Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15P-289-2015.pdf
PDF · 105.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/289/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci G.. E. Š., U.. XX.X.XXXX, G.. N.H. Š., U.. XX.X.XXXX K. G.. L. Š., U.. XX.XX.XXXX, H. N. R. Z. G. K. H. Q. L. O. Ú. D. E. H. K. A. E. U. H., N. A. G. L. H., A.. H., U.. X.X.XXXX, L. XXXX/X, E.Á. U. H., D. Q. C.. G. F., K. K. C.. U. D., K., O. E. E. E. XX, E. U. H., K. O. G. Š., U.. XX.X.XXXX, E. XX, E. U. H., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky zo dňa 12.10.2015, doručený tunajšiemu súdu dňa 14.10.2015, na nariadenie predbežného opatrenia, z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.10.2015 podaným na tunajšom súde dňa 14.10.2015 sa matka dožadovala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd na čas do doby právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletým, týchto zveril do osobnej starostlivosti matky L. H.. Zároveň si matka uplatnila aj náhradu trov konania o predbežnom opatrení vo výške 136,30 €.
Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy boli práva a povinnosti k maloletým upravené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/18/2013-97 zo dňa 18.02.2015, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/52/2012 zo dňa 13.11.2012 tak, že maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti matky a bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletých do jeho osobnej starostlivosti. Tento rozsudok však nie je do dnešného dňa právoplatný a vykonateľný a na Krajskom súde v Košiciach prebieha odvolacie konanie o odvolaní otca voči tomuto rozsudku. Teda naďalej sa vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam k maloletým uplatňuje rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/52/2012 zo dňa 13.11.2012, ktorým sú maloletí zverení do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Maloletí bývajú počas intervalov, kedy vykonáva osobnú striedavú starostlivosť matka, v byte matky, ktorý je aj adresou ich trvalého bydliska. Keď sú maloletí s otcom, bývajú s ním v trojizbovom byte spolu s rodičmi otca maloletých detí. Striedavá starostlivosť sa až doposiaľ realizovala, hoci s istými problémami, najmä u G.. E., ktorý odmietal k otcovi chodiť. Napokon však po dohovore zo strany matky si maloletý dal povedať a k otcovi išiel. Situácia sa však výrazne zmenila počas prázdnin, kedy všetci maloletí postupne odmietli k otcovi chodiť. U maloletých nastali negatívne zmeny v správaní - mal. E. C.e zlostný, vulgárne nadáva, je ťažšie zvládnuteľný. G.. N. v noci zle spí, začal sa pocikávať. Celkovo sa zhoršil vzťah medzi deťmi navzájom, pričom matka má za to, že konflikty medzi deťmi presahujú medze bežných súrodeneckých šarvátok. Zmena v správaní detí je zrejme aj odrazom výrazne zhoršených vzťahov medzi matkou a otcom maloletých detí po rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/18/2013-97 zo dňa 18.02.2015, ktorý nie je pre otca maloletých detí priaznivý. Otec maloletých detí vyhlasuje, že nepripustí, aby mu boli deti odňaté. Dňa 27.09.2015 došlo ku fyzickému konfliktu, keď otec maloletých detí napadol priateľa matky maloletých detí pred maloletými. Aj tento incident svedčí o vyhrotených a zlých vzťahoch medzi matkou a otcom maloletých detí, pričom za týchto okolností sa títo nevedia dohodnúť na pravidlách a princípoch
výchovy maloletých. Podľa názoru matky maloletých detí sa maloletí nikdy neadaptovali na striedavú starostlivosť. Zlostné scény zo strany otca maloletých detí voči ich matke sú pri odovzdávaní detí pravidelné. Maloletí uvádzajú, že v domácnosti u otca nemajú k dispozícii svoju vlastnú izbu a priestor, kde by mali súkromie, čas trávia oddelene, poniektorí z nich s otcom, iní so starými rodičmi. Vo veľkej miere sa na výchove maloletých podieľajú starí rodičia, ktorých však deti nerešpektujú a títo nezvládajú ich výchovu. Napriek tomu, že maloletí sú na matku veľmi naviazaní a chcú žiť s ňou, otec maloletých detí aj jeho rodičia matku maloletých detí pred maloletými sústavne zhadzujú, nadávajú na ňu, čím vyvolávajú u detí zmätené pocity. Vzhľadom na vyššie uvedené matka maloletých detí navrhuje týmto podaním, aby bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým jej budú maloletí zverení do jej osobnej starostlivosti. Návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodňuje jednak naliehavosťou dočasnej úpravy pomerov, ale aj záujmom maloletých na navrhovanej dočasnej úprave pomerov. Matka maloletých detí má za to, že potreba dočasnej úpravy pomerov vo forme nariadenia predbežného opatrenia, ktorým budú maloletí zverení do jej osobnej starostlivosti, je daná aj v tomto štádiu konania, po rozhodnutí vo veci samej, ktoré ale ešte nenadobudlo právoplatnosť. Opodstatnenosť tejto dočasnej úpravy pomerov vidí matka maloletých detí v tom, že momentálny spôsob starostlivosti o maloletých vo forme striedavej osobnej starostlivosti je už neudržateľný. Deti odmietajú k otcovi chodiť, pri odchode sa pýtajú, či musia ísť a či si ich matka vyzdvihne späť. Maloletí sú dosť veľkí na to, aby vedeli vyjadriť svoj názor na to, že nechcú ísť k otcovi a je nemysliteľné odovzdávať ich otcovi proti ich vôli. Otec maloletých detí napriek ich postoju na výkone a uplatňovaní striedavej osobnej starostlivosti trvá. Matka maloletých detí má dôvodné obavy o aktuálny zdravý vývin maloletých, ktorí momentálnu situáciu vnímajú veľmi negatívne a stresujúco, sú skľúčené, majú strach. Je nesporné, že momentálne výchovné prostredie je pre maloletých absolútne nestabilné, nevyhovujúce z dôvodu, že maloletí nemajú pocit istoty a zázemia.
V neposlednom rade matka navrhuje toto predbežné opatrenie aj z dôvodu, že sa začal školský rok, všetci maloletí sú školopovinní a navrhovateľka má opodstatnené obavy o zhoršenie prospechu a správania maloletých, pokiaľ im nebude poskytnuté stabilné rodinné prostredie, bez sústavných konfliktov a osočovania medzi rodičmi. Za aktuálnej situácie sa maloletí nemôžu riadne pripravovať do školy a plniť si povinnosti, ktoré majú.
Hoci je pravdou, že mal. N. K. L. znášajú momentálnu situáciu lepšie ako mal. E., matka maloletých detí trvá na tom, aby jej boli predbežným opatrením zverení do osobnej starostlivosti všetci maloletí, nakoľko zásadne nesúhlasí s tým, aby boli súrodenci oddelení.
Nariadené predbežné opatrenie vnesie stabilitu do rodinných vzťahov účastníkov konania do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a bude v najlepšom záujme maloletých.
Matka maloletých detí poukázala na to, že v konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/18/2013 - 97 vykonal súd rozsiahle dokazovanie a dosiaľ neprávoplatným rozhodnutím zo dňa 18.02.2015 rozhodol tak, ako to matka maloletých detí navrhuje aj v tomto návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Matka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia doložila rodnými listami mal. detí a rozsudkom tunajšieho súdu 15P/18/2013-97.
Súd si vyžiadal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves podklady, ktoré boli uvedenému úradu k dispozícii pri rozhodovaní vo veci. Ten súdu doručil záznam z vykonávania terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí z 29.9.2015, odvolanie otca z 27.2.2015, Záznam zo sociálneho šetrenia v prirodzenom prostredí dieťaťa z 16.1.2015, správy PhDr. Lýdie Potengovej z 12.2.2015 z psychologických vyšetrení G.. E. mal. N. K. G.. L., rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 15P/18/2013-97 zo dňa 18.2.2015, psychologické nálezy od PhDr. Karin Štiffelovej z 17.9.2014 na mal. Karin a z 10.7.2014 na mal. N., G.. E. K. G.. L., priebežné správy organizácie „Miesto pod Slnkom“ z 9.6.2014, 10.7.2014, 9.8.2014, 9.9.2014, 10.102014, 10.11.2014 a 10.12.2014 a Záverečnú správu z 13.12.2014.
Z vyššie uvedených podkladov vyplynulo, že rozsudkom sp.zn. 15P/18/2013-97 zo dňa 18.2.2015 tunajší súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/52/2012 - 69 zo dňa 13.11.2012 v časti výroku o zverení maloletých detí tak, že mal. E., U.. XX.X.XXXX, G.. N., U.. XX.X.XXXX, G.. L., U.. XX.XX.XXXX, Š., zveril do osobnej starostlivosti matky, a zároveň návrh otca na zverenie týchto mal. detí do osobnej starostlivosti bez nároku na platenie výživného zo strany matky, zamietol.
Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre zdravý vývoj maloletých detí je potrebné vytvoriť stabilné rodinné prostredie a v tomto prípade striedavá starostlivosť narušuje u maloletých detí pocit istoty, rešpektovanie pravidiel vzájomného spolužitia a taktiež narušuje zdravý osobnostný vývoj detí. Poukázal na to, že po vykonanom šetrení kolíznym opatrovníkom a zo správy o psychickom vyšetrení PhDr. Karin Štiffelovou ako aj zo správy zo ZŠ Hutnícka, Spišská Nová Ves, z Materskej školy v Spišskej Novej Vsi, Stolárska 2, súd zistil, že pre zdravý vývoj detí a ich osobnostný rast je jednoznačne vyhovujúce rodinné prostredie, ktoré vytvára matka. V rodine otca je väčší vplyv starých rodičov na výchovu maloletých detí ako otca, otec ponecháva tento priestor svojim rodičom, je značný generačný rozdiel vo výchove, ktorú praktizuje matka detí a starí rodičia. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že maloleté deti počas starostlivosti u otca nenavštevujú pravidelne materskú školu, vo vývoji zaostávajú, tento rozdiel u maloletých detí sa prejavuje hlavne v materskej škole. Zo správy ZŠ, ktorú navštevuje G.. E., súd zistil, že je v 2. ročníku ZŠ, o jeho výsledky sa zaujíma tak otec aj matka, výsledky sa postupne zlepšovali, mimoškolskej aktivite sa nevenuje, po vyučovaní chodí domov, školskú družinu navštevoval nepravidelne. Aj v prípade mal. Samuela nenapreduje vývoj osobnosti, je otcom obmedzovaný v mimoškolských aktivitách. Súd na základe správ a výpovedí účastníkov konania dospel k jednoznačnému záveru, že tri maloleté deti, súrodenci, majú žiť spolu, v rodinnom prostredí s matkou, ktorá je zodpovedná, sama sa osobne o maloleté detí stará a tým deťom vytvára pocit istoty a stability, súrodeneckého spolužitia.
Voči tomuto rozsudku podal otec odvolanie, v ktorom namietal, že výrok rozsudku je nezrozumiteľný a neurčitý a že takýto návrh, ktorý mu súd zamietol, ani nepodal. Naďalej trval na tom, aby bola striedavá starostlivosť zachovaná a aby obaja rodičia boli oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť mal. deťom striedavo v týždenných intervaloch. Dôvody, na ktoré poukazuje rozsudok, sú nepravdivé, neopodstatnené a podľa jeho názoru účelové, mal. deti počas striedavej starostlivosti sú u neho spokojné, riadne sa o ne stará, majú svoju izbu a najstarší syn Samuel v čase počas pobytu u otca má lepšie výsledky v škole. Poukázal tiež na závery psychologického vyšetrenia PhDr. Lýdie Potengovej a tiež na to, že kolízny opatrovník na pojednávaní nepredložil celú záverečnú správu organizácie „Miesto pod slnkom“.
Zo správy PhDr. Lýdie Potengovej zo dňa 12.2.2015, vedenej na mal. Samuela Šteinera, ktorú súd získal od Úradu práce, soc. vecí a rodiny, vyplynulo, že menovaný maloletý je nevyrovnaný s rozvodom rodičov a v čase podávania správy bol aktuálne v štádiu hnevu na matku. Uvedená psychologička odporúčala pokračovať v psychoterapii s cieľom skvalitnenia sebaobrazu a sebapodpory a vyrovnávania sa s rozvodom rodičov. Tiež odporúčala klásť na dieťa také nároky, ktoré zodpovedajú úrovni jeho schopností. Zo správy uvedenej psychologičky, vypracovanej toho istého dňa na G.. N. Š., vyplynulo, že maloletý nevykazuje známky psychopatológie a dieťa si nevyžaduje ďalšiu liečbu. Afektivita a emocionalita u maloletého v čase vyšetrenia boli bez patológie. Pri dialogickom interview popisoval kvalitné sociálny kontakty so súrodencami aj s primárnou rodinou a mal vybudované rovnaké citové väzby k obom rodičom. Rovnako tak v prípade G.. L. Š., v správe uvedenej psychologičky zo dňa 12.2.2015 sa konštatuje, že ani táto maloletá nevykazuje známky psychopatológie a nevyžaduje si ďalšiu liečbu. I v jej prípade pri dialogickom interview popisuje kvalitné sociálne kontakty so súrodencami aj s primárnou rodinou, má vybudované rovnaké citové väzby k obom rodičom.
Podľa psychologických nálezov od PhDr. Karin Štiffelovej z 10.7.2014 u mal. Karin ako aj mal. Dávida sa konštatovalo, že ich osobnosť je bez zjavných psychopatologických prejavov.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p . ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 O.s.p., príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 3 O.s.p., ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 76 ods. 5 O.s.p., ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 písm. b) účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní uznesenia podľa § 75a ods. 3. To neplatí, ak bolo predbežným opatrením nariadené účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie nároku na jeho nariadenie a potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je v súčasnosti potrebné osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov na strane maloletého dieťaťa a to z hľadiska záujmu mal. dieťaťa na takejto dočasnej predbežnej úprave a v prípade rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do predbežnej dočasnej starostlivosti osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, je potrebné doložiť doklad preukazujúci zapísanie uvedenej osoby do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Predbežným opatrením sa zásadne neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb.
V danom prípade podľa názoru súdu nebola splnená zákonná podmienka na nariadenie predbežného opatrenia na dočasné zverenie maloletých detí len do osobnej starostlivosti matky, nakoľko sa nepreukázalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy u žiadneho z uvedených detí a nebola tiež osvedčená danosť práva, v tomto prípade naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania nie sú bezprostredne ohrozené.
Matka svoj návrh nedoložila žiadnymi takými relevantnými dôkazmi, ktoré by osvedčovali ňou uvádzané tvrdenia o zhoršení sa vzťahov medzi súrodencami, resp. o zhoršení správania sa mal. detí.
Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré osvedčujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým
úzko súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti. Matka svojim podaným návrhom nesplnila túto svoju dôkaznú osvedčovaciu povinnosť. Podala síce návrh na nariadenie predbežného opatrenia, avšak tento nedoložila žiadnymi takými dôkazmi, ktoré by aspoň osvedčovali existenciu nebezpečenstva nejakej bezprostredne hroziacej ujmy u maloletých detí, resp. naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov u maloletých vo forme súdneho rozhodnutia predbežnej povahy, predtým, ako rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 15P/18/2013-15 nadobudne právoplatnosť. Z podkladov, ktoré mal súd k dispozícii, a to predovšetkým zo správy PhDr. Lýdie Potengovej zo dńa 12.2.2015, nevyplynulo, že by deťom v rámci realizácie striedavej osobnej starostlivosti hrozilo akékoľvek nebezpečenstvo pri jej výkone, resp. že jej výkon má nepriaznivý dopad na vývoj mal. detí. Pokiaľ aj matka udáva konfliktné situácie medzi ňou a otcom mal. detí, prípadne medzi jej priateľom a otcom mal. detí, súd túto skutočnosť nepovažuje za relevantnú k tomu, aby sa zmenilo dosiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola upravená striedavá starostlivosť u mal. detí. Opäť poukazuje na to, že vzhľadom na krátkosť času, ktorú súd má pri rozhodovaní o predbežnom opatrení, nie je možné vykonať v zásade rozsiahlejšie dokazovanie, to však nezbavuje matku ako navrhovateľku povinnosti na preukázanie svojich tvrdení, predložiť aspoň nejaké dôkazy, ktoré by osvedčovali ňou tvrdené skutočnosti. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že deti absolvovali niekoľko sedení u psychológov, takže matka v tomto smere mohla súdu prípadne predložiť správy týchto psychológov, ktorými by osvedčovala potrebu dočasnej úpravy osobne starostlivosti o mal. deti inak, ako je upravená toho času, a to až do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku 15P/18/2013-15.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o vhodnosti určitej formy zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa. V konaní nebolo preukázané, že by za súčasnej situácie bol ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletého dieťaťa tak, aby si vyžadoval ingerenciu súdu formou predbežnej úpravy pomerov k nemu.
Vzhľadom na to, že nebola preukázaná naliehavá potreba dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloleté deti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Podľa § 151 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §146 ods. 1 písm .a./ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Keďže si matka uplatnila náhradu trov za toto predbežné opatrenie, súd musel o tomto jej návrhu rozhodovať. Nakoľko však v danom prípade sa jedná o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, ktoré podľa § 81 ods. 1 O.s.p. je možné začať aj bez návrhu, súd pri rozhodovaní o týchto trovách konania postupoval podľa §146 ods. 1 písm .a./ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov, a teda ani matke, náhradu trov konania o tomto predbežnom opatrení nepriznal, keďže nebola so svojím návrhom úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach .
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.