Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/295/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci navrhovateľa R. X., Q.. XX.XX.XXXX, N. XX, U., zast. slc partners s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 16, proti odporcovi Z.. R. U., Q.. XX.XX.XXXX, G. D. XXX, XXX XX J., zast. Nozdrovický, Šuvert & Co. s.r.o., Ferienčíkova 7, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu k pozemku - parcely č. registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela číslo XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 589 m2, stavby - rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., okres Y., zapísaných na LV č. XXX, jeho predajom. Výťažok z predaja nehnuteľností patrí navrhovateľovi vo výške 3 a odporcovi vo výške 1.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 10 820,39 EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 7 630,89 EUR a z trov za súdny poplatok a iných poplatkov vo výške 3 189,50 EUR a to k rukám alebo na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 10.11.201 sa pôvodná navrhovateľka Z.. T. Y. domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela číslo XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 589 m2, stavby - rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., okres Y., zapísaných na LV č. XXX a aby súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela číslo XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 589 m2, stavby - rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., okres Y., zapísaných na LV č. XXX. Navrhovateľka je povinná vyplatiť odporcovi sumu 41 492,40 EUR ako náhradu z titulu podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov - parcely č. registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela číslo XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 589 m2, stavby

- rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., okres Y., zapísaných na LV č. XXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam predstavuje 3, t.j. väčšinovým spoluvlastníkom, kým odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1.

Navrhovateľka má za to, že reálna deľba nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v danom prípade nie je možná, resp. by bola možná len pri vynaložení značných finančných prostriedkov, na ktorých navrhovateľka nie je ochotná participovať. Preto je nutné takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj s ohľadom na judikatúru najvyššieho súdu považovať za neúčelné a nehnuteľnosti za reálne nedeliteľné.

Súd uznesením č.k.XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 04.95.2012 pripustil, aby do konania na miesto navrhovateľky vstúpil R. X., na základe skutočnosti, že navrhovateľka darovala predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 17.01.2012.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02.2012 uviedol, že s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesúhlasí, nakoľko navrhovateľom navrhovaná suma za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vzhľadom na okolnosti zjavne neprimeraná. Navrhovateľ mu vedome a cielene po dlhšiu dobu opakovane znemožňuje akékoľvek užívanie nehnuteľnosti, pričom na jeho výzvy o umožnenie užívania nereaguje, resp. ich ignoruje. Jeho konaním dochádza k zásadným zásahom do jeho práv ako spoluvlastníka nehnuteľností, keďže aj napriek jeho 1 spoluvlastníckemu podielu má stále právo nehnuteľností užívať a podielať sa tak na práva a povinnostiach spojených s ich spoluvlastníctvom. Nesúhlasí s tvrdením, že nie je možná reálna deľba nehnuteľností (resp. iba pri vynaložení značných prostriedkov). V predloženom znaleckom posudku sa nachádza aj geometrický plán, ktorý znázorňuje predmetné nehnuteľnosti na zemskom povrchu, pričom z neho je zrejmé, že reálna deľba nehnuteľnosti je možná viacerými spôsobmi. K predmetným nehnuteľnostiam ho viaže silné citové puto. Jedná sa o rodičovský dom, pri výstavbe ktorého spolu s jeho bratom strávil mladosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, listinnými dôkazmi: výpis z listu vlastníctva č. XXX, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 23.6.2015, znalecký posudok č. XX/XXXX, znalecký posudkom číslo XX/XXXX, odborný vyjadrením č. XXX/XXXX, ohliadkou nehnuteľností, zápisnicou z ohliadky nehnuteľností ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.03.2015 uviedol, že žiada, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu, s povinnosťou výplaty navrhovateľa. V prípade, že odporca nebude mať záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, aby súd nariadil predaj nehnuteľností a výťažok rozdelil medzi podielových spoluvlastníkov. Navrhovateľ zároveň uviedol, že nemá záujem o rodinný dom, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odporcu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s vypracovaným znaleckým posudkom č. 8/2013 súhlasí. Sú vypracované dva znalecké posudky, kde v jednom je, že reálna deľba pozemkov je možná a to v znaleckom posudku T. a v znaleckom posudku, ktorý vypracovala Z.. J., podľa tohto stavba rodinného domu nie je deliteľná, s čím tiež súhlasí v princípe. S návrhom navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko v mysle zákona ak je nehnuteľnosť možne dobre reálne rozdeliť, súd je povinný túto vec deliť. Ma zato, že nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť, medzi navrhovateľa a odporcu. Nakoľko rodinný dom je nemožné rozdeliť a spoluvlastnícky podiel navrhovateľa je 3 navrhol, aby bol tento prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a zároveň, aby bol navrhovateľ zaviazaný poskytnúť primeranú náhradu odporcovi. Odporca je ochotný znášať celé náklady potrebné na reálne rozdelenie v zmysle č. X/XXXX nakoľko by sa jednalo o drobné úpravy.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.6.2015 uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie navrhovateľa a preto nesúhlasí s tým, že by bol predmet podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporcu priznaný súdom do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou výplaty navrhovateľa. Odporca žiada reálne rozdelenie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, okres Y., obec J., katastrálne územie J. mal súd za preukázané, že parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela č. XXX o výmere 515m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere 589 m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné číslo XX, na parcele číslo XXX, druh stavby 10- rodinný dom vo vlastníctve žalobcu v podiele 3 a žalovaného v podiele 1.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný Z.. R. T. mal súd za preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné, vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, samostatná príloha dodaná znalkyňou Z.. F. J., rozdelenie nehnuteľností pozemkov je reálne deliteľné. Stavebné úpravy a prestavba súčasného rodinného domu na dve samostatné bytové jednotky by si vyžadovali stavebné zásahy a finančné náklady podstatného rozsahu. Presnejšie vyčíslenie nákladov na stavebné práce rozpočtom na prípadnú realizáciu rozdelenia stavieb by si vyžadovala spracovanie podrobnej projektovej dokumentácie schválenej v stavebnom konaní.

Vyhodnotenie možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností: Rozdelenie existujúceho rodinného domu súp. č. XX na dve samostatné stavby by bolo z technického hľadiska realizovateľné. Vyžadovalo by si podstatné a rozsiahle zásahy do vybavenia domu. Rozdelenie by si vyžadovalo zriadenie nových prípojok inžinierskych sietí. Všetky stavebné úpravy by si vyžadovali enormné náklady, ktoré považuje z ekonomického hľadiska za neefektívne.

Rozdelenie by súčasne neumožňovalo rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne zabezpečený prístup k novovzniknutým nehnuteľnostiam (nutnosť zriadenia vecného bremena práva prístupu k časti „B“).

Na základe posúdenia daného skutkového stavu konštatoval znalec, že predmetnú stavbu nie je možné reálne rozdeliť. /Znalecký posudok č. XX/XXXX Z.. F. J./.

Návrh reálnej deľby nehnuteľností - pozemkov bol vykonaný tak, aby predmetný pozemok p.č. XXX/ X a garáž stoja na pozemku p.č.XXX/X, ktorá je súčasťou rodinného domu bola prístupná motorovým vozidlom.

Šírka pozemku na vstup do garáže motorovým vozidlom v tomto prípade nie je vymedzená právnym predpisom, nakoľko sa nejedná o prístupovú cestu, ale o dvor, cez ktorý je v šírke novonavrhnutého pozemku bezproblémový prejazd motorovým vozidlom. Samotná garáž prislúchajúca rodinnému domu je dimenzovaná pre menšie osobné motorové vozidlá. Na novonavrhnutom pozemku p.č. XXX/X sa nachádza bleskozvodová sústava patriaca rodinnému domu na p.č.XXX/X, ktorú je potrebné pred samotným rozdelením nehnuteľností preložiť tak, aby nezasahovala do novonavrhnutého pozemku pa.č.XXX/X.

Zo záveru znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Z.. F. J. vyplýva, že rozdelenie existujúceho rodinného domu súp. č. XX na dve samostatné stavby by bolo z technického hľadiska realizovateľné. Vyžadovalo by si podstatné zásahy do vybavenia domu. Rozdelenie by si vyžadovalo zriadenie nových prípojok inžinierskych sietí. Všetky stavebné úpravy by si vyžadovali enormné finančné náklady, ktoré považuje z ekonomického hľadiska za neefektívne. Rozdelenie by súčasne neumožňovalo rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne zabezpečený prístup k novovzniknutým nehnuteľnostiam (nutnosť zriadenia vecného bremena práva prístupu k časti „B“).

Na základe posúdenia daného skutkového stavu znalkyňa konštatovala, že predmetnú stavbu nie je možné reálne rozdeliť.

Z odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX znalkyne Z.. W.É. X. ohľadom posúdenia možnosti reálneho rozdelenia pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov mal súd za preukázané, že v bode 1. je uvedené, že územný plán obce J. jasne definoval možnosti využitia parciel č. XXX/X o výmere 223 m2 záhrada v podiele 1/1 a parcela č. XXX/X o výmere 53 m2 zastavaná plocha v podiele 1/1, kde stavba garáž, ktorá je postavená na parcele č. XXX/X spolu s priľahlým pozemkom parc. č. XXX/X vo výmere 276 m2 sa nestáva plnohodnotným stavebným pozemkom. Koeficient zastavania index zastavaných plôch vyplýva z územného plánu a je daný hornou hranicou, ktorá nesmie byť prekročená a to je do 800 m2 - max. 0,25, čo daný pozemok nespĺňa. Z uvedeného vyplýva, že reálnym rozdelením sa objekt „garáž“ stane neplnohodnotným stavebným pozemkom. Bode dva vo vyjadrení je uvedené, že pri novonavrhovanej situácii nie je možné zachovať dva plnohodnotné stavebné pozemky, vzdialenosť medzi domami by mali medzi sebou vytvárať voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi má byť 10 metrov (odporúčaná vzdialenosť), nesmie však byť nižšia ako 7 metrov (minimálna vzdialenosť). V bode 3. je uvedené, že na rozdelenie

je potrebné vynaložiť značné finančné náklady spojené s osamostatnením stavebných objektov, ktoré sú z ekonomického hľadiska neefektívne.

Podľa ust. (ďalej len „“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezdpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. spoluvlasníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlasníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. Podľa ust. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa ust. pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

V ustanovení zákon zakotvuje špeciálny spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a to na základe súdneho rozhodnutia. Vzťah medzi zrušením podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov vychádza z uprednostenia dohody spoluvlastníkov. Pokiaľ k dohode však nedôjde (a nie je rozhodujúce z akého dôvodu) nastupuje spôsob vyporiadania založený na ingerencii súdu, ktorého význam spočíva taktiež v tom, garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníka vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu.

stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov. Zákon pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielu a k účelnému využitiu veci.

Pokiaľ ide o reálne rozdelenie veci podmienkou pre tento spôsob vyporiadania sa jedná o rozdelenie veci „dobre možné“. Táto podmienka nie je naplnená iba faktickou možnosťou a technickou realizáciou rozdelenia spoločnej veci ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia, pričom súd sa zaoberá predovšetkým funkčnou stránkou rozdelenia spoločnej veci. Podľa aktuálnej súdnej praxe v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa reálnym rozdelením rozumie reálne rozdelenie jednej určitej spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri potrebnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu.

Súd pri rozhodovaní o predmetnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zobral do úvahy všetky kritéria pre splnenie podmienok a vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov.

V prvom rade sa súd zaoberal možnosťou, či je možné reálne rozdeliť predmetnú nehnuteľnosť a prikázať ju do vlastníctva každému spoluvlastníkovi podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX mal súd za preukázané, že rozdelenie existujúceho rodinného domu súp. č. XX na dve samostatné stavby by bolo z technického hľadiska realizovateľné. Vyžadovalo by si podstatné zásahy do vybavenia domu. Rozdelenie by si vyžadovalo zriadenie nových prípojok inžinierskych sietí. Všetky stavebné úpravy by si vyžadovali enormné finančné náklady, ktoré považuje z ekonomického hľadiska za neefektívne. Rozdelenie by súčasne neumožňovalo rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne zabezpečený prístup k novovzniknutým nehnuteľnostiam (nutnosť zriadenia vecného bremena práva prístupu k časti „B“). Na základe posúdenia daného skutkového stavu znalkyňa konštatovala, že predmetnú stavbu nie je možné reálne rozdeliť. Z druhého znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný Z.. R. T. vyplýva, že rozdelenie existujúceho rodinného domu súp. č. XX na dve samostatné stavby by bolo z technického hľadiska realizovateľné. Vyžadovalo by si podstatné a rozsiahle zásahy do vybavenia domu. Rozdelenie by si vyžadovalo zriadenie nových prípojok inžinierskych sietí. Všetky stavebné úpravy by si vyžadovali enormné finančné náklady, ktoré považuje z ekonomického hľadiska za neefektívne. Rozdelenie by súčasne neumožňovalo rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne zabezpečený prístup k novovzniknutým nehnuteľnostiam. Na základe posúdenia daného skutkového stavu predmetnú stavbu nie je možné reálke rozdeliť. Návrh reálneho rozdelenia nehnuteľnosti je v návrhu geometrického plánu.

Zo znaleckých posudkov vyplýva, že prestavba rodinného domu na dve samostatné bytové jednotky by si vyžadovala náklady väčšieho rozsahu a z toho dôvodu, rozdelenie rodinného domu technicky je možné, ale nie je realizovateľné bez nákladných stavebných úprav a preto z hľadiska vyporiadania podielového spoluvlastníctva predmetnú stavbu súd považuje za nedeliteľnú. Taktiež znalec Z.. T. v znaleckom posudku konštatoval, že rozdelenie by súčasne neumožňovalo rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne zabezpečený prístup k novovzniknutým nehnuteľnostiam.

Súd taktiež z odborného vyjadrenia mal za preukázané, že na rozdelenie je potrebné vynaložiť značné finančné náklady spojené s osamostatnením stavebných objektov, ktoré sú z ekonomického hľadiska neefektívne. Zároveň rozdelenie podľa varianty ako chcel odporca a to tak, že by mu súd prikázal garáž s pozemkom podľa jeho podielu je podľa odborného vyjadrenia neúčelné a došlo by k znehodnoteniu stavebných pozemkov.

Rozdelenie podielového spoluvlastníctva tak, ako žiadal odporca, že by súd prikázal navrhovateľovi celý rodinný dom, ktorého podiel predstavuje 3 súd poukazuje, že nie je možné niekomu prikázať celú vec proti jeho vôli a zároveň súd prihliadal na funkčnosť a účelnosť využívania pozemkov, pretože rozdelením by nehnuteľnosť stratila na hodnote v prípade jeho možného predaja.

Súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie podielového spoluvlastníctva nie je možné, nakoľko rozdelenie rodinného domu by si vyžadovalo značné finančné náklady a z toho hľadiska sa považuje rodinný dom za reálne nedeliteľný. Spôsob ako chcel vyporiadať podielové spoluvlastníctvo odporca a to tak, že by on mal garáž a časť pozemku prislúchajúci jeho podielu s tým taktiež súd nesúhlasil, nakoľko rozdelením týchto nehnuteľností na dve samostatné nehnuteľnosti sa znefunkční účel využívania týchto nehnuteľností. Garáž slúži ako príslušenstvo k rodinnému domu a rozdelením garáže od rodinného domu sa znehodnotí celá nehnuteľnosť. Súd pri rozdelení podielového spoluvlastníctva bral do úvahy hlavne to, že keby došlo k rozdeleniu nehnuteľností na dve samostatné veci, či budú naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Z toho dôvodu reálne rozdelenie nehnuteľností podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej aj funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, čo v tomto prípade aj podľa znaleckých posudkov a odborného vyjadrenie nie je dobre možné.

Súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania a to, že prikáže vec za primeranú náhradu jedného zo spoluvlastníkov.

Prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je podmienené naplnením predpokladov, ktoré možno (s istou dávkou zjednodušenia) odlíšiť na subjektívne a objektívne. Dlhodobo ustálene a správne traktovaným predpokladom je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná s týmto postupom súhlasí. Táto požiadavka odráža skutočnosť, že iba veľmi obtiažne by bol naplnený funkčný, ekonomický, úžitkový cieľ veci, bola by prikázaná tomu spoluvlastníkovi, ktorý o ňu nemá záujem.

Judikatúra v poslednom období zdôraznila ďalšie hľadisko, a tým je hľadisko kredibility (solventnosti) účastníka k vyplateniu spoluvlastníckeho podielu tak z hľadiska samotnej schopnosti náhradu poskytnúť, ako aj z hľadiska jej včasného poskytnutia. Hľadisko solventnosti sa v judikatúre profiluje v dvojitej podobe jednak ako samotná podmienka pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a jednak ako taktiež jedna z okolností ku ktorým je nutné pri vyporiadaní prihliadať pri posúdení toho, komu má byť vec prikázaná. Ústavnoprávna judikatúra potom prvok solventnosti zdôrazňuje z hľadiska, že zákonom stanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojich dôsledkoch znamená pre spoluvlastníka, že jeho spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, ako nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky stanovené v čl. 11 ods. 4 Listiny práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnutia náhrady. upravuje náhradu pre ostatných spoluvlastníkov, ktorým nebola vec prikázaná, súd má teda povinnosť o náhrade rozhodnúť, konkrétne časové okolnosti platenia tejto náhrady, eventuálne časový posun medzi právnymi účinkami „zbavenia“ vlastníckeho práva a faktickým zaplatením náhrady sú však z hľadiska zásahu do práv garantovaných článkom 11 ods. 4 Listiny práv a slobôd irelevantné.

Predpokladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi je, že tento spoluvlastník, ktorému sa má prikázať vec, s takýmto vyporiadaním súhlasí. Nakoľko ani jeden z účastníkov nechcel nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva a zároveň ani jeden z účastníkov nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie druhého spoluvlastnícka preto, súd ustálil, že ani tento spôsob vyporiadania nie je možný. Z toho dôvodu súd pristúpil k tretiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to k nariadeniu predaja nehnuteľností a k rozdeleniu výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa O.sp., Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) podľa základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak. Podľa , vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu. Podľa znaleckého posudku č. 2/2014 bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 176 000 EUR, tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu predstavuje 132 000 EUR. V zmysle si právny zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovných úkony právnej služby:

- Príprava a prevzatie veci 26.09.2011....132 000 EUR,

- Písomné podanie na súd 26.09.2011 .....132 000 EUR,

- Účasť na pojednávaní dňa 27.09.2012... odročené bez prejednania veci (1/4)... 33 000 EUR,

- Účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012... odročené bez prejednania veci (1/4)... 33 000 EUR,

- Účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013....132 000 EUR,

- Vyjadrenie vo veci samej dňa 17.03.2015..... 132 000 EUR,

- Účasť na pojednávaní dňa 18.03.2015 .... odročené bez prejednania veci (1/4)... 33 000 EUR,

- Účasť na pojednávaní dňa 29.06.2015......132 000 EUR,

- Vyjadrenie vo veci samej dňa 29.06.2015 .....132 000 EUR,

- Ohliadka nehnuteľnosti dňa 08.09.2015....132 000 EUR,

- Účasť na pojednávaní dňa 19.10.2015.....132 000 EUR. Spolu....7 197,64 EUR s DPH.

Režijný paušál:

- 2X po 7,41 (r. 2011) ...14,82 EUR,

- 2X po 7,63 (r. 2012) ...15,26 EUR,

- 1X po 7,81 (r. 2013) ...7,81 EUR

- 6X po 8,39 (r. 2015) ...50,34 EUR

Spolu s DPH 105,88 EUR.

Náhrada za stratu času:

Podľa , Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

- 2x výpočtového základu (r. 2012) po 12,71 EUR....50,84 EUR,

- 1x výpočtového základu (r. 2013) po 13,01 EUR....26,02 EUR,

- 4x výpočtového základu (r. 2015) po 13,98 EUR....111,84 EUR, Spolu s DPH 226,44 EUR.

Náhrada cestovných výdavkov: Podľa Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ) ak táto neustanovuje inak. Podľa zákona o cestovných náhradách sa použije ny výpočet cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na cestu zistená Štatistickým úradom. Náhrada za použitie motorového vozidla za rok 2012 12,74 EUR, náhrada za použitie motorového vozidla za rok 2013 12,70 EUR, náhrada za použitie motorového vozidla za rok 2x 2015 11,87 EUR, 16,82 EUR, spolu s DPH 100,93 EUR. Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 7 630,89 EUR. Navrhovateľovi súd priznal aj náhradu za súdny poplatok a iných poplatkov vo výške 2 489,50 EUR, preddavok na trovy znaleckého dokazovania 700 EUR spolu 3 189,50 EUR. Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / / f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.