Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_11C-188-2015.pdf
PDF · 125.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/188/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: V. E., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XX/XX, M. N. o zaplatenie sumy 2.545,07 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 52,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,36 eur od 21.05.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,36 eur od 21.06.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa dňa 06.05.2015 podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.545,07 eur s 19,40 % ročným úrokom zo sumy 1.362,02 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.362,02 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2007 poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanému úver vo výške 25.500,- Sk/846,44 eur s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 19,40 %. Podpísaním zmluvy o úvere sa žalovaný v zmysle článku I. bod 1 zmluvy o úvere zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a to všetko v 59-tich pravidelných mesačných splátkach po 734,- Sk/24,36 eur mesačne, splatných k 20.dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka dlhu bola splatná dňa 20.08.2007 a posledná splátka bola splatná dňa 20.06.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 27,28 %. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanému postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovaného o postúpení pohľadávky. Výzvou zo dňa 19.02.2014 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Na túto výzvu však žalovaný vôbec nereagoval. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy žalovaným, žalobca pristúpil k jej vymáhaniu súdnou cestou. Žalovaný si svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014, t. j. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 2.545,07 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 1.362,02 eur a príslušenstva vo výške 1.183,05 eur. Týmto návrhom sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej sumy ku dňu 25.09.2014 vo výške 2.545,07 eur a ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.09.2014 a to úrokov, úrokov z omeškania a trov konania. Príslušenstvo predstavuje zmluvný 19,40 % ročný úrok z poskytnutého úveru, určený podľa článku I. bod 1 zmluvy o úvere, pričom podľa bodu 7.4.2 VOP sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane), zákonný 8 % ročný úrok z omeškania. V súvislosti s uplatňovaným úrokom z omeškania si žalobca dovoľuje uviesť, že sa
jedná o štandardnú výšku úroku z omeškania, uplatňovanú žalobcom. Súčasne žalobca poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by si uplatňoval úrok z omeškania v súlade s právnou úpravou, tento by prevyšoval 8% p. a. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy úroku z omeškania s účinnosťou od 01.02.2013, žalobca poukazuje na ustanovenie § 768k ods. 3 Obch. zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenie o omeškaní dlžníka, účinné od 01.02.2013, nevzťahujú na záväzkové vzťahy, uzavreté pred 01.02.2013. Rovnaké právny dôsledky vyplývajú i z ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., znenia účinného od 01.02.2013, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Pretože zmluva o úvere bola uzavretá pred 01.02.2013 na úroky z omeškania je potrebné aplikovať ustanovenia § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, v znení účinnom do 01.02.2013. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 497, § 261 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, na § 365 prvá veta, § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, na § 3, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného do 31.01.2013, na ust. § 768k ods. 3 Obch. zákonníka, na § 526 ods. 1,2 Obč. zákonníka.
Žalovaný žalobu ako takú nerozporoval. Uviedol, že zmluvu o úvere podpísal, úver mu bol poskytnutý, no to koľko uhradil, nevie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, oznámením o postúpení pohľadávky z 07.10.2014, výzvou na zaplatenie zo dňa 19.02.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.10.2015 vrátane príloh na čl. 35 -48, zmluvou o postúpení pohľadávky, doručenkou na čl. 57 a výsluchom z ktorého zistil nasledujúci stav:
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 06.07.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 25.500,-Sk, t.j.846,44 eur, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 19,40 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 734,- Sk, t.j. 24,36 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.08.2007 a poslednej dňa 20.06.2012. Medzi účastníkmi bol ďalej dohodnutý poplatok za vedenie účtu vo výške 60,-Sk,t.j. 1,99 eur mesačne.
V článku II, bod 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka.
Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich súčasti a príslušenstva splácate mierne pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať. Úver sa za celú dohodnutú dobu úveruje a je okamžite splatným ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom poskytnutých údajov, o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.
Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka zverejnením, pričom banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sa sadzby v závislosti od úverovej politiky banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere.
Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov,
ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovedného ho lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.10.2015 vyplýva, že jednotlivé platby boli započítané v súlade s ustanovením § 330 ods. 2 Obch. zákonníka a bodom 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, účinných od 01.07.2007, v zmysle ktorých žalobca započítal došlé platby najskôr na príslušenstvo pohľadávky v poradí poplatky, úroky z omeškania, úroky a následne na istinu pohľadávky. Konečná splatnosť úveru bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvne dohodnutá, a to v čl. I.bod 1 zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2007, a to dňa 20.06.2012. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru nedošlo. Z podaného návrhu vyplýva, že ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. ku dňu 25.09.2014 dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 2.545,07 eur, pričom táto suma pozostáva z: istiny vo výške 1.362,02 eur - medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov a poplatkov (bod 5.5.7.1 Obchodných podmienok SLSP, a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, účinných od 01.07.2007), v zmysle ktorého zmluvne dohodnuté úroky a poplatky , ktoré neboli úhradami realizovanými žalovaným uhradené včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky následne počítané z novej istiny. Takýmto spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali k istine iba do prechodu žalobcu na nový bankový systém, t. j. do 15.10.2011. Od tohto momentu, istina už nenarastala o ďalšie neuhradené splatné úroky a poplatky, tie sa začali vyčíslovať samostatne. Nepravidelné splácanie úveru žalovaným malo za následok, že suma, ktorú mal žalovaný pôvodne zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu, vzrástla. Čo sa týka poplatkov po prechode právneho predchodcu na nový bankový systém, tieto si žalobca voči žalovanému v podanom návrhu neuplatňuje. Zložené úročenie predstavuje najčastejšiu formu úročenia používanú bankovými inštitúciami v rámci Európskej únie, ktorá sa využíva nielen pri úročení úverov, ale aj vkladov. Tento spôsob úročenia najlepšie zohľadňuje faktor času a reálnu hodnotu peňazí. V tejto súvislosti si žalobca dovolil poukázať na Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 s poukazom na jej bod 19. Rovnako preukazujú zákonnosť použitia zloženého úročenia vzorom návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, vydaného podľa článku 7 ods. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES zo dňa 25.10.2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze. Tento dokument akceptuje kapitalizáciu úrokov. Výška splatnej istiny vyplýva z prehľadu transakcií na účte žalovaného, ktorý žalobca priložil k podaniu na CD nosiči. Ďalej suma 2.545,07 eur pozostáva z príslušenstva vo výške 1.183,05 eur, ktoré pozostáva z úrokov vo výške 778,94 eur, vyčíslených z istiny 1.362,02 eur za obdobie od prechodu žalobcu na nový bankový systém, t. j. 15.10.2011 do 25.09.2014, pri úročení istiny úrokom vo výške 19,40 % p. a. a úrokov z omeškania vo výše 404,11 eur vyčíslených z aktuálnej splatnej istiny do 25.09.2014 pri úročení istiny úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky a z listu - oznámenia o postúpení vyplýva, že vyššie uvedená pohľadávka bola postúpená na žalobcu a že postúpenie bolo žalovanému oznámené.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka úveru, tento vzal, toto je pravda, zmluvu podpísal, úver mu bol poskytnutý. To, koľko uhradil, presne uviesť nevie. Uviedol, že úver chce splácať.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 zavedený do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danej právnej veci mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania pri posúdení pôvodného záväzkové vzťahu ako spotrebiteľskú zmluvu, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi žalobcom a dlžníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách aj napriek zneniu zákonnej úprave spotrebiteľských zmlúv platnej v čase uzavretia zmluvy.
Súd v danej súvislosti uvádza, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
V konaní bolo preukázané, že úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 06.07.2007 na jej základe bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 25.500,-Sk, t.j. 846,44 eur, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške19,40 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 59 mesačných splátok vo výške 734,Sk (24,36 eur )splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.08.2007 a poslednej dňa 20.06.2012.Účastníci zmluvy si ďalej dohodli aj mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 60,-Sk v zmluve. Žalovaný svoje povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy neplanil. Následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku na žalobcu.
V konaní bolo preukázané, že k odstúpeniu od úverovej zmluvy nedošlo, ani k vypovedaniu a ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Celý úver sa tak stal splatný dňom splatnosti poslednej splátky, t.j. 20.08.2012.
Keďže úver nebol zosplatnený a nebolo od zmluvy odstúpené, je potrebné splatnosť a omeškania každej splátky posudzovať samostatne a v súvislosti s tým, sa aj zaoberať otázkou premlčania.
Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 59 mesiacov pri sume úveru 25.500,-Sk, 19,40% ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka 5 rokov v rozhodnom období činil úrok 10,51 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol zhruba primeraný úroku poskytovaný bankami.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.
Tak ako súd vyššie uviedol, právn. vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na otázku premlčania a stanovenia toho, ktorá premlčacia lehota je pr spotrebiteľa výhodnejšia.
Úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 06.07.2007 a žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splácať formou mesačných splátok, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 20.08.2007 a poslednej splátky mala byť ku dňu 20.06.2012. K odstúpeniu od zmluvy ani k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nedošlo.
Preto súd posudzoval splatnosť každej splátky samostatne. Žaloba v danej veci bola podaná dňa 06.05.2015, z toto teda vyplýva, že všetky splátka, ktoré boli splatné pred ňom 06.05.2012 sú premlčané. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nepremlčané sú len dve posledné splátky ktoré bolia splatné dňa 20.06.2012 a 20.05.2012. Každá splátka je vo výške 24,36, + bol dohodnutý mesačný poplatok 60,- Sk, t.j. 1,99 eur.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Žalovaný v priebehu súdneho konania síce nevzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke ale s účinnosťou od 01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním pri spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, ktorý bol zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné Ustanovenie.
V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávka, ktorá je premetom konania, nie je premlčaná. Súd toto premlčanie preto posúdil.
V zmysle vyššie uvedeného, tak nie sú premlčané len splátky splatné dňa 20.05.2012 a 20.06.2012. Ide tak o sumu 2x po 734 Sk( 24,36 eur) , +60 Sk ( 1,99 eur), t.j.1.588 Sk, t.j. 52,71 eur. Zvyšné splátky sú podľa súdu premlčané.
Na základe uvedeného preto súd považoval žalobu za dôvodnú z vyššie uvedených dôvodov len v časti 52,71 eur a preto jej vyhovel len v tejto časti. Zvyšok nároku žalobcu ako nedôvodný zamietol z dôvodu jeho premlčania, nakoľko podľa zákona premlčané právo nemožno priznať.
Súd má za to, že v danom prípade platí trojročná premlčacia lehota stanovená Občianskym zákonníkom a nie štvorročná ustanovená Obchodným zákonníkom ako to tvrdí žalobca.
Aj keď ide zmluvu ktorá bola uzavretá podľa obchodného zákonníka pretože ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ide o spotrebiteľský úver. Podľa ust. § 2 písm.a) b) zákona č.258/2001 Z.z. Podľa ktorého sa účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je teda takouto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V zmysle uvedeného je použitie štvorročnej premlčacej lehoty pre spotrebiteľa je jednoznačne nevýhodnejšie a preto súd v zmysle vyššie uvedeného použil pre spotrebiteľa výhodnejšiu dĺžku premlčacej lehoty a to trojročnú v zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Dňom 21. dňa každého mesiaca, t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti každej splátky sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tej ktorej splátky, t.j. k 21.05.2012 a 20.06.2012.
Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami priznal súd žalobcovi aj požadované úroky z omeškania v zákonnej výške podľa času omeškania, tak ako to žalobca žiadal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky do zaplatenia a ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zvyšok nároku na úroky z omeškania z dlžných splátok, ktoré súd nepriznal taktiež ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danom prípade podľa pomeru úspechu a neúspechu bol úspešnejší žalovaný, ktorý by mal právo na náhradu trov konania. Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.