Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-175-2014.pdf
PDF · 123.08 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/175/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: ADI s.r.o., so sídlom Haburská 20, 821 01 Bratislava, IČO: 34 106 979, zast. JUDr. Peter Dráč advokát, Pri Starej prachárni 14, 831 04 Bratislava proti žalovanému: APHRODITE - Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s.r.o., so sídlom Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 36 006 297, zastúpený AK JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava o zaplatenie 3.699,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 699,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 981,- EUR odo dňa 15.02.2014 do 30.04.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy 3 699,- EUR odo dňa 15.02.2014 do zaplatenie a nahradiť trovy konania vo výške 443,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 903,77 EUR a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žiadal žalobou zo dňa 13.05.2014, doručenou súdu 13.05.2014 o vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 3 699,-EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za dodaný tovar . Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si písomnou objednávkou zo dňa 09.01.2014 objednal u žalobcu výrobu a predaj štukových prvkov do stropu hlavného vstupu a vstupu do nočného baru hotela VF. Za dodaný materiál vystavil žalobca dňa 10.02.2014 faktúru č.13/02/2014 na sumu 4.680,- EUR splatnú dňa 14.02.2014. Žalovaný faktúru dodnes neuhradil v plnej výške a žalobcovi tak vznikla pohľadávka vo výške 3.699,- EUR s príslušenstvom, pre ktorú žiadal podaným návrhom zaviazať žalovaného na zaplatenie aj s príslušenstvom.
Súd vydal vo veci dňa 27.05.2014 platobný rozkaz č.k. 54Rob/280/2014 voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 OSP sa týmto platobný rozkaz ruší. Žalovaný odpor odôvodnil tak, že dňa 03.12.2013, t.j. ešte pred zrealizovaním objednávky zo dňa 09.01.2014, v súvislosti s ktorou sa navrhovateľ domáha zaplatenia žalovanej sumy, si žalovaný u žalobcu taktiež objednal výrobu a predaj štukových prvkov na nosný veniec pod kupolu v reštaurácii hotela Veľká Fatra, ktoré navrhovateľ pre odporcu aj vyrobil a dodal na dohodnuté miesto. Žalobcom vyrobené a dodané štukové prvky však boli zdeformované, a teda vykazovali vady, ktoré odporca u navrhovateľa bezodkladne reklamoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o zodpovednosti za vady. Žalovaný si konkrétne v zmysle ustanovenia §436 ods.1 písm. c) Obchodného zákonníka uplatnil primeranú zľavu z ceny diela vo výške 3.699,- EUR a súčasne vyzval, aby sumu zodpovedajúcu uplatnenej zľave žalobca uhradil na jeho bankový účet do 5 dní odo dňa prevzatia výzvy (list navrhovateľa zo dňa 09.04.2014 označený ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 17.03.2014 a uplatnenie primeranej zľavy z ceny diela“ - ďalej aj ako „výzva“).
Nakoľko žalobca sumu zodpovedajúcu uplatnenej zľave na uvedený bankový účet žalovaného po uplynutí 5 dní odo dňa prevzatia predmetnej výzvy neuhradil, žalovaný listom zo dňa 28.04.2014 označeným ako „Započítanie vzájomných pohľadávok“ žalobcovi oznámil, že v zmysle ustanovenia § 358 a nasl. Obchodného zákonníka si započítava svoju pohľadávku spočívajúcu v uplatnenej zľave vo výške 3.699,- EUR s pohľadávkou spoločnosti ADI vyplývajúcou z faktúry č.13/02/2014 v sume 4.680,- EUR. Rozdiel vo výške 981,- EUR pritom žalovaný uhradil žalobcovi na jeho bankový účet, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj samotný žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Prejav vôle žalovaného o započítaní vzájomných pohľadávok sa pritom do dispozičnej sféry žalobcu dostal dňa 09.05.2014, kedy bolo žalobcovi predmetné započítanie vzájomných pohľadávok doručené. Nárok žalobcu považuje za bezdôvodný.
K odporu sa vyjadril žalobca podaním z 31.07.2014, v ktorom namietal platnosť započítanie pohľadávok pre neurčitosť úkonu. Taktiež uviedol, že reklamáciu žalobca neuznal ako oprávnenú.
V priebehu konania sa k veci vyjadril právny zástupca žalovaného písomne podaním z 16.02.2015 s tým, že nakoľko žalovaný k úhrade vyššie špecifikovanej sumy vo výške 3.120,- € nepristúpil, keďže túto výzvu považoval za neoprávnenú, oznámil mu navrhovateľom listom zo dňa 17.02.2014 nasledovné stanovisko k zrealizovanej reklamácii a uplatnenému zodpovednostnému nároku: „Naša pomoc pri náprave zdeformovaných výrobkov je len vtedy zadarmo ak reklamácia je oprávnená - a je nami zavinená, čo sa v tomto prípade nestalo. Nami vyrobené výrobky boli vyrobené v poriadku a takto boli aj odberateľom prevzaté a odvezené. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2014 sa žalobca vyjadril nasledovne: „žalobca zotrváva na vyjadrení, že k nemožnosti namontovania štuk došlo zlým skladovaním, a nie z dôvodu výroby, nakoľko po reklamácii bola vyrobená identická forma na štuky, ktoré po výrobe boli hneď montované a vtedy to bolo bez reklamácií“. Skutočnosti, že zo strany odporcu došlo k riadne a včas uplatnenej reklamácii, navyše zodpovedá aj fakt, že navrhovateľ ako reakciu na reklamáciu dodal odporcovi formy na výrobu štukatérskych výrobkov ako náhradu za zdeformované štukatérske výrobky, z čoho možno v súlade so zásadami logiky vyvodiť, že ak by k reklamácii zo strany odporcu nedošlo, navrhovateľ by predmetné formy pre odporcu dodatočne nevyrobil a nedodal, nakoľko by to nebolo potrebné. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami má odporca za preukázané, a to bez akýchkoľvek pochybností, že v predmetnom prípade došlo k reklamovaniu vád bezprostredne po tom, ako sa o existencii týchto vád odporca dozvedel, a teda samotné notifikovanie vád bolo zo strany odporcu zrealizované zákonom predpokladaným spôsobom. V konkrétnom prejednávanom prípade nie je sporné, či došlo k reklamovaniu vád zo strany odporcu, o čom svedčí vyššie citované písomné vyjadrenie navrhovateľa, ako aj jeho vyjadrenia v rámci jednotlivých pojednávaní uskutočnených v predmetnej právnej veci. Ak by však súd bol toho názoru, že odporca dostatočne jasne nepreukázal, že súčasne s reklamovaním vád, resp. po reklamovaní vád uplatnil aj konkrétny nárok zo zodpovednosti zo vady v podobe vyžiadania opráv zistených vád diela, prislúchajú žalovanému nároky ako pri nepodstatnom porušení zmluvy ( ust. §436 ods.3OZ).
Stanovisko zaslal v priebehu konania aj právny zástupca žalobcu, ktorý k veci uviedol, že žalovaný v konaní namieta iný obchodný prípad medzi účastníkmi, v ktorom boli vyrobené a pripravené 4 štukové prvky, 3 z nich nevykazovali žiadne deformácie, štvrtý prvok ale nebol v dohodnutom čase riadne namontovaný a dlhodobým zlým skladovaním zdeformovaný. P.Jackuliak telefonicky informoval žalobcu, že sa nedajú namontovať, pri tomto telefonickom hovore bol prítomný p. Mydliar avšak dohodlo sa, že žalobca vyrobí nové formy a žalovaný si odleje štuky sám. To sa aj stalo, a aj 4. štuka bola riadne namontovaná. Z tohto titulu nikomu škody nevznikla.
Súd v danej veci nariadil pojednávania v období od 29.09.2014 - 19.10.2015, na ktorých boli prítomní žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný, právny zástupca žalovaného.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov a oboznámením sa s listinnými dokladmi takto:
Právny zástupca žalobca trval na podanom návrhu v celom rozsahu písomného podania. Upresnil, že dielo - dodávané štuky boli zo sádry a boli určené na okamžité montovanie. Naopak štuky boli u žalovaného skladované, čím mohlo z hľadiska materiálu dôjsť k ich deformácii a následne nemožnosti ich namontovania. Započítanie zo strany žalovaného neuznáva nakoľko pohľadávka žalovaného pochádza z neoprávnenej reklamácie, ktorú účastníci dohodli bez finančného vysporiadania. Tvrdil, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa ustanovenia § 428 ObZ, nebezpečenstvo vád na tovare prešlo na žalovaného
momentom jeho odovzdania pracovníkom žalovaného na prepravu. K uplatnenej zľave má za to,že túto si žalovaný uplatnil až po oznámení zo strany žalobcu, že nenesie zodpovednosť za vady. Navrhol vypočuť svedka p. Jackuliaka k uvedeným skutočnostiam,avšak po neúspešných pokusoch o jeho predvolania a aj predvedenie, na pojednávaní 19.10.2015 vyjadril sa tak, že netrvá na jeho vypočutí.
Žalobca potvrdil, že medzi účastníkmi je dlhodobý dodávateľskoodberateľský vzťah, na základe ktorého žalobca dodával a montoval štuky pre žalovaného od roku 1992, v roku 2013 prvýkrát išlo len o dodanie výrobkov - štúk z materiálu sádra. Montáž si chcel zabezpečiť žalovaný svojimi pracovníkmi. Od štatutárneho orgánu žalovaného dostal pokyn aby štuky boli pripravené k namontovaniu do konca roka 2013, kedy už mali byť namontované. Uviedol, že ústna objednávka znela len na dodávku výrobkov. Zamestnanci žalovaného, ktorý si prišli prevziať a odviezť tovar boli poučení ako s ním nakladať pri prevoze, zároveň vedeli, že výrobky sa majú okamžite namontovať, čomu zodpovedal pokyn p. Miškócziho ( ŠO žalovaného). Zároveň uvádza, že na stavbe bol prítomný stavebný dozor, ktorý mal dohliadnuť na nakladanie s takýmto tovarom. On sám prišiel na to, že stuky sa nedajú namontovať až keď prišiel na miesto montáže, a videl že štuky sú zdeformované, žiadne iné vady na nich nezistil. Ohľadne nároku na výšku primeranej zľavy uviedol, že že táto suma je predražená. Táto zľava je neprimeraná, nakoľko z dôvodu, že celá zákazka mal hodnotu 10.000,- EUR bez DPH, obsahovala 4 prvky, pričom 3 prvky boli v hodnote 6.000,- € a 4 prvok bol v hodnote 4.000,- EUR. Uvedená primeraná zľava bola hodnotou za odliatie, nie za vyrobenie foriem, tie formy mal odporca dodané od navrhovateľa. Čo sa týka špecifikácie jednotlivých položiek zľavy mám za to, že je nadhodená hodinová sadzba aj počet hodín, pričom sa stále hovorí len o odlievaní. Uviedol, že p. Jackuliak, v telefonickom rozhovore povedal „nedajú sa namontovať dodané výrobky“, keďže navrhovateľ nevedel o čo vlastne ide, poslal tam priamo výrobcu, ktorým bol p. Podmanický a ten dorazil k odporcovi na druhý deň, následne o dva dni prišiel odporca, ktorý sa dohodol na tom, že uvedené pomôže odstrániť tak, že odporcovi vyrobí nanovo formu. Má za to, že ani p. Jackuliak nezadefinoval presne vady diela.v závere žalobca uviedol, že na zaplatení faktúry za nanovo dodaný tovar netrvá, skôr išlo len o emóciu voči pozastaveniu platieb zo strany žalovaného. Trval na tom, že problém so štuka mi nastal v dôsledku nesprávneho ich skladovania
Žalovaný mal za to, že žalobca uznal svoju chybu tým, že nanovo zameral a dodal novú formu, lebo prvá sa nedala použiť. Voči tomuto oponoval žalobca s tým, že nanovo zameral kvôli kontrole.
Právny zástupca žalovaného, namietal, že objednávka bola písomná, ako aj na skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ nebol oboznámený na kvalitu výrobkov v dôsledku čoho skladovaním došlo k deformácii a nemožnosti riadne namontovania. Pre tieto nedostatky žalovaný zaplatil celú cenu dodávky, avšak v nasledujúcej dodávke si započítal primeranú zľavu z ceny podľa ustanovenia § 436 ObZ.Do ceny za druhú objednávku bola započítaná zľava z prvej objednávky. Uvedené bolo riadne oznámené žalobcovi listom z 09.04.2014. Uviedol, že spolupráca ohľadne dodanie štúk začala v decembri 2013, predtým v takejto oblasti nespolupracovali, teda žalovaný nemal skúsenosť s uvedenými výrobkami. Argumentáciu o údajnej ústnej dohode o kompenzácii, čo tvrdí žalobca vylučuje skutočnosť, že z výzvy z 16.04.2014 sa uvádza vzájomná kompenzácia, čím žalobca potvrdil oprávnenosť reklamácie. Uviedol, že pojem „ reklamácia „ používal aj žalobca aj právny zástupca žalobcu aj svedok Podmanický vo svojej svedeckej výpovedi. Navrhoval vypočuť svedka p. Jackuliaka, stavbyvedúceho. Na pojednávaní 19.10.2015 sa vyjadril k návrhu na vykonanie tohto dôkazu, že netrvá vypočutí svedka p. Jackuliaka. Dôvodom je, že zabezpečenie jeho účasti je obtiažne a jeho výpoveď by mohla byť iba na prospech žalobcu. Trval na tom, že nebola preukázaná dohoda o vyriešení reklamácie, taktiež nebola predmetná faktúru, na ktorej síce žalobca netrvá, stornovaná teda je evidovaná v účtovníctve.
Na pojednávaní bol 27.10.2014 vypočutý svedok p. Podmanický - spolupracoval so žalobcom je živnostníkom štukatérom. Na otázku súdu ako môže dôjsť k poškodeniu štuku? Svedok uvádza, že je to materiál, pri ktorom už iba skladovaním a nesprávnym skladovaním dochádza k deformáciám v tvaroch, čo následne spôsobí aj iné rozmery. Na otázku súdu kto a ako bol informovaný o špecifických vlastnostiach takéhoto diela? Svedok uvádza, že odporca bol informovaný, hlavne o nutnosti namontovať to okamžite, čo malo byť splnené aj tým, že ich tlačil čas, preto robili aj soboty a nedele. Až následne sa dozvedel o vadách z telefonátu odporcu, ktorý mu oznámil, že je uplatnená reklamácia, pričom svedok bol zhrozený z toho, že štuky ešte stále nie sú namontované. Následne sme išlo túto reklamáciu skontrolovať k odporcovi a ja som svoje vlastné výrobky (štuky) videl ako zdeformované a ešte nenamontované. Na otázku súdu či boli zistené odchýlky pri druhej forme? Svedok uvádza, že boli identické rozmery. Prvá forma z decembra nemohla byť použitá, nakoľko tá bola po
ukončení zákazky zlikvidovaná. Zotrvávam na tom, že ak vidím po dvoch mesiacoch nenamontovanú štuku, má za to, že túto štuku nebude možné namontovať. Ja som bol prizvaný k obhliadke cca v decembri 2014. Na otázku súdu či je možné vyrobiť štuku vo forme stabilizovania, a či majú dlhodobejšie vlastnosti? Svedok uvádza, že áno, dalo by sa však v tomto prípade sa tak nerobilo, bolo by to veľmi neekonomické a prácne.
Na pojednávaní bol 04.05.2015 bol vypočutý svedok p. Mydliar, ktorý k veci uviedol, že po začatí montáže štuk u žalovaného zistil, že štuky nebolo možné namontovať, že sú zdeformované, poskrúcané. Uviedol, že tento problém riešil p, Jackuliak, ktorý bol stavbyvedúcim a dohodol sa so žalobcom , že sa spraví nová forma a štuky si žalovaný odleje sám a namontuje. K obsahu telefonického rozhovoru medzi žalobcom a p. Jackuliakom sa vyjadriť nevedel.
Na pojednávaní bol 04.05.2015 bol vypočutý svedok p. Machút, ktorý k veci uviedol, že vykonával prepravu štúk od žalobcu k žalovanému , podpísal iba doklad o množstve prevzatých štuk. Následne boli štuky dovezené žalovanému, kde ich majstri vykladali a uložili, avšak toto bolo už bez vedomia svedka, ktorý nevie povedať, kde a ako ich ukladali. Svedok uvádza, že prepravu štuk zabezpečoval p. Jackuliak, ktorý to aj celé organizoval.
Podaním zo dňa 24.06.2015 právny zástupca žalobcu namietal, že žalovaný nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady štuky.
Súd sa oboznámil vrámci dokazovania s týmito listinnými dôkazmi: Faktúra č. 13/02/2014, č. 20/12/2013, 01/01/2014, 03/01/2014, 16/03/2014, Objednávka z 09.01.2014, z 03.12.2013, Dodací list, Odpor voči platobnému rozkazu, odpoveď na list zo 17.03.2014 zo dňa 09.04.2014, Započítanie vzájomných pohľadávok z 28.04.2014, Vyjadrenie k odporu, Odpoveď na list zo dňa 13.03.2014 z 17.03.2014, súbor fotografií, Informácia o pohľadávkach žalobcu voči žalovanému, vyčíslenie nákladov na výrobu štúk, zaslanie stanoviska právnym zástupcom žalobcu, Návrh na vypočutie svedka - p. Jackuliaka, p. Mydliara, Cenová ponuka štukových prvkov, Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, Stanovisko právneho zástupcu žalobcu, Námietka právneho zástupcu žalovaného, Odpoveď OR PZ Bratislava IV k predveniu svedka, informatívny výpis z obchodného registra účastníkov.
Z vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobca osvedčil právny nárok na zaplatenie uplatneného peňažného nároku z hľadiska právneho titulu aj výšky nároku, zároveň dospel z vykonaného dokazovania k tomuto zisteniu:
Medzi účastníkmi bol založený právny vzťah obchodnoprávnej povahy podriadený právnej úprave kúpnej zmluvy, spočívajúcej na základe písomnej objednávky o dodaní tovaru, ktoré žalobca vyrábal. Z výpovede žalobcu bolo zrejmé, že medzi účastníkmi bol dlhoročný záväzkový vzťah, ktorý bol bezproblémový. Na základe objednávky z 03.12.2013 zrealizoval žalobca pre žalovaného dodanie a montáž štúk, za čo žalovaný zaplatil v zmysle písomnej objednávky sumu 10.000,- EUR bez DPH, na základe vystavených faktúr č. 20/12/2013 na sumu 7 200,- EUR, č. 01/01/2014 na sumu 3 600,- EUR a č. 03/02/2014 na sumu 1 200,- EUR. Dielo bolo vykonané, Objednávkou zo dňa 09.01.2014 si žalovaný objednal u žalobcu výrobu a predaj štukových prvkov za sumu 13 000,- EUR bez bez DPH. Faktúrou č. 13022014 vyfakturoval žalobca žalovanému 30% zo sumy po prvom odvoze štukových prvkov teda sumu 4 680,- EUR. Z tejto sumy žalobca uhradil 30.04.2014 sumu 982,- EUR, zvyšok sumy 3 699,- EUR si započítal na základe zaslaného listu zo dňa 28.04.2014, doručený žalobcovi 09.05.2014, teda k uvedenému dňu, kedy sa prejav započítania dostal do dispozície žalobcu. Ako právny titul vzniku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi uviedol nárok na priemernú zľavu z ceny dodaného tovaru sadrové štuky žalobcom na základe objednávky z 03.12.2013. Žalovaný uviedol, že vady bezodkladne reklamoval u žalobcu, ktorý reklamáciu vybavil tak že vyrobil novú formu a žalovaný resp. jeho zamestnanci si štuky odlievali samí. Žalobca vystavil za túto činnosť ( výrobu a dodanie novej formy ) faktúru č. 12/03/2013. Ako reakcia na zaslanú faktúru mal byť zaslaný list z 13.03.2014
- jeho obsah súdu predložený nebol, avšak z reakcie na tento list žalobcom zo dňa 17.03.2014 listom je zrejmé, že žalovaný neuznal nárok žalobcu na zaplatenie fakturovanej sumy. Až listom z 09.04.2014 spísaným právnym zástupcom žalovaného bolo oznámené ( preukázateľne) dôvod neuhradenia faktúry č. 12/03/2014 namietaním pochybenia resp. porušenia povinností žalobcu v oboznámení žalovaného o charaktere materiálu na výrobu štuk ako aj neinformovanie o podmienkach skladovania, uloženia a manipulácie. Týmto listom si žalovaný uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 3 699,- EUR a vyzval žalobcu
na jej uhradenie. Po uplynutí lehoty na zaplatenie, žalovaný si jednostranne započítal sumu zľavy s nezaplatenou časťou za dodaný tovar podľa objednávky z 09.01.2014. Rozdiel v sume 981,- EUR uhradil 30.04.2014, ešte predtým ako malo dôjsť k započítaniu. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôvod nezaplatenia zostávajúcej kúpnej ceny.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 ObZ „ (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”
Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 ObZ „ (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.” Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „ Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 ObZ: " (1) Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 412 ods. 3 ObZ: „ V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.“ Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 ObZ „ Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 ObZ „ Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.“ Podľa ustanovenia § 425 ods. 1,2 ObZ „ 1) Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté. (2) Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.“ Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 ObZ „ Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.“
Podľa ustanovenia § 428 ods. 1,2 ObZ : „ (1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (2) Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.“
Podľa ustanovenia § 436 ods. 1 ObZ „ Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.“ Podľa ustanovenia § 439 ods. 1,2,3 ObZ „ (1) Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
(2) Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
(3) Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.“ Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“ Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 ObZ (1)„ Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“ (2) „ Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 ObZ „1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. " (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané existenciu vzťahu založeného ústnou dohodou o dodaní tovaru, vyrobeného žalobcom v zmysle písomnej objednávky, čím súd podriadil predmetný právny vzťah úprave kúpnej zmluvy. Sporné bolo zaplatenie zostávajúcej ceny za dodanie tovaru, ktorú si žalovaný jednostranne započítal z titulu uplatnenia zľavy z kúpnej ceny titulom porušenie porušenia zmluvy podstatným spôsobom, podľa ustanovenia § 436 ods. 1 pís. c) ObZ vo výške 3 699,- EUR. Uvedené namietal žalobcu ako dodávateľ tovaru a jeho výrobca, ktorý argumentoval bezvadnosťou tovaru resp. zapríčinením vád zo strany žalovaného a to nesprávnym skladovaním resp. nakladaním s tovarom. Namietal aj splnenie podmienky oznámenia vád tovaru zo strany žalovaného. Súd skúmal, či bola splnené procesná podmienka uvedená v § 436 ods. 1 ObZ v spojitosti s ustanovením § 428 ObZ ods. 1,2. Keďže žalobca namietal, že žalovaný nepodal správu žalobcovi ako predávajúcemu podľa § 428 ods.1 teda bez zbytočného odkladu, čo kupujúci ( žalovaný ) vady zistil a to kvalifikovanou notifikáciou vád súd prihliadal na účinky uvedené v citovanom ustanovení. Kupujúci si tovar prevzal od predávajúceho a sám ho dopravil do miesta výkonu činnosti u žalovaného, čím prešlo nebezpečenstvo vad na tovaru jeho prevzatím osobami poverenými žalovaným. Uvedené sporné nebolo nakoľko o tomto bola vyhotovená fotodokumentácia. Nebolo zistené ani tvrdené účastníkmi, že by sa na tovar vzťahovala záručná doba, tvrdené žalobcom bolo, že tovar nemal byť skladovaný ale ihneď montovaný. Existencia vád v uvedenom čase ako ju prezentoval žalovaný, teda že by tovar mal vadu v okamihu keď nebezpečenstvo škody prešlo na kupujúceho ( v zásade okamihom prevzatie tovaru osobami poverenými žalovaným - kupujúcim) alebo ak na tovar vznikne vada po prechode nebezpečenstva škody na kupujúceho v prípade, ak vada bola spôsobená porušením povinnosti predávajúceho nebola súdu preukázaná, čím dôkazné bremeno zo strany kupujúceho nebolo unesené. Z uvedeného je zrejmé, že absentuje aj hmotnoprávna podmienka. Uvedenými argumentmi ku ktorým súd dospel z vykonaného dokazovania vyplýva, že nebolo preukázané, že by došlo k podstatnému porušeniu zmluvy v dôsledku čoho by si mohol žalovaný uplatniť primeranú zľavu z kúpnej ceny, ako to žalovaný učinil a vykonal jednostranným zápočtom s pohľadávkou žalobcu. Za splnenie podmienky oznámenie vád kvalifikovaným spôsobom nebolo možné považovať telefonický rozhovor medzi žalobcom a volajúcim
- stavbyvedúcim p. Jackuliakom, z ktorého obsahu nebolo preukázané, že by boli uplatnené vady voči žalobcovi, žalobca toto považoval za oznámenie skutočnosti, že sa štuky nedajú namontovať ale nepotvrdil, že by došlo k uplatneniu reklamácie. Obsah telefonického rozhovoru nevedeli uviesť ani svedkovia. Podľa konštantnej judikatúry - rozsudok KS Bratislava č.k. 1 Cob 250/2012 „ Voľba nároku prináleží kupujúcemu, ale len za predpokladu, že uplatnený nárok predávajúcemu včas oznámil a uplatnil ho písomne.“ , rozsudok KS Bratislava č.k. 1 Cob 435/2011 „ Nároky z vád nekvalitného tovaru treba uplatniť u predávajúceho takým spôsobom, že uplatnenie reklamácie resp. uplatnenie nároku z vady tovaru možno kvalifikovane preukázať“ rozsudok NS SR sp.zn. 3 Obo 55/2010 z 26. mája 2011 „ ....za takúto správu o vadách tovaru bez zbytročného odkladu v súlade s citovaným ustanovením OBZ nemožno považovať preposlanie faxovej správy odberateľa, kupujúceho. Súd v závere konštatuje, že nebolo preukázané, že by tovar mal vady, za ktoré by žalobca ako dodávateľ zodpovedal a nebolo preukázané ani splnenie povinnosti žalovaného - kupujúceho podľa ustanovenie § 428 a 436 ObZ. Odkaz žalovaného na list z 13.03.2014 ktorý bol v dokumentácii žalobcu v liste zo 17.03.2014 uvádzaný ako „odpoveď na našu oprávnenú výzvu „ nepreukazuje, že by bol riadne uplatnený nárok žalovaného. Samotný list predložený súdu nebol v celom konaní. Žalovaný si uplatnil nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny listom z 09.04.2014, tovar bol objednaný 03.12.2013, mal byt dodaný 20.12.2013. Keďže žalobca namietal nesplnenie oznamovacej povinnosti žalovaného , súd nemohol priznať právo z vád tovaru. K charaktreru konania žalobcu vyhotovením nových foriem a odovzdaním žalovanému, súd toto konanie neposúdiel ako prizanie a následné odstránenie vád tovaru - vyriešenie reklamácie nakoľko za danú činnosť - vyrobenie novej formy žalobca vystavil faktúru. Pre posúdenie úmyslu konajúceho nie je smerodajné, či dlžnú sumu z vystavenej faktúry vymáha alebo nie, je to právom nie povinnosťou vystaviteľa faktúry, teda veriteľa. Súd sa zaoberal aj určením primeranej zľavy tak ako ju vyčíslil žalovaný, ktorý ako základ zobral vyčíslenie nákladov na výrobu tovaru bez bližšej špecifikácie. V tomto súd odkazuje na konštantnú judikatúru tak, že určenie primeranej zľavy musí zodpovedať rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom jednostranné započítanie nároku na zľavu z kúpnej ceny oproti nároku predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny musí vychádzať z presne vyčísleného rozdielu kúpnej ceny tovaru bezvád a kúpnej ceny tovaru s vadami ako sa uvádza v rozsudku KS Nitra č.k. 26 Cob/108/2005. Námietku žalobcu ohľadne účinkov započítania, súd v kontexte uvedených záverov považuje za irelevantnú, nakoľko ani samotná
pohľadávka žalovaného nevznikla, teda nebolo dôvodné za zapodievať úkon, ktorý môže vzniknúť len v prípade existencie platnej pohľadávky. Ohľadne uplatneného nároku na úrok z omeškania súd sa stotožnil s návrhom žalobcu a priznal žalobcovi úrok vo výške ním uplatnenej teda v zákonnej výške od momentu omeškania sa žalovaného so zaplatením dlžnej sumy tak ako vyplýva z predloženej faktúry za vykonanie diela. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 443,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a ako aj náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 1 903,77 EUR špecifikované ako: a/ 12 právnych úkonov á 141,09 EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie
- vyjadrenie sa k odporu, stanovisko z 02.10.2014,16.02.2015, 24.06.2015, účasť na pojednávaní 27.10.2014, 09.01.2015, 16.02.2015, 04.05.2015, 22.06.2015, 21.08.2015, 21.09.2015, 19.10.2015 ) a 3 právne úkony á 1 z 141,09 EUR plus 6x režijný paušál á 8,04 EUR a 9x režijný paušál á 8,39 EUR plus DPH v zákonom stanovenej výške za účasť na pojednávaní bez prejednania veci.
Z týchto dôvodov o trovách rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak senát rozhodol namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3 prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.