Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/69/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35 914 939, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.686,40 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 08.08.2022 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.686,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.686,40 eura od 06.03.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že 25.06.2020 došlo medzi nesamostatnou železničnou stanicou Ivanka pri Nitre a železničnou stanicou Nitra na aktívnom železničnom priecestí v km 31.759 k vzniku menšej nehody kategórie B3 - nehoda na priecestí, pri ktorej došlo k zrážke vlaku OS 5006 ZSSK s motorovým vozidlom S. G.R.: L Pri nehode bolo poškodené železničné koľajové vozidlo č. 92 56 1 750 183 - 6 (ďalej aj „ŽKV“) vo vlastníctve žalobkyne. Poškodenie ŽKV zároveň spôsobilo prerušenie železničnej dopravy medzi ŽST Nitra - NŽST Ivanka pri Nitre od 06:35 do 10:15, došlo k meškaniu vlakov žalobkyne celkom o 495 minút a bola nasadená náhradná autobusová doprava. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom. Podľa tejto správy príčinou vzniku nehody bolo vojdenie motorového vozidla S.G. R.: L na železničné priecestie v čase, keď po koľaji išiel vlak a bola dávaná výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svietiacimi svetlami a zvuková výstraha. Nehoda bola zavinená XX.XX.XXXX. K. - vodičom motorového vozidla S. A8 R.: L pričom spomenuté motorové vozidlo bolo v tom čase povinne zmluvne poistené u žalovanej. Poistná udalosť bola žalovanej nahlásená 05.08.2020. Predbežná škoda bola vyčíslená na základe vykonanej komisionálnej prehliadky konanej 10.07.2020 na sumu 11.374 eur. Poškodené železničné koľajové vozidlo bolo opravené žalobkyňou. Po oprave železničného koľajového vozidla vystavila žalobkyňa vlastníkovi vozidla - Nitriansky samosprávny kraj faktúru č. 1000003064 znejúcu na sumu 7.673,69 eura so splatnosťou 18.11.2020. Predmetná faktúra bola zároveň doručená aj žalovanej. Z celkovej uplatnenej sumy ale žalovaná nezaplatila sumu 1.686,40 eura z dôvodu odpočtu amortizácie. S týmto postupom žalobkyňa nesúhlasila a uviedla, že pri oprave železničného koľajového vozidla vznikli náklady, ktoré uhradila a ich vynaloženie žalovanej preukázala. Tieto finančné prostriedky boli vynaložené výlučne za účelom opravy poškodenia vzniknutého v príčinnej súvislosti s nehodou vlaku OS 5006 ZSSK. Výsledkom opravy bolo uvedenie veci do pôvodného stavu pred poškodením t. j. do stavu, v ktorom táto vec plní rovnakú funkciu ako pred poškodením. Svoje tvrdenia podporila odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.03.2013. Keďže žalovaná žalobkyni zvyšnú sumu neuhradila, uplatnila si preto nárok na zaplatenie

sumy 1.686,40 eura na súde. Z dôvodu, že žalovaná suma nebola žalobkyni uhradená, uplatnila si aj o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy a počítala ho od 06.03.2021.

2. Okresný súd Bratislava I na základe tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal 05.09.2022 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Proti označenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne, pretože tento bol uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Poukázala na to, že k nehode došlo 25.06.2020. Nehoda bola žalovanej nahlásená 05.08.2020, pričom z hlásenia bolo zrejmé, čo bolo nehodou spôsobené a kto za spôsobenú nehodu zodpovedá. Dňa 10.07.2020 bol vykonaný zápis z komisionálnej prehliadky ŽKV za prítomnosti dvoch pracovníkov žalobkyne, v ktorom bola stanovená predpokladaná výška škody. Samotná žaloba bola podaná 06.08.2022, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula 10.07.2022, kedy žalobkyňa mala vedomosť o výške škody a aj o tom, kto za škodu zodpovedá.

3. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu sp. zn. z 05.09.2022 priamo zo zákona a súd nariadil pojednávanie - (ďalej len „“).

4. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie 21.10.2022, na ktorom sa zúčastnili strany sporu. Strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Žalobkyňa poukázala na správu zo zisťovania príčin vzniku menšej nehody kategórie B3 z 12.08.2020, až z ktorej sa preukázateľne dozvedela informáciu, kto za škodu zodpovedá.

5. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je otázka premlčania nároku žalobkyne.

6. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

7. Podľa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

8. Podľa (ďalej len „“) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

9. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

11. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie lehota uvedená v a žalovaná namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza potom už do úvahy posudzovanie

otázky premlčania aj z hľadiska objektívnej premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení , ani keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Úmyselné uskutočnenie škodnej činnosti má len ten význam, že namiesto v objektívnej lehote troch rokov sa právo premlčuje, ak nejde o škodu na zdraví, najneskoršie za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

14. Následne súd posúdil otázku premlčania podľa za účelom určenia, kedy začala plynúť premlčacia doba. v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). Zároveň ale platí, že táto vedomosť nezávisí na tom, či a kedy si poškodený (v danom spore žalobkyňa) zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.

15. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.

16. Pre posúdenie tohto sporu a vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa o osobe škodcu dozvedela 25.06.2020. Súd nespochybňuje povinnosti, ktoré príslušným subjektom vyplývajú zo o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým povinnosť vyšetriť nehodu a vyhotoviť správu zo zisťovania príčin vzniku menšej nehody kategórie B3. Táto správa z 12.08.2020, ktorá za škodcu definitívne označila vodiča motorového vozidla S. P. R.: L - K. K., ale podľa súdu predstavuje nespochybniteľnú istotu o zodpovedajúcom subjekte, kedy dôjde k vylúčeniu všetkých možných príčin pripadajúcich do úvahy a ustáli sa jednoznačný škodca. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby ale táto správa nemá žiadny vplyv. Relevantným okamihom je podľa súdu deň, kedy žalobkyňa si mohla urobiť dostatočný úsudok o osobe škodcu a týmto dňom je 25.06.2020 a následne správa zo zisťovania príčin z 12.08.2020 tento úsudok potvrdila. Ale tu ide, majúc na mysli predmetnú správu, len o zabezpečenie dostatočného počtu dôkazov a vytvorenie priaznivejšej procesnej situácie na podanie žaloby, čo pre posúdenie premlčania nemá význam. Žalovaná predložila zápis z telefonického hlásenia o nehode z 26.06.2020 o 08:12, a teda žalobkyňa už 25.06.2020 vedela kto za škodu zodpovedá a kto je poisťovateľom motorového vozidla X:XXS R.: L pretože na druhý deň hneď o 8:12 žalovanej škodu hlásila. V tomto hlásení sa ako príčina nehody uvádza „vinník vošiel s mv na priecestie pred prichádzajúci vlak - stret vlaku a mv“. Ako škodca (poistený PZP) bol označený Nitriansky samosprávny kraj; motorové vozidlo S. XX.XX.XXXX R.: L 25.06.2020 škodu žalovanej nahlásil aj poistený, t. j. Nitriansky samosprávny kraj, ktorý v oznámení uviedol, že vodič (P. K.) vozidla S. S R.: L nedal prednosť v jazde vlaku. Vedomosť o osobe škodcu potvrdzuje aj samotná správa zisťovania príčin vzniku menšej nehody kategórie B3 z 12.08.2020, kde 25.06.2020 rušňovodič vlaku OS 5006 ZSSK spozoroval motorové vozidlo, ktoré vošlo do priechodného prierezu na priecestie, avšak zrážke nedokázal zabrániť. Po zastavení vlaku rušňovodič nahlásil udalosť vlakvedúcej vlaku OS 5006 ZSSK. Táto oznámila vznik nehody výpravcovi ŽST Nitra a tento regionálnemu dispečerovi dopravcu ZSSK. Listom z 05.08.2020 (oznámenie o škodovej udalosti poškodeným) žalobkyňa žalovanej nahlásila škodu, uviedla držiteľa vozidla (Nitriansky samosprávny kraj), označila vozidlo (E. S R.: L a ako popis nehody uviedla, že auto vošlo na zabezpečené priecestie v čase, keď tadiaľ prechádzal vlak. Vodič nerešpektoval výstražné znamenie. Ide o rovnaké okolnosti ako boli uvedené v telefonickom hlásení 26.06.2020, a teda už 25.06.2020 mala podľa súdu žalobkyňa dostatočné informácie o skutkových okolnostiach nehody, aby ako škodcu, resp. poisteného z PZP nahlásila Nitriansky samosprávny kraj a tento deň je dňom relevantným pre posúdenie premlčania nároku žalobkyne z hľadiska vedomosti o osobe škodcu. Prípadná zmena dňa na 26.06.2020, t. j. na deň telefonického hlásenia nijako záver súdu a rozhodnutie neovplyvní.

17. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobkyne o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.

18. V danom spore sa podľa súdu žalobkyňa o škode dozvedela 10.07.2020, pretože v tento deň prebehla komisionálna prehliadka ŽKV. Podľa predloženej listiny „Zápis z komisionálnej prehliadky ŽKV“ bola táto vykonaná ako už bolo spomenuté 10.07.2020 o 10:00 v RD Nové Zámky za prítomnosti dvoch zamestnancov žalobkyne. Dôvodom prehliadky bola zrážka ŽKV s cestným motorovým vozidlom. Komisia podľa predloženej listiny konštatovala, že bol poškodený pluh, 2x snímač VZ, rozbité pozičné svetlo 1st P, pokrivené schodíky st. 1 P, poškodený rám, časť uchytenia pluhu, vzduchové potrubie a lak. Komisia nevylúčila aj prípadné ďalšie poškodenia, ktoré sa pri vizuálnej prehliadke nezistili. Škoda bola odhadnutá na 11.374 eur, pričom 2.500 eur predstavoval materiál a 8.874 eur pracnosť. Výsledná suma za opravu ŽKV bola v konečnom dôsledku nižšia, pretože podľa predloženej zostavy interných PM zákaziek s nákladmi z 30.09.2020 bola suma za prácu 4.779,74 eura, za výjazd 200,09 eura a za materiál 2.248,53 eura. Z výslednej sumy žalobkyňa odpočítala sumu 12,40 eura ako výzisk, t. j. celková suma 7.215,96 eura, ku ktorej žalobkyňa pripočítala aj náklady na náhradnú autobusovú dopravu (faktúra č. 3009005111 z 30.06.2020). Táto listina tak predstavuje konečnú výšku škody, avšak z hľadiska posúdenia premlčania nie je táto listina smerodajná. Smerodajným je v tomto smere dátum 10.07.2020, kedy žalobkyňa nadobudla na základe komisionálnej prehliadky ŽKV dostatočnú vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy v peniazoch, a to v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia, ktoré sa následne udialo na základe zostavy interných PM zákaziek s nákladmi z 30.09.2020. Hoci bola škoda prvotne nadhodnotená a konečná škoda bola vyčíslená nižšou sumou, treba zohľadniť, že opravu ŽKV realizovala žalobkyňa sama a komisionálnu prehliadku robil odborník žalovanej - technik RD Nové Zámky, a preto súd tento odhad považuje za taký, kedy je škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t. j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode z hľadiska premlčania s tým, že túto sumu môže následne spresniť.

19. Sumarizujúc predchádzajúce body, má súd za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode plynúť 10.07.2020 a pri vedomosti o osobe škodcu 25.06.2020, a teda ak bol nárok uplatnený až 08.08.2022 (podľa elektronických doručeniek) je potom premlčaný. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

20. V nadväznosti na uvedené, ak sa teda žalobkyňa dozvedela o škode 10.07.2020 a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá 25.06.2020 a nárok uplatnila žalobou až 08.08.2022 je tento nárok celkom zjavne premlčaný, pretože k premlčaniu došlo uplynutím 10.07.2022 - po uplynutí dvoch rokov od kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode a o osobe škodcu. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a súd vyhodnotil nárok žalobkyne ako premlčaný, t. j. námietka je dôvodná, neostávalo súdu iné než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Z tohto dôvodu je, ako bolo v predchádzajúcom bode naznačené, právne irelevantné zaoberať sa správnosťou odpočtu amortizácie, úrokmi z omeškania, prípadne hodnotením iných dôkazov než sú tie, ktoré sú dôležité pre posúdenie premlčania.

21. Záverom súd poukazuje aj na to, že predmetný spor už bol vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. s dátumom podania žaloby 22.06.2022 (podľa zápisu v systéme súdu). Spor vedený pod sp. zn. bol zastavený pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podmienkou neplynutia premlčacej doby je podľa bodu 10. tohto rozsudku riadne pokračovanie v konaní na súde.

Toto splnené nie je, a preto premlčacia doba plynúť neprestala. Nemožno hovoriť o riadnom pokračovaní v konaní na súde, ak bolo súdne konanie sp. zn. zastavené z dôvodu pasivity žalobkyne

- nezaplatenie súdneho poplatku. Pasivita žalobkyne má za následok riadne nepokračovanie v začatom konaní sp. zn. , a teda premlčacia doba plynula aj počas obdobia konania sp. zn. . Inými slovami, súdne konanie sp. zn. nemá na posúdenie premlčania nároku žalobkyne v tomto spore žiadny vplyv, pretože premlčacia doba plynúť neprestala - nemožno hovoriť o riadnom pokračovaní v konaní, ak je toto pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná by preto mala nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaná nebola zastúpená advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanej nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Navyše na pojednávaní konanom 21.10.2022 žalovaná súdu uviedla, že trovy konania jej nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.