Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1365-2020.pdf
PDF · 112.97 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1365/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: Z. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX 01 Galanta, o vymoženie 76,02 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: Zuzanou Ritter, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 5498/37, 929 01 Dunajská Streda, pod č. exekúcie XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1365/2020 zo dňa 16. apríla 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1365/2020 zo dňa 16. apríla 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.04.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/1365/2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Zuzanou Ritter pod sp.zn. 258/EX 477/20.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.09.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 76,02 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 27Ro/1260/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.08.2012. (ďalej len „exekučný titul“) Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOUNeK“). Dňa 16.09.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Zuzane Ritter, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 5498/37, 929 01 Dunajská Streda, ktorý exekúciu vedie pod č. exekúcie XXXEX XXX/XX. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
2.1. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu rozporu s únijným právom, ktoré ukladá povinnosť vykonať spotrebiteľský prieskum neprijateľných zmluvných podmienok vo vykonávacom konaní. Vzhľadom k uvedenému nemalo byť vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej namieta aktívnu legitimáciu oprávneného ako aj premlčanie judikovanej pohľadávky. Oprávnený s premlčaním pohľadávky nesúhlasil, pretože pohľadávka bola po jej judikovaní vymáhaná v starej exekúcii u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý ju viedol pod č. Ex XXXX/XX. Stará exekúcia sa zastavila z dôvodu podľa § 2 ods. 1, písm. a) ZOUNeK-u - a to pre uplynutie rozhodnej doby. Oznámením o ukončení exekúcie zo dňa 05.08.2020 došlo k oznámeniu ukončenia exekučného konania. Následne, dňa 07.09.2020 oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj). Vzhľadom k uvedenému uviedol, že na daný prípad sa aplikuje ustanovenie § 9 ods. 2 ZOUNeK-u,
ktorý chráni oprávnených pred premlčaním pohľadávky v prípadoch, kedy podajú návrh na vykonanie exekúcie v lehote jedného roka od zastavenia starej exekúcie.
2.2. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané, že tento bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie má voči povinnému odkladný účinok. Následne exekučný súd pristúpil k preskúmaniu oprávnenosti a dôvodnosti začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súd v napadnutom uznesení uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul. Vyšší súdny úradník zhodnotil skutkový stav tak, že v danom prípade je viazaný vykonateľným rozhodnutím súdu v základnom konaní. Preto nemôže ísť do jeho hmotnoprávneho prieskumu. Uviedol, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu a zároveň nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti, ktoré povinná namietala vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadné nedostatky základného konania, spočívajúce v podobe riešenia otázky týkajúcej sa aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie či neprijateľných zmluvných podmienok nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinná ich mala namietať v základnom konaní, v ktorom mohla povinná včas podať odpor proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu), čo však neurobila, preto platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom. Súd má za preukázané, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Predmetný exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Galanta, sp. zn. 27Ro/1260/2012 zo dňa 17.07.2012 nadobudol vykonateľnosť dňa 21.08.2012, preto začala premlčacia doba plynúť od dňa 22.08.2012, ktorá teda uplynie až dňa 21.08.2022. Zároveň k premlčaniu nemohlo dôjsť v dôsledku § 9 ods. 2 ZOUNeK-u. V konaní bolo súdu preukázané, že v danom prípade bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný v lehote jedného roka od ukončenia (starého) exekučného konania (Ex 3894/13), ktoré bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Teda v tomto prípade nedošlo k premlčaniu pohľadávky vymáhanej v starej exekúcii. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd na základe uvedených skutočností považoval podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a s prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia je vedená na podklade vykonateľného exekučného titulu po formálnej aj materiálnej stránke, návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 22.04.2021 podal povinný sťažnosť, ktorá podaná prostredníctvom poštového podniku dňa 29.04.2021. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
4. V podanej sťažnosti povinný žiadal exekúciu zastaviť v celom rozsahu. Opätovne vzniesol námietku premlčania. Uvádza, že opätovne nemá vedomosť na základe čoho je exekvovaná, zmluva mu nebola dodaná a nevie z čoho táto exekúcia pochádza. Zároveň uviedol, že je nemajetný, nakoľko majetok neprevyšuje hodnotu exekúcie s príslušenstvom.
5. Oprávnený sa stotožňuje s napadnutým uznesením, a je toho názoru, že povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne iné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne iné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami povinného. Dané dôvody prezentované povinným, nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Súd správne poznamenal, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
19. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
20. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vzhľadom na v tom čase existujúcu judikatúru vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti ako aj v jeho ďalších podaniach, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia tak, aby napadnuté uznesenie v spojení s uznesením o tejto sťažnosti dávalo ucelený pohľad na prejednávanú vec z pohľadu jednak samotného konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jednak z pohľadu dôvodov pre ktoré súd vec rozhodol tak ako to uvádza vo výrokových častiach svojich uznesení.
21. Sudca sa oboznámil s napadnutým uznesením, konaním ktoré mu predchádzalo, s obsahom súdneho spisu, vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami, a to vyjadreniami oprávneného, podaniami povinného spolu s ich prílohami, lustráciami v dostupných registroch, pripojením spisu zo základného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Galanta sp.zn. 27Ro/1260/2012 a podrobne sa oboznámil aj s rozhodnutím o zastavení starej exekúcie, ako aj s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
22. V prvom rade súd zdôrazňuje, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Z uvedeného vyplýva, že počas celého exekučného konania, vrátane samotného výkonu exekúcie musí existovať exekučný titul, ktorým bolo v danom prípade vykonateľné rozhodnutie súdu - Platobného rozkazu Okresného súdu Galanta č.k. 27Ro/1260/2012-22 zo dňa 17.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 21.08.2012. Platobný rozkaz bol vydaný Mgr.Ing. Kristínou Rakickou , vyššou súdnou úradníčkou. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že sa jednalo o platobný rozkaz, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom v skrátenom konaní. Uvedeným rozhodnutím bolo rozhodnuté o povinnosti na peňažné plnenie, ktoré sa skladalo z istiny vo výške 76,02 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 49,79 Eur od 24.09.2009 do zaplatenia, náhrady trov konania vo výške 16,50 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 87,24 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa. Uplatnená pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú povinný uzatvoril so spoločnosťou GE X. I., k.s., V.: XX XXX XXX (právnym predchodcom oprávneného). Úverová zmluva bola uzatvorená za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov (úveru) na kúpu monitora v predajni TESCO. Cena monitoru bola vo výške 7.499,- Sk a výška poskytnutého úveru bola 6.749,- Sk. Úver na zakúpenie monitoru bol poskytnutý 13.10.2003. Dňa 04.01.2010 došlo k uzatvoreniu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach s už aktuálnym oprávneným, ktorý pohľadávku
kúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 23.09.2009. Keďže povinný dohodnuté splátky nesplnil, bol zo strany oprávneného podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol vydaný Okresným súdom Galanta dňa 17.07.2012. Uvedené rozhodnutie sa stalo exekučným titulom dňa 21.08.2012, a to momentom kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Povinný z exekučného titulu bol zaviazaný splniť povinnosť uloženú mu platobným rozkazom do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, t.j. do 20.08.2012. Pričom od 21.08.2012 mohla byť povinnosť vymáhaná nútene, prostredníctvom súdneho exekútora. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení strán vyplýva, že povinný povinnosť uloženú mu exekučným titulom nesplnil.
23. Prvou námietkou povinného, na ktorú súd musí reagovať je vznesená námietka týkajúca sa absencie vykonania spotrebiteľského prieskumu v základnom konaní. V súvislosti s touto námietkou musí súd reagovať na závery vyššieho súdneho úradníka ohľadom nemožnosti vykonania hmotnoprávneho prieskumu platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom v spotrebiteľskej veci v rámci exekučného konania. V tejto časti totižto došlo k posunu. Sudca uvádza, že vydanie platobného rozkazu (exekučného titulu) bolo možné v čase jeho vydania uskutočniť aj vyšším súdnym úradníkom. Vyššiemu súdnemu úradníkovi toto oprávnenie vyplývalo priamo z ustanovenia § 5 písm. a) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch platného do 30.06.2016, voči ktorému sa povinný mohol brániť podaním odporu proti platobnému rozkazu, čo však povinný neurobil. Pričom akékoľvek námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti v rámci exekúcie nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému platobnému rozkazu s jednou výnimkou. A tou výnimkou je povinnosť exekučného súdu vykonať spotrebiteľský prieskum týkajúci sa neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Výnimka z tejto zásady sa teda týka platobných rozkazov vydaných vyšším súdnym úradníkom, pokiaľ podkladom pre vydanie bola spotrebiteľská zmluva. Sudca poukazuje na rozsudok súdneho dvora C-XXX/XX, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. V tomto smere súd ďalej uvádza, že povinnosť ex offo skúmania zákonnosti exekučného titulu z hľadiska rešpektovania § 299 ods. 2 CSP pri vydávaní platobného rozkazu vyplýva súdu aj z § 53 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku, konkrétne z § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku (k uvedenému viď aj zjednocujúce uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. júna 2022).
24. V nadväznosti na prijaté zjednocujúce uznesenie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať v rozsahu stanovenom Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktoré nasledovalo po rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie pokiaľ sa prejednávaný prípad týka spotrebiteľského vzťahu. Uvedené vyplýva už aj z úmyslu zákonodarcu, ktorý uložil ustanovením § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľských vzťahoch k návrhu na vykonanie exekúcie pripájať aj spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, a to práve v tom prípade, ak sa jedná o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Predloženie dotknutej spotrebiteľskej zmluvy resp. ostatných dokumentov s ňou súvisiacich má následne nepochybný význam pre posúdenie prípadnej existencie zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, a teda na náležité posúdenie, či predmetný exekučný titul bol alebo nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
25. Na základe vyššie uvedeného si sudca dal pripojiť spis zo základného konania, z ktorého sa oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje a zistil, že F. o úvere č.XXXXXXXXXX , z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní, bola podpísaná medzi veriteľom GE Capital Multiservis, k.s. (právnym predchodcom GE Money, a.s., ktorý neskôr predal pohľadávku oprávnenému) a dlžníkom (povinným v tomto konaní) dňa 13.10.2003. Posúdením zmluvy o úvere mal sudca preukázané, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. Vzhľadom k uvedenému sudca pristúpil z úradnej povinnosti k preskúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Posúdením listín mal sudca preukázané, že úver bol
poskytnutý vo výške 6.749,- Ek (224,02 Eur) a RPMN bola stanovená na 13,5%. Ku dňu uznania záväzku zo dňa 10.01.2010 predstavovala istina pohľadávky sumu 49,79 Eur, sankčný poplatok (zmluvná pokuta bola uplatnená vo výške 19,92 Eur a sankčný úrok bol vyčíslený vo výške 6,31 Eur). Súčet týchto troch položiek tvoril uplatnený nárok, ktorý bol neskôr priznaný platobným rozkazom. Z histórie platieb vyplýva, že zostatok istiny bol v skutočnosti vo výške 49,79 Eur. Čo sa týka zmluvnej pokuty a sankčného úroku, tieto nároky vyplývajú z priložených obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty ako aj zo sadzobníka poplatkov platných od 01.10.2001. Ich výška bola odvodená z dlžnej čiastky. Čo sa týka priznaného úroku z omeškania, v zmysle zmluvy o úvere bol veriteľ oprávnený požadovať zmluvný úrok vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy. Veriteľ si však úrok z omeškania uplatnil vo výške zákonného úroku z omeškania, t.j. vo výške 9% ročne z dlžnej sumy - 49,79 Eur od 24.09.2009, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žiadať o priznanie úroku z omeškania od 24.09.2009 bolo možné na základe dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, kde súčasťou uznania a dohodnutého rozsahu dlžnej sumy boli úroky z omeškania od tohto dátumu do dňa poslednej splátky. Keďže však došlo k predčasnej splatnosti dohodnutých splátok, a povinná dlh neuhradila, bolo možné uplatniť si úroky z omeškania aj za obdobie od 24.09.2009 do zosplatnenia záväzku. Súd posúdil predloženú zmluvnú dokumentáciu, ktorá sa vzťahuje k predmetnému úveru a musí konštatovať, že zmluvná dokumentácia obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, ktoré boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a povinný nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazal, príp. že by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Jedine dohodnutú výšku úroku z omeškania - stanovenú ako 0,1% denne z dlžnej sumy je možné charakterizovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený si však tento nedostatok uvedomil a od povinnej požadoval v základnom konaní už len zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Čiže túto neprijateľnú zmluvnú podmienku neaplikoval a rozhodol sa pristúpiť k uplatneniu zákonného úroku z omeškania. Preto priznaná výška úroku z omeškania v predloženom platobnom rozkaze nemôže byť posúdená ako odporujúca zákonu. Ostatné nároky, na ktoré mal oprávnený v zmysle zmluvy o úvere nárok, neboli v súdnom konaní priznané. Preto možno konštatovať, že nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok.
26. Je potrebné zdôrazniť, že povinný do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom oprávneného vstúpil dobrovoľne na základe slobodnej vôle, pričom nesporne aj čerpal poskytnutý úver, z ktorého zaplatil len nepatrnú časť. Pokiaľ teda oprávnený v rámci konania uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej a dosiaľ nevrátenej istiny úveru, ich sankčných poplatkov ako aj úroku z omeškania, sťažnostný súd v uvedenom nevzhliadol konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ochrana spotrebiteľa predsa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie. Povinný (hoci v postavení spotrebiteľa) nemôže očakávať, že prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbaví svojho záväzku aj v tom rozsahu, že vráti aspoň to, čo mu bolo poskytnuté (požičané), ako to bolo aj v prejednávanej veci. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Inak povedané, exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. V prejednávanej veci však, s poukazom na vyššie uvedené závery, existencia takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola zistená.
27. Vzhľadom k uvedenému platobný rozkaz, ktorý znie len na zostatok nezaplatenej istiny poskytnutého úveru, dvoch sankčných poplatkov spolu s ich úrokmi, neuhradeného zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z nezaplatenej istiny od 24.09.2009 do zaplatenia, súdneho poplatku za vydanie platobného rozkazu vo výške 16,50 Eur a príslušných trov právneho zastúpenia bol vydaný v súlade s právnymi predpismi.
28. V otázke či nedošlo k judikovaniu premlčaného nároku v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom sudca v tejto súvislosti poukazuje na to, že § 54a Občianskeho zákonníka bol prijatý novelou Občianskeho zákonníka č. 343/2018 Z.z. účinnou od 05. 12. 2018 s tým, že podľa prechodného ustanovenia (§ 879v Občianskeho zákonníka) konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. Keďže návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 12.07.2012, stalo sa tak ešte pred účinnosťou spomínanej novely a súd teda v danom období nebol povinný skúmať premlčanie z úradnej povinnosti. Námietku premlčania tak musel uplatniť dlžník (povinný), ako to upravuje § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť tiež treba doplniť, že v danom čase nebol účinný ani § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd teda vyhodnotil, že nedošlo k vydaniu exekučného titulu v rozpore so zákonom.
29. V otázke premlčania judikovaného nároku sudca uvádza, že k premlčaniu nedošlo jednak z dôvodu neuplynutia 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka a jednak z dôvodu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaja) v jednoročnej ochrannej dobe podľa ustanovenia § 9 ods. 2 ZOUNEK-u. Z listín, ktoré tvoria obsah spisu vyplýva, že stará exekúcia bola ukončená dňa 04.03.2020 a opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 07.09.2020. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sa vymáha pohľadávka, ktorá premlčaná nebola.
30. V otázke aktívnej legitimácie oprávneného na vymáhanie pohľadávky súd uvádza, že z listín, ktoré tvoria obsah spisu základného konania vyplýva, že zmluva o úvere bola uzatvorená so spoločnosťou GE Money Multiservis, k.s., IČO: 35 783 214. Táto spoločnosť však predala svoj podnik (vrátane aktív, ktoré tvorila aj vymáhaná pohľadávka) Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.03.2006 spoločnosti GE Money, a.s., IČO: 17 324 220. Následne bola pohľadávka postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009 oprávnenému v tomto konaní, o čom bol povinný informovaný Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, ktorý mu bol zaslaný dňa 05.10.2009. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený je aktívne legitimovaným na vymáhanie uvedenej pohľadávky.
31. Posúdením uvedeného prípadu možno teda skonštatovať, že v danom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.
32. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
33. Sudca tak konštatuje, že exekučné konanie je toho času vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý dosiaľ nebol zrušený, a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinnou splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
34. Na základe vyššie uvedeného tak sudca nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1365/2021 zo dňa 16.04.2021 zamietnuť v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
35. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).