Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-58-2009.pdf
PDF · 107.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/58/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov v 1. I. N., bytom B. č. XXX, XXX XX a 2. C. N., bytom B. č. XXX, XXX XX proti žalovanému Peter K., trvale bytom Ul. Y. XXX/X, XXX XX N. občan SR, o zaplatenie 3 000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovia nemajú právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 11.03.2009 domáhali proti žalovanému zaplatenia sumy 3 000 eura.
Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 01.01.2006 prenajali Zlatici Hlibokej časť nehnuteľnosti zapísanej v LV č. 211 pre k. ú. Kuková a to časť rodinného domu so súpisným číslom 21 - spálňa, kuchyňa, obývačka, chodba a špajza. V súlade s čl. II. sa zmluva uzatvorila na dobu určitú do 01.01.2011. V súlade s čl. III. nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený užívať dom spolu s jeho zariadením spôsobom primeraným povahe a určeniu domu ako aj zariadeniu. Nájomca sa zaväzuje, že predmetný rodinný dom nemožno prenechať do nájmu inému nájomcovi, resp. prenechať do nájmu inému nájomcovi iba s písomným súhlasom prenajímateľov. Žalobcovia dňa 25.02.2007 predložili Zlatici Hlibovej výpoveď z nájmu z dôvodu porušenia ust. Čl. III. nájomnej zmluvy a predmet nájmu užívala spolu s odporcom a zároveň spolu poškodzovali spoločné priestory nehnuteľnosti a príslušenstvá k nehnuteľnosti. Nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou z nájmu k 31.05.2007. Žalovaný a Zlatica Hliboká užívali predmet nájmu neoprávnene a dopúšťali sa poškodzovania cudzej veci. Na základe žiadosti žalobcov zo dňa 26.05.2007 bol predmetný rodinný dom v obci Kuková odpojený od odberu elektrickej energie, ktorej dodávateľom bola Východoslovenská energetika, a.s. dňa 8.6.2007. Dňa 24.07.2007 bolo odberné miesto odpojené od siete a meradlo bolo demontované dňa 25.07.2007. V rodinnom dome v k. ú. Kuková so súpisným číslom 21, sa nachádza značné množstvo skladového materiáli - kože a textílie- pravdepodobne odpadový materiál z výroby, areál dvora a okolie nie je udržiavaný a nachádza sa na ňom množstvo odpadu (rozbité autosklo, podrážky topánok, náhradné súčiastky do motorových vozidiel, olej, ohnisko a pod.), takýto materiál bol nasťahovaný aj do letnej kuchyne, ktorá je taktiež vo vlastníctve žalobcov, ktorá je toho času vyprataná. Zlatica Hliboká umožnila svojmu priateľovi - žalovanému v presne nezistenom čase odcudziť z predmetného rodinného domu staršiu použitú krytinu - z garáže 600 ks škridiel, a 30 ks žlabov na škridly a sporák na tuhé palivo bielej farby a zo zadnej časti rodinného domu - 700 ks škridiel, zároveň mu umožnila v predne nezistenom čase odcudziť z pozemku patriacemu k rodinnému domu oplotenie okolo pozemku a to bránu, bráničku a železné oplotenie v počte 9 ks v celkovej dĺžke 20,6 m, ďalej šijací stroj zn. MINERVA a z povaly rodinného domu rozobratý drevený voz. Ďalšia škoda vznikla žalobcom neodborným zásahom odporcu na rozvod elektrickej energie a
manipuláciou spojenou s neoprávneným odberom elektrickej energie a to škoda nemalého rozsahu spojená so znovu zapojením a vykonaním novej elektroinštalácie domu. Žalobcovia ďalej uviedli, že Zlatica Hliboká im nevrátila kľúče od rodinného domu, ktorý bol predmetom nájmu. Kľúče odovzdala žalovanému aj s dokladmi. Dňa 19.01.2009 bol dom za prítomnosti Krajskej Inšpekcie ŠEI Prešov, starostu obce Kuková a žalobkyne v 2. rade otvorený dom, kde KI ŠEI Prešov prekontrolovali elektromer. Podaním zo dňa 10.02.2009 žalobcovia vyzvali žalovaného na náhradu spôsobenej škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/58/2009-145 zo dňa 11.10.2012 súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovia nemali právo na ich náhradu. Ďalej dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11.10.2012 súd uložil žalobkyni nahradiť trovy štátu vo výške 169,79 eura.
Na základe odvolania žalobcov rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Co/191/2013-179 zo dňa 29.10.2013 tak, že zrušil rozsudok a dopĺňací rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V zmysle usmernenia odvolacieho súdu, prvostupňový súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, teda či na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu užívaním nehnuteľností vlastnícky patriacich žalobcom.
Za uvedeným účelom súd vyzval žalobcov, aby špecifikovali priestory užívané žalovaným a špecifikovali výšku nárokov.
Žalobcovia listom zo dňa 15.1.2014 špecifikovali priestory, ktoré užíval žalovaný nasledovne: priestory, ktoré boli predmetom nájmu so Zlaticou Hlibokou, obýval ich s menovanou a disponoval kľúčmi až do 31.5.2009, kedy bola nehnuteľnosť na základe súdneho príkazu vyprataná. Išlo o priestory rodinného domu so súpisným číslom 21 - spálňa, kuchyňa, obývačka, chodba a špajza. Tieto priestory žalovaný protiprávne obýval so Zlaticou Hlibokou, čo sama vo výpovedi potvrdila. Priestory , ktoré neboli predmetom nájmu so Zlaticou Hlibokou a využíval ich žalovaný. Išlo o priestory - letná kuchyňa, hospodárske priestory ( kunica ) a dvor, ktoré využíval na podnikateľské účely, kde skladoval odpad z kože, gumy a rôzne súčasti áut.
Žalovaný využíval tieto všetky vyššie uvedené priestory bezprávne a obmedzoval ich v ich vlastníckych právach. Po celý čas disponoval kľúčmi od nehnuteľnosti až do vypratania nehnuteľnosti a spôsobil im ušlý zisk z nájmu v čase od 1.1.2006 do 31.5.2009, t. j. až do vypratania nehnuteľností, a to vo výške 3 000,- eur. Stanovená výška bezdôvodného obohatenia v dôsledku neoprávneného využívania priestorov na osobné a podnikateľské účely bola stanovená na základe cenových relácii, v čase užívania nehnuteľností, potvrdených realitnými kanceláriami Esporia a Real Prosperity.
Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2015 žalobkyňa v 2. rade zotrvala na podanej žalobe a všetkom čo uviedla a požadovala zaplatenie uvedenej sumy za časové obdobie od 1.1.2006, odkedy tam začal žiť so svojou spoločníčkou až do 31.5.2009, kedy po vyprataní im vrátil kľúče na základe rozhodnutia súdu o vyprataní. V predmetnom rodinnom dome užíval kuchyňu, spálňu, obývačku, chodbu a špajzu spolu s nájomníčkou. Užíval letnú kuchyňu, dvor a kunicu. Podľa tvrdenia žalobkyne, žalovaný mal užívať nehnuteľností aj v roku 2008.
Predmetom konania bol nárok žalobcov voči žalovanému na zaplatenie sumy 3 000,- eur.
Súd teda v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi a to: rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2T/44/2008-238 zo dňa 8.10.2008, oznámenie zo dňa 7.1.2009, zápisnica zo dňa 19.1.2009, žiadosť - odpoveď zo dňa 26.7.2007, zápisnica Obecného úradu Kuková zo dňa 7.10.2007, výzva na náhradu spôsobenej škody zo dňa 10.2.2009, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 7.5.2009, výpoveď plnej moci zo dňa 25.6.2009, uznesenie OS Svidník o prerušení konania sp. zn. 7C/58/2009-58 zo dňa 27.7.2009, zmluva o nájme zo dňa 1.1.2006, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 3C/51/2008-135 zo dňa 16.4.2009, výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 25.2.2007, úprava návrhu zo dňa 10.6.2011, fotodokumentácia, rozsudok OS Svidník sp.zn. 2T 44/2008 zo dňa 28.5.2010, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Svidník zo dňa
26.9.2007, potvrdenie ESPORIA, potvrdenie o cene nájmu zo dňa 1.12.2011, výpis z LV č. 211, č.422, kat.úz. Kuková, odvolanie žalobcov zo dňa 10.12.2012, rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/191/2013-170 zo dňa 29.10.2013, podanie žalobcov zo dňa 15.1.2014, spis Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/58/2009 a zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o nájme zo dňa: 1.1.2006 prenajali žalobcovia Zlatici Hlibokej nehnuteľnosti zapísané na LV č. 211 kat. ú.z. Kuková a to rodinný dom sup. číslo 21 na parcele č. 145/1, parcelu č. 144 a parcelu č. 145/1 na dobu určitú od 1.1.2006 do 1.1.2011. Nájomné medzi účastníkmi zmluvy v peňažnej sume dohodnuté nebolo. Zlatica Hliboká ako nájomca sa zaviazala uskutočniť v prenajatom dome na vlastné náklady úpravy interiéru. Ďalej sa zaviazala riadne a včas hradiť za prenajímateľa všetky náklady spojené s užívaním podľa potvrdenia SIPO.
Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 25.2.2007 na čl.87 spisu súd zistil, že žalobcovia vypovedali Zlatici Hlibokej nájom predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu poškodzovania spoločných priestorov. Výpovedná lehota 3 mesiace skončila 31.5.2007.
Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. z. 3C/51/2008 zo dňa 16.4.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2009 bola Zlatici Hlibokej nar. 13.3.1987 bytom Nemcovce č. 17 uložená povinnosť vypratať rodinný dom súpisné číslo 21 kat. úz. Kuková zapísaný na LV č. 211 v lehote do 31.5.2009. V prevyšujúcej časti, to je v časti, že žalovaná je povinná odovzdať uvedenú nehnuteľnosť v stave a akom ju prevzala do nájmu, súd nárok žalobcov zamietol.
Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 2T/44/2008 zo dňa 28.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2011, súd zistil, že obžalovaný Peter Drab bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období jarných mesiacoch roku 2006 pri rodinnom dome č. 21 v obci Kuková bez vedomia a súhlasu majiteľov rodinného domu manželov Jána Gajdoša a Magdalény Gajdošovej, nezisteným spôsobom odstránil veľkú okrídlenú bránu, malú železnú bránku a železné oplotenie v dĺžke 20,6 m, ktoré odpredal bližšie nezisteným osobám, čím majiteľom domu spôsobil škodu v celkovej sume 950,79 eur. Žalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov. Ďalej mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej Magdaléne Gajdošovej škodu v sume 950,79 eur. Žalovaný bol oslobodený spod obžaloby v skutkoch obžaloby, ktorá mu kládla za vinu, že bližšie nezisteného dňa v mesiacoch jún až júl 2007 z neuzamknutej garáže rodinného domu č. 21 v obci Kuková odcudzil staršiu použitú strešnú krytinu 600 ks škridle a 30 ks žľabov a zo zadnej časti domu 700 ks škridle, čím majiteľovi domu Jánovi Gajdošovi a Magdaléne Gajdošovej mal spôsobiť škodu v sume 144,72 eur, že presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2007 z neuzamknutej garáže pri rodinnom dome č.21 v obci Kuková odcudzil sporák na tuhé palivo bielej farby nezistenej značky a výrobného čísla čím majiteľovi Jánovi Gajdošovi a Magdaléne Gajdošovej mal spôsobiť škodu v sume 165,97 eur, že v bližšie nezistenom čase v mesiacoch júl až október 2007 z povaly rodinného domu č.21 v obci Kuková odcudzil rozobratý drevený voz (rebrinák) o dĺžke 4 m, čím majiteľom Jánovi Gajdošovi a Magdaléne Gajdošovej mal spôsobiť škodu v sume 199,16 eur, čím mal spáchať prečin krádeže podľa § 212 ods.1 Trestného zákona, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. V uvedenej trestnej veci súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov. V tomto konaní poškodená Magdaléna Gajdošová uviedla, že na žiadosť obžalovaného pristúpili spolu s manželom k tomu, že Zlatici Hlibokej umožnili užívať ich nehnuteľnosti pretože ju rodičia vyhodili z domu a bola tehotná. Nájomné dohodnuté nebolo a dohodli sa len na tom, že táto bude uhrádzať platby za energie a na vlastné náklady si upraví interiér domu tak, aby v ňom mohla bývať. Zlatica Hliboká uviedla, že obžalovaný ju často navštevoval, niekedy každé dva dni, inokedy neprišiel celý týždeň, ale len pracovne, keďže ona pracovala pre neho na dohodu a preberala mu kože. Problém nastal až vtedy, keď si Zlatica Hliboká začala pýtať peniaze za to, že zaplatila elektrinu za obdobie od 6.4.2005 do 8.4.2006, čo bolo 11 583 Sk, pričom v roku 2005 tam bývala iba 5 dní, taktiež si pýtala aj preplatok elektriny za obdobie od 9.4.2006 do roku 2007 čo predstavoval cca 7 000 Sk. K strate dôvery medzi účastníkmi zmluvy došlo aj z dôvodu, že Zlatica Hliboká umožnila v rámci podnikateľských aktivít obžalovaného, v prenajatých priestoroch domu, priľahlého dvora, dvora, či letnej kuchyne skladovať pracovný materiál
- kože, podošvy na topánky a pod. a ďalej, že mu umožnila vykonať rozsiahlu rekonštrukciu interiéru domu.
Zo zápisnice na čl. 15 súdneho spisu. súd zistil, že dňa 24.6.2007 bola vykonaná obhliadka domu č. 21 za prítomnosti starostu obce Ing. Štefana Kožleja a jeho zástupcu Ing. Jozefa Čorgu , kde bolo zistené, že rodinný dom mal v prenájme od 1.1.2006 Zlatica Hliboká, na rodinnom dome boli urobené stavebné úpravy, ktoré ešte nie sú dokončené, v rodinnom dome sa nachádzalo značne množstvo skladového materiálu ako aj v letnej kuchyni a areál dvora nie je udržiavaný a nachádza sa na ňom množstvo odpadu, v zápisnici je ďalej konštatované, že nájomníčka spolu so svojou návštevou Petrom Drábom použila pri kontrole na spoluvlastníčku krivé obvinenia a následne boli privolaný policajti.
Z výpovede žalovaného súd zistil, že tento popiera užívanie nehnuteľností patriacich žalobcom. Poukázal na tú skutočnosť, že on mal dohodu so Zlaticou Hlibokou, ktorá mu triedila odpad, podošvy, farbila montérky a ďalšie, niekedy tam prenocoval, niekedy tam strážil dieťa. Problém so žalobcami mal na prelome rokov 2006/2007 a posledný krát tam doviezol materiál v roku 2006. Zlatica Hliboká bývala v predmetnom dome asi do 8. mesiaca 2007. Žalovaný má trvalý pobyt na adrese Hviezdoslava 446/2, Giraltovce od roku 1985. Koncom roku 2007 odišiel pracovať do Českej republiky, kde pracoval a žil až do marca 2009. V dome bol už iba pri jeho vyprataní niekedy v mesiaci máj 2009. Zlatici Hlibokej pomáhal s rekonštrukciou domu, pretože nájom bol dohodnutý až do roku 2011. Žalobkyňa však neumožnila Zlatici Hlibokej užívať túto nehnuteľnosť už v roku 2007.
Z výpovede svedkyne Henriety Savinovej, dcéry žalobcov zistil, že táto potvrdila, že na predmetný dom bola uzavretá zmluva so Zlaticou Hlibokou, žalovaný sa tam zdržiaval, rozkrádal majetok a devastoval majetok. Svedkyňa s určitosťou nepotvrdila, že žalovaný tam býval, ale niekoľkokrát ho tam videla a jedenkrát sa spolu rozprávali.
Z výpovede svedka Martina Gajdoša, syna žalobcov súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti jeho rodičia prenajali Zlatici Hlibokej, avšak nehnuteľnosti užíval aj žalovaný, pričom svedok tam často chodil aj s rodičmi a žalovaného tam zakaždým videl. Od Zlatice Hlibokej sa svedok dozvedel, že pre ňho triedila rôzny odpad.
Z výpovede svedkyne Zlatice Hlibokej súd zistil, že táto uzatvárala nájomnú zmluvu so žalobcami. V predmetnom rodinnom dome bývala v rokoch 2005-2006, presne sa vyjadriť nevedela. S odporcom má dieťa a tento tam prebýval, pričom nevedela uviesť ako často tam prebýval. Ďalej však uviedla, že s odporcom žila v predmetnom rodinnom dome asi dva roky a asi v mesiaci júl alebo august 2007 z rodinného domu odišla. Ako často bol žalovaný v rodinnom dome v priebehu rokov 2006-2007 svedkyňa uviesť nevedela. Svedkyňa uviedla, že žalovaný mal v rodinnom dome osobné veci a mal aj kľúče. Pokiaľ ide o okolnosti uzatvárania zmluvy , v tom čase už bola tehotná, mala pomer so žalovaným a vedelo sa, že sa narodí dieťa. Svedkyňa potvrdila, že začiatkom roka 2008 žalovaný pracoval v Českej republike a trvalý pobyt mal v Giraltovciach.
Vo svojej výpovedi dňa 11.10.2012 žalovaný uviedol, že svedkyňu Zlaticu Hlibokú pozná od júna 2005. Bol pri tom, ako sa dojednávala nájomná zmluva. Od 24.12.2005 fyzicky v dome bývala Zlatica Hliboká, v mesiaci apríl 2006 sa narodilo dieťa, v dome sa robili krstiny, na ktorých sa zúčastnili aj žalobcovia a ich syn. V tom čase upravoval dom a vzťahy so žalobcami boli dobré. Žalobcovia ho rešpektovali ako kamaráta menovanej, ktorej pomáhal. Až neskôr sa vzťahy zhoršili a žalobcovia dali odpojiť elektrinu. Žalobcami nikdy nebol vyzývaný na platenie nájomného a od mesiaca júl alebo august 2007 tam už nebývala ani Zlatica Hliboká. Od augusta 2007 bol zamedzený prístup k domu, pretože tam žalobcovia umiestnili petlicu.
Žalobcovia zotrvali na svojich tvrdeniach, žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.10.2012 zopakovala, že žalovaný užíval dom a so žalovaným nemala žiadnu zmluvu, pričom presne nevedela uviesť koľko tam bol, ale mal tam materiál, ktorý sa vypratával až v máji 2009.
Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 101 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Žalobcovia v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti/ povinnosť tvrdenia/, opísali v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považovali ( § 79 ods.1 , § 101 ods.1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom ( § 120 ods. 1 O.s.p. ) sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V predmetnom konaní bola na žalobcoch povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne tvrdených skutočností. Žalobcovia hmotnoprávne opierali uplatnený nárok o protiprávne / bezdôvodne užívanie nehnuteľností žalovaným. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia ).Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých ( zákonných ) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby ( obohateného ), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu ( postihnutého ) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010).
Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 3000,- eur bolo na žalobcoch bremeno tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť vo vzťahu k všetkým skutočnostiam potrebným na preukázanie, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil a v akom rozsahu / v akej konkrétnej výške /.
V tomto smere / povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť/ nemôže súd v sporovom konaní suplovať povinnosti žalobcov.
Ani po doplnení dokazovania a opätovnom právnom posúdení predmetného sporu v zmysle pokynov odvolacieho súdu, prvostupňový súd z vykonaných dôkazov nedospel k právnemu ustáleniu zodpovednosti žalovaného za bezdôvodné obohatenie a jeho kvantifikácii.
Súd bol viazaný predmetom konania, ktorý žalobcovia vymedzili tak, že žalovaný mal protiprávne užívať.... priestory, ktoré boli predmetom nájmu so Zlaticou Hlibokou, obýval ich s menovanou a disponoval kľúčmi až do 31.5.2009, kedy bola nehnuteľnosť na základe súdneho príkazu vyprataná. Išlo o priestory rodinného domu so súpisným číslom 21 - spálňa, kuchyňa, obývačka, chodba a špajza. Priestory , ktoré neboli predmetom nájmu so Zlaticou Hlibokou a využíval ich žalovaný. Išlo o priestory
- letná kuchyňa, hospodárske priestory ( kunica ) a dvor, ktoré využíval na podnikateľské účely, kde skladoval odpad z kože, gumy a rôzne súčasti áut. Žalovaný využíval tieto všetky vyššie uvedené priestory bezprávne a obmedzoval ich v ich vlastníckych právach..... a spôsobil im ušlý zisk z nájmu v čase od 1.1.2006 do 31.5.2009, t. j. až do vypratania nehnuteľností, a to vo výške 3 000,- eur. Stanovená výška bezdôvodného obohatenia.... bola stanovená na základe cenových relácii, v čase užívania nehnuteľností, potvrdených realitnými kanceláriami Esporia a Real Prosperity.
Žalobcovia teda špecifikovali ako predmet konania priestory, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy a súčasne aj priestory, ktoré neboli predmetom nájomnej zmluvy.
Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo právne významné v konaní preukázať celý rád konkrétnych skutočností, predovšetkým v akom presnom časovom období žalovaný bez súhlasu žalobcov skutočne, kvalifikovane užíval nehnuteľnosti / nielen ako návšteva /, ďalej v akom období a ktoré konkrétne nehnuteľnosti žalovaný užíval a akom období ich užíval súčasne so svedkyňou Zlaticou Hlibokou. Z časového hľadiska, minimálne v časovom období roka 2006 žalobcovia rešpektovali žalovaného ako priateľa svedkyne Hlibokej a otca jej dieťaťa, teda člena jej domácnosti a so žalovaným neboli v spore. Z vykonaných dôkazov, predovšetkým svedeckým výpovedí nie je možné nepochybne zistiť, či v období ďalších rokov 2007,2008,2009 žalovaný nehnuteľnosti skutočne užíval, pričom on túto skutočnosť poprel a z jeho výpovede, ako aj výpovede svedkyne Hlibokej súd zistil, že nehnuteľnosti prestala užívať najneskôr od augusta 2007. Navyše žalobcovia viedli v rokoch 2008 a 2009 konanie o vypratanie nehnuteľnosti na Okresnom súde vo Svidníku pod sp.zn. 3C 51/2008 proti svedkyni Hlibokej, pričom v rámci skutkových tvrdení uvádzali, že nehnuteľnosti užíva menovaná, ktorá mala sľúbiť ich vypratanie do 31.5.2009. Pokiaľ ide o ďalšie svedecké výpovede rodinných príslušníkov žalobcov, vzhľadom na ich všeobecnosť nebolo možné ustáliť časové obdobie a rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným.
V nadväznosti na špecifikáciu nehnuteľností a časový aspekt užívania bolo ďalej potrebné kvantifikovať výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia nešpecifikovali, ako dospeli k uplatnenej sume 3 000,- eur a vo vzťahu ku ktorým nehnuteľnostiam, tak aby súd mohol právne uzavrieť výšku bezdôvodného obohatenia. Z potvrdenia realitnej agentúry ESPORIA Prešov vyplýva cena nájmu za pozemok a dom podľa LV č.211 v rozsahu 250,- až 300,- eur mesačne a podľa potvrdenia spoločnosti REAL PROSPERITY s.r.o. Prešov, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 211 kat. úz. Kuková by v prípade nejakých záujemcov sa dala prenajímať za cenu od 250,- do 400,- eur. Z LV č. 211, kat.úz. Kuková súd zistil, že na tomto liste vlastníctva je zapísaný rodinný dom, záhrada vo výmere 1296 m2 a zastavané plochy a nádvoria vo výmere 431 m2. Na druhej strane žalobcovia pri špecifikáciii užívaných nehnuteľností v podaní zo dňa 15.1.2014 uviedli, že žalovaný užíval priestory, ktoré boli predmetom nájmu - dom a priestory, ktoré neboli predmetom nájmu - letnú kuchyňu, hospodárske priestory ( kunica ) a dvor. Z nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2006 však vyplýva, že žalobcovia prenajali Zlatici Hlibokej nehnuteľnosti zapísané na LV č. 211 kat. ú.z. Kuková a to rodinný dom sup. číslo 21 na parcele č. 145/1, parcelu č. 144 a parcelu č. 145/1. Už len s poukazom na tieto rozporné skutočnosti, čo sa týka špecifikácie nehnuteľností nebolo možné žalobe vyhovieť.
Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcami sú rozhodol tak, že žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a žalobcovia ako neúspešní účastníci nemajú právo na ich náhradu.