Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1255-2011.pdf
PDF · 75.04 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/1255/2011
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného : Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ul. 1. mája č. 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému : W.. U.. P., X.. H.. E.., X. X. Q. Č.. XX, G.: XX XXX XXX v konaní o vymoženie 518,90 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, so sídlom exekútorského úradu v Humennom, Kukorelliho č. 1505/50, pod č. Ex 4018/2011 zastavuje.
II. Súd priznáva poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, so sídlom exekútorského úradu v Humennom, Kukorelliho č. 1505/50, náhradu trov exekúcie (Ex 4018/2011) vo výške 52,91 eur a zaväzuje oprávneného zaplatiť tomuto exekútorovi priznanú náhradu trov exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa X. XX. XXXX na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu: rozhodnutie oprávneného číslo: XXX-XXXXXXXXXX-L. N. T. X. X. XXXX, rozhodnutie oprávneného číslo: XXX-XXXXXXXXXX-L. N. T. X. X. XXXX, rozhodnutie oprávneného číslo XXX-XXXXXXXXXX-L. N. T. X. X. XXXX a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 8. 12. 2011 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
T. XX. XX. XXXX doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie (nejde o návrh, pretože exekútor nie je účastníkom konania, iba pokiaľ ide o časť, kde sa jedná o jeho trovy exekúcie) v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vo vyššie uvedenom podnete súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinný nemá žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného.
Oprávnený vo vyjadrení k podnetu súdneho exekútora uviedol, že ponecháva na zváženie súdu či zastaví exekučné konanie.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
Súd zo spisového materiálu zistil, že proti povinnému vzhľadom na jeho nemajetnosť nie je možné žiadnym zákonom ustanoveným spôsobom vykonať exekúciu a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP v spojení s § 58 ods. 1 EP aj bez návrhu (na základe podnetu povereného exekútora) rozhodol o zastavení tejto exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, 1. vety trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
V zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
V zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 64,91 eur. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") takto:
Odmena podľa § 16 ods. 2, § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 vyhlášky: Vymožená pohľadávka 141,- eur
Z toho odmena (podľa § 5 ods. 1 vyhlášky) 33,19 eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné - spolu vo výške 10,90 eur, a suma za náklady administratívy - spolu vo výške 10,- eur. Súd nepriznal náklady administratívy, nakoľko súdny exekútor nepreukázal vynaloženie týchto nákladov. Ostatné uvedené hotové výdavky povereného exekútora považuje súd za primerané rozsahu a povahe vykonávanej exekúcie a za preukázané obsahom spisového materiálu a preto ich v požadovanej výške exekútorovi priznal. Suma súdom priznanej náhrady hotových výdavkov exekútora je teda 10,90 eur.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad určených podľa tohto zákona nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 8,82 eur (0,20 x 44,09 eur.)
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 52,91 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.