Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-38-2015.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. S., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: A. S., trvale bytom I., X. XX a otca: X. S., trvalý pobyt I. - Z., v skutočnosti bytom P., K. XX, na návrh otca o zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 10.2.2015, tunajšiemu súdu podaným dňa 12.2.2015, sa otec domáhal zmeny doterajšej úpravy svojho styku s maloletým B. S., nar. X.X.XXXX tak, aby mal právo stretávať sa s ním každý párny víkend v čase od soboty od 10.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny s tým, že maloletého v uvedenom čase prevezme v mieste bydliska matky a tam ho aj vráti. Ako dôvod uviedol, že jeho doteraz upravený styk s maloletým matka nerešpektovala, neumožňovala a neumožňuje mu ho s tvrdením, že maloletý styk odmieta. neberie do úvahy ani súdom upravenú povinnosť, že ona je povinná maloletého na styk pripraviť, čo podľa neho neznamená len fyzicky, ale aj psychicky a nie dieťa od tohto stretávania sa s otcom odradzovať. Je toho názoru, že pre výchovu dieťaťa, a v tomto prípade chlapca, je potrebné, aby sa na jeho výchove a formovaní podieľal aj mužský faktor, aby dieťa poznalo i svojich rodičov z otcovej strany. V neposlednom rade by malo poznať aj svojho súrodenca - dieťa, ktoré má so svojou partnerkou - maloletú S.. Na pojednávaní otec doplnil, že so synom by chcel byť častejšie, za tie dve hodiny, čo je doposiaľ styk určený, sa toho nedá veľa stihnúť, syna by chcel mať aj na noc. Doterajší styk sa uskutočňoval, aj keď nie vždy, párkrát bol syn chorý. Zo začiatku bolo dva až tri mesiace všetko v poriadku a naraz syn začal odmietať k nemu chodiť, nevedel povedať prečo a nevedel to vysvetliť ani svojej matke. Pritom keď bol u neho doma, hral sa so svojou sestričkou ako s bábikou, neplakal, on bol vždy pri ňom. Predstavoval by si to tak, že z počiatku by chodil za synom, aby išli len niekde na zmrzlinu, aby si na neho postupne zvykal.
Matka k veci uviedla, že po dobu jedného a pol roka až dva roky chodil otec pre maloletého, niekedy sa stalo, že neprišiel, zavolal, že nestíha. Nie je pravdou, že by ho ona otcovi nedávala, alebo ho proti nemu huckala. Ak sa otec chce s ním stretávať, má sa o neho zaujímať, či nie je chorý, kde chodí do materskej školy. Otec mu nikdy nezavolá. Štyri roky nejavil o neho záujem, od synových jedenástich mesiacov sa o neho staral ako otec jej terajší partner. Otec maloletého jej výživné nosí domov, niekedy ona B. zoberie dole so sebou, otec ho pozdraví, spýta sa ako sa má, či počúva, ale nie je tam žiadne objatie, neprejaví žiadnu otcovskú lásku. Ona by syna dala otcovi aj na štyri hodiny, a potom, keď si na otca zvykne, aj na celý deň. Teraz ide do školy a nechce, aby sa začal pocikávať alebo niečo podobné, nechce, aby bol nútený.
Kolízny opatrovník sa najskôr k veci vyjadril tak, že dôvod na rozšírenie styku je daný, keďže k jeho úprave došlo vo veľmi útlom veku dieťaťa. Rodičia by sa mohli zhodnúť na postupnom rozširovaní styku, ktorý by sa mohol uskutočňovať každý druhý týždeň v sobotu a v nedeľu bez prespania vždy od 13.00 hodiny do 18.00 hodiny. Neskôr ale kolízny opatrovník svoje vyjadrenie zmenil a návrh odporučil zamietnuť.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 8.10.2009, sp. zn. 22P 226/2009, bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o určení výživného zo strany otca v sume XXX,-€ mesačne od XX.X.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.3.2010, sp. zn. 17P/391/2009, bol upravený styk otca s maloletým B. v 1. sobotu a v 3. sobotu každého kalendárneho mesiaca od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny.
Naposledy tunajší súd rozhodol ohľadne maloletého v konaní vedenom pod sp. zn. 17P/315/2014 rozsudkom zo dňa 4.2.2015 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k nemu na sumu XXX,-€ mesačne.
Matka je slobodná, žije v partnerskom vzťahu a má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére O. S., nar. XX.X.XXXX.
Otec je taktiež slobodný s jednou ďalšou vyživovacou povinnosťou k S. S., nar. XX.X.XXXX.
Maloletý je vo veku K. od septembra t.r. začal navštevovať prvý ročník základnej školy.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Ako vyplynulo z dokazovania, doposiaľ sa styk otca s maloletým realizoval v súlade s ostatným súdnym rozhodnutím z júna 2009 len po dobu zhruba dvoch rokov, t.j. do roku 2011. V súčasnosti sa otec s maloletým stretne len niekedy v rámci toho, keď jeho matke prinesie výživné.
Na pojednávaní dňa 8.7.2015 súd otcovi uložil, aby do termínu ďalšieho pojednávania začal styk s maloletým realizovať podľa doterajšieho súdneho rozhodnutia za účelom znovu nadviazania vzťahu s maloletým.
Na nasledujúcom pojednávaní dňa 19.10.2015 otec uviedol, že styk neprebiehal od predchádzajúceho pojednávania žiadnym spôsobom, lebo on hneď po pojednávaní dostal ponuku ísť pracovať do E., kde zotrvá do konca tohto roku, medzitým sa obmedzil len na platenie alimentov keď prichádzal na otočku z E. na Slovensko, realizácie styku sa nedomáhal. Na podanom návrhu zotrval.
Matka k uvedenému povedala, že otec maloletého jej napísal, že do konca septembra 2015 po dieťa nepríde, keď sa ho opýtala prečo nechodil na styk po pojednávaní, povedal, že majú dovolenkové obdobie. Dodala, že ak by maloletý chcel ísť s otcom, ona mu brániť nebude, nebude ho ale ani do styku nútiť, aby sa nepokazil v škole, lebo teraz prosperuje, nechá to na jeho rozhodnutí.
Dôvodom pre zmenu úpravy styku v zmysle jeho rozšírenia musí byť vždy tá skutočnosť, že doterajší styk je už nedostatočný z hľadiska záujmov a potrieb maloletého dieťaťa, ktoré má s rodičom na styk oprávneným vybudovaný kvalitný vzťah, chce s ním tráviť čas vo väčšom rozsahu a ich spoločné stretnutia sú obohatením jeho života.
Pre každé maloleté dieťa sú obaja rodičia nezastupiteľnými a rovnako dôležitými výchovnými činiteľmi s rovnocennými výchovnými kompetenciami bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva, alebo bol už ukončený. V prípade neexistencie spoločnej domácnosti rodičov, pokiaľ rodič, ktorý s dieťaťom spoločne nebýva, nebude môcť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi ním a dieťaťom budovať a rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti.
V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Maloleté dieťa má právo budovať a rozvíjať si vzťah nielen s tým rodičom, v ktorého výchovnom prostredí sa nachádza, ale tiež aj s druhým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu v rámci realizácie styku.
Miera účasti na výchovnom pôsobení rodiča na maloleté dieťa, a tým aj na formovaní jeho osobnosti, je závislá od frekvencie ich stretnutí a dĺžky ich trvania. Frekvencia stretnutí a doba ich trvania priamo súvisia na strane rodiča zo subjektívneho hľadiska s jeho záujmom o styk s dieťaťom a objektívne od jeho možností s dieťaťom sa stretávať v súlade s plnením pracovných povinností (dĺžka pracovnej doby, práca na smeny, výkon práce počas víkendov a sviatkov, pracovné cesty) a v závislosti od vzdialenosti jeho bydliska od miesta bydliska dieťaťa.
Na strane dieťaťa úprava styku musí zohľadňovať jeho denný režim závislý od veku a zdravotného stavu, u školopovinného dieťaťa je to aj pobyt v školskom zariadení, príprava na vyučovanie, príprava na spánok a pod. Podstatným kritériom je však aj kvalitu vzťahu, ktorý si s dieťaťom dokázal na styk oprávnený rodič vybudovať. V danom prípade sa styk otca s maloletým dieťaťom dlhodobo nerealizuje, keď zaň nemožno pokladať dobu, po ktorú sa otec so synom občasne stretne pri odovzdávaní výživného matke. Maloletý preto nemôže mať s otcom vybudovaný kvalitný a pevný vzťah, keďže v dobe, kedy sa styk ešte realizoval, bol vo veľmi útlom veku.
Práve z dôvodu dlhodobej absencie styku, súd uložil otcovi, aby v čase medzi pojednávaniami (8.7.2015 a 19.10.2015), teda v priebehu viac ako troch mesiacov, postupne nadviazal vzťah s maloletým tým, že styk začne realizovať podľa doposiaľ vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré je podľa otca už nedostatočné. Otec sám vyjadril svoju predstavu o priebehu styku tak, že z počiatku by chodil za maloletým, aby išli len niekde na zmrzlinu, čo by korešpondovalo doterajšiemu rozsahu styku (v 1. a 3. sobotu každého kalendárneho mesiaca od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny).
Ku styku otca s maloletým nedošlo vôbec. Neobstojí zdôvodnenie otca o výkone práce v zahraničí, kedy sa obmedzil len na platenie alimentov pri príchode „na otočku“ z E. na Slovensko. V prípade jeho úprimného záujmu o styk s maloletým, mohol venovať aj vtedy ich stretnutiu hoci len krátky čas. Matke však otec zdôvodnil po jej dotaze, prečo po pojednávaní po syna nechodil, nerealizovanie styku iným spôsobom.
Pokiaľ by otec mal o styk s maloletým synom skutočný záujem, nezostal by len pri jeho deklamovaní, ale styk by podľa súdneho rozhodnutia riadne realizoval po celé predošlé obdobie a v prípade, že by mu v tom matka dieťaťa bránila, mohol sa domáhať v predmetnej veci súdneho výkonu rozhodnutia.
Nakoľko otec dlhodobo doteraz určený styk s maloletým neuskutočňoval, vyvstáva otázka účelovosti podaného návrhu, a to v súvislosti s rozhodnutím súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletému (rozsudok zo dňa 4.2.2015, návrh na úpravu styku podaný dňa 12.2.2015). Je totiž diskrepanciou v počínaní otca to, že na jednej strane považuje doterajší styk, ktorý pritom vôbec nerealizuje, za nepostačujúci a domáha sa jeho rozšírenia a za účelom toho, aby si syn na neho zvykal, dokonca sám s ním chce najskôr chodiť len na zmrzlinu, na druhej strane ale ani na výzvu súdu styk realizovať nezačne.
Z dôvodu neuskutočňovania doterajšieho styku otca s maloletým dieťaťom, kedy nebolo preukázané úmyselné konanie matky v styku otcovi zabraňovať a v dôsledku toho absentujúcich požadovaných vzťahových väzieb medzi otcom a dieťaťom, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
K rozšíreniu styku bude možné pristúpiť až potom, keď sa bude riadne realizovať styk v zmysle jeho súčasnej súdnej úpravy a bude zrejmé, že zmena súdneho rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci).