Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/121/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobkyne: L.. V. G., N. Š. X, H., proti žalovanej: L. N., N. Š. XX, H., právne zast.: JUDr. Dáša Šulejová, advokátka so sídlom Fedinova 16, Bratislava, IČO: 14 020 424, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.06.2022, č.k. -593, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalobkyne sa o d m i e t a.

II. Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 nachádzajúcich sa v k.ú. H., obec H., okres Z. (výrok I.) a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. , a (ďalej len ako „“) a vecne s poukazom na inštitút vydržania a jeho predpoklady tým, že bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne mali najmenej od r. 1949 v držbe nehnuteľnosť v k.ú. H., pôvodne označenú ako pozemok parc. č. XX - orná pôda, na ktorej postavil právny predchodca žalobkyne S. G. rodinný dom, ktorého užívanie bolo povolené rozhodnutím zo dňa 28.02.1955. S. G. nadobudol parc. č. XX o výmere 1.057 m2 darovacou zmluvou uzavretou 05.06.1949 od G. Š., F.. G. a jeho vlastnícke právo bolo zapísané v PK vložke č. 1256 dňa 07.09.1949. Pozemok bol neskôr pre potreby prístavby rodinného domu rozdelený na parc. č. XX/X o výmere 415 m2, parc. č. XX/X o výmere 542 m2 a parc. č. XX/X o výmere 100 m2 (spolu 1.057 m2), ktorú prístavbu svojpomocne realizovali v r. 1972-1976. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe Darovacej zmluvy uzavretej zo dňa 16.12.2005 (ďalej len „Darovacia zmluva“). V r. 2009 žalobkyňa zistila, že stavba rodinného domu a hospodárskej budovy (postavené S. G.) zasahujú do pozemkov parc. č. XX/X V. XX vo vlastníctve žalovanej a oslovila žalovanú s výzvou na majetkovoprávne vysporiadanie. B. A. L.. Š. N. S. R. A.. Č.. XX/X V. A.. Č.. XX, D. A.. Č.. XX/7 o výmere 22 m2, parc. č. XX/X o výmere 42 m2 a parc. č. XX/X o výmere 16 m2. Prvé rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie konštatoval, že právni predchodcovia žalobkyne vydržali pozemky pod časťou rodinného domu a hospodárskou budovou pred ich nadobudnutím Darovacou zmluvou žalobkyňou, odvolací súd zrušil a konštatoval, že ak žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Senec, obec H., k.ú. H., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parc. č. XX/X Darovacou zmluvou od V. G., rod. T. (N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX), nemôže si pri uplatňovaní vydržania časti susedného pozemku započítať dobu, po ktorú ju mal v držbe jej právny predchodca, aj v prípade, ak

tento už časť susedného pozemku vydržal. Ak by sa právni predchodcovia žalobkyne aj stali vlastníkmi sporných pozemkov vydržaním, tak právna predchodkyňa žalobkyne V. G. previedla na žalobkyňu len nehnuteľnosti označené ako predmet darovania, žalobkyňa by mohla v takomto prípade pozemky neprevedené na ňu Darovacou zmluvou vydržať iba ak by jej dobrá viera o tom, že na základe Darovacej zmluvy nadobudla aj sporné pozemky trvala do doby, v ktorej pre ňu uplynula vydržacia doba určená v , pri súčasnom splnení ostatných podmienok vydržania. Pri geodetickom meraní v 08/2009 bolo zistené, že držba nehnuteľností nezodpovedá právnemu stavu, nakoľko nehnuteľnosti (časť domu a hospodárska budova) stoja z časti na pozemku žalovanej, na čo žalobkyňa reagovala listom zo dňa 09.9.2009 a oznámila žalovanej, že má záujem o odkúpenie 60 m2 z parc. č. XX a XX, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že podobný posun hraníc pozemkov sa týka celej lokality. Súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom mal za to, že do vydržacej lehoty žalobkyne sa započítava i držba jej právnych predchodcov a teda že žalobkyňa splnila všetky podmienky vydržania, ktoré ustanovuje , avšak po zrušení prvého rozsudku a osvojení si opačného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu dovodil, že ak žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Darovacej zmluvy z r. 2005, nemôže si uplatňovať započítanie vydržacej lehoty jej právnymi predchodcami. V r. 2009 si žalobkyňa bola vedomá skutočnosti, že Darovacou zmluvou spornú časť pozemkov nenadobudla a teda, že nemá oprávnenie ich mať v držbe. stanovuje vydržaciu dobu pri nehnuteľnostiach 10 rokov a ak nie je možné započítať držbu právnych predchodcov, tak túto podmienku žalobkyňa nesplnila. V danom prípade, žalobkyňa Darovacou zmluvou dotknuté časti pozemkov nenadobudla, iba tie, ktoré sú označené v Darovacej zmluve ako predmet darovania. Sporné pozemky má od r. 2003 vo výlučnom vlastníctve žalovaná. Ak teda žalobkyňa v r. 2009 zistila, že jej nehnuteľnosti stoja na časti pozemkov žalovanej, nemohla byť dobromyseľnou v tom, že jej tieto pozemky patria, že je ich vlastníčkou a to s poukazom na obsah Darovacej zmluvy, nemohla preto splniť kumulatívne podmienky vydržania vlastníckeho práva

- oprávnenosť držby, dobromyseľnosť, uplynutie vydržacej doby, ktorá znamená nepretržitú držbu minimálne 10 rokov, ktorý záver súdu prvej inštancie vyplýva tak z dokazovania a z jeho právneho posúdenia, za súčasného rešpektovania záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. (ďalej len „“) a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že je generačnou vlastníčkou rodinného domu a hospodárskej budovy a pozemkov parc. č. XX, XX, XX V. XX/X, ktoré boli nadobudnuté ešte právnymi predchodcami 200-300 r. dozadu, a to pozemky parc. č. XX, XX V. XX/X na základe vysporiadania po rodine G. S. S. V. T. V. T.-T. a rodinný dom (na adrese Š. XXX/XX, H. na parc. Č.. XX V. XX) postavil vlastnými rukami otec žalobkyne S. G. na základe stavebných povolení podľa vtedy platnej legislatívy. Rodinný dom žalobkyňa ako jeho dcéra zrekonštruovala. Namietala, že z netransparentného konania súdu, sa presúva opäť niečo na dokazovanie toho, čo už bolo dokázané, že si uplatňuje škodu v plnej výške, spôsobenej umelým predlžovaním súdneho sporu právnym zástupcom žalovanej, ktorá mala informovať klientku, že má predložiť kúpnu zmluvu žalovanej, ktorú žalobkyňa doteraz nevidela a nevie, na základe čoho žalovaná nehnuteľnosti kúpila. Uviedla, že nikdy neudelila M.. Š. plnú moc (ani p. N., A. Č. V. ml.), že žaloba bola podaná prostredníctvom M.. B. V.. Trvala na vrátení ich nehnuteľností. Z ich pôvodnej parc. č. XX vraj vznikla vydržaním iná parc. č. XX B., čo nevysporiadali, nevysporiadali ani ich dom XXX, ktorý postavilo Poľnohospodárske družstvo, predali žalovanej to, čo vlastne nemali a žalovaná si neoverila, čo kúpila, na čo mala zo zákona čas 2 roky, aby vrátili nehnuteľnosti B.. Súdny spor vznikol kvôli netransparentnosti a neochote a rodina žalovanej spôsobila žalobkyni a jej rodine ujmu tak majetkovú aj nemajetkovú. Odvolanie podáva na zmenu verejne vyhláseného rozhodnutia, nakoľko už tým istým súdom bolo v minulosti rozhodnuté v prospech oprávnenosti žaloby v r. 2017. Všetky náklady - náhradu trov konania vo výške 900.000 eur - má zaplatiť žalovaná. Zhrnula, že žaloba je oprávnená, žalovaná má zaplatiť náklady a nemôže sa už odvolať s odôvodnením, že žalovaná mala 2 roky od kúpy nehnuteľnosti, aby všetko dala do poriadku, vysporiadala a skontrolovala, čo v skutočnosti kúpila a čo jej predali akú nehnuteľnosť v r. 2003 B. a na základe čoho.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.07.2022 a uviedla, že navrhuje, aby odvolací sú podanie žalobkyne odmietol bez vecného preskúmania a zaoberal sa tým, či podanie žalobkyne v znení doplnenia spĺňa zákonom ustanovené náležitosti odvolania podľa ust. , pretože sa javí, že žalobkyňa napadnutý rozsudok nečítala, že

podania súd hrubo urážlivé, zmätočné, nejasné, účelové, skutkové tvrdenia ňou uvádzané nepravdivé, neúplné, zavádzajúce až bludné, nepreukázané, ničím neodôvodnené a nie sú podaniami týkajúcimi sa prejednávanej veci. Žalovaná žiadala aj o preskúmanie včasnosti podaného odvolania, keď napadnutý rozsudok žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote. Podania žalobkyne sú podľa žalovanej nedôvodné, napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny, žalobkyňa v podaniach neuvádza žiadne právne alebo skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že v konaní došlo k takej vade, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, nevyplýva z nich dôvodnosť ňou uplatnených nárokov, pretože predstavujú skutočnosti prednesené už pred vydaním napadnutého rozsudku, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení. Pre prípad, ak by odvolací súd odvolanie žalobkyne neodmietol, žiadala žalovaná napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Žalovaná záverom zdôraznila, že od počiatku žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, naviac namietala, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Žalovaná tiež namietala, že znalecký posudok nemôže určiť vlastnícke právo žalobkyne a súd ho nemôže určiť ani na základe geometrického plánu a poukázala na záver znaleckého posudku, podľa ktorého dom žalobkyne zasahuje do parciel žalovanej, a to do parc. č. XX/X v rozsahu 26 m2 a v rozsahu 12,5 m2 tam zasahuje odkvap žalobkyne a že hospodárska stavba zasahuje do parc. č. XX v rozsahu 12,4 m2 a v rozsahu 4,8 m2 tam zasahuje odkvap žalobkyne. Hranica v teréne týkajúca sa parc. č. XX/X V. XX/X nevychádza z pôvodného mapovania, ale z GP z r. 1997 na rozdelenie parc. č. XX, preto žalovaná navrhovala pripustenie brata žalobkyne ako vedľajšieho účastníka (voči čomu sa žalobkyňa a vedľajší účastník odvolali), pričom dôvodnosť pristúpenia intervenienta sa napokon v konaní ukázala ako dôvodná, nakoľko svedok L. G. (brat žalobkyne) vypovedal, že on zasahuje do pozemku žalobkyne približne rovnakou výmerou a posunul sa do jej pozemku, ako je žalobkyňa posunutá do pozemkov žalovanej. Podľa žalovanej žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržaním, pretože z ich strany neexistuje nadobúdací titul, nikdy nešlo o oprávnenú dobromyseľnú držbu tak, ako predpokladá zákon.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 29.07.2022 uviedla, že sa zastupuje sama, že žalovaná je povinná zaplatiť L.. Š. znalečné vo výške 573,33 eur a náklady, vrátane úrokov z omeškania a právnych a exekučných nákladov. Úkony p. Š. sa týkali súkromnej objednávky žalovanej bez vedomia žalobkyne v 05/2015, ktorou sa žalovaná snažila zaviesť súd do omylu pri dokazovaní (dávala si zakresliť aj vedľajšiu stavbu do GP, na ktorý je napísané len jej LV a aj zväčšený pozemok), čo je podvod a trestný čin. Na prvoinštančnom súde sa má podľa žalobkyne dokazovať kúpený stav nehnuteľnosti žalovanej v r. 2003, nie stav, ktorý menila počas trvania súdu až do r. 2022. Nehnuteľnosť žalobkyne generačne patrili rodine žalobkyne. Žiadala zrušenie uznesenia vydaného VSÚ z dôvodu procesnej chyby a vyhlásenie neplatnosti úkonu.

6. Podľa ust. , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

7. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

8. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

10. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

11. Podľa ust. , ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa ust. a , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

14. Podľa ust. , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

15. Z obsahu odvolania žalobkyne možno popri všeobecných náležitostiach podania podľa ust. 127 ods. 1 dovodiť niektoré z osobitných náležitostí odvolania podľa ust. , a to že smeruje proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.06.2022, č.k. -593, že rozhodnutie napáda v celom rozsahu (keďže napadnuté rozhodnutie obsahuje jeden zamietajúci výrok a závislý výrok o trovách konania) a že žalobkyňa požaduje zmenu napadnutého rozsudku tak, aby žalobe bolo vyhovené (odvolací návrh). Z obsahu podaného odvolania a ani neskorších podaní žalobkyne však nie je možné dovodiť, z akých dôvodov žalobkyňa považuje rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody).

16. Ust. v spojení s ust. a zakotvuje povinnosť uviesť v odvolaní dôvody, z akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne, pričom neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v zákone ( ) a napádanému rozhodnutiu a postupu súdu, ktorý rozhodnutiu predchádzal, teda možno vytýkať len uvedené vady. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ), je súd viazaný ( ), čo znamená, že prítomnosť (naplnenie) iných odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať, s výnimkami v ust. , že odvolací súd prihliada aj na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

17. Pre situáciu, keď podanie (odvolanie) neobsahuje predpísané náležitosti, je typické, že súd vyzve toho, kto odvolanie podáva, na jeho doplnenie ( ). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva, a to ani vtedy, ak odvolanie neobsahuje žiadny odvolací dôvod podľa výslovného zákonného príkazu ( in finé). Samotné odvolacie dôvody pritom môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní je teda potrebné posúdiť ako odstrániteľnú vadu odvolania, avšak len do uplynutia lehoty na podanie odvolania v zmysle ust. , po uplynutí odvolacej lehoty je už takáto vada odvolania vadou neodstrániteľnou. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa ust. , keďže absencia relevantných odvolacích dôvodov je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Ani na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie ust. (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., , Komentár C. H. Beck: Praha, 2016, str. 1255-1256 k ).

18. Žalobkyňa v odvolaní a ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania neuviedla, z akých dôvodov považuje ňou napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, teda v čom konkrétnom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobkyne tak neobsahuje žiaden zrozumiteľný ani vyvoditeľný odvolací dôvod, preto ho odvolací súd podľa ust. odmietol bez jeho vecného prejednania. Absencia zrozumiteľných odvolacích dôvodov totiž v zmysle vyššie uvedeného (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi uvedenými odvolateľom v podanom odvolaní), znemožnila odvolaciemu súdu odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (odvolací súd nemal čo preskúmavať) a teda jeho vecné prejednanie. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok.

19. Vzhľadom na to, že v odvolaní absentuje zákonom vyžadovaná náležitosť odvolania (odvolacie dôvody) a odvolanie tak nemá náležitosti ustanovené v ust. , pričom na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva, odvolací súd odvolanie žalobkyne s poukazom na ustanovenie ust. odmietol, nakoľko pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd (s použitím analógie) podľa čl. 4, ust. , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, t.j. v prejednávanej veci priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu žalovanej voči žalobkyni.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).