Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-152-2015.pdf
PDF · 67.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/152/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti odsúdenému G. L., nar. XX.XX.XXXX v F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/77/2015 zo dňa 03.09.2015 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. októbra 2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného G. L.
z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 6Pp/77/2015 zo dňa 03.09.2015 podľa § 415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného G. L. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn.: 1T/20/2009 zo dňa 10.02.2010 pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zákona, v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť odsúdený. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že dosiaľ už z uloženého trestu odňatia slobody vykonal 5 rokov a 4 mesiace. Spáchanie skutku niekoľkokrát úprimne oľutoval. Aktívne sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj odsúdených. Vykonáva službu v sektore, kde je kladne hodnotený. Pre nástupom do výkonu trestu nebol súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý. Má zabezpečené rodinné zázemie. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení sľúbil, že povedie riadny život. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a aby odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu na slobodu spolu s určením primeranej skúšobnej doby.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým unesením zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené. Odsúdený začal trest vykonávať dňom 26.04.2010 a jeho koniec je určený na 26.04.2017. Lehotu na podmienečné prepustenie splnil 26.12.2014.
Správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nie je na požadovanej úrovni. Plnenie elementárnych povinností je na slabšej úrovni. Správanie a vystupovanie je kolísavé, jednoduché, niekedy špekulatívne a drzé. Je osobnostne nezrelý. Správa sa sebavedome, zameriava sa na uspokojovanie primárnych potrieb. Za vulgárne vyjadrovanie bol dosiaľ 5 krát disciplinárne potrestaný. K trestnej činnosti má čiastočne kritický postoj. Z pracoviska bol v minulosti vyradený pre drzé správanie a poškodenie materiálu. V súčasnosti je pracovne zaradený. Stanovené ciele programu zaobchádzania neplní v oblasti edukácie, má veľké problémy v správaní a plní svojich povinností. Rezervy sú aj vo vzťahoch s vonkajším okolím. Resocializačná prognóza je nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. V minulosti nebol súdne trestaný. Odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho podmienečné prepustenie neodporúča.
Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej sa vyžaduje dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Poukázal pritom na hodnotenie ústavu z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený stanovený program zaobchádzania neplní. K trestnej činnosti nemá nedostatočne kritický postoj a v jeho správaní sa vyskytujú nedostatky. Bol 5 krát disciplinárne potrestaný. Riziko recidívy je preto podľa súdu prvého stupňa príliš vysoké. U odsúdeného preto neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom zasadnutí vyplýva, že odsúdený nezískal žiadnu odmenu a bolo mu udelených 5 disciplinárnych trestov. Jeho správanie nie je v súlade s ústavným poriadkom, vyskytujú sa nedostatky, má problémy so správaním, je drzý a zameriava sa len na uspokojovanie primárnych potrieb. Nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a prepustenie neodporúča ani riaditeľ ústavu. Možno skonštatovať, že doterajším výkonom trestu odňatia slobody nepreukázal, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Riziko recidívy je u odsúdeného vysoké.
Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie materiálnej podmienky. Svoje rozhodnutie pritom náležite a fundovane zdôvodnil.
Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.