Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-67-2015.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-2T/67/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Miroslav Číž, v trestnej veci obžalovanej A. A. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2015 v Považskej Bystrici takto
rozhodol:
1/ obžalovaná A. A., nar. XX.X.XXXX H. B., trvale bytom Z. XX/XX, M. A., O. D. a
2/ obžalovaný Ľ. A., nar. XX.X.XXXX H. B., trvale bytom Z. XX/XX, M. A., O. D.
sú vinní, že
1/ ako rodičia a zákonní zástupcovia maloletej A. A., nar. X.X.XXXX, žiačky Základnej školy Y. E. M. A. a maloletého G.K.Y. A.V., nar. X.X.XXXX, žiaka Q. Š. Y. E. M. A., hoci boli povinní podľa Školského zákona č. 245/2008 Z.z. a podľa zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov dbať na to, aby obidve maloleté deti riadne chodili na vyučovanie v tejto škole, nekonali tak, na viaceré upozornenia školy, za účelom riešenia záškoláctva nereagovali, nemali záujem o vyučovacie výsledky svojich detí, nezúčastňovali sa rodičovských združení, hoci vedeli o termíne ich konania, so školou nespolupracovali, tolerovali maloletým, že zostávali doma alebo nekontrolovali, či do školy prišli, nespolupracovali ani s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica - pracovisko Púchov, ktorý mal o záškoláctve maloletých vedomosť, nevyužili možnosti, ktoré im táto inštitúcia ponúkla za účelom nápravy tohto stavu, ktorý vyústil do rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. D/2011/003417 zo dňa 2.3.2011, ktorým bol nariadený dohľad nad maloletými z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky, neskôr potvrdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.4.2013, sp. zn. 5P/13/2013 právoplatného dňom 9.5.2013, ktorým súd určil dohľad nad maloletými z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky a v dôsledku záškoláctva mávali obidve deti počas kritického obdobia udelené pokarhania riaditeľa školy a znížené známky zo správania, pričom maloletá A. A. bezdôvodne vymeškávala vyučovacie hodiny, z ktorých mala v priebehu školského roku 200/2010 (od septembra 2009) celkom 68 neospravedlnených vyučovacích hodín, v školskom roku 2010/2011 celkom 63 neospravedlnených vyučovacích hodín, v školskom roku 2011/2012 celkom 101 neospravedlnených vyučovacích hodín a v školskom roku 2012/2013 (od septembra 2012 do apríla 2013) celkom 180 neospravedlnených vyučovacích hodín, teda za celé kritické obdobie mala maloletá A. A. 412 neospravedlnených vyučovacích hodín a maloletý G.Y.M. A., ktorý tiež bezdôvodne vymeškával vyučovanie, mal v priebehu školského roka 2009/2010 celkom 38 neospravedlnených vyučovacích hodín a v školskom roku 2012/2013 (od septembra 2012 do konca novembra 2012) celkom 29 neospravedlnených vyučovacích hodín, teda za celé kritické obdobie mal maloletý G. A. 67 neospravedlnených vyučovacích hodín,
2/ ako rodičia a zákonní zástupcovia maloletej A. A., nar. X.X.XXXX, žiačky Q. Š. Y. E. M. A. a maloletého G.K.Y. A.V., nar. X.X.XXXX, žiaka Q. Š. Y. E. M. A., hoci boli povinní podľa Školského zákona č.
245/2008 Z.z. a podľa zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov dbať na to, aby obidve maloleté deti riadne chodili na vyučovanie v tejto škole a plnili tak povinnú školskú dochádzku, nekonali tak, na viaceré upozornenia školy, za účelom riešenia záškoláctva nereagovali, nemali záujem o vyučovacie výsledky svojich detí, iniciatívne sa nezaujímali o to ako ich deti v škole prosperujú, nezúčastňovali sa rodičovských združení, hoci vedeli o termíne ich konania, so školou nespolupracovali, tolerovali maloletým záškoláctvo, pričom sa uspokojili len s tým, že im dohovárali, aby do školy chodili, nespolupracovali ani s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica - pracovisko Púchov, ktorý mal o záškoláctve maloletých vedomosť a snažil sa situáciu riešiť, a pretože k náprave nedochádzalo, Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 26.2.2014, sp. zn. 11P/23/2014 právoplatným 20.3.2014 odňal maloletú A. A. z osobnej starostlivosti rodičov na dobu 6 mesiacov a nariadil jej diagnostický pobyt v Diagnostickom centre Mládež, Lietavská Lúčka, na ktorý nastúpila dňom 8.4.2014, pričom v školskom roku 2012/20123 (od mája 2013) do 8.4.2014 školského roku 2013/2014 mala maloletá A. A. 301 neospravedlnených vyučovacích hodín a v školskom roku 2013/2014 (od decembra 2013 do konca júna 2014) mal maloletý G. A. 195 neospravedlnených vyučovacích hodín,
teda
vydali, čo aj z nedbanlivosti, osoby mladšie ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnili viesť záhaľčivý život a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchali
pokračovací prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák. a
odsudzujú sa za to:
podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák každý na úhrnný trest 18 (slovom: osemnásť) mesiacov odňatia slobody.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa im výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa im určuje skúšobná doba na 3 (slovom: tri) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaných obžalobu pre pokračovací prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaných.
Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaných prijal, tento ich vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaných, resp. ich vyhlásením. Po právnej stránke potom súd ich konanie kvalifikoval ako pokračovací prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák., teda že vydali, čo aj z nedbanlivosti, osoby mladšie ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnili viesť záhaľčivý život a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Svojím konaním tak naplnili všetky znaky uvedeného prečinu.
Obžalovaná A. je nezamestnaná, neevidovaná na úrade práce, v miestne bydliska je hodnotená ako občianka s priemernou povesťou. Priestupkovo bola riešená jedenkrát, súdne trestaná bola doposiaľ dvakrát, naposledy v roku 2012, keď súd u nej upustil od uloženia súhrnného trestu.
Obžalovaný A. je nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce, v miestne bydliska je hodnotený ako občan s priemernou povesťou. Nebol priestupkovo riešený, súdne trestaný bol doposiaľ dvakrát, naposledy v roku 2012, keď súd u neho upustil od uloženia súhrnného trestu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Keďže súd odsudzoval obžalovaných za dva trestné činy, ukladal im trest úhrnný podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností s prihliadnutím na doterajší život páchateľov a závažnosť ich trestnej činnosti dospel k záveru, že na ich nápravu a ochranu spoločnosti bude postačujúce uložené podmienečného trestu odňatia slobody, ktorým trestom sa zároveň zabezpečí zákonom sledovaný účel trestu. O obžalovaných súd zistil dve poľahčujúce a jednu priťažujúcu okolnosť.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).