Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/155/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpeného : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcom : v 1/ rade - W. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. B. XXX, XXX XX B. a v 2/ rade - C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX X. T. - O., o zaplatenie 6.877 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. -111 zo dňa 25. septembra 2014 v časti zamietnutia, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e v napadnutej časti.

Odporcom s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd rozhodol, že odporca v 1/ rade a odporkyňa v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 5.980 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 7.8.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania 82,11 eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Predmetom zmluvného vzťahu malo byť poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úverov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo ide o spotrebiteľský úver podľa zák. ust. a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. To, že ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa zák. ust. / v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je dané tým, že v osobe právneho predchodcu navrhovateľa ide o dodávateľa, v osobe odporcu o spotrebiteľa, pričom je zrejmé z obsahu zmluvy, ktorá sa uzatvára na vopred pripravenom, predtlačenom formulári, ktorý vrátane všeobecných obchodných podmienok aj sadzobníka vopred pripravil právny predchodca navrhovateľa, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje ( uvedené je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti ). Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, i keď podľa zák. o ochrane spotrebiteľa, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu aj podľa zák. ust. / Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere nie je definovaná v tomto zákonnom ustanovení ako zmluva spotrebiteľská, ale takto je definovaná podľa zák. o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa na ňu musia vzťahovať zákonné ustanovenia Obč. zák. vrátane zákonnej úpravy o premlčaní. Bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Úver čerpali. Nedodržiavali zmluvnú povinnosť platiť dohodnuté úverové splátky. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný, ale len čiastočne. Je dôvodná v sume 5.980,00 eur, čo predstavuje neuhradené a dlžné splátky v počte 80 splátok po 74,75 eur. Ide o nepremlčané splátky počnúc splátkou splatnou do 10.3.2011 vrátane splátok splatných po

tomto termíne aj tých zosplatnených. Zmluva totiž obsahuje všetky náležitosti a preto má navrhovateľ právo ak na úroky z úveru. S plnením tejto sumy sú odporcovia v omeškaní a preto sú dôvodné aj úroky z omeškania z tejto sumy v percentuálnom vyjadrení a tiež vo finančnom vyjadrení v sume 82,11 eur. V tomto rozsahu tak bolo návrhu navrhovateľa vyhovené. Čo do zvyšku bol jeho návrh ako nedôvodný zamietnutý. Ide o súčet 12 splátok po 74,75 eur ( splatných od 10.3.2010 do 10.2.2010 ), čo je suma 897,00 eur ( žiadaných 6.877,00 eur - priznaných 5.980,00 eur ) a potom je to suma vyčíslených úrokov z omeškania 152,82 eur ( žiadané úroky z omeškania 234,93 eur - priznaných 82,11 eur ) a potom sú to úroky z omeškania v percentuálnom vyjadrení 8,75 % ročne zo sumy 897,00 eur od 7.8.2012 do zaplatenia ). Navrhovateľ tvrdí, že platí 4 ročná lehota na premlčanie v zmysle zákonných ustanovení Obchod. zák. odvolávajúc sa aj na uznesenie, ktoré v návrhu uviedol. V tomto smere nie je možné s jeho názorom sa stotožniť. To, že platí právna úprava Obč. zák. vyplýva aj z rozhodnutia ÚS SR č.k. - 10 zo dňa 19.06.2013, ktoré vychádza z toho, že sa má aplikovať zákonná úprava premlčania podľa zákonných ust. Obč. zák. Okrem toho už vyššie bolo uvedené, že na daný vzťah sa majú použiť zákonné ustanovenia Obč. zák., lebo ide o vzťah spotrebiteľský z dôvodov vyššie uvedených, podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných ustanovení Obč. zák. a to aj z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia, pretože lehota na premlčanie je kratšia ako podľa zákonnej úpravy Obchod. zák. Platí preto premlčacia lehota trojročná. Táto začala plynúť osobitne pri každej neuhradenej splatnej splátke v období od 10.3.2010 do 10.2.2011. Takto uplynula postupne do 10.2.2014. Navrhovateľ podal návrh dňa 19.2.2014. Uplynula teda skôr ako navrhovateľ podal návrh v tejto veci. Na premlčanie musí podľa zák. ust. / v znení účinnom od 1.5.2014 súd prihliadnuť z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či niekto vznesie námietku premlčania alebo nie. v znení účinnom od 1.5.2014 neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, z ktorých by vyplývalo, že táto právna úprava () v znení od 1.5.2014 sa vzťahuje len na právne vzťahy a nároky po dátume 1.5.2014 a ani to, že na právne vzťahy vzniknuté a nároky z nich vyplývajúce by sa mala vzťahovať právna úprava zák. o ochrane spotrebiteľa podľa právneho vzťahu v znení účinnom do 30.4.2014. Preto bolo nutné aplikovať vyššie uvedené zákonné ustanovenie aj na danú vec bez ohľadu, že právny vzťah vznikol pred jej účinnosťou a bez ohľadu, že bol nárok z neho uplatnený taktiež pred jeho účinnosťou. Keďže nárok navrhovateľa vo zvyšku je premlčaný, nemá právo navrhovateľ na úhradu zvyšnej žalovanej sumy. Nemá právo ani na úroky z omeškania z nej, pretože odporcovia s plnením zvyšnej žalovanej sumy nie sú v omeškaní. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie sumy 6.877,00 eur a vyčíslených úrokov z omeškania 234,93 eur, teda sumy spolu 7.111,93 eur. Uvedené predstavuje 100,00 %. Navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 5.980,00 Eur a vyčíslených úrokov z omeškania 82,11 eur, čo je suma 6.062,11 eur. To predstavuje 85,24 %. Neúspešný bol čo do zaplatenia 897,00 eur a vyčíslených úrokov z omeškania 152,82 eur, teda sumy spolu 1.049,82 eur. Uvedená suma predstavuje 14,76 %. Pomer úspechu a neúspechu v prospech navrhovateľa tak predstavuje podiel 70,48 % ( 85,24 % - 14,76 % ). V tomto rozsahu tak bola navrhovateľovi ako čiastočne úspešnému účastníkovi priznaná náhrada trov konania účelne vynaložených. Zo zaplateného súdneho poplatku ( 412,50 eur ) to predstavuje sumu 290,73 eur. Z trov právneho zastúpenia bola navrhovateľovi priznaná suma 818,02 eur, čo zodpovedá miere úspechu navrhovateľa vo výške 70,48 % z účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Ide o odmenu pomernú časť za 4 úkony právnych služieb po 237,34 eur a 4 x režijný paušál 8,04 eur. Potom je to pomerná časť za výdavky paušálne a hotové za cestovné a stratu času a DPH k tomu. Nebola mu priznaná náhrada za pokus o zmier, lebo nejde o účelne vynaložené a dôvodné trovy.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, čo odôvodnil s poukazom na ustanovenie §, ods. 2 a , pretože zastáva názor, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia , keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodnoprávny vzťah. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 4. 2011 a zo dňa 27.3.2013, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 pod spisovou značkou ako aj zo dňa 30.10.2013 pod spisovou značkou , Krajského súdu v Trnave k 20.2.2014 pod spisovou značkou , . S poukazom na tieto rozhodnutia je potrebné aplikovať ustanovenia , keď aj podľa komentára k v občianskom zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od profesora JUDr. Petra Vojčíka je dôležité posúdiť akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho charakteru, čo má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Pokiaľ súd na daný prípad aplikoval

ustanovenie zákona číslo 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, tak navrhovateľ udáva, že nesúhlasí s tým, aby v danom prípade súd postupoval podľa tohto ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014. Poukázal na , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.5.1995, ako aj zo dňa 3.3.1996, P L. ÚS36/95, ako aj a . Aplikáciou ustanovenia citovaného zákona v dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa článku 11 ods. 1 a článku 1 ods. 2 , k porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1 a 2 a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 , článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v článku 1 dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa článku 46 , článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej v článku 47 ods. 3 a článku 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účel zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada v citovaného zákona v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou ust. citovaného zákona na prebiehajúce súdne konaniu bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zovretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním súd porušil zásadu stanovenú v článku 152 ods. 4 , podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných princípov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s . Navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom 9.4.2014, pričom predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014 a navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdeným veci. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie návrhu, respektíve v zmysle ustanovenia a ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňoval voči odporkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní pričom trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného právneho úkonu právnej služby vo výške 61,74 eur s DPH a režijného paušálu právnej služba vo výške 9,65 eur s DPH spolu 71,39 eur s DPH a to úkonu podanie odvolania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle . Odvolací súd rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi.

Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou , je možné podľa navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

V zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Preto sa súd I. stupňa správne vyporiadal s otázkou premlčania časti uplatneného nároku. Platí preto premlčacia lehota trojročná. Táto začala plynúť osobitne pri každej neuhradenej splatnej splátke v období od 10.3.2010 do 10.2.2011. Takto uplynula postupne do 10.2.2014. Navrhovateľ podal návrh dňa 19.2.2014. Uplynula teda skôr ako navrhovateľ podal návrh v tejto veci. Na premlčanie musí podľa zák. ust. / v znení účinnom od 1.5.2014 súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. za použitia ust. , pretože úspešní odporcovia mali právo na náhradu trov konanie, no nežiadali si ju a žiadne im nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.