaní a bol s ním spokojný. Svedkovia nemali vedomosť o tom, že by po odovzdaní brán žalovaný namietal nejaké vady, v súlade s čím bola aj výpoveď žalobcu o tom, že žalovaný nikdy žiadne vady daných brán - týkajúce sa či už ich prevedenia alebo funkčnosti, nenamietal.
49. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo nielen to, že by predmetné brány mali vady, ale ani to, že by tieto niekedy žalovaný žalobcovi reklamoval.
50. Súd, vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu ustáleného vychádzaním zo zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že medzi sporovými stranami, ktoré sú podnikateľmi (§ 2 ods. 2 písm. a/ ObZ), bol založený obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 ObZ), a to zmluvou o dielo, predmetom ktorej bola montáž a demontáž brán v Piešťanoch (§ 536 ods. 1 v nadväznosti na ods. 2 ObZ) žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa.
51. Žalobca si žalobou uplatnil z tohto zmluvného vzťahu nárok na zaplatenie zvyšku ceny za vykonané dielo.
52. Súd na základe už uvedeného ustáleného skutkového stavu nespornými skutkovými tvrdeniami a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
53. Za vykonanie predmetného diela bol totiž žalovaný ako objednávateľ povinný zaplatiť žalobcovi ako objednávateľovi dohodnutú cenu 15.515,- eur (§ 546 ods. 1 ObZ), ktorá cena bola splatná 15.03.2020 (§ 548 ods. 1 ObZ), pričom tieto rozhodujúce skutočnosti neboli medzi sporovými stranami ani sporné.
54. Žalovaný sa v konaní proti žalobou uplatnenému nároku bránil tým, že zvyšnú časť diela (v čase podania žaloby vo výške 3.515,- eur) neuhradil z dôvodu, že dielo je vadné a vady aj reklamoval žalobcovi.
55. Jedným z nárokov z vád diela, na ktorých právnu úpravu sa podľa § 564 ObZ primerane vzťahujú ustanovenia § 436 až § 441 ObZ o nárokoch z vád tovaru pri obchodnoprávnej kúpnej zmluve, je aj nárok na zľavu z ceny diela (upraveným v § 436 ods. 1 písm. b/ ObZ v prípade, ak je dodaním diela s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom v zmysle § 345 ods. 2 ObZ, resp. upraveným v § 437 ods. 1 ObZ v prípade, ak je dodaním diela s vadami porušená zmluva nepodstatným spôsobom podľa ktorého sa však podľa § 436 ods. 3 ObZ postupuje aj vtedy, ak objednávateľ neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v § 436 ods. 2 ObZ), o ktorý za splnenia podmienok vyplývajúcich z § 436, resp. § 437 ObZ je objednávateľ diela oprávnený znížiť cenu za dielo platenú zhotoviteľovi. Primárnym predpokladom vzniku tohto nároku, ktorý musí byť vždy splnený, je však vadné dodanie diela (§ 560 ods. 1 v spojení s § 564 a § 436 ods. 1, resp. § 437 ods. 1 a § 439 ObZ). V prípade splnenia všetkých podmienok vzniku nároku žalovaného na zľavu z ceny diela upravených v § 564 ObZ s primeraným použitím § 436, resp. § 437, a § 439 ObZ by bol teda žalovaný oprávnený nezaplatiť žalobcovi celú dohodnutú cenu za zhotovenie diela, ktorej doplatenia sa žalobca ako zhotoviteľ žalobou v tejto veci domáha.
56. Keďže je to práve žalovaný, ktorý z existencie vád a ich reklamácie u žalobcu vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky - nárok na nezaplatenie danej zvyšnej ceny diela, čím by nebola daná dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, bola dôkazná povinnosť i dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu tohto skutkového tvrdenia, ako aj ostatných, ktoré sú rozhodujúce podľa ustanovení § 436, resp. § 437 v spojení s § 439 ObZ v nadväznosti na § 564 ObZ pre posúdenie toho, či žalovanému ako objednávateľovi vzniklo právo znížiť cenu za dielo platenú žalobcovi ako zhotoviteľovi, práve na žalovanom. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností totiž leží na tej sporovej strane, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (k tomu zo súdnej praxe napr. bod 24. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 83/2020 z 30. novembra 2020, z doktríny napr. Komentár k CSP, § 185).
57. Zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by dielo, ktorého vykonanie bolo predmetom medzi sporovými stranami uzavretej zmluvy o dielo, malo akékoľvek vady a že by ich žalovaný reklamoval u žalobcu. Práve naopak, výsluchmi oboch svedkov i žalobcu bol jednoznačne preukázaný opak, a to, že žalovaný si povereným zamestnancom p. Magyarom dielo nielen prebral, ale aj prezrel, pričom nenamietal žiadne vady a k oznámeniu žiadnych vád nedošlo ani neskôr.
58. Pre úplnosť možno pritom uviesť, že ani napriek výzve súdu z 13.09.2021 adresovanej aj žalovanému po podaní jeho vyjadrenia k žalobe, obsiahnutému v odpore, aby oznámil v lehote 15 dní všetky dôkazy, ktoré žiada vykonať, aby predložil súdu dôkazy, ktorými disponuje, aby ak navrhuje výsluch
svedka, oznámil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom preukázané ako aj to, či ho vie zabezpečiť na pojednávanie a ak nie, aby oznámil jeho údaje potrebné na predvolanie, žalovaný na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný nepredložil súdu žiadne vyjadrenie Vodárenskej spoločnosti Piešťany, v areáli ktorej žalobca vykonával dielo, ako svojho zmluvného partnera, o ktorom vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má byť zabezpečené, pričom v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní je aj žalovaný povinný pripojiť k svojim vyjadreniam dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, ktorá procesná povinnosť žalovaného je normovaná v § 167 ods. 2 CSP, pričom nepochybne takým dôkazom je aj písomné vyjadrenie. Žalovaný pritom neuviedol, že by sám nevedel zabezpečiť toto vyjadrenie a ani dôvody, pre ktoré by ho zabezpečiť nevedel (obzvlášť ak daná spoločnosť mala byť jeho zmluvným partnerom, pre ktorého zabezpečoval prostredníctvom žalobcu dodanie daného diela) a o jeho zabezpečenie nepožiadal ani súd. Rovnako žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe a ani na uvedenú výzvu súdu neoznámil identifikačné údaje žiadneho konkrétneho svedka, ktoré by ho umožnili predvolať, pričom neuviedol ani, že vie zabezpečiť konkrétneho svedka za účelom preukázania svojich tvrdení. Žalovaný nenavrhol žiadny dôkaz ani na preukázanie inej tvrdenej rozhodujúcej skutočnosti, a to, že u žalobcu reklamoval vady na danom diele.
59. Žalovaný v konaní neuniesol k danému, z hľadiska procesnej obrany žalovaného, rozhodujúcemu tvrdeniu o existencii vád na diele, o ich reklamácii u žalobcu ako ani ostatným rozhodujúcim tvrdeniam z hľadiska posúdenia existencie nároku žalovaného na nezaplatenie zvyšnej ceny za dielo zhotovené a dodané žalobcom, vyplývajúcim z § 436, resp. § 437 v spojení s § 439 ObZ, a to v nadväznosti na § 564 ObZ, ktoré mu dodal žalobca, nielen dôkazné bremeno, ale nesplnil si vo vzťahu k nemu riadne ani dôkaznú povinnosť.
60. Naviac súd ďalej vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o vadnosti diela dodaného žalobcom pritom osobitne poukazuje aj na to, že žalovaný vo vyjadrení len všeobecne uvádzal, že dielo malo vady a nefungovalo tak, ako malo. Ide však o nedostatočne substancované tvrdenie, ktoré je porušením procesnej povinnosti substancovane tvrdiť, normatívne upravenej v § 150 ods. 1 CSP, keďže je všeobecné a nie je z neho zrejmé v čom konkrétne vada mala spočívať, ako sa prejavovala, teda ako dielo malo fungovať (podľa dohody alebo zákona) a ako konkrétne fungovalo. Neuviedol ani ako a kedy mal u žalobcovi vady diela reklamovať. Len na základe takýchto skutkových tvrdení by pritom súd mohol posúdiť, či tvrdený skutkový stav možno subsumovať pod hmotnoprávne normy upravujúce vadnosť diela a následne aj nároky z vád diela a iba takéto skutkové tvrdenia by následne mohli byť aj spôsobilým predmetom dokazovania.
61. Iba na základe riadne substancovaného skutkového tvrdenia, v zmysle jeho úplnosti, určitosti a presnosti, môže totiž súd v konaní preskúmať a posúdiť, či tvrdené subjektívne právo (v prípade pravdivosti daného skutkového tvrdenia) skutočne vzniklo a trvá. Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia neumožňujú ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilým predmetom dokazovania (oblasť substancovania tvrdení je bližšie rozpracovaná v doktríne - z nej napr. Komentár k CSP, § 150 a § 186 a tam uvedené ďalšie zdroje spisy najmä od autora Macur, J.).
62. Odhliadnuc od uvedených záverov súdu o tom, že vo vzťahu k danému rozhodujúcemu skutkovému tvrdeniu (ktoré však nebolo ani dostatočne substancované, a teda nesplnil si procesnú povinnosť uviesť substancované tvrdenia, ktoré sú spôsobilým predmetom dokazovania) z hľadiska obrany žalovaného bol vykonaným dokazovaním preukázaný úplný opak (t. j. že dielo bolo bez vád a že vady diela nikdy žalovaný u žalobcu nereklamoval) a odhliadnuc od toho, že žalovaný vo vzťahu k danému svojmu skutkovému tvrdeniu neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale nesplnil si ani riadne dôkaznú povinnosť, súd považuje za ešte podstatnejšiu a pre rozhodnutie súdu významnú inú skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo, a na ktorú je preto jeho povinnosťou v konaní taktiež starostlivo prihliadať (§ 191 ods. 1 časť vety za stredníkom CSP). Touto je tá, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu (v tom čase uplatnený vo výške istiny 3.715,- eur a príslušenstva) je nedôvodný, pretože žalobcom dodané dielo žalovanému malo vady, ktoré u žalobcu aj reklamoval, a preto na túto časť ceny za dielo nemá žalobca nárok. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že po podaní tohto vyjadrenia žalovaným (podané a doručené súdu 14.07.2021) žalovaný v priebehu septembra 2021 až októbra 2021 uhradil žalobcovi podstatnú časť zo žalovanej istiny, a to sumu vo výške 2.915,- eur, a teda neuhradených už zostalo z istiny len 800,- eur. Toto konanie žalovaného, keď v júli 2021 tvrdil, že žalobca nemá právny nárok na zaplatenie zvyšku ceny za dielo v rozsahu žalobou uplatnených 3.715,- eur z dôvodu, že ním dodané dielo malo vady a na to do 4 mesiacov z tejto sumy uhradí ďalších 2.915,- eur,
absolútne spochybňuje procesnú obranu žalovaného uplatnenú vo vyjadrení k žalobe (ktoré vyjadrenie bolo jedinou procesnou aktivitou žalovaného). Žalovaný pritom žiadnym spôsobom toto svoje rozporné konanie nevysvetlil. Súd na základe opísaného konania žalovaného vyhodnotil jeho procesnú obranu uplatnenú v konaní ako klamlivú.
63. Hoci žalovaný neprehal tento spor len z dôvodu, že súd vyhodnotil v nadväznosti na jeho procesný úkon v spojení s vykonaným dokazovaním jeho procesnú obranu ako klamlivú, považuje za nutné v súvislosti so záverom o vyhodnotení procesnej obrany žalovaného ako klamlivej poukázať na závery teórie civilného procesu a doktríny k § 191 ods. 1 časť za stredníkom CSP, s ktorými sa stotožňuje a podľa ktorých veta za stredníkom v § 191 ods. 1 CSP je jedným z prejavov tzv. materiálneho vedenia sporu v sociálnej koncepcii civilného procesu, ktoré sa prejavuje v tom, že súd môže podľa neho vyhodnotiť celkové vyznenie procesnej obrany alebo procesného útoku sporovej strany ako klamlivé (perfídne) s následkom straty sporu; inak povedané, sankciou za "procesné klamstvo" môže byť v koncepte voľného hodnotenia dôkazov a materiálneho vedenia sporu aj prehra v spore (Komentár k CSP, § 191).
64. Keďže (i/) súd z nesporných skutkových tvrdení ustálil, že za vykonanie predmetného diela bol žalovaný ako objednávateľ povinný zaplatiť žalobcovi ako objednávateľovi dohodnutú cenu 15.515,- eur (§ 546 ods. 1 ObZ), ktorá cena bola splatná 15.03.2020 (§ 548 ods. 1 ObZ), pričom nezaplatených v čase podania žaloby bolo z tejto ceny 3.715,- eur, a po ďalších čiastočných úhradách vykonaných žalovaným počas konania, v dôsledku ktorých vzal v danej časti žalobu späť, nezaplatených v čase vyhlásenia rozsudku z tejto ceny je 800,- eur, (ii/) vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dielo bolo zhotovené bez vád a vady žalovaný žalobcovi neoznámil, odhliadnuc od toho, že žalovaný vady vo vyjadrení ani dostatočne nekonkretizuje a nekonkretizuje ani ako a kedy mal vady u žalobcu reklamovať, (iii/) súd procesnú obranu žalovaného na základe jeho už opísaného konania (bod 62. odôvodnenia) vyhodnotil ako klamlivú, dospel k už uvedenému záveru, že žalobca má podľa § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 ObZ nárok na zaplatenie celej dojednanej ceny za zhotovenie diela. Keďže z tejto zostalo nezaplatených len žalobou (po čiastočnom späťvzatí) uplatnených 800,- eur, je daná dôvodnosť žaloby v časti o zaplatenie tejto istiny.
65. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného plnenia, má žalobca voči nemu za dobu omeškania podľa § 369 ods. 2 v nadväznosti na § 369 ods. 1 ObZ v spojení s § 1 ods. 1 a ods. 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. právo aj na úrok z omeškania z nezaplatenej sumy, vo výške 8 % ročne.
66. Hoci žalobca bol prvý deň omeškania - 16.03.2020 (nasledujúci deň po dojednanej splatnosti ceny za dielo, ktorým bol 15.03.2020) v omeškaní s peňažným dlhom vo výške 15.515,- eur, žalobca si uplatňuje v žalobe úrok z omeškania za obdobie od 16.03.2020 z nižšej sumy, a to 3.715,- eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatňuje daný úrok z omeškania zo sumy 3.715,- eur za obdobie končiace dňom 03.09.2021 (kedy žalovaný uhradil žalobcovi ďalšiu časť ceny za dielo vo výške 700,- eur), a následne úrok z omeškania v už uvedenej výške zo sumy 3.015,- eur od 04.09.2021 do 13.10.2021 (kedy žalovaný uhradil žalobcovi ďalšiu časť ceny za dielo vo výške 700,- eur), zo sumy 2.315,- eur od 14.10.2021 do 26.10.2021 (kedy žalovaný uhradil žalobcovi ďalšiu časť ceny za dielo vo výške 815,- eur), zo sumy 1.500,- eur od 27.10.2021 do 10.11.2021 (kedy žalovaný uhradil žalobcovi ďalšiu časť ceny za dielo vo výške 700,- eur) a zo zvyšnej ceny za dielo vo výške 800,- eur od 11.11.2021 do zaplatenia. Tieto doby omeškania neboli pritom v konaní ani sporné a naviac boli aj vykonaným dokazovaním preukázané. Žalobca má preto na už uvedenom právnom základe § 369 ods. 2 v nadväznosti na § 369 ods. 1 ObZ v spojení s § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne v už uvedených uplatnených sumách za príslušné doby omeškania.
67. Súd z týchto dôvodov rozsudkom (v II. výroku) žalobnému návrhu žalobcu - po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v tejto časti (v I. výroku) - vyhovel v celom rozsahu s tým, že žalovanému určil na splnenie uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi jednotlivé peňažné plnenia lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 veta prvá CSP).
V. Trovy konania
68. Súd v tomto rozhodnutí v časti konanie zastavil po čiastočnom späťvzatí žaloby (I. výrok) a vo zvyšnej časti o žalobou uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom (II. výrok).
69. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
72. Podľa ustálenej súdnej praxe, reprezentovanej uznesením NS SR sp. zn. 3 Obo 180/95 zo dňa 30.05.1995, ktoré bolo ako judikát publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 72/1995 (a ktoré je vzhľadom na obdobnosť právnej úpravy rovnako v plnom rozsahu aplikovateľné aj za účinnosti Civilného sporového poriadku), ak súd v časti zastaví konanie na základe späťvzatia žaloby, rozhodne o náhrade trov konania v tejto časti podľa § 146 ods. 2 OSP (teraz § 256 ods. 1 CSP). Teda, v prípade ak v konaní došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania samostatne vo vzťahu k časti, v ktorej bolo konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v časti zastavené (pričom rozhoduje podľa kritérií ustanovených v § 256 ods. 1 CSP) a samostatne vo vzťahu k časti, ktorá zostala uplatnená a ktorú meritórne prejednával a rozhodoval o nej (pričom rozhoduje v zásade podľa kritérií ustanovených v § 255 CSP).
73. Súd vychádzajúc z tohto judikátu preto v prejednávanej veci v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodoval samostatne o nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti konania a samostatne o nároku na náhradu trov konania vo zvyšnej časti predmetu konania, v ktorej súd vec meritórne prejednal.
74. Čo sa týka zastavenej časti konania, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný po podaní žaloby zo žalobou uplatneného nároku zaplatil istinu vo výške 2.915,- eur, teda čiastočne splnil to, čoho sa žalobca žalobou voči nemu domáhal, nevyhnutným procesným dôsledkom čoho bolo späťvzatie žaloby žalobcom v danej časti.
75. Doktrína civilného procesného práva (Komentár k CSP, § 256), s ktorej závermi sa súd stotožňuje, zastáva aj v súčasnosti jednoznačný názor, že bez ohľadu na to, že do Civilného sporového poriadku nebola výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 OSP, naďalej podľa § 256 ods. 1 CSP platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala žaloba späť (či už celá alebo v časti), je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania (resp. zastavenie konania v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť). Ide najmä o prípady, aký nastal aj v prejednávanej veci, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho vzal žalobca žalobu späť (v časti, v ktorej žalovaný plnil). Dôvodnosť žaloby sa totiž posudzuje z hľadiska ustanovenia § 256 ods. 1 CSP výlučne procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k (čiastočnému) späťvzatiu nedošlo. Rozhodnou je len skutočnosť, či žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a či len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu (v danej časti) späť.
76. Keďže ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, v prejednávanej veci ide práve o už uvedený prípad, kedy žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.915,- eur späť len z dôvodu, že túto sumu mu uhradil žalovaný v priebehu konania, teda vzal žalobu v časti späť, lebo žalovaný v danej časti splnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti žalovaný.
77. Vzhľadom na to, že zastavenie časti konania o zaplatenie 2.915,- eur (o ktorom súd rozhodol v I. výroku) procesne zavinil žalovaný, má protistrana - t. j. žalobca, má podľa § 256 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov zastavenej časti konania v rozsahu 100 %.
78. Súd preto v III. výroku tohto rozsudku (majúcom podľa § 234 ods. 1 CSP povahu uznesenia) podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov zastavenej časti konania v rozsahu 100 %.
79. Čo sa týka zvyšku predmetu konania, o tomto súd meritórne rozhodol v II. výroku tohto rozsudku, a to tak, že v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu (so zohľadnením jej čiastočného späťvzatia a zastavenia konania v danej časti). Keďže v tejto meritórne prejednávanej časti žalobou uplatneného nároku bol v plnom rozsahu úspešný žalobca proti žalovanému, žalobca má podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo zvyšnej časti (t. j. meritórne prejednávanej, o ktorej rozhodol súd v II. výroku rozsudku) v rozsahu 100 %.
80. Súd preto v IV. výroku tohto rozsudku (majúcim podľa § 234 ods. 1 CSP povahu uznesenia) podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
81. O výške náhrady trov konania, a to tak v zastavenej časti ako aj vo zvyšnej časti, o ktorej súd meritórne rozhodoval, rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (II. výrok - § 355 ods. 1 CSP, I. výrok - § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a/ CSP, III. a IV. výrok - § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľné rozhodnutie súdu ukladá, možno na návrh toto, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z vykonateľného rozhodnutia súdu, vykonať exekúciu podľa Exekučného poriadku (§ 48 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení [Exekučný poriadok]).